Kapitola:
Pridaná: 19.11.2007, 10:33:43
Čítaná: 631×
Hodnotenie: (počet hlasov: 27)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Severus Snape
Stručný dej: Zdravím všetkých čitateľov a fanúšikov HP. V tejto poviedke som sa zamerala na môjho obľúbeného profesora Severusa Snapa. Bola som dosť zdrvená, že ho Jo nechala zomrieť, preto som ho oživila, podobne ako Lusi, alebo Gwen. Je tu teda nový príbeh v hlavnej úlohe so Severusom. Prispôsobila som si však okolnosti a trochu aj dej. Rovnako varujem aj pred náznakmi udalostí, ktoré sa odohrávajú až v HP7. Sirius Black nezomrel, žije a dokonca učí na Rokforte OPČM. Riaditeľom je Slughorn a Snape učí svoje elixíry. - poznámka na záver - meno Yvainne sa číta ako Ivejn - oki?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Wardenský osud 2 » Očká mušky Zlatoočky 3 » Nežný opilec 4 » Muž dvoch tvárí 5 » Rozhádaní 6 » Prízrak minulosti 7 » Tajomná neznáma 8 » Bozk 9 » Aké to je? 10 » Nový riaditeľ 11 » V Zakázanom lese 12 » Žeby zmena? 13 » Tvrdá realita 14 » Hnutie odporu 15 » Vianočný darček 16 » Škriekajúca búda 17 » Vyslyšaná žiadosť 18 » Sheela ... 19 » Patronus 20 » Bosorka Bellatrix 21 » Mŕtvy medzi živými 22 » Epilóg

Severus sa musel sústrediť, aby si vyprázdnil myseľ. No stalo sa tak až na druhý pokus. To, čo sa v poslednej dobe dialo ho veľmi silno zasiahlo a ovplyvnilo zrejme aj jeho schopnosti.

,,Ako som to len mohol pripustiť?!" rozčuľoval sa. No rýchlo znova vychladol. ,,Len žiadne emócie," opakoval si v duchu starú poučku.

Mal sa stretnúť s Temným pánom a nechcel ohroziť ani seba, ani to pochabé dievča a ani Harryho plány. A lord Voldemort bol v oklumencii a legillimencii oveľa skúsenejší. Bol v podstate neprekonateľný ... po smrti Dumbledora. A Severus vedel, že mu bude skúmať jeho myšlienky, nakoniec tak ako vždy. Preto ich potreboval bezpečne schovať za múr bariéry, ktorý si v mysli vystaval. Veď sa to naučil už dávno. A doteraz to nebol žiaden problém.

,,A ani teraz to nebude," pomyslel si spokojne, keď si bol istý, že jeho múr pevne stojí.

,,Môj pane," uklonil sa Severus, keď dorazil na určené miesto ich stretnutia.

,,Severus," odvetil Voldemort. Jeho tvár bola rovnako ohavná ako jeho sykotavý hlas. Skrz - naskrz pripomínal hada. Voldomortove červené oči sa zabodli do tých jeho.

,,Má môj pán pre mňa nejaké rozkazy?" opýtal sa ešte v úklone.

,,Samozrejme," pritakal Voldemort. ,,Už sa ti asi dostalo do uší, že Scrimgeour je mŕtvy. Teraz je Ministrom mágie náš človek. Povedal som ti, že ťa o zmenách budem informovať, Severus."

,,Áno," odvetil krátko. Vedel, že Voldemort neprišiel len kvôli takej banálnej veci ako bola vražda nepohodlného ministra.

,,Konečne sa začala čistka, Severus. Konečne bude náš svet bez muklov a šmuklov. Bez tých odporných humusákov nečistej krvi a ich obdivovateľov a priaznivcov!" zvolal a zasmial sa. Už aj z jeho smiechu naskakovala človeku husia koža.

,,A plánujem zmeny aj na Rokforte," usmial sa, no viac to pripomínalo úškrn. ,,Školská rada rozhodla v tvoj prospech, zariadili sme to. Staneš sa riaditeľom. Potrebujem ťa na tom poste, Severus."

,,Čo bude so Slughornom, pane?" dovolil si opýtať sa.

,,Môže ostať učiť," odvetil Voldemort. Bolo mu absolútne jedno, čo sa stane s tým starcom.

,,Ak sa nemýlim, profesorom Obrany proti čiernej mágii je teraz Sirius Black, však?" zamumlal skôr pre seba. ,,Aj to sa v blízkej budúcnosti zmení. Alecto a jej brat Amycus to určite zvládnu lepšie ako ten všivavý bastard," vyjadril sa na Siriusovu adresu.

