Kapitola:
Pridaná: 16.11.2007, 20:18:41
Čítaná: 615×
Hodnotenie: (počet hlasov: 23)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Severus Snape
Stručný dej: Zdravím všetkých čitateľov a fanúšikov HP. V tejto poviedke som sa zamerala na môjho obľúbeného profesora Severusa Snapa. Bola som dosť zdrvená, že ho Jo nechala zomrieť, preto som ho oživila, podobne ako Lusi, alebo Gwen. Je tu teda nový príbeh v hlavnej úlohe so Severusom. Prispôsobila som si však okolnosti a trochu aj dej. Rovnako varujem aj pred náznakmi udalostí, ktoré sa odohrávajú až v HP7. Sirius Black nezomrel, žije a dokonca učí na Rokforte OPČM. Riaditeľom je Slughorn a Snape učí svoje elixíry. - poznámka na záver - meno Yvainne sa číta ako Ivejn - oki?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Wardenský osud 2 » Očká mušky Zlatoočky 3 » Nežný opilec 4 » Muž dvoch tvárí 5 » Rozhádaní 6 » Prízrak minulosti 7 » Tajomná neznáma 8 » Bozk 9 » Aké to je? 10 » Nový riaditeľ 11 » V Zakázanom lese 12 » Žeby zmena? 13 » Tvrdá realita 14 » Hnutie odporu 15 » Vianočný darček 16 » Škriekajúca búda 17 » Vyslyšaná žiadosť 18 » Sheela ... 19 » Patronus 20 » Bosorka Bellatrix 21 » Mŕtvy medzi živými 22 » Epilóg

Severus sedel v kancelárii a opravoval písomky tretiakom. V tom však dostal nápad. Vyskočil zo stoličky ani čo by bola žeravá a bleskovou rýchlosťou vybehol do svojho bytu. Otvoril šuflík v stole a chvíľu sa v ňom prehrabával, až kým nenašiel to, čo hľadal. V jednej ruke držal svoje narodeninové prianie a v druhej odkaz na pergamene, ktorý si našiel v to ráno, keď sa zobudil po opici.

,,Rovnaké!" zvolal víťazoslávne. Písmo na odkaze i prianí sa zhodovalo. ,,Lenže čo to znamená pre mňa? Je vôbec možné, aby som predsa len mal nejakého spojenca? Aspoň niekoho na svojej strane? Čo ak ten kentaur netáral?"

Znova sa zahľadel na ten úhľadný rukopis. Nebol blázon, aby si neuvedomoval, že to nič nedokazuje. Naopak, veľmi dobre to vedel. Ale pokrok bolo už aj to, že zistil, že ide len o jednu osobu. A tou bola nejaká tajomná neznáma. Lenže kto? Sibyla Trelawneyová to nebola. Určite ani profesorka Hoochová alebo Sproutová. A aj madam Pomfreyovú mohol vylúčiť. Ostávala už len Minerva. Ale ten rukopis jej nepatril. Čiže zasa nič.

,,Kto to len môže byť?" pohľad mu padol na klietku s netopierom. Vampi visela dolu hlavou zahalená jemnými krídlami. Spala. Otázka tajomnej neznámej ostávala stále nevyriešená. Ale Severus si zaumienil, že ju odhalí. Síce nevedel ako, ale určite sa mu to podarí. Bol predsa veľmi schopným čarodejníkom a bravúrne ovládal oklumenciu i legillimenciu. Spomenul si znova na Firenzeho slová a zachmúril sa.

,,Prečo mi len neprezradil kto to bol?" šomral si nespokojne.

,,Sam?" ozvala sa Yvainne, keď prišla zo sprchy. No jej priateľka v spálni nebola. Pozrela sa na hodinky. Bolo už skoro jedenásť. Prehodila na seba župan a zišla do klubovne. Prekvapene zostala stáť a zízala na neveľký hlúčik spolužiakov zhromaždených okolo stola. Počúvali rádio. Presnejšie správy na tajnej frekvencii.

Ginny Weasleyová jej kývla, aby podišla bližšie.

