Kapitola:
Pridaná: 18.11.2007, 15:13:23
Čítaná: 718×
Hodnotenie: (počet hlasov: 19)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Elizabeth Green

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Ide sa "oslavovať"! 2 » Nový život 3 » Spln 4 » O´Conceitovci 5 » Nedôvera a vojna 6 » Zabudnúť 7 » Prehraté boje 8 » Nešťastné lásky 9 » Marcusovo tajomstvo 10 » List s pravdou 11 » Na slávnosti 12 » Odhalenie 13 » Donútené rozhodnutia 14 » Objavenie neskutočnosti 15 » Nová nevesta 16 » Zrkadlo túžob 17 » Stred hradu... s pokladom

Klaudia a Marcus zažili spolu nádhernú noc. Nikdy ešte neboli tak šťastní. Konečne boli s milovanou osobou spolu, jedna duša, jedno telo...

Klaudia sa počas noci prebudila. Ešte nebolo ráno. Rozmýšľala nad tým, aké to bolo všetko krásne. No zrazu sa zarazila. Načo sem vlastne prišla? Aby podviedla snúbenca? Svojho budúceho manžela, ktorému ma porodiť deti a tak rozšíriť nové rasy, čo bolo ich povinnosťou? Alebo aby Marcusovi povedala ako ho miluje? Prečo?

Vstala a podišla k oknu. Na oblohe ešte jasne svietil mesiac. Obzrela sa na Marcusa, ktorý bol prikrytý od pol pása dolu a pokojne spal. Vrátila sa k posteli a sadla si na jej okraj. Túžobne na Marcusa pozrela. Potom sa sklonila a pobozkala ho. Marcus sa pomrvil, ale nezobudil sa.

„Milujem ťa! Ale čo keby sa o nás dozvedeli moji rodičia? Zabili by ťa!“ pomyslela si a po tvári jej začali stekať slzy, „Neklapalo by to, musím odísť a nikdy sa už nevrátiť!“

Vstala a obliekla sa. Sadla si k písaciemu stolu a napísala Marcusovi list. Keď skončila, otvorila balkón a schytila metlu, ešte raz sa na Marcusa túžobne pozrela a potom vyletela do noci za svojím osudom.

Prejdime teraz k Melisse, a vráťme sa trochu v čase. Melissa sa snažila po špičkách prejsť ku dverám knižnice a rýchlo sa dostať preč, no Elvíra ju zazrela.

„Ale, hádam neutekáme!“ začala posmešným tónom.

Gertrúda sa otočila a zaškerila sa. Melissa mlčala.

„Chcela si to povedať svojej kamarátke, však?“ spýtala sa Elvíra posmešne.

„Áno, aj to že na ňu niečo chystáte! Musím ju varovať!“ povedala Melissa odvážnym hlasom.

„A čo jej ešte povieš? Iba to že je víla? A to že ja som jej sestra to jej nepovieš!“ povedala Elvíra hrozivo a približovala sa k nej.

„Ako to...?“ nechápala Melissa.

Elvíra jej však dopomohla. Podišla pred ňu a premenila sa mladú ženu, približne v jej rokoch. Melissa nemohla uveriť tomu, čo videla. Pred ňou stála jedna krásna blondínka s modrými očami.

„To nie je možné!“ zašepkala Melissa zhrozene.

„Áno, máme spoločnú matku, ktorá už nežije! Zomrela hneď po Elizabethininom narodení. Som od nej o 4 roky staršia a predsa, dedičstvo po starej matke zdedila ona a nie ja! A prečo? Lebo ja som nezdedila nič, ani len nejaké schopnosti, po matke či otcovi. Zato Elizabeth získala všetko! Preto som zabila našu starú matku, ktorá ma aj tak nikdy nemala rada a zobrala som jej schopnosti a teraz aspoň môžem čarovať! Ale Elizabeth má všetko- krásu, moc,... A dokonca aj zlato, ktoré je niekde schované, tu! Tu v tomto hrade a neviem ho nájsť už 15 rokov! Elizabeth ho nesmie získať! To zlato obsahu moc, o ktorej sa jej môže iba snívať!“ Elvíra mala v očiach oheň.

„Čo s ňou spravíme?“ spýtala sa Gertrúda.

„Ešte si to rozmyslím, ale zatiaľ ju uväzním!“ povedala Elvíra a na koncoch prstov sa jej objavili plamienky ohňa.

Melissa sa zľakla, a začala cúvať.

„Nie!“ prosila pošepky.

„Nechcem riskovať!“ povedala Elvíra lenivo a uvalila na ňu kúzlo.

Melissa stratila vedomie a zostala zviazaná neviditeľným povrazom.

„Je... je mŕtva?“ spýtala sa Gertrúda.

„Nie, len spí spánkom, ktorý jej spôsobuje muky a z ktorého sa nevie zobudiť. Nebude sa treba o ňu starať. Treba ju iba niekde skryť.“ povedala Elvíra.

Pristúpila k Melisse a prstom jej podoprela bradu a nadvihla hlavu.

„Škoda, že nás chcela zradiť, nezdala sa mi nebezpečná!“ povedala a odtiahla prst.

Melissina hlava zasa odkväcla.

„Kam ju schováme?“ spýtala sa Gertrúda.

„Do podzemia!“

Teraz prejdime k Marcusovi.

Začalo svitať. Marcus pomaly otvoril oči a prešiel si po nich dlaňami, aby sa zobudil. Pomaly a jemne položil ruku, kde ležala Klaudia, no nezacítil nijakú ženskú pokožku. Otočil rýchlo hlavu. Miesto vedľa neho bolo prázdne. Prudko sa posadil a rýchlo sa poobzeral.