,,Mám ho zabiť?" ozval sa okamžite Severus.

,,Nie. Teraz nie. A okrem toho, Bella by nebola rada, keby si ju pripravil o jej hračku. Niet nad dobré rodinné vzťahy," zachechtal sa. ,,Dobre, Severus. To je na teraz všetko. Vráť sa na Rokfort a čakaj na správy."

,,Áno, môj pane," uklonil sa.

Voldemort sa vzniesol do vzduchu a odletel preč.

Konečne si mohol vydýchnuť. Bol v bezpečí svojej kancelárie. Sedel za stolom, lakťami opretý o operadlá stoličky so spojenými končekmi prstov.

,,Budem riaditeľ," zahundral. Netešilo ho to, ale díval sa na to z tej lepšej stránky. Bude si môcť robiť čo chce, získa ľahší prístup k meču a okrem toho, bude môcť hovoriť s Dumbledorom. V podstate sa mu táto zmena celkom zapáčila. Až na jedno. Musel sa vysťahovať zo svojho bytu. To sa mu nepáčilo. Mal rád svoj jednoduchý byt. Ale nič sa nedalo robiť. Musel hrať s kartami, aké dostal. A k tomu patril aj riaditeľský apartmán.

Yvainne sedela na posteli a rukami si objímala kolená. Hľadela do tmavej izby a premýšľala. ,,Všetko sa zmení."

Samantha tvrdo spala. Niekedy jej ten pokojný spánok z celej duše závidela. Ona taký nemala celý svoj život.

Z oka sa jej vykotúľala horúca, slaná slza. Nevedela, čo má robiť. S jediným, čo si nevedela poradiť boli jej nové city, ktoré jej opantali dušu a vkrádali sa do srdca.

,,Zamilovala som sa," uvažovala, prehrabávajúc sa v myšlienkach a citoch stále znova a znova. ,,Ale prečo práve doňho?!" zovretou päsťou udrela z celej sily do matraca. Pôvodne naňho ako aj na to málo, čo sa medzi nimi stalo chcela zabudnúť. Ale nešlo jej to.

,,Ver tomu, že to dobre dopadne," šepla znova. Ale ako tomu mala veriť? Všetko okolo nej sa rúcalo. Čo malo v dnešnej dobe zmysel? Má vôbec jej láska zmysel?

,,Zaľúbiť sa do niekoho, koho nenávidím! To sa fakt môže stať len mne! Ja nie som normálna! Už ma mali dávno odviesť k sv. Mungovi ako veľmi nebezpečný prípad s doživotnou recidívou!" zlostila sa.

Ľahla si na vankúš, do ktorého si zaborila uslzenú tvár. Rovnako chcela stlmiť aj vzlyky. Nevedela, čo ju bolí viac. Či to, že uňho nemá ani najmenšiu šancu, alebo to, že žiarli na mŕtvu!

,,To je choré!" zaúpela v duchu.

Zaspať sa jej podarilo až neskoro ráno. Spala len dve hodiny. Preto vyzerala tak, akoby ju niekto mučil kliatbou Crucio.

,,Waw, Yvainne, čo sa ti stalo?" ozvala sa Ginny, hľadiac na ňu ako na zjavenie. ,,Plakala si, však?" opýtala sa, prezerajúc si jej opuchnuté oči.

Yvainne si len vzdychla, smutne prikývnuc.

,,Je to kvôli nemu? Trápiš sa kvôli tomu?" vyzvedala Ginny.

,,Áno. Neviem, čo mám robiť. Ja ... ľúbim ho napriek všetkému, ale ..." stíchla.

,,Nemôžete byť spolu," Ginny ju pohladkala po chrbáte so súcitom v očiach.

,,Nie, nemôžeme. Nehodíme sa k sebe a naše svety ... sú rozdielne," šepla Yvainne. Napadlo jej, že toto si mala uvedomiť už veľmi dávno. Možno potom by nedovolila, aby to zašlo až tak ďaleko.

,,Do klubovne, rýchlo!" zvolala Urshula, ktorá vpálila do kúpeľne a hneď zmizla, aby zohnala aj ostatné dievčatá.

,,Čo sa stalo?" opýtala sa Ginny so zvrašteným čelom. Tušila, že to nebudú žiadne dobré správy.

Ale Yvainne len pokrčila plecami. Keď vošli do klubovne, bola už plná.