,,To je Lee Jordan!" napadlo ju, len čo spoznala jeho hlas. Započúvala sa.

,,Takže, Tichošľap," ozvalo sa v rádiu. ,,Máte nejaké správy o Harrym Potterovi?"

,,Žiaľ nie. Ale viem, že ich nechytili. Určite teda pokračujú v svojich plánoch a verím, že úspešne."

,,Iste. Aj my ostatní tomu veríme a držíme im prsty. A na koniec ako vždy tie zlé správy. Včera bola brutálne zavraždená Vurniqa Agathová. Venujme jej pamiatke minútu ticha." Všetci zmĺkli. Po minúte sa Lee ozval znova. ,,A ešte upozornenie. Budúce heslo je Odpor! Dopočutia!" Rádio stíchlo.

,,Ďalšia vražda. Tí sa teda činia!" zlostil sa Seamus.

,,Veru! A je ich čím viac! Teda ... tých usmrtených," dodal skľúčene Neville Longbottom.

,,Odporní Smrťožrúti!" prskala Ginny.

,,A počuli ste to? Vraj je na meno toho, koho netreba menovať uvalené nejaké zaklínadlo," riekla Samantha.

,,Čože?" Yvainne si sadla na operadlo kresla, v ktorom sedela Sam.

,,Je to pravda," zahučal Colin. ,,Vraj tak hneď zistia, kde sa človek nachádza, ak to meno niekto vysloví."

,,Ale nechytili ich, to je hlavné," povedala Ginny, ktorá si spokojne vydýchla. Žiadne zlé správy ani o Harrym, ani o nikom inom z jej rodiny a blízkych.

,,Idem spať," Samantha sa zdvihla z kresla a Yvainne ju nasledovala. Aj Ginny sa k nim pridala.

,,Viete, že Slughy navrhol, aby sme mali na Halloween ples?" ozvala sa.

,,Ozaj? Ale ešte to zrejme neschválili, čo? Keďže sa o tom nevie," uzavrela Sam.

,,Nie, ešte nie," potvrdila Ginny. ,,McGonagallová je vraj proti. Podľa mňa sa obáva možného útoku na hrad. Všetci aj tak vieme, že ten Sliziak po tom vždy túžil."

,,Ale ten je predsa dobre zabezpečený. A ešte sa nejaké ochranné kúzla pridali," hundrala Samantha, ktorá sa pri zmienke o plese rozžiarila.

,,Veľmi sa neteš, moja milá," schladila Yvainne jej nadšenie. ,,Veď Slughorn na svoje večierky pozýva len vyvolených."

,,Do kelu!" zašomrala Sam a posmutnela.

,,No, pokiaľ viem, teraz to má byť fakt veľká akcia. Pre celú školu. Dokonca aj pre prvákov."

,,To by bolo skvelé," potešila sa Sam. Ginny bola niekedy naozaj informovaná veľmi dobre. Ale to asi len preto, že aj ona patrila do tej skupinky Slughyho ,,vyvolených."

,,Tak - Dobrú noc," Ginny sa s nimi rozlúčila a zamierila do svojej spálne.

Nakoniec ten ples naozaj schválili. Hoci s obmedzením. Mal sa konať v sobotu, 31. októbra a mal trvať od 19. do 24 hodiny. Študenti mohli prísť oblečení normálne, alebo v tradičných halloweenskych maskách. Hrať im mala kapela Sudičky, ale pre väčšiu bezpečnosť to zrušili a rozhodli sa začarovať hudobné nástroje.

,,Tak čo?" súrila Samantha Yvaiine. ,,Ideš už?"

,,Choď dopredu, dobehnem ťa," odvetila napokon. Bola z nej dosť nervózna a okrem toho, nechcela, aby videla ako sa vystrojí. Malo to byť prekvapenie. A chcela si na tom dať obzvlášť záležať. Vôbec jej neprekážalo, že nebude na zahájení plesu, kvôli pár minútovému meškaniu. Veď sa kvôli tomu svet nezrúti.

