Kapitola:
Pridaná: 14.11.2007, 08:42:22
Čítaná: 532×
Hodnotenie: (počet hlasov: 21)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Severus Snape
Stručný dej: Zdravím všetkých čitateľov a fanúšikov HP. V tejto poviedke som sa zamerala na môjho obľúbeného profesora Severusa Snapa. Bola som dosť zdrvená, že ho Jo nechala zomrieť, preto som ho oživila, podobne ako Lusi, alebo Gwen. Je tu teda nový príbeh v hlavnej úlohe so Severusom. Prispôsobila som si však okolnosti a trochu aj dej. Rovnako varujem aj pred náznakmi udalostí, ktoré sa odohrávajú až v HP7. Sirius Black nezomrel, žije a dokonca učí na Rokforte OPČM. Riaditeľom je Slughorn a Snape učí svoje elixíry. - poznámka na záver - meno Yvainne sa číta ako Ivejn - oki?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Wardenský osud 2 » Očká mušky Zlatoočky 3 » Nežný opilec 4 » Muž dvoch tvárí 5 » Rozhádaní 6 » Prízrak minulosti 7 » Tajomná neznáma 8 » Bozk 9 » Aké to je? 10 » Nový riaditeľ 11 » V Zakázanom lese 12 » Žeby zmena? 13 » Tvrdá realita 14 » Hnutie odporu 15 » Vianočný darček 16 » Škriekajúca búda 17 » Vyslyšaná žiadosť 18 » Sheela ... 19 » Patronus 20 » Bosorka Bellatrix 21 » Mŕtvy medzi živými 22 » Epilóg

Severus sa strhol zo spánku a chvatne sa posadil rozhliadajúc okolo seba. Bol v svojom byte nad kanceláriou.

,,Ale ako?" začal, keď si uvedomil ďalšiu vec. V noci sa niečo stalo. Bellatrix Lestrangeová ho zranila kliatbou, ktorú sám vymyslel. Lenže nič ho nebolelo. Vyskočil z postele a hnal sa do kúpeľne. Tam bolo totiž veľké zrkadlo. Cestou za ním vial jeho habit i košeľa rozdriapané na franforce. Zhodil zo seba roztrhané veci a obzrel si v zrkadle nahý chrbát.

,,Nič," zvolal prekvapene. ,,Ani škrabanec. Nič?" zahľadel sa na svoju strhanú bledú tvár, ktorú mu tak nemilosrdne ukazovalo zrkadlo. ,,Ako to?"

Pamätal sa, že ho kliatba zasiahla, cítil ostrú bolesť, akoby ho drali za živa z kože. Zohol sa k dotrhanej kôpke šatstva. Na habite i košeli boli tmavé, krvavé škvrny. Potom sa zarazil.

,,Snívalo sa mi to, alebo som naozaj videl niekoho vo svojom byte?" uvažoval strnulo hľadiac na veľké, tmavé škvrny.

,,Bolo by možné, že by to bol ..." uškrnul sa. ,,Už mi úplne šibe! Veď Dumbledore je mŕtvy! Ale kto potom? Nikto iný by pre mňa nepohol ani prstom!" tým jediným si bol istý. Všetci mu verili, kým žil Albus Dumbledore. Ale teraz si mysleli, že on je zodpovedný za jeho smrť. A všetci ho nenávideli. Všetci!

,,Tak kto by mi pomáhal?" darmo sa tým trápil. Odpoveď ostala visieť vo vzduchu. A bola tu ešte jedna vec. Teraz si znovu spomenul na tú noc, keď ,,oslavoval" a opil sa do nemoty. Aj vtedy sa našiel v posteli, ale nevedel ako sa tam dostal. Bolo to zvláštne. Pamätal si, že sa pohádal s kentaurom. Jediným, ktorý sa s ním ešte vôbec bavil. Pamätal si, že ho dokonca kopol, keď ho tak nerozvážne urazil. Ale čo bolo potom, to nejako ... zabudol. V hlave mal jedno veľké, prázdne miesto. Žeby mu bol niekto pomohol aj vtedy? Lenže ako? Veď o tom, kde má svoj byt vedel on a nebohý Dumbledore. Bude sa musieť porozprávať s tým kentaurom, usúdil nakoniec.