,,Sme tu všetci?" opýtala sa profesorka McGonagallová.

,,Áno," ozvalo sa zborovo.

Všetci videli, že to, čo sa im chystá oznámiť ich profesorka a vedúca fakulty, nie je nič dobré.

,,Takže, mám pre vás tri správy. Len neviem, ktorá je horšia," zahundrala. ,,Prvá zmena sa týka nášho vedenia školy. Riaditeľom bol novovymenovaný profesor Snape," ozmánila im a chvíľu dala prechod ich búrlivej reakcii.

,,Utíšte sa!" zakričala a šum ustal. ,,Elixíry teda znova preberá profesor Horace Slughorn."

,,Veľmi si to riaditeľovanie neužil," poznamenal ktosi z davu, ale Minerva si to nevšímala.

,,Druhá zmena vás asi nepoteší o nič viac. Sirius Black, váš profesor OPČM musí do večera opustiť Rokfort."

Opäť sa zdvihla vlna búrlivého protestu.

,,Žiaľ, je to tak. My s tým nemôžeme urobiť nič viac. Len dúfam, že ste sa od neho za tie tri mesiace stihli naučiť čo najviac, pretože jeho nástupcovia ...no, povedzme si to rovno, veľmi dobre ovládajú a aj používajú čiernu mágiu."

,,Kto príde?" ozvalo sa zo zadu.

,,Koľkí sú?" vytreštil oči Neville.

,,Kto je to? Kto príde?" opýtala sa Samantha Hurleyová.

,,Alecto a Amycus Carrowovci," odvetila im profesorka.

,,Veď sú to Smrťožrúti!" zvolal Neville prekvapene a všetci vyľakane zhíkli.

,,Máte pradu, Longbottom. Preto vás chcem pred nimi varovať a poprosiť, aby ste si dávali pozor. Sú nebezpeční a sú to vrahovia. Neprovokujte ich, pretože nechcem, aby vám ublížili. Sľúbte mi to," požiadala ich na záver, ale ozvali sa len prváci, druháci a zopár tretiakov. Ostatní boli ticho. Zaryto mlčali, tváriac sa zamračene. Vedela, že sa im to nebude páčiť, ale nemohla nič robiť.

,,Tak dobre. Dúfam, že viete, čo robíte. Dávajte teda na seba pozor. Ja budem stáť na vašej strane. Rovnako ako aj ostatní profesori."

Otočila sa a odchádzala. Pred portrétovou dievou však začula niečo ako bojový pokrik.

,,Za Harryho a Dumbledora!"

Jasne rozoznala hlas Nevilla Longbottoma. Toto by do toho tichého a nemotorného chlapca nikdy nepovedala. Strhla sa, keď mu ostatní nahlas, zborovo odpovedali: ,,Za Harryho a Dumbledora!"

,,Kto sme?!" opýtal sa ich a oni mu znova odvetili: ,,Dumbledorovo armáda!"

,,Kto?!"

,,DA! My sme DA!"

Neville ich vyhecoval. ,,A nedáme sa!"

Minerva vyšla cez portrétovú dieru a rýchlym šmahom ruky si z tváre zotrela dotieravú slzu.

,,Starneš, moja milá," pomyslela si, keď sa rozcitlivela kvôli niečomu takému.

Severus sedel vo svojej novej kancelárii. Zrazu sa nudil. Nemusel učiť, nemusel opravovať písomku a čítať tie nezmyslené hlúposti, ktoré študenti popísali. Na stole mal vedľa seba položené prianie a útržok papiera, tiež s odkazom.

,,Kto len si?" hútal pozerajúc na ne. Po rozume mu už dávno - teda od plesu - chodila možnosť, že jeho tajomná neznáma je študentka. Prečo by ho inak oslovovala ,,pán profesor?"

,,Len ak by ma chcela zmiasť," pripustil. Ale veľmi tomu neveril. Skúšal si predstaviť, že by to bol niekto, koho pozná. Ako prvá mu napadla tá malá drzaňa - Angelová. Teda, vlastne bola jediná, ktorá ho napadla. Ostatné študentky boli v porovnaní s ňou ... nesiahali jej ani po členky. Nie, že by boli neschopné čarodejnice, ale ... boli iné. V ich očiach čítal o strachu a opovrhnutí. Zato z jej očí ... bol zmätený. Ani len netušil, čo k nemu cíti. Teda, čo by mohla cítiť. Áno, iste - tvrdila, že ho nenávidí, ale jej bozky tomu protirečili. Prečo by ho tak odovzdane bozkávala? Nerozumel tomu.