,,Tak fajn," rezignovala Sam. ,,Odchádzam. Dúfam, že tam budeš na čas. Budem niekde so Seamusom."

,,On ťa pozval?" usmiala sa Yvainne.

,,Áno, konečne sa rozhýbal. Už som si myslela, že sa ani nedočkám," žmurkla na ňu a vybehla z izby.

Hneď ako sa zabuchli za Sam dvere, Yvainne sa pustila do príprav s takým nadšením, až ju to samu prekvapovalo.

Severus vstúpil do Veľkej Siene medzi poslednými. Keby bolo podľa neho, nešiel by vôbec. Aj tak chcel ostať len na oficiálnom zahájení. To znamenalo prvých 15 až 20 minút. On na takéto večierky jednoducho nebol ,,stavaný." Stal si k ostatným profesorom a zbežne preletel očami po Sieni. Študenti čakali na príhovor riaditeľa. Vo vzduchu viseli levitujúce, horiace sviece, boli tam aj vyrezávané tekvice, zvnútra tiež osvetlené sviecou.

,,Moji milí," zatiahol veselo Horace Slughorn. ,,Srdečne vás tu všetkých vítam a prajem vám príjemnú zábavu."

,,No, tak to bol fakt siahodlhý príhovor," pomyslel si unudene Severus.

Profesor Flitwick podišiel k pódiu s hudobnými nástrojmi a vyslovil neverbálne zaklínadlo. Nástroje sa vzniesli do vzduchu a rozozvučali sa. Severus sa otočil a pobral sa k stolu s občerstvením. Bol smädný.

,,Myslíš si, že nie je ten tekvicový punč otrávený?" opýtal sa ho Sirius so strojeným úsmevom.

,,Môžeš mi urobiť láskavosť a napiť sa ako prvý. Tak to hneď zistíme," odvetil nevrlo.

,,Ale, ale," zaškeril sa. ,,Pozrime sa. Náš Fňučko nemá náladu."

Mal pravdu. Skutočne nemal náladu. A naňho už vôbec nie. Zato jemu sa hneď dvihla o niekoľko stupňov. Ale Severus nereagoval. Nemalo by to zmysel. Vedel, že Siriusovi vždy ležal v žalúdku. Presne tak ako on jemu. A okrem toho sľúbil nebohému Dumbledorovi, že naňho už nevytiahne svoj prútik ako to spravil tej noci, keď utiekol Pettigrew. Boli predsa na jednej lodi, hoci mu Black nikdy neveril.

,,Dosť dlho si sa mi vyhýbal, Snape," skonštatoval Sirius sucho. ,,Vari sa ma len nebojíš?"

,,Teba? Zabudni! Vieš ako veľmi nerád hľadím do tvojho povýšeneckého a nadutého ksichtu," zahundral Severus a konečne sa napil.

,,Vážne? Ja som si vždy myslel, že taký ksicht máš len ty," nedaroval mu to Sirius.

Ich zvada by možno bola trvala aj dlhšie a bola by sa zrejme ešte vyhrotila, keby nebol profesor Flitwick zakričal: ,,Dámska volenka."

Severusovi napadlo, že by sa mal neskôr poďakovať Ginny Weasleyovej, ktorá prišla po Siriusa a odviedla ho na parket. Rozhliadol sa po sále. Všetci tancovali. Dokonca aj nemotorný Hagrid, po ktorého prišla Luna Lovegoodová a aj proferos Flitwick so Slughornom boli pozvaní do tanca. Jediný, kto tam stál opustený ako kôl v plote bol on. Ako vždy. Toto zažil už neraz. Už dávno sa zaprel a prestal myslieť na to, aké to bolo ponižujúce. Dievčatá sa mu proste vyhýbali už od jeho študentských čias. A ani šťastie v láske ho nestretlo. Bol odsúdený žiť naveky sám.

