Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Severus Snape
Stručný dej: Zdravím všetkých čitateľov a fanúšikov HP. V tejto poviedke som sa zamerala na môjho obľúbeného profesora Severusa Snapa. Bola som dosť zdrvená, že ho Jo nechala zomrieť, preto som ho oživila, podobne ako Lusi, alebo Gwen. Je tu teda nový príbeh v hlavnej úlohe so Severusom.
Prispôsobila som si však okolnosti a trochu aj dej. Rovnako varujem aj pred náznakmi udalostí, ktoré sa odohrávajú až v HP7.
Sirius Black nezomrel, žije a dokonca učí na Rokforte OPČM. Riaditeľom je Slughorn a Snape učí svoje elixíry.
- poznámka na záver - meno Yvainne sa číta ako Ivejn - oki?
Severus vstal s takými bolesťami hlavy, na aké si už dávno nespomínal. Aj svetlo, ktoré sem prenikalo cez neveľké arkierové okno naňho nepôsobilo práve priaznivo. Chytil si treštiacu hlavu do dlaní v obave, že sa mu rozletí. Odhodil zo seba prikrývku a veľmi pomaly a opatrne vstával.
,,Zaujímalo by ma ako som sa sem dostal," hundral si popod nos. Nanič si totiž nepamätal.
Došuchtal sa k umývadlu, aby si ovlažil tvár studenou vodou. Nepomohlo. Vedel však presne, čo by to chcelo. Sprchu, prezliecť sa a Elixír na upokojenie bolesti. Keď prechádzal okolo svojho písacieho stolíka zazrel tam fľaštičku. Teda lepšie povedané flakónik s ružovkastou tekutinou. Ak sa nemýlil, bol to presne ten elixír, ktorý práve potreboval. Lenže toto nebol jeho flakón a ani ním pripravený elixír. Našiel pri ňom aj krátky odkaz.
,,Určite viete, že stačí len päť kvapiek."
,,Jasné, že viem," zahundral a prezrel si elixír v lúči ranného svetla predierajúceho sa do jeho skromného bytíku. ,,Snáď sa neotrávim," zamumlal a na kávovú lyžičku si odrátal naordinované množstvo. Musel uznať, že chutil výborne.
Cestou do sprchy uvažoval kto mu ho mohol priniesť. No na nič neprišiel. V kúpeľni sa vyzliekol a nastavil si požadovanú teplotu vody. Stúpol si pod prúd tečúcej vody a chvíľu tam len tak nehybne stál, opierajúc sa o stenu vyloženú kachličkami. V noci sa mu sníval krásny sen. Tak dobre si už dlho nepospal. Bol taký opitý a asi to spôsobilo, že jeho sen sa akoby ... zhmotnil. Bola pri ňom jeho sladká Lilly. Aspoň na krátku chvíľku. Cítil ju. Objímal. Bozkával!
,,Aspoň sny sa nado mnou zľutujú a oblažia moju myseľ tvojou prítomnosťou," uškrnul sa smutne. Natiahol sa po šampón a umyl si vlasy. Napadlo mu, že ak by to videli tí zabednení študenti, asi by mu neuverili, že tam je naozaj šampón. Aj hlava ho prestala bolieť.
Zrak mu padol na jeho tetovanie na predlaktí ľavej ruky. Lebka, ktorej z úst vyliezal had. Ako ho len nenávidel! Áno, možno sa mu v mladosti zdal Riddlov nápad s tými rečami o čistej krvi úžasný. Rýchlo však prišiel na to, že je to len výhovorka pre násilnosti a obyčajné vraždenie. A rovnako ťažko niesol aj to ako nerozvážne prezradil to proroctvo Temnému pánovi. Vtedy stratil svoju Lilly navždy. To, že Voldemort zabil aj Jamesa mu až tak nevadilo. Nikdy si neboli ... sympatický. No jej smrť ho zasiahla. Pridaním sa k Smrťožrútom stratil veľa, zaplatil za to príliš vysokú cenu. Aj teraz sa zo všetkého obviňoval, po toľkých rokoch. Ale toto bol jeho údel. Žiť život samotára, odsúdenca a zanevretého človeka na celý svet, skrývajúceho nejedno dôležité tajomstvo. Bol mužom dvoch tvárí.