„Kde je?“ pomyslel si.

Prehľadal celú svoju izbu. Nenašiel ju, no našiel však nejakú obálku. Bol to list od Klaudie, hneď ho začal čítať.

Môj milovaný Marcus,

Tá noc bola nádherná, nikdy na ňu nezabudnem! Bol si môj prvý a jediný a tak to navždy aj zostane...

Marcus ja ti však potrebujem niečo povedať. Prišla som sem za svojím, už vybratým snúbencom. Nemôžem ho podvádzať. Rodičia mi ho vybrali a je to moja povinnosť vydať sa zaňho. Viem to už nejakú dobu. Tá minulá noc nebola plánovaná. Chcela som ti to prísť povedať, ale nemohla som. Som zbabelá, keď ti to píšem takýmto spôsobom. Ale pochop ma, kebyže sa to moja rodina a rodina môjho snúbenca a vôbec on samotný dozvie, zomrieš. Zabijú ťa a to je nechcem. Preto si toto malé krásne tajomstvo nechajme pre seba! Bude to tak lepšie. A prosím zabudni na mňa! Nie sme si súdení!

Naveky tvoja milujúca Klaudia

Marcus si ten liste prečítal veľa krát, až ho vedel naspamäť.

„Takže ten muž, čo bol včera s ňou, to bol jej snúbenec.“ pomyslel si smutne a zložil list, „Prečo mi to robíš?“ buchol päsťou do stola, za ktorým sedel.

Joanne vošla do Elizabethininej izby s podnosom raňajok. Rozostrela závesy a Elizabeth osvetlilo slnko. Pokrčila čelo a zobudila sa.

„Dobré ráno, mami!“ povedala čo najironickejšie.

„Dobré!“ pozdravila Joanne veselo.

„Mohla si ma zobudiť iným spôsobom!“ povedala Elizabeth nadurdene.

„Neblázni, veď je desať hodín ráno!“ povedala Joanne vyčítavo.

„No a? Včera som dlho čítala!“ povedala Elizabeth vyhýbavo a skryla sa pod paplón.

Joanne k nej podišla a odtiahla jej ho.

„A Melissa ešte nevstala!“ povedala jej, „To nie je možné, akí ste vy spáči!“

„Veď už idem!“ povedala Elizabeth otrávene.

V tom si všimla raňajky.

„Mami, ďakujem!“ potešila sa.

„Nemáš zač, veď si moja dcéra!“ povedala Joanne a žmurkla na ňu, „Ten koláč, to som piekla ja!“ pochválila sa.

„Ten vyzerá dobre!“ povedala Elizabeth úprimne.

Joanne sa usmiala, popriala dcére dobrú chuť a odišla.

Keď sa Elizabeth upravila a najedla išla za Melissou. Chcela ju zobrať na nákupy. Zastala pri jej dverách. Zabúchala na dvere.

„Melissa?“ zavolala.

Nič. Elizabeth klopala a klopala, ale nikto sa neozýval.

„Asi ešte spí!“ pomyslela si Elizabeth a pokrčila plecami.

Rozhodla sa, že pôjde teda sama nakupovať a Melisse niečo pekné kúpi. Akurát rozmýšľala nad tým, čo by jej kúpila na narodeniny, ktoré má o pár dní, keď išla okolo okna. Zazrela vonku Marcusa. Sedel na lúke a buď si čítal, alebo niečo písal, ako to vyzeralo. Vybrala sa za ním.

„Marcus?“ oslovila ho.

Otočil hlavu.

„Och to si ty!“ povedal a znova pozeral na zem.

Elizabeth si všimla, že pozerá na nejakú tenkú knižku, z ktorej trčal nejaký papierik, no nechcela sa pýtať na knižočku s papierikom.

„A koho si čakal?“

„Ale nikoho!“ zahováral Marcus.

„Marcus si v poriadku?“ spýtala sa ho Elizabeth.

„Áno, som a teraz prepáč, chcem byť sám.“ Povedal jej.

Schytil knihu a vstal, Elizabeth tiež. Vrazili do seba. Marcusovi vypadol papierik z knihy.

„Marcus, poznám ťa ako svoju dlaň! Čo sa deje? Môžeme sa o tom porozprávať!“ povedala mu Elizabeth upokojujúco.

„Nie, o tomto sa rozprávať nebudeme!“ povedal jej, rukou ju odsunul a zamračene odišiel.

Elizabeth za ním pozerala. Najprv jej hovorí, ako ju miluje a potom je takýto hnusný? Čo to s ním je?

Otočila sa a pohľad jej padol na papierik, čo ležal v tráve. Zdvihla ho a zakričala na Marcusa.

„Marcus, niečo ti vypadlo!“ no on sa neotočil.

Elizabeth to nedalo. Pozrela na lístoček a dlho bojovala sama so sebou. Nakoniec ho otvorila a to čo v ňom prečítala...

„Och môj bože!“ zašepkala a prsty si priložila k ústam.

___________________________***___________________________

Ahojky, takže ďalšia kapitolka je na svete:) napísala som ju preto, aby ste mali čo čítať a tiež aby som mala viac čašu na písanie, mam teraz veľmi ťažké obdobie, tak preto píšem takto:) tak ďakujem všetkým, ktorým sa páči moja poviedka. Neohodnoťte ju dovtedy, kým si ju neprečítate a tiež nebuďte na ňu veľmi zlí. Ja sa snažím aby sa vám páčila aj naďalej:(.

Tak teším sa na vaše pochvaly pripomienky a otázky, ale cez sowky:)papa:)

Vaša Hermiona1121

[ » na začiatok « ]