Kapitola:
Pridaná: 15.11.2007, 21:00:40
Čítaná: 612×
Hodnotenie: (počet hlasov: 22)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Severus Snape
Stručný dej: Zdravím všetkých čitateľov a fanúšikov HP. V tejto poviedke som sa zamerala na môjho obľúbeného profesora Severusa Snapa. Bola som dosť zdrvená, že ho Jo nechala zomrieť, preto som ho oživila, podobne ako Lusi, alebo Gwen. Je tu teda nový príbeh v hlavnej úlohe so Severusom. Prispôsobila som si však okolnosti a trochu aj dej. Rovnako varujem aj pred náznakmi udalostí, ktoré sa odohrávajú až v HP7. Sirius Black nezomrel, žije a dokonca učí na Rokforte OPČM. Riaditeľom je Slughorn a Snape učí svoje elixíry. - poznámka na záver - meno Yvainne sa číta ako Ivejn - oki?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Wardenský osud 2 » Očká mušky Zlatoočky 3 » Nežný opilec 4 » Muž dvoch tvárí 5 » Rozhádaní 6 » Prízrak minulosti 7 » Tajomná neznáma 8 » Bozk 9 » Aké to je? 10 » Nový riaditeľ 11 » V Zakázanom lese 12 » Žeby zmena? 13 » Tvrdá realita 14 » Hnutie odporu 15 » Vianočný darček 16 » Škriekajúca búda 17 » Vyslyšaná žiadosť 18 » Sheela ... 19 » Patronus 20 » Bosorka Bellatrix 21 » Mŕtvy medzi živými 22 » Epilóg

Yvainne sedela so Samanthou v knižnici. Ona študovala a Sam sa tvárila, že študuje.

,,Môžeš s tým prestať?" opýtala sa jej nevrlo, keď už viac nevládala počúvať jej búchanie o nohu stola.

,,Prepáč," zašepkala Sam a pretočila list na ďalšiu stranu v knihe ,,Život a Smrť Elfov."

Yvainne si sťažka vzdychla. Snažila sa sústrediť, ale nešlo jej to dobre. Do myšlienok sa jej ako čierny tieň vkrádal jej profesor Elixírov. A ona to nevedela zastaviť. Nevedela ako naň prestať myslieť.

,,Netopier!" šepla zlostne, neuvedomujúc si, že to bolo nahlas.

,,To patrilo mne?" nadurdila sa Samantha.

,,Jasné, že nie. Neviem si zapamätať aké druhy Nočných čarovných tvorov poznáme," zaklamala pohotovo.

,,No, to je jednoduché," usmiala sa pobavene Sam. ,,Spomeň si na Snapa. Skutočne vyzerá ako netopier."

Zasmiali sa, no Yvainne smiech rýchlo prešiel. Teraz naň myslela znova a dokonca intenzívnejšie ako predtým.

,,Čo sa to so mnou, pre Merlina deje?!" Bola z toho zúfalá. Také niečo nikdy necítila. Nemohla jesť a ani spať. Keď sa znenazdania ocitol na dohľad, nevládala z neho spustiť oči. Ale stále sa hádali. Lenže teraz jej to robilo radosť!

,,Ja fakt nie som normálna!" zaúpela v duchu.

Spomenula si na chvíľu, keď sa prebrala v Nemocničnom krídle. Skláňala sa nad ňou ustarostená tvár madam Pomfreyovej.

,,Čo sa vám stalo, slečna Angelová?" opýtala sa jej len čo otvorila oči.

,,Zamdlela som," odvetila ticho. Počula ako sa dvere na ošetrovni otvárajú a zatvárajú. Vedela kto odtiaľ odišiel. Bol to Snape. Nevidela ho, ale ... cítila. On bol tá čierna chmára, na ktorú si ledva spomínala. On ju sem doniesol.

,,No dobre, ale prečo ste zamdleli? Ublížil vám nejako profesor Snape? Mne to môžete povedať," vyzvedala ošetrovateľka.

,,Netuším, prečo som zamdlela," zaklamala. Bolo vidno, že Pomfryeku nepresvedčila a preto rýchlo dodala: ,,Zrazu mi prišlo nevoľno a obliala ma horúčava. Možno bola na vine tá hrozná bolesť hlavy."