,,Čo ak by to naozaj bola ona?" hútal stále dookola rozoberajúc ten nápad. Severus by si to v živote nebol priznal, ale páčila sa mu. Veľmi mu pripomínala nebohú Lilly. Ale nie podobou. Boli však rovnako krásne, šikovné a perfektné v elixíroch. Obe mali nádherné oči. Líšili sa len v jednom. Lilly ho nikdy ani len neobjala. Zato Angelová, ... opätovala mu bozky, ani čo by bola pod vplyvom Imperiusa.

,,Yvainne," zamumlal si. Len preto, aby počul ako znie jej meno, keď ho vysloví. Ešte nikdy ju neoslovil krstným menom. Veď ani nebol dôvod.

,,Yvainne," povedal znovu, vychutnávajúc si jeho zvuk. Mala nezvyčajné a krásne meno.

Severus sa zamyslel. ,,Bolo by možné, aby to bola ona?" Skúsil si spomenúť na tú noc, keď bol opitý. Vtedy, keď si myslel, že bozkáva Lilly. Ale márne. Chcel vedieť, či to boli jej pery, ktoré vtedy pobozkal. Jeho snaha bola márna. Ani to len netušil. Vedel však jedno. Už len pri jej mene sa celý zachvel a túžobne si spomenul na ten bozk. Jeho vnútorná rovnováha, ktorá držala jeho potrhanú dušu i zlomené srdce ako - tak pokope sa rúcala a on tomu nevedel zabrániť.

V poslednom čase sa správal tak ... doslova ako pubertiak. Keď chodil do Siene, či už na raňajky, obed, či večeru, tajne dúfal, že ju uvidí. A ak tam skutočne bola, tajne ju pozoroval, tak, aby to nikto nezistil. Párkrát k nemu zdvihla oči aj ona, ale hneď sa odvrátila. Akoby jej aj pohľad naň pripadal odporný. Práve takáto chvíľa ho vrátila vždy do reality a musel si pripomínať ako veľmi ho to dievča nenávidí.

,,Áno, dievča," hundral si popod nos. ,,Čo vlastne od nej chcem? Som pre ňu starý a okrem toho, som Snape! Smrťožrútsky netopier, ktorého nemožno milovať. Však, Vampi?" jeho zachmúrený pohľad padol na malú Večernicu Severskú, visiacu dolu hlavou v otvorenej klietke. Práve sa zamotávala do svojich jemných krídelok, vydajúc zvuk podobný zapišťaniu. Akoby mu rozumela aspoň ona.

Severus kráčal k Rokfortskej bráne. Čakala ho nemilá povinnosť. Vyprevadiť Siriusa Blacka a uistiť sa, či skutočne opustil areál školy. Stál pri bráne spolu s Hagridom. Sirius sa niesol pomalým krokom.

,,Maj sa, Hagrid," povedal Sirius a podal mu ruku. Ale ten ho zobral do svojho medvedieho objatia.

,,Aj ty," povedal hromovým hlasom. ,,A dávaj na seba pozor. Šak ty už véš koho myslím."

Sirius sa len usmial.

,,Idem, neznášam lúčenie," zahučal Hagrid a pobral sa preč.

,,Tak čo, Fňučko! Si šťastný? Toto si predsa chcel. Po tomto si túžil od začiatku. Nie?"

Severus sa uškrnul. ,,Máš pravdu."

,,Samozrejme. Vždy som ju mal, ty trkvas. A vieš čo?" opýtal sa berúc svoj kufor do ruky.

Severus nadvihol jedno havranie obočie.

,,Naozaj dúfam, že skončíš zle. Veľmi zle," povedal a usmial sa tak, akoby mu želal ďalších sto rokov šťastného života. Sirius bol už za bránou, keď sa Severus ozval.

,,Vieš čo? Vždy si bol beznádejný skrachovanec. Nafúkaný a márnomyseľný úbožiak, rovnako ako Potter a Lupin. Boli ste banda všivákov."

Sirius zastal. V okamihu sa otočil s prútikom v ruke.

,,Expelliarmus!" zvolal, ale Snape sa uhol. Aj on už držal svoj prútik v ruke. Na sľub, ktorý dal Dumbledorovi zabudol. Starý spor a nenávisť medzi nimi vyhrala.

,,Impedimenta!" vypálené kúzlo Siriusa len tesne minulo.

,,A čo tak načrieť do študentských čias, Fňučko," posmieval sa mu Sisius. ,,Levicorpus!"