,,Smiem prosiť?" ozvalo sa vedľa neho pevným, vôbec nie ustrašeným alebo roztraseným hlasom. Nikto z prítomných si nevšimol mladú dámu, preoblečenú - ako inak - za čarodejnicu so škraboškou na tvári. Severus mal dojem, že zle rozumel. Ale to dievča nebol žiaden prelud zatemnenej mysle. Stála tam a čakala. A dokonca sa usmievala. Zrazu mal chuť poslať ju preč, ale ... nespravil to. Ani sám nevedel prečo. Možno pre ten úsmev. Možno už len preto, že poňho prišla.

Nastavil jej rameno a ona sa ho chytila. Odviedol ju na parket medzi ostatných a vzal do náručia. Počas tanca si ju zvedavo obzeral. Mala oblečené zelené šaty a na sebe čierny plášť, zopnutý striebotnou sponou pod krkom. Mala dlhé, červené vlasy a na hlave rovnako čierny klobúk. Tvár mala schovanú pod čiernou škraboškou, z ktorej trčal zahnutý nos. Vyzerala ako skutočná bosorka.

Hľadela mu nebojácne, smelo do očí. Nevidel dobre, akej boli farby, lebo ich trocha tienila tá maska, ale bol by prisahal, že sú zelené.

,,Ale prečo sa usmieva? Je jej niečo na mne smiešne?" uvažoval mračiac sa.

Jeho neznáma sa zasmiala jemným, zvonivým smiechom, z ktorého mu po celom tele prebehli zimomriavky. Zachvel sa a srdce sa mu rozbúchalo rýchlejšie. Bol to veľmi nákazlivý smiech.

,,Vy sa mračíte, pán profesor," povedala milo. ,,Veď vám nestúpam po nohách."

,,A vy sa zasa usmievate. Aký na to máte dôvod? Alebo to mám brať tak, že sa mi vysmievate?"

,,Nevysmievam sa vám. Mám len radosť z toho, že môžem tancovať so svojím obľúbeným profesorom."

,,Čože?" neveril vlastným ušiam. To dievča si snáď z neho strieľa!

,,Je to pravda. A ste skvelý tanečník," povedala uznanlivo.

Severus bol ticho. Na poklony nebol zvyknutý. Nevedel ako na ne reagovať. Hudba hrala naďalej a oni sa v jej tónoch priam vznášali po parkete. Severus mal na tanec prirodzený talent, ale bola to i zásluha jeho matky. Ona ho to naučila. Hľadel do zamaskovanej tváre tej neznámej, nespúšťajúc z nej zrak.

,,Rozmýšľate kto som, pán profesor?" opýtala sa a jej ústa sa roztiahli v pobavenom úsmeve. Strnulo prikývol.

,,Ale viete aj to, že vám to neprezradím."

Severus to pochopil skôr ako konštatovanie a nie ako rečnícku otázku. Ale aj tak sa chcel spýtať na to, či bola v jeho byte ona. Znova ho predbehla.

,,Ako sa má Vampi? Dúfam, že sa o ňu staráte dobre," uškrnula sa. ,,Bolo veľmi obtiažne vybrať vám dar."

,,Lenže ja som o žiadny dar nestál," precedil pomedzi zuby.

,,Neklamte sám seba," prehodila lenivo. ,,Viete, čo sa vraví o očiach, môj milý profesor? Sú oknami do duše. A vaše oči sú veľmi smutné."

,,Čo vás je po tom?!" ozval sa ostrejšie ako pôvodne zamýšľal.

,,Rada by som ich videla smiať sa," odvetila mu úprimne a Severus zmeravel, keď pocítil jej teplú dlaň na svojom líci. Zastal. Jeho pohľad stvrdol a jej ruka sa od neho odtiahla, akoby sa práve popálila. Jeho tajomná neznáma sa otočila a vybehla zo Siene.

Severus si ani neuvedomoval, že práve oni dvaja boli v tej chvíli stredobodom pozornosti a skoro všetci na nich hľadeli o vytreštenými očami a otvorenými ústami. Ani si nevšimol, že dohrala hudba. O pár sekúnd po nej sa vyrútil z miestnosti aj on, dúfajúc, že ju dostihne. Lenže nikde nikoho. Začul akési kroky a rozbehol sa za tým zvukom. Za najbližším rohom však vrazil do študentky.