,,Ste si istá?"

Yvainne len prikývla.

Severus stál vo svojej kancelárii a prehrabával sa v elixíroch na poličkách. Práve dokončil hodnotenie štvrtáckych ,,výtvorov" a chystal sa opraviť písomky druhákov, keď mu niekto zaklopal na dvere.

,,Ďalej!" zvolal a ani sa nenamáhal otočiť.

,,S-Severus?" v dverách sa objavila kučeravá hlava Sibyli Trelawneyovej s okuliarmi ako popolníky na očiach, obmotaná šálmi a ovešaná korálkami. Napadlo mu, že mu pripomína tak trochu nepodarený Vianočný stromček.

,,Sibyla?" ozval sa prekvapený. Ešte nikdy, ani raz za celý čas, čo tu učili nebola pri ňom v jeho kancelárii. Uvažoval, kde nabrala tú odvahu. Tak zrazu.

Vošla opatrne dnu a zavrela za sebou dvere. Dokonca sa naňho usmiala a začervenala sa. Ponúkol jej stoličku a ona sa potkla, keď k nej kráčala, aby si sadla.

,,Pre Merlina!" stŕpol. ,,Žeby to bola naozaj ona v tú noc?" Z ruky mu skoro vypadol veľmi vzácny elixír. Dúšok živej smrti.

,,Čo by ste rada, Sibyla?" v prižmúrených očiach sa mu zračila ostražitosť.

Sibyla pristúpila o pár krokov bližšie a on cúvol. Potom sa však spamätal.

,,Správaš sa ako vystrašená školáčka!" hrešil sa v duchu.

Ona si konečne sadla, zahniezdila sa na stoličke a napravila si okuliare.

,,No ... ako by som vám to," zamumlala roztržito. ,,Je to veľmi delikátna záležitosť, Severus," uprela naňho svoje okuliarmi zväčšené oči, tváriac sa vážne.

Severus odložil elixír na svoje miesto a napäto čakal. Obával sa, čo mu chce povedať. Keď nabrala odvahu zísť až tu dole - do žalárov - určite to nebude len tak.

,,Možno to bude niečo ako: ,,Ja som vám chcela pomôcť a vy ste ma skoro znásilnil!" Pri tej predstave sa striasol.

,,Akú ... záležitosť máte na mysli?" opýtal sa, starostlivo vyberajúc každé slovo. Po rozume mu chodili už kadejaké hlúposti.

Sibyla niečo mumlala a jeho zrazu vydesená myseľ tými najbizarnejšími predstavami, mu vkladala do uší vlastný význam slov.

,,Severus, minule sa niečo stalo ... a viete ... ja za to nemôžem," jachtala. ,,To, čo sa stalo ... ja ... neviem sa s tým vyrovnať. Musíte mi pomôcť! Viac to znášať nebudem. Je to nepríjemné a nechutné!" zvolala až plačlivo.

,,Takže ... ja som nepríjemný a nechutný?" díval sa na ňu zamračene, uvažujúc. ,,Bolo by možné, že by som s ňou niečo naozaj mal? Ak áno, musel som byť ozaj veľmi, veľmi opitý!" Vyzeral ozaj komicky. Jeho tmavé oči boli vypúlené v bledej tvári. Vlasy mu ako vždy padali do tváre.

,,Severus, ste v poriadku?" opýtala sa Sibyla, ktorá tam trpezlivo sedela a čakala na jeho pomoc.

,,Ja ...," odkašľal si, aby znel jeho hlas istejšie. ,,Isteže. O čom to vlastne hovoríte Sibyla?" opýtal sa.

,,Predsa o tých nepríjemných vyrážkach," zvolala hľadiac naňho, akoby ju vôbec nevnímal.

,,O vyrážkach," vydýchol si.

,,Nevedel som, že vyrážky sú delikátna záležitosť," zahundral, pričom sa mu do hlasu vkradol sarkazmus.

,,Pokiaľ sa nachádzajú na citlivom a neprístupnom mieste, potom áno." Znova sa začervenala.

,,Ach. A nebola ste za ošetrovateľkou?" vyzvedal uľahčene.

,,Bola. Lenže jej sa minul Elixír na kožné poranenia a choroby. Poslala ma za vami," vysvetlila.

