Kapitola:
Pridaná: 18.11.2007, 13:09:52
Čítaná: 728×
Hodnotenie: (počet hlasov: 23)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Severus Snape
Stručný dej: Zdravím všetkých čitateľov a fanúšikov HP. V tejto poviedke som sa zamerala na môjho obľúbeného profesora Severusa Snapa. Bola som dosť zdrvená, že ho Jo nechala zomrieť, preto som ho oživila, podobne ako Lusi, alebo Gwen. Je tu teda nový príbeh v hlavnej úlohe so Severusom. Prispôsobila som si však okolnosti a trochu aj dej. Rovnako varujem aj pred náznakmi udalostí, ktoré sa odohrávajú až v HP7. Sirius Black nezomrel, žije a dokonca učí na Rokforte OPČM. Riaditeľom je Slughorn a Snape učí svoje elixíry. - poznámka na záver - meno Yvainne sa číta ako Ivejn - oki?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Wardenský osud 2 » Očká mušky Zlatoočky 3 » Nežný opilec 4 » Muž dvoch tvárí 5 » Rozhádaní 6 » Prízrak minulosti 7 » Tajomná neznáma 8 » Bozk 9 » Aké to je? 10 » Nový riaditeľ 11 » V Zakázanom lese 12 » Žeby zmena? 13 » Tvrdá realita 14 » Hnutie odporu 15 » Vianočný darček 16 » Škriekajúca búda 17 » Vyslyšaná žiadosť 18 » Sheela ... 19 » Patronus 20 » Bosorka Bellatrix 21 » Mŕtvy medzi živými 22 » Epilóg

Skoro ráno sa vybrala z núdzovej miestnosti do klubovne. Ešte pred tým však zišla na prízemie a vymazala ten ohavný nápis, ktorý stále svietil na stene, a pre ktorý sa tak nepekne pohádala s profesorom a ...

Yvainne sa začervenala, keď si spomenula na ten bozk. Prišiel tak neočakávane, že nestihla reagovať. Ešte teraz nechápala, prečo ju vlastne pobozkal. A prečo mu ona bozk vrátila. Áno, iste, bola doňho zaľúbená, to si už priznala, ale nemohla neveriť tomu, že on sa s ňou iba zahráva, že hrá nejakú chorú a zvrátenú hru. Miloval predsa Lilly Potterovú. Aj to vedela. A to znamenalo, že uňho nemá žiadnu šancu. A aj keby ju mala, veď je jej profesorom, pre Merlinovu bradu! Ten vzťah bol odsúdený na zánik hneď od začiatku. Stálo tam príliš veľa proti. Zrejme to sa jej snažil povedať aj profesor Firenze. A ona ho nepočúvala. Ale ako mohla? Aj teraz sa odmietla riadiť rozumnými argumentami a povedala si, že tomu nechá voľný priebeh.

,,Ahoj," pozdravil ju rozospatý Neville Longbottom, keď preliezla cez portrétovú dieru.

,,Ahoj, Neville. Ty ešte nespíš? Trápi ťa zlé svedomie?" usmiala sa.

,,Tak trochu," priznal sa skrúšene. ,,Ako bolo včera u Snapa? Nespravil ti nič?" červenal sa. Aj uši mal červené ako čili papričky.

,,To si bol ty?" opýtala sa prekvapene. Toto by naňho nebola povedala.

,,No, áno," priznal sa. ,,Tak čo? Spravil ti niečo?"

Podľa toho, ako si ju prezeral tipovala, že očakával, že jej odtrhne Snape hlavu. Ale čo mu mala povedať? ,,Vieš Neville, najprv sme po sebe ziapali a potom sa bozkávali?" To by ho určite zložilo.

,,Strhol mi nejaké body a musela som odstrániť ten nápis," pokrčila plecami akoby sa nič nestalo.

,,Bál som sa, aby ti nespravil voľačo horšie," odfukol si s viditeľným povzdychom. ,,Dobre, tak ja pôjdem," zahundral a zívol si. Zrejme ju čakal v klubovni celú noc.

Yvainne vošla nehlučne do izby. Samantha tvrdo spala. A aby na nič neprišla, zváľala si posteľ, zobrala si čisté veci a šla sa osprchovať.

,,Kedy si večer prišla?" opýtala sa pri raňajkách Samantha.

,,Neskoro, už si spala," odvetila vyhýbavo. Bola by s ňou rada prebrala to, čo ju trápilo, ale vedľa nej sedel Finnigan a pútal všetko jej pozornosť. Tešilo ju však jedno. Dnes aspoň nemajú elixíry a ona sa nebude musieť trápne cítiť a želať si, aby sa prepadla minimálne 10 metrov pod zem. Po veštení so Sibylou Trelawneyovou a transfigurácii s McGonagallkou, mali ešte čarovanie s Flitwickom a starostlivosť o čarovné tvory.

Hagrid im plný nadšenia znova ukazoval Testraly. Len kvôli tomu, aby si mohli zopakovať, čo už o nich vedia, keďže sa blížili skúšky z MLOKov. Nikto ich nevidel, až na ňu a nebola si istá, či aj Neville ich videl, ale tváril sa dosť čudne.