Otis Sabriel bol svetlovlasý Bystrohlavčan. Bol pekný. So svojou snedou pleťou a očami modrými ako voda v lesnej studničke lákal pohľady nielen dievčat, ale i starších dám. Stál opretý o múr, hrajúc sa s akousi loptičkou.

,,No konečne!" zvolal podráždene, keď sa ráčila ukázať. ,,Čakám tu na teba už vyše päť minút!"

,,Ale tváriš sa, akoby to bolo aspoň päť hodín. Čo je?" osopila sa naňho Yvainne podráždene. Chcela sa učiť so Samanthou. Sľúbila jej, že si budú precvičovať nejaké kúzla, keď ju ,,odvolal" ten ... ten ... ,,Och!" vzdychla si v duchu.

,,Musím ti povedať, čo sa mi stalo," vychrlil zo seba. Yvainne si vzdychla. Tie jeho siahodlhé monológy nemali konca kraja. Bol tak zahľadený do seba, že to hádam ani nebolo možné. A okrem toho bol jedna ruka s Dracom Malfoyom. Už dávno uvažovala nad tým, čo by sa stalo, keby ho nechala.

,,Čo na tom, že sme zasnúbení od narodenia?" dumala, kým on do nej hučal o skvelom prevedení kúzla Expecto Patronum na OPČM a ako tým Blackovi vytrel zrak. Tiež o tom, čo vyviedli spolu s Dracom, Crabbom a Goylom nejakému bifľomorskému druhákovi a v neposlednom rade si musela vypočuť aj kritiku dnešného obeda, ktorý mu akosi ,,nesadol" a ostalo mu z neho ťažko na žalúdku.

,,Draco sa má teraz veľmi zle," ospevoval svojho ,,milovaného" kamoša, na ktorého by ani v najmenšom prípade nedal dopustiť.

,,Skúšal zbaliť Abigail Stuartovú, ale tá namyslená krava mu nedala ani šancu!" rozhorčovala sa.

Yvainne poznala Abigail veľmi dobre. Bola to veľmi očarujúca plavovláska, ktorá chodila do 6. ročínka a patrila ako inak do Slizolinu. Keby nebola z tej istej fakulty, ten Malfoyovie nepodarok by o ňu ani pohľadom nezavadil.

,,Kto vie, prečo ho odkopla," hundral si naďalej Otis.

,,Možno preto, že je jeho takto Smrťožrút?" nadhodila.

,,Iste v tom nebola taká malichernosť!" mávol rukou a objal ju okolo pliec.

,,Že vraj malichernosť!" zlostila sa, ale navonok nedala nič najavo.

,,Vieš, že si mi veľmi chýbala?" zašepkal jej do ucha a pritiahol si ju ešte bližšie.

Mala chuť odvetiť mu: ,,Ty mne vôbec!" Ale zdržala sa.

,,Dnes vyzeráš skvele. Ale minule si vyzerala otrasne, s tými kruhmi pod očami," povedal, akoby sa nechumelilo.

Yvainne zastala, hľadiac naňho v nemom úžase. ,,Práve ma urazil!"

,,Čo je zlato?" opýtal sa s oslnivým úsmevom a žmurkol na dievčatá, ktoré prechádzali okolo a zaľúbene naňho hľadeli.

,,Ten tupec si to ani neuvedomuje!" pomyslela si.

,,Už viem, ty chceš, aby som ťa konečne pobozkal," riekol, keď jej znova venoval svoju pozornosť. Pritlačil ju k stene, nevšímajúc si jej protesty.

,,Au!" zjojkol a prehol sa v páse.

Kopla ho do rozkroku, len aby konečne uvoľnil to železné zovretie. Fakt netušila, kedy sa z neho stal taký excelentný chrapúň a idiot.

,,Načisto si zošalela?!" zvolal so zvraštenou tvárou pomaly sa narovnávajúc a stále rozdýchavajúc tú bolesť.