,,Dávajte pozor, Angelová!" zvolal podráždene a odsotil ju z cesty. Už raz sa takto prednedávnom zrazili. Nechcel ju mať znova na svedomí a niesť ju do nemocničného krídla.

,,Ja!" nazlostila sa. ,,Veď vy ste vrazili do mňa!"

,,Nebuďte drzá!" upozornil ju napínajúc sluch, ale nič. Žiadne kroky nepočul.

,,Vy ste začali," mykla nedbalo plecom a otočila sa na odchod. Keď od neho bola vzdialená už na pár metrov, zastavil ju.

,,Nevidela ste tu niekoho náhodou?" opýtal sa s nádejou v hlase.

,,Koho?" vyzvedala.

,,To nech vás nezaujíma," odsekol. ,,Prečo musí byť taká protivná?" uvažoval nespokojne v duchu.

,,Nie, nevidela," odvetila a pokračovala v ceste, viac si ho nevšímajúc. Počula ako ticho zaklial. ,,Netopier jeden pobláznený," zašomrala si popod nos, keď vchádzala do Veľkej Siene.

Severus sa na ples už nevrátil. Kráčal tmavou chodbou rovno do žalárov.

,,Čo to malo znamenať?" uvažoval, mieriac si svetlom z prútika pod nohy, aby nezakopol. ,,Bola to ona, kto bol v mojom byte?" Pred očami mal ten jej nezbedný úsmev. Uťahovala si z neho, doberala si ho, pomohla mu a dokonca mu dala i dar a zložila kompliment.

,,Vôbec sa ma nebála," uvedomil si odrazu. ,,A dokonca ... dokonca ma pohladila."

Už si ani nepamätal, či niekedy cítil niečo príjemnejšie ako bolo toto pohladenie. Ani Lilly, ktorú celý svoj život miloval sa ho nedotkla. Ten jeden nežný dotyk jej teplej dlane ním otriasol od základov. Zachvel sa. Jeho múry istoty a pud sebazáchovy budovaný na nevrlosti a odstupe od ostatných sa zachveli. Tak dlho sa musel zmierovať s myšlienkou, že ho Lilly odmieta a nakoniec mu zlomila srdce, keď sa vydala za Jamesa Pottera. Ale on jej bol napriek všetkému verný. Nezradil ju, ani jej pamiatku. A teraz príde nejaká cudzia žena a zrúca všetky základy, na ktorých staval? Prvý raz sa ocitol v slepej uličke a nevidel východisko.

,,Pre Merlina!" zaúpel Severus, keď sa za ním zabuchli dvere jeho kancelárie. ,,Čo ak je to ešte len študentka?" Zbledol ešte viac ako bol bledý prirodzene. Práve si spomenul, že ho počas tanca niekoľkokrát oslovila ,,pán profesor." Takáto možnosť ho ani len sprvu nenapadla. Veď prečo aj? Všetci študenti sa pred ním trasú strachom.

Severus si prehrabol čierne vlasy. Vôbec netušil, čo má robiť. Stal si k oknu. Pred očami mal jej zahalenú, usmievajúcu sa tvár. A v ušiach mu znel jej veselý smiech. Prižmúril oči. Stále cítil jej vôňu, dotyk ... jej blízkosť. Zachvel sa.

,,Pre Merlina! Čo to má všetko znamenať? Čo sa to so mnou deje?"

Nikdy sa necítil viac stratený ako práve teraz. Uvažoval, či to boli tie jej pery, ktoré vtedy bozkával. Telom mu prebehla vlna vzrušenia. Severus zaklial a radšej si šiel dať studenú sprchu, aby sa prinútil nemyslieť na ňu.

------------------------------------***-----------------------------------

P.S.: Nasledujúca kapitolka s názvom: ,,Bozk."

Všetkých srdečne pozdravujem a prajem príjemné čítanie :D

Tess

[ » na začiatok « ]