Kapitola:
Pridaná: 17.11.2007, 18:18:19
Čítaná: 712×
Hodnotenie: (počet hlasov: 16)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Elizabeth Green

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Ide sa "oslavovať"! 2 » Nový život 3 » Spln 4 » O´Conceitovci 5 » Nedôvera a vojna 6 » Zabudnúť 7 » Prehraté boje 8 » Nešťastné lásky 9 » Marcusovo tajomstvo 10 » List s pravdou 11 » Na slávnosti 12 » Odhalenie 13 » Donútené rozhodnutia 14 » Objavenie neskutočnosti 15 » Nová nevesta 16 » Zrkadlo túžob 17 » Stred hradu... s pokladom

Elizabeth sa pozbierala zo studenej kamennej zeme a vystrela sa, no hlavu mala stále sklonenú, slzy už suché. V tom začula, ako do knižnice niekto vošiel. Nechcela nikoho vidieť preto sa rýchlo išla skryť do najtmavšieho rohu. Bol to Marcus. Podišiel k jednému regálu a niečo odtiaľ vytiahol. Bola to malá uzučká knižočka.

„Marcus si píše denník?“ pomyslela si Elizabeth, „To by som o ňom nepovedala!“

Rýchlo sa otočil a odišiel. Elizabeth pomaly vyšla z tieňa regálov a pozerala za ním a keď si už bola istá, že sa už nevráti, otočila sa k zrkadlu, no ono tam zrazu nebolo! Rozbehla sa k stene a dychčiac po nej prechádzala rukami.

„Kde je?“ rozmýšľala, „Nemohlo sa len tak zrazu vypariť!“

No nenašla ho.

„Zvláštne. Čo sa to tu deje? Čo je toto za miesto?“ pomyslela si a obzerala si strop, „Čo bola moja stará matka zač?“

Klaudia a Norbert sa išli prejsť do lesa. Bolo popoludnie a slnko ešte viselo vysoko na oblohe. Ani Klaudia ani Norbert nevedeli čo hovoriť. Prešli jednou lúkou a znova vošli do ďalšieho lesa.

„A koho máte v rodine?“ spýtal sa Norbert.

„No bosorky. Všetky ženy sme bosorky a muži, tí sú vodníci, vlkolaci alebo obri. O bosorky nikdy veľký záujem nebol.“

„Hm, v našej rodine je všetky rasy na svete okrem nečarodejníkov a lesných škriatkov a takých lesných rás.“

„To musíte byť zrejme tým známi, však? Prečo to vlastne robíte?“ zaujímala sa Klaudia.

„Ja neviem. Viem iba to že nejaký náš predok, ktorý začal rod O´Conceitovcov sa zamiloval do elfky. Raz sa opil a znásilnil ju, lebo ona s ním nechcela nič mať a jeho láska bola neopätovaná. Chudák. Nikdy by som nič také nejakej žene nespravil. Ani keby by som bol opitý, akoby ženy boli iba nástroje na zahrávanie.“ povedal Norbert znechutene, „No a potom mu o deväť mesiacov začalo plakať nejaké malé dieťa pred jeho dverami v košíku. Bolo nejaké zvláštne, ale on sa dozvedel, že to mu posiela jeho milovaná elfka a v liste, ktorý priložila k ich synovi povedala, že sa už nikdy viac neuvidia, lebo to čo spravil nebolo hodné lásky, no a tak zistil, že ich dieťa je zmiešanina čarodejníka a elfky a bol na to hrdý. A takto to dodnes pokračuje.“

„Och!“ zhíkla Klaudia.

„Odvtedy sa každému vyberá nevesta alebo ženích z inej rasy a vznikajú takéto zmiešaniny.“ povedal Norbert smutne.

„Aj ja mám podobný názor! Nikdy som nechcela byť zmiešaninou a pozri sa na mňa. Som bosorka a zároveň vodníčka!“ povedala znechutene Klaudia.