Kliatba Snapa skoro zasiahla, ale on ju odrazil. No Sirius bol šikovný, a keď naňho vyslal kúzlo znova, už nestačil uhnúť. Visel metajúc sa vo vzduchu dolu hlavou. Ale i napriek tomu visielal na Blacka zaklínadlá a jedno ho skutočne trafilo rovno do hrude a odhodilo na pár metrov vzad.

Sirius sa prestal rehotať a pomaly sa zdvíhal zo zeme.

,,Vieš, Harry mi rozprával o jednom tvojom kúzle. Minulý rok ho dokonca použil na Malfoya," uškŕňal sa.

,,Sectu..." zvolal, ale ustrnul.

,,Nie!" ozvalo sa nahlas.

,,Čo to do Trolla?!" Sirius sa ako obarený díval na ženu, stojacu medzi ním a Severusom. Bola zahalená v čiernom plášti a cez hlavu mala kapucňu.

,,To nesmiete," varovala ho prosebným hlasom. ,,Neubližujte mu, Sirius. Viem, že mu neveríte, ale Snape bude ešte veľmi užitočný." Snažila sa ho presvedčiť.

,,On? A užitočný? Nebuďte smiešna! To by bol skôr užitočný ten Troll!" zvolal pobavene.

,,Verte mi," žiadala ho.

,,Nemôžem, veď vás ani nepoznám! Ako mám vedieť, že nie ste na jeho strane?!" zvolal hnevlivo. ,,Ustúpte mi z cesty, nech dokončím jeho agóniu."

,,Nie. Možno toto vás presvedčí," povedala pokojne a v okamihu sa dotkla jeho očí. Sirius zmeravel. Videl Harryho, Rona i Hermionu. Boli v akomsi stane a o čomsti sa bavili.

,,Žijú," zamrmlal a ona stiahla ruky z jeho očí. ,,Kto ste?" znova sa na ňu zahľadel.

,,To nesmiem prezradiť, ale som na vašej strane," povedala ticho.

,,Tak prečo ho chránite? Je to Smrťožrút a Voldemortov poskok!"

,,Sirius, nič nechápete. Nikdy ste ho nechápal. Nikdy ste mu nedali ani len šancu. Prosím, odíďte. Prosím! Nenúťte ma, aby som na vás zaútočila," jej hlas bol tichý, no znel hrozivo a isto.

,,Dobre. Teraz ho nechám na pokoji. Ale nabudúce sa to nestane," zahučal a zohol sa po svoj kufor, sklopiac svoj prútik.

Nikto z nich si nevšimol, že Snape sa medzičasom zbavil kúzla a teraz stál pevne na nohách. Tesne predtým ako sa Sirius odmiestnil po ňom vyslal svoju kliatbu. Tá však netrafila Siriusa. Zasiahla tmavú postavu, stojacu pred ním.

,,Nie," vzdychla si a od ostrej, nepredstaviteľnej bolesti zvraštila tvár. Zviezla sa na zem a ostala tam nehybne ležať.

Severu nevidel, koho zranil. Bola tma a aj mesiac sa skryl za oblak.

,,Lumos," šepol a vykročil k nehybnému telu. Zmeravel. Toto určite nebol Sirius. Jedine, že by si nevšimol, že mu narástli prsia. Kľakol si vedľa toho schúleného ženského tela. Chytil ju za rameno a otočil na chrbát. Z hlavy sa jej zviezla kapucňa. Ak bol doteraz bledý, teraz bol určite priesvitný.

,,Pre Merlina!"

Stratil reč. Jeho myseľ a celé telo opantala nekonečná hrôzna z toho, čo práve spôsobil. Díval sa do bledej tváre Yvainne Angelovej. Na ruke, ktorou jej zvieral rameno sa v svetle prútika zaleskla jej tmavočervená, teplá krv.

--------------------------------------***-----------------------------------

P.S.: Túto kapitolku venujem Lusi :) lebo je do Sevieho až po uši zaľúbená :D a keďže je to jubilejná kapitolka, tak si tu snáď môžem dovoliť.

A pozdravujem aj ostatných: Svoju Meddy, Fo, Renn, Auroru - ktorej meno sa tu dokonca aj ocitne, ale až v poslednej kapitole - Adernu, Lilly W., Gwen a aj Jin :) Prajem vám príjemné čítanie :D

Nasledujúca kapitolka s názvom: ,,V Zakázanom lese."

Tess

[ » na začiatok « ]