Na obede sa stretla s Ginny Weasleyovou. Práve bola zahĺbená do čítania Denného proroka.

,,Ahoj, Yvainne," pozdravila ju Ginny veselo.

,,Ahoj," sadla si a naložila si plný tanier. Hranolky, ryža a vyprážané kuracie rezne ju lákali nielen pohľadom.

Pri stole sedeli relatívne sami, takže nikto by neočul, o čom sa bavia, napadlo Yvai, keď sa rozhliadala okolo.

,,Môžem sa ťa niečo spýtať?" ozvala sa, keď prehltla sústo a zapila ho jahodovým džúsom.

,,Iste," odvetila Ginny.

,,No ... ale je to ... nikomu to nepovieš, dobre? Ostane to len medzi nami, sľubuješ?" zdráhala sa.

,,Sľubujem. Tak, čo sa chceš opýtať?"

,,Vieš," vzdychla si Yvainne a na chvíľu odložila príbor. ,,Ešte nikdy som nebola zamilovaná a chcem vedieť, podľa čoho zistím, že som zaľúbená."

,,Veď si chodila s Otisom. Ty si ho neľúbila?" opýtala sa Ginny prekvapene.

,,To je komplikované," hlesla Yvainne. ,,Boli sme zasnúbení od narodenia. U nás je totiž taký zvyk. Ale zrušila som to. To vieš, vtedy, keď ma napadol."

,,Áno a urobila si dobre. Nikdy som nevedela pochopiť, čo na ňom vidíš," Ginny prevrátila očami, tváriac sa tak, akoby rozprávala o Trollovi. ,,Nepoznám nič krajšie ako byť zaľúbená," zasnívala sa Ginny. ,,Ja som sa do Harryho zaľúbila na prvý pohľad. Nemohla som jesť, spať a dokonca ani hovoriť, keď sme boli v jednej miestnosti," zasmiala sa.

,,A?" pobádala ju Yvainne, nech hovorí ďalej.

,,No, neustále naňho myslíš, chceš ho chrániť, chceš byť stále s ním a keď nie ste spolu, strašne ti chýba a ak o ňom nič nevieš, je to ešte horšie," jej úsmev pohasol.

,,Prepáč, nechcela som ti pripomenúť, že ..."

,,Netráp sa," prerušila ju rýchlo. ,,Len mi veľmi chýba a bojím sa oňho. No viem, že je v poriadku. Moje srdce mi to vraví."

Yvainne ju musela obdivovať. Bola taká silná. Nikdy sa nepoddávala. Aj teraz verila, že bude všetko v poriadku.

,,Kto to vlastne je?" ozvala sa po chvíli a Yvainne skoro zabehlo.

,,Nehnevaj sa, ale rada by som si to nechala pre seba," povedala ospravedlňujúco. ,,Vieš, podľa mňa to nemá žiadnu budúcnosť. Je pre mňa príliš ... nedosiahnuteľný," povedala, keď našla to vhodné slovo.

,,Ale ľúbiš ho, však?"

,,Myslím, že áno, no som zmätená. Nikdy som nič také predtým necítila. Teraz vlastne zisťujem, že ani Otisa som nikdy neľúbila a ak mám povedať pravdu, mám z toho trochu strach."

,,Neboj sa. Moja mama vždy hovorí jednu otrepanú vetu: ,,Čo má prísť príde, čo sa má stať, stane sa." Ak ste si súdení, budete spolu. Hoci táto temná doba ničomu nepraje. Ver tak ako verím ja, že sa Harry vráti a všetko sa dobre skončí. Len tomu ver," povedala povzbudivo.

Severus bol v ten deň ako začarovaný. Keď išiel ráno na raňajky, nápis bol preč.

,,Žeby ho zmazala ona?" uvažoval, keď civel na čistú stenu.

,,No, Fňučko?" ozval sa pobavene Sirius. ,,Rozmýšľaš, ktorí z tvojich fanúšikov ti napísal to vrúcne vyznanie?"

,,Áno," odvetil mu chladne Snape. ,,Práve som uvažoval nad tým, či si to azda nebol ty."

Sirius sa zamračil a radšej odišiel. Ale ani on tam neostal dlho. Čakala ho hodina s prvákmi a hneď po nich mal piatakov. Potom mal dve hodiny voľno a poobede mal ešte jednu hodinu so šiestakmi.

Keď schádzal do žalárov, potlačil vzdych. Stále ju mal pred očami. Jej tvár, oči sršiace hnevom ... bola taká krásna, keď sa zlostila. A stále cítil jej ústa a ich mäkký dotyk.

,,Prečo som sa pre Merlina dal uniesť?! Toto sa nemalo stať!" opakoval si v duchu snáď už po stýkrát. Potreboval sa s ňou porozprávať. Ale zároveň to odkladal. Keby sa to niekto dozvedel, vylúčili by ho z profesorského zboru. Nevedel, čo robiť. Uvažoval, čo by mohla spraviť ona. Vedel, ako ho nenávidí. Veď jej na to sám dával pádne dôvody.