Severus nepovedal nič. Bol vďačný, že sa z toho prípadu vykľula taká neškodná záležitosť. Zohol sa a z druhého regálu zobral fľaštičku so zeleným, hustým obsahom.

,,Ďakujem," zašvitorila a zmizla s ním preč akoby švihnutím čarovného prútika.

Yvainne plakala. Bola na hodine Elixírov a ronila slzy ako hrachy. Ako väčšina študentov v triede. Hoci s ňou to bola asi najhoršie. Niektorí len posmrkávali, iní mali v očiach slzy, ale neplakali. Seamus Finnigen sa začal dokonca smiať, pretože sa nadýchal výparov z kotlíka Lavender Brownovej. A to všetko len preto, lebo dnes im dal Snape pripraviť Elixír Večného plaču.

Nebol zložitý, no mal neželané účinky už pri svojej príprave. Už aj jeho pikantná vôňa a výpary dokázali človeka rozplakať.

Jediný, kto nevyronil ani slzu, bol - ako inak - profesor Snape. Stál pri otvorenom okne. Rýchlo obehol triedu, skontroloval ich prácu a stal si tam, dobre sa na nich zabávajúc, aj keď to nedal najavo. No ona cez slzy videla, ako mu myká kútikmi úst.

Yvainne zdvihla hlavu, rozhliadajúc sa po triede. Bolo tam už len zopár žiakov. Aj oni už len plnili svoje skúmavky označené menom a nosili ich Snapovi na stôl. Znova sa vysmrkala a osušila si slzy. Vzala si tašku s knihami a skúmavku, aby ju naplnenú a zazátkovanú odovzdala.

Profesor stál stále pri okne. Bol k nej otočený chrbtom. Dlho sa nezdržiavala. Položila elixír na stôl a otočila sa na odchod. Vo dverách však zastala.

,,Budúci týždeň mám narodeniny. Jediný, kto si na to vždy spomenul bol Dumbledore. Tohto roku sa budem musieť obísť bez jeho originálnych darčekov."

Yvainne sa vytratila z triedy skôr ako si ju mohol všimnúť. Hrešila sa, pretože práve čítala myšlienky Snapovi. A to by nemala. A ešte jemu! Och!

,,Nie je to predsa moja chyba!" hundrala si, keď vystupovala hore schodmi. Na plošinke sedela pani Norrisová a zvedavo si ju obzerala. Alebo skôr špehovala?

,,Odpáľ!" zahučala na ňu a mačka lenivo vstala a s nesúhlasným miauknutím odišla.

Preliezla cez portrétovú dieru a predrala sa davom deciek, ktoré boli v klubovni. Čítali Denného proroka. Znova niekoho zavraždili. Tento týždeň už druhá vražda a to bola ešte len streda.

V spálni odhodila tašku a ľahla si na posteľ.

,,Takže on má budúcu stredu narodeniny," zahundrala. Pripadalo jej dosť deprimujúce nemať s kým osláviť svoj sviatok. Nie to, že ani nedostane aspoň malý darček. Síce, ak by chcel niekto Snapovi niečo darovať, určite by to bol jed a pohrebný rubáš s kondolenčným ,,prianím" rýchlej a bolestnej smrti.

V izbe bola sama. Samantha mala ešte Numerológiu a Hermiona, ktorá sa delila o izbu s nimi, bola s Harrym a Ronom, kto vie kde. A ona tu bola sama a nudila sa. Len tak pre zábavu a aby si skrátila dlhú chvíľu, začala uvažovať nad vhodným darom pre Snapa.

Sova sa k nemu vôbec nehodila. Potkan, či vycvičená krysa?

,,Nie, ani to," dumala nahlas. ,,Ropucha? Nie! Hada má zas Voldemort. Taktiež nie."

Musela uznať, že vybrať dar pre Snapa je veľmi ... obtiažne. Rada by vedela ako to vyriešil Dumbledore každý rok.

,,Dal mu vari ponožky? Nejaký vzácny elixír alebo prísadu doň? Nový recept na nejaký neznámy elixír?"

S hlasným vzdychnutím sa prevalila na brucho. Jej chodili po rozume len zvieratká. A vedela, že nijaké nemá. Len nevedela prečo.