,,Hej!" zvolala utierajúc si ústa do rukáva habitu. ,,Končím s tebou! A vôbec nechápem, že som to tak dlho vydržala! Mala by som za to dostať zlatú medailu vo vytrvalosti!" zvolala rozhorčene. ,,Si odporný egoista Otis Sabriel!" A šeptom dodala: ,,A naše zasnúbenie ruším. Natrvalo!"

Otočila sa a pobrala sa na odchod. Otis za ňou hľadel. Bol taký nazúrený!

Yvainne už bola na konci chodby, keď ju do chrbta zasiahlo jeho zaklínadlo. Vykríkla, vrazila do steny a zviezla sa na zem.

,,Impedimenta!" začula, keď sa zviechala zo zeme. Bola to Ginny Weasleyová, ktorá ho odzbrojila. Keby nebola po tej noci taká unavená, sama by vycítíla, čo zamýšľa. Ale teraz jej ani len nenapadlo nahliadnuť do jeho mysle. No kto by len tušil, že taký obmedzenc na ňu zaútočí!

,,Počuj, tebe ešte nik nevyprášil gate? To nebolo moc pekné, čo si predviedol!" zahučal Hagrid. Otis sa radšej rýchlo spakoval a bežal preč.

,,Si v poriadku?" opýtala sa jej Luna Lovegoodová, pomáhajúc jej na nohy.

,,Myslím, že áno," povedala, ale neznelo to isto.

,,Ukáž, pomôžem ti." Namierila svoj prútik na jej poranené čelo a zvolala: ,,Episkey." Ranka sa síce zahojila, ale hlava ju strašne bolela z toho nárazu.

,,Čo sa stalo?" opýtala sa Ginny.

,,Rozišla sa s ním," odvetila jej namiesto nej Luna.

,,Ako to vieš?" opýtala sa Yvainne.

,,Domyslela som si," zasnene sa usmiala.

,,Tak preto ťa ten chumaj napadol?" zahundrala Ginny. ,,Ranila si asi jeho ego."

,,Si v porádku, dievča?" staral sa aj Hagrid.

,,Myslím, že áno," odvetila, ale nebola to pravda. Veľmi sa udrela a bolo jej ... divne. Motala sa jej hlava.

,,Nechceš ísť s nami?" opýtala sa jej Luna. ,,Ideme kŕmiť Testraly."

,,A Hipogrify," doplnila Ginny.

,,Ďakujem, ale myslím, že si pôjdem radšej ľahnúť."

,,Ak by si si to predsa len rozmyslela, príď za nami," povedala Luna a odišli. Bola naozaj veľmi milá, i keď zvláštna.

Yvainne sa zatočila hlava. Musela sa chytiť steny, aby nespadla. Pomaly kráčala po chodbe, keď sa spoza rohu vyrútilo niečo čierne a vrazilo do nej. To na ňu bolo už priveľa. Pred očami sa jej zatmelo a už len padala.

,,Dávajte pozor, Angelová!" zvolal podráždene Snape.

Jeho slová však počula už akoby z veľkej diaľky. Zamdlela.

Severus ju zachytil v poslednej chvíli. ,,Angelová?" ozval sa k nej, ale nič. Znova zacítil tú prenikavú vôňu jej kvetinového parfému. Neznášal to, čo to s ním robilo! A neznášal ju, pretože ho používala! Na chvíľu mal nutkanie nechať ju tam na chodbe. Veď by ju našiel niekto iný. Ani nevedel prečo, ale rozmyslel si to. Zamieril rovno do nemocničného krídla, lenže ošetrovateľka tam nebola.

Položil ju teda na najbližšiu posteľ a nahmatal jej pulz. Bol pravidelný.

,,Tak čo je s ňou?" hútal hľadiac na jej bledú tvár. Žiadne viditeľné zranenia nezbadal. ,,Alebo sa ma tak zľakla?" Nikto by to doňho nepovedal, ale driemal v ňom aj zmysel pre humor. Síce svojrázny, ale predsa.

Po chvíli tú myšlienku zahnal preč. Ona je tá posledná, ktorá by sa ho určite len tak nezľakla.

,,Čo sa stalo, profesor Snape?" Vo dverách sa objavila madam Pomfreyová s ustarosteným výrazom na tvári.