Pocítila náhly príval sympatií k Norbertovi. Usmiala sa naňho. Sú si celkom podobní v názoroch, ale nájde sa ešte niečo?

Marcus sa s knižkou v ruke pobral na lúku a začal si písať. Hovoril tam o Elizabeth, ktorú miluje, ale tiež o žene na ktorú nemôže zabudnúť. Spoznal ju asi mesiac pred promóciami. Videl ju zopárkrát, ale aj tak, už ju veľmi dlho nevidel a chýbala mu a tak sa snaží získať si Elizabeth, aby na ňu zabudol a okrem toho, Elizabeth miloval už dávno predtým. Tak v čom je problém?

Norbert a Klaudia prešli na kraj lesa a tam si sadli na zem pozerajúc na lúku. Obidvaja boli zabratí do myšlienok. Norbert rozmýšľal nad Elizabeth a Klaudia zasa nad svojím milovaným mužom.

Keď zrazu...

„Nie! To nie je možné!“ pomyslela si Klaudia.

Na lúke zazrela nejakého muža a bol to muž, na ktorého toľko myslela.

„Marcus!“ zašepkala túžobne.

Marcus sa postavil a poobzeral sa okolo, keď zrazu zazrel tú ženu, na ktorú tak dlho myslel. Bola to jeho milovaná Klaudia. Nemohol tomu uveriť, že sa ich cesty znova prekrížili.

„Hovorila si niečo?“ spýtal sa Norbert neprítomne. Marcusa si zrejme nevšimol.

„Nie, nič!“ zahovárala Klaudia, „Poďme už domov!“ navrhla mu stále pozerajúc na Marcusa.

„Dobre!“ súhlasil Norbert. Vstali a pobrali sa domov.

„Nie, ešte nechoď! Vráť sa!“ zašepkal Marcus, keď v tom zazrel pri nej nejakého chlapa, „Moment! Kto je to?“

Marcus pochopil, že Klaudia naňho už zabudla. Aspoň on si to myslel.

Elizabeth si zobrala knižku Ako rozpoznať vílu a pobrala sa do svojej izby. Zatvorila dvere vo svojej izbe keď v tom...

„Ahoj Elizabeth! Kde toľko trčíš?“ spýtal sa hlas za ňou.

Zľakla sa, no hlas spoznala. Otočila sa.

„Melissa, prečo ma takto strašíš? To nie je možné, najprv matka a teraz ty!“ povedala a vyčítavo na ňu pozrela.

„Prepáč, prepáč!“ ospravedlňovala sa Melissa a zdvihla ruky na znak, akože sa vzdáva.

„To nič, čo sa deje?“ spýtala sa Elizabeth a knihu si dala do nočného stolíka.

„Len som ti chcela navrhnúť, aby sme išli nakupovať!“

„Teraz?“ spýtala sa otrávene Elizabeth.

„Elizabeth, veď čo tu ty robíš? Nič!“

„Tancujem, čítam...“

„Áno? A čo čítaš?“

„No knihy, čo sa asi tak dá čítať?“ spýtala sa Elizabeth.

„No, to je mi jasné, ale aké? Ešte som ťa nevidela čítať!“

„A ja neviem! Veď v knižnici je veľa kníh!“ mávla rukou Elizabeth.

„Dobre!“ Melissa vstala a pobrala sa ku dverám, „Aj ja si idem niečo vybrať!“ povedala a zmizla za dverami.

Elizabeth sa teda dala do čítania knižky, ktorú čítala až do noci.

Melissa sa išla pozrieť najprv do zadnej časti knižnice, keď zrazu začula buchnutie dverí. Vošli dvaja ľudia. Melissa mala pocit, akoby robila niečo nekalé a tak sa schovala tak, ako predtým Elizabeth.

Bola to slúžka Gertrúda s Elvírou. Melissa sa čudovala, že čo tu robia obidve.

„Tu niečo nesedí!“ pomyslela si.