,,Mohol by som jej vymazať pamäť," napadlo ho, ale túto myšlienku odohnal. Dobre vedel ako skončil Lockhart po zabúdacom zaklínadle. A to by jej neurobil. Nemohol by. Ale jeho post profesora bol ohrozený. A to by sa Voldemortovi nepáčilo. Už by mu bol na nič a to by mu nezapadalo do plánu. Vedel, že by ho hneď zabil a už by nikomu nepomohol. A on mal urobiť ešte toľko vecí. V neposlednom rade si spomenul na Chrabromilov meč. Harry ho musí dostať. A on je jediný, kto mu ho môže doručiť. Severus sa rozhodol. Ešte dnes sa s ňou pozhovára. Musí to skončiť ešte na začiatku, kým z toho nebudú väčšie problémy. A okrem toho, stále tu bola aj tá tajomná neznáma a on túžil vyriešiť tú záhadu.

,,Severus?" ozvala sa kyslo McGonagallová, keď vstúpil do riaditeľne. Bolo sedem hodín večer, keď mu školská sovička doručila správu. Slughorn ho volal ,,na koberček." Aspoň on si to myslel. Tváril sa chladne ako vždy. Bol odhodlaný na všetko. Kľudne by použil kúzla, ak by to bolo nevyhnutné.

,,Podaďte sa, Severus," povedal Horace vážne. ,,Máme zlé správy."

,,Ako pre koho," poznamenala štipľavo Minerva. Severus už siahal po prútiku. Čo iné to mohlo znamenať, ako to, že ho práve chcú vylúčiť kvôli ...

,,Minister Scrimgeour bol dnes zavraždený," odvetil Slughorn a Severus stŕpol.

,,Takže toto mal Voldemort na mysli," hútal a pustil prútik z ruky, späť do vrecka.

,,Ako a kedy sa to stalo?" zvolal s miernym prekvapením.

,,Vraj dnes, skoro ráno, ale to presne nevieme," odvetila Minerva. ,,Je však pre mňa záhadou, prečo to neviete. Alebo vás Pán ešte nestihol informovať?"

,,Minerva," upozornil ju Horace, ktorému to bolo celé nepríjemné. ,,Chceli sme, aby ste to vedeli. Táto zmena sa iste dotkne aj Rokfortu," povedal neveselo, hoci mu z pier nezmizol úsmev. ,,Dobre, to je všetko, Severus. Len sme chceli, aby ste o tom vedeli aj vy."

,,Ďakujem, pán riaditeľ," zahučal skoro nečujne a náhlil sa preč.

Dobre, o tom incidente ešte nevedeli. Ale aj tak sa s ňou musel pozhovárať. A to čím skôr, pretože bolo dosť možné, že ho dnes znovu zavolá Temný pán.

Yvainne sedela v Astronomickej veži a hľadela na tmavé nebo plné žiariacich hviezd. Vo vzduchu viselo zlé znamenie. Škola bola plná správ o smrti ministra. Zlé správy sa šíria rýchlejšie ako tie dobré. Ani tu to nebolo výnimkou.

,,Dobrý večer, pán profesor," pozdravila, stojac mu stále chrbtom. Severus neodpovedal. Namiesto toho prešiel rovno k veci.

,,Musíme sa pozhovárať," vychrlil so seba.

,,Počúvam," odvetila prosto.

,,Ja ... chcem vás požiadať, aby ste o tom ... včerajšku ... nikomu nepovedali."

Podľa Yvainne to bol skôr príkaz ako žiadosť. Odfrkla si.

,,Skutočne si myslíte, že som taká hlúpa?!" Konečne sa k nemu otočila. Jej tvár neprezrádzala nič. Zato hovorili jej oči. Tie zelené oči, ktoré sa mu tak páčili.

,,Myslíte si, že by mi to vôbec niekto uveril? Hlúposť!" sykla hnevlivo.

Severus tam stál bez slova. ,,Skutočne, kto by jej to uveril? To by ju skôr považovali za blázna," pomyslel si spokojne. Odľahlo mu. Táto možnosť mu veru na um nezišla.

,,Asi máte pravdu," odvetil zamyslene. ,,Prepáčte, že som rušil," šepol a chytil sa za ľavé predlaktie.

Yvainne spozornela. Hľadela za ním, keď sa tak náhle odtiaľ vychytil a rútil sa preč. Ani ona nestrácala čas. Zhodila zo seba habit a spoza skrine vytiahla svoj čierny plášť.

Po schodoch sa ozývalo cupitanie jej nôžok.

,,Kto je tam? Ukážte sa, ak sa nebojíte!" kričal za tichým cupitaním obrnený rytier zo svojho portrétu. ,,Zbabelí psi! Ukážte sa!" Sir Cadogan si však márne pretieral oči. Nikoho nevidel.

-----------------------------------***--------------------------------------

P.S.: Nasledujúca kapitolka s názvom: ,,Nový riaditeľ."

Ak by mal niekto nejaké, návrhy, pripomienky alebo nápady, rada ich uvítam :)

Tess

[ » na začiatok « ]