,,Prečo nad tým vôbec uvažujem?!" nazlostila sa a zoskočila s postele. Načiahla sa po knihe Aritmancie a začala si radšej robiť úlohy.

Severus bol vo svojej kancelárii a dokončieval hodnotenie elixíru Večný plač. Ale rozplakal sa až pri tomto poslednom. Otočil ho a prečítal si meno, ktoré na ňom bolo uvedené, hoci to vedel aj bez toho. Nerád to pripúšťal, ale bola dobrá. Najlepšia z triedy.

,,Samozrejme, Angelová," zahundral a skúmavku zazátkoval. Utrel si slzy z očí rýchlym pohybom ruky a vrátil jej skúmavku medzi ostatné. Musel uznať, že má na elixíry talent. Hoci ho tak strašne vytáčala!

Namieril prútikom na knihovničku a tá sa odsunula. Vyšiel po schodoch a zamieril rovno do kúpeľne. Potreboval si dať sprchu. Keď z nej vyšiel, okolo pása mal omotaný uterák a z čiernych, mokrých vlasov mu ešte kvapkalo. Aj na tmavých, jemných chĺpkoch, ktoré mu pokrývali hruď sa perlili kvapôčky vody. Chcel otvoriť skriňu a vybrať si odtiaľ čisté veci, keď sa zatriasla. A potom znova, mocnejšie.

Otočil sa a zo stola si zobral prútik. Presne vedel, kto si zval jeho skriňu do podnájmu. Prízrak. Otvoril ju a ustúpil. Čakal na svoju nahoršiu nočnú moru.

O malú chvíľu vystúpila zo skrine mladá žena. Mala červené vlasy a tie najkrajšie zelené oči, aké kedy videl. Usmievala sa. A Severus jej úsmev vrátil. Natiahol k nej ruku akoby ... no naozaj si možno na pár krátkych sekúnd myslel, že je skutočná. Aké patetické.

Chcel sa jej dotknúť, keď ju zasiahlo to jedovaté zelené svetlo a ona sa zrútila na zem. Severusova tvár strvdla. Namieril prútikom a zvolal: ,,Riddikulus!" Prízrak minulosti zmizol. Ostala po ňom však bolesť zakorenená hlboko vnútri, rovnako ako výčitky svedomia.

,,Čo to vravel Firenze? Mám nechať mŕtvych odpočívať?" Trpko si vzdychol. Obraz mŕtvej Lilly Potterovej mu však neschádzal z mysle.

Presne o týždeň neskôr si našiel Severus vo svojom byte na stole neveľkú klietku, zakrytú čiernou hodvábnou šatkou. Stiahol ju z klietky. Dole hlavou v nej visel čierny netopier.

,,Eptesicus Nilssonii," zašomral a prizrel sa mu lepšie. Na stole vedľa klietky ležala obálka. Otvoril ju premožený zvedavosťou. Bolo tam narodeninové prianie. Pravda, veľmi stručné. Na prednej strane bol obrázok vybuchujúceho elixíru ako ohňostroja a vnútri stále čierne na bielom:

,,Všetko najlepšie k narodeninám. Táto Večernica Severská je len vaša. Volá sa Vampi."

Prianie bolo bez podpisu.

,,Prečo ma to neprekvapuje?" zašomral. Znova sa pozrel na netopiera a potom znova na prianie.

,,Čo pre Merlina to má znamenať?"

Už ničomu nerozumel. Celkom ho to vyviedlo z miery. Stávalo sa okolo neho v poslednej dobe príliš veľa zvláštnych vecí. A toto bolo len ďalším dôkazom. Keď zbadal toto netopiera, myslel si, že si z neho niekto robí posmech. Veľmi dobre vedel, že ho nielen študenti, ale aj profesori volajú za chrbtom ,,netopier."

Ani ho len nenapadlo, že toto ... je jeho dar k narodeninám.

,,A to tento deň začal tak všedne," zamumlal, hľadiac na Vampi. Vampi bola totiž dáma. Jeho prvé domáce zvieratko. Večernica Severská.

--------------------------------***----------------------------------------

P.S.: Ďalšia kapitolka s názvom: ,,Tajomná neznáma."

Ďakujem všetkým, ktorí toto moje dielko čítajú :D a veľmi ma teší, že sa vám to páči :)

Tess

[ » na začiatok « ]