„Zobrala nejakú knihu, asi niečo tuší!“ povedala Gertrúda.

„Neblázni! Neverím, že niečo tuší! Ale ako sa tam dostaneme my?“ spýtala sa jej Elvíra a obzerala si knihy.

„Myslím si, že ešte nevie, že je víla!“ povedala Gertrúda, „Ale tuší, že tu niečo nesedí!“

„Ticho!“ Skočila ku nej Elvíra a prikryla jej ústa, „Nehovor to nahlas!“

„Prečo? Veď tu niekto nie je!“

Elvíra sa zhlboka nadýchla a vydýchla.

„Ja cítim že áno! Niekto tu je a skrýva sa!“ povedala Gertrúde.

„Ale kto?“

„To neviem.“

„Ideme to tu prehľadať!“

„Myslím, že nemusíme, už ju mám!“ povedala Elvíra a otočila sa na Melissu, ktorá sa práve snažila po špičkách prejsť ku dverám.

Všetci O´Conceitovci aj spolu s Haggovcami išli konečne spať. Klaudia išla tiež, ale nemienila spať. Keď si bola istá, že v dome je kľud, obliekla si svoj čierny otrhaný plášť, aký mávajú bosorky a zobrala si svoju metlu. Otvorila si svoj balkón a vysadla na metlu a jemne sa odrazila a vyletela na oblohu.

Vedela, že je tu ešte jeden hrad a potom široko ďaleko nič a tak sa vybrala k tomu hradu. Chcela nájsť Marcusa. Konečne ho zbadala. Hrad.

Priletela k nemu a nazrela do všetkých okien. Už to vzdávala, keď podišla k tým, kde ešte nenazrela. Uvidela nejakú ženu, čo ešte číta knihu a vyzerala ako víla. Nechcela byť prezradená a tak letela k ďalším oknám. Našla ho. Ležal tam na posteli a spal. Pristála na jeho balkóne a zosadla z metly. Jemne zaklopala na dvere balkóna a čakala, že čo sa bude diať.

Marcus otvoril oči. Pošúchal si ich dlaňami a vstal. V tom zazrel Klaudiu. Nemohol tomu uveriť. Stála tam, mala na sebe ten istý čierny plášť ako v deň, keď sa zoznámili. Rýchlym krokom podišiel ku dverám a otvoril ich. Klaudia mu padla do náručia.

„Och, Marcus, myslela som na teba každý deň aj noc!“ zašepkala mu.

Pohladil ju po vlasoch.

„Milujem ťa!“ zašepkal jej.

Pozreli sa do očí a konečne si dali svoj prvý tak dlho túžiaci bozk. Nevedeli pochopiť, že ako mohli bez seba tak dlho vydržať. Marcus zatvoril dvere a jemne ju ťahal dnu. Pri posteli ju objal a vyzliekol ju z plášťa. Klaudia sa nebránila. Keď pre ním stála iba v nočnej košeli, pomaly si k nemu na posteľ priľahla a znova sa začali bozkávať. Marcus ju objal pevnejšie akoby ju nechcel už nikdy v živote pustiť, čo nechcel. Pomaly sa vyzliekli a začali sa maznať. V tom sa Marcus k nej prebojoval a Klaudia pocítila na chvíľu bolesť, no tá o chvíľu pominula a zmenila sa na šťastie, ktoré prežívali v túto noc spolu.

No, ako dlho im to ešte vydrží?

___________________________***___________________________

Ahojky ľudkovia! Tak ďalšia kapitolka je na svete! Dúfam že sa vám páčila a predtým, než ju ohodnotíte, tak si ju prečítajte prosím, nedávajte len tak hviezdičky.

Zároveň chcem poďakovať všetkým mojim čitateľom, ale hlavne tým čo mi posielajú také krásne sowky na povzbudenie a plné chvál na moju poviedku.

Veľmi vás lubkám, Cmuk!

Bernardette Flynn- Hermiona1121:)

[ » na začiatok « ]