,,To veru netuším. Zamdlela," odvetil a díval sa ako ju ošetrovateľka prezerá.

,,No, tak to ste mi pomohli," zahundrala.

,,Ľutujem," odvetil krátko.

,,To vám tak uverím," zašomrala skoro nečujne, ležne počul ju. Proste ju ignoroval.

,,Bude v poriadku?"

,,Myslím, že áno," odvetila. ,,Pomôžte mi. Dáme jej dole ten habit."

Snape sa zatváril veľmi neochotne, ale urobil, čo ošetrovateľka chcela.

Bol na odchode, keď počul, ako vyslovila: ,,Ennervate."

Dievča sa zrejme prebudilo a teraz sa ticho rozprávali. To znamenalo, že bude v poriadku.

Severus dlho váhal, ale nakoniec sa rozhodol. Predsa len vyhľadal Firenzeho. Bol vo svojej učebni, ktorá slúžila tiež na Veštenie.

,,Čakal som ťa," odvetil prosto kentaur hľadiac kamsi von oknom. ,,Máš veľa otázok, ale ospravedlnenie žiadne," pozrel naň kútikom oka a švihol chvostom.

,,Máš pravdu. Prehnal som to, ale ešte stále mám na hrudi odtlačok tvojho kopyta."

,,Beriem to ako ospravedlnenie," povedal kentaur zhovievavo. Vedel, že by sa iného ani zrejme nedočkal.

Na malú chvíľu sa obaja odmlčali. Firenze čakal, na čo sa Severus opýta a on uvažoval - ako sa to opýtať.

,,Ako som sa dostal do bytu? Predpokladám, že ty si mi nepomohol," povedal napokon.

,,Tvoj predpoklad je správny," bolo všetko, čo mu k tomu kentaur povedal. Vôbec sa mu to nesnažil uľahčiť.

,,Teda niekto tam bol?"

Kentaur prikývol a usmial sa. Severus mal dojem, že ho to naťahovanie - či hranie sa na mačku a myš - baví.

,,Žena?" opýtal sa s obavou. Hoci predstava, že by to bol muž, bola ešte horšia!

,,Nemyslíš Severus, že by bolo na čase nechať mŕtvych odpočívať v pokoji?"

Severus neznášal tie jeho večné hádanky. Vždy hovoril len v náznakoch. Nič - teda skoro nič - nepovedal priamo.

,,Povieš mi, kto to bol?" ozval sa, hoci dopredu vedel, že sa to zrejme nedozvie.

Kentaur sa znova zahľadel von oknom. Na dvore sa prechádzala profesorka Trelawneyová, ktorá sa očividne rozprávala sama so sebou, gestikulujúc pritom rukami.

,,Snáď mi tým nechce naznačiť, že to bola Sibyla!" zhorzil sa pri tej predstave, že v tom stave opilosti mohol bozkávať ju! Pre Merlina!

,,Severus, máš niečo veľmi vzácne, ale ani o tom netušíš. A je ti blízko, aj keď ti hviezdy neprajú. V dobrom i zlom. Možno sa ti raz oči otvoria."

Severus bol teraz načisto zmätený. ,,Koho mám? To je hlúposť. Veď som sám ako prst. Sám proti všetkým. Proti nepriateľom i proti zdanlivým priateľom. Sám!" Nemal nikoho, ani len to zviera, po ktorom vždy tak túžil, ale nemohol si ho dovoliť. Najprv nemal na to prostriedky a potom neskôr, nemal čas starať sa oň. Jeho svet i život bol poriadne zamotaný a komplikovaný. A on, Severus Snape má vraj niekoho, kto pri ňom stojí v dobrom i zlom?!

,,Ten kentaur sa zrejme pomiatol," uvažoval v duchu, keď opúšťal jeho učebňu.

-----------------------------------***--------------------------------------

P.S. Ďalšia kapitolka s názvom: ,,Prízrak minulosti" by mohla byť už večer :D

Ďakujem všetkým za sovky, som veľmi rada, že sa vám nový príbeh Sevieho páči.

Tess

[ » na začiatok « ]