Yvainne na raňajkách Snapa nevidela. Ale nakoniec bolo to dobre, pretože vôbec nevedela ako by sa po tej nočnej ,,príhode" tvárila. Neskôr sa ešte raz do jeho bytu vrátila, aby mu tam nechala Elixír na upokojenie bolesti. Napadlo ju, že by ho možno mohol potrebovať.
,,Yvainne? Haló, Zem volá Yvainne Angelovú," zvolala už asi po piatykrát Samantha Hurleyová.
,,Čo je?" ozvala sa konečne.
,,Pýtala som sa ťa na čo myslíš," oznámila jej gúľajúc očami.
Yvainne sa musela usmiať. Keby povedala Samanthe na čo myslí, asi by dostala záchvat smiechu. A aj tak by jej neverila.
,,Uvažujem nad tým, čo dnes zaujímavé budeme robiť s Blackom na OPČM," zaklamala.
,,To veru hej. Je to super učiteľ," zasnívala sa Sam. ,,A je taký krásny."
,,Nevedela som, že sa ti páčia starší muži," podpichla ju a ona sa nadurdila.
,,Veď nie je až taký starý," bránila ho tváriac sa urazene.
,,Prepáč, vieš, že som to tak nemyslela," pokúšala sa ospravedlniť a zabralo to.
Yvainne sedela a napäto čakala, čo sa bude diať. Vlastne všetci, čo tam boli. Výnimkou boli akurát Slizolinčania, ktorí sa tvárili, že tam sedia za trest. No profesor Black si to nevšímal.
,,Tak vážení," usmial sa, ,,najprv teória." Študenti sa zahniezdili a triedou zašumelo ako v úli. ,,Ja vám poviem kúzlo, vy mne - čo vytvorí alebo čo spraví."
,,Prečo? Vy to neviete?" ozvalo sa zo zadu od Slizolinskej skupinky študentov a tí sa všetci posmešne zachechtali.
,,Fajn, Crabbe, začneme vami," v očiach mu nebezpečne zaiskrilo. ,,Carpe Retractum," povedal Sirius a čakal na odpoveď, no márne. Crabbe sčervenel ako paradajka, ale to bolo všetko, čo od neho mohol čakať.
,,Goyle, pomôžete kamošovi?" otočil sa na neho, ale aj ten mlčal ako ryba.
,,Obaja po 5 bodov dole," usmial sa, akoby oznamoval veľmi radostnú správu.
,,Neville?"
,,Je to kúzlo na pritiahnutie predmetov, pán profesor," odvetil a Sirius sa spokojne usmial.
,,Zmrazujúce kúzlo," Lavender sa sebavedome usmiala.
,,Hurleyová, Glacius."
,,Glacius je kúzlo na zmrazenie vody, alebo uhasenie ohňa."
,,Veľmi dobre. To by na začiatok stačilo. Chcem vám ešte niečo povedať." Zamyslel sa hľadiac na študentov. ,,Tento rok vás čakajú skúšky z MLOKov. A ja z duše neznášam testy!" Niektorí žiaci sa pri tej poznámke zasmiali, iní si uľahčene vydýchli. ,,Nikdy som ich nemal rád. Preto sa budeme pripravovať hlavne prakticky."
V triede to opäť zašemlo. Väčšine sa na tvárach objavil nadšený úsmev.
,,Musíte sa pripraviť na oveľa ťažšiu skúšku ako sú MLOKy," pokračoval Sirius.
,,A na akú?" ozvala sa nevrlo Pansy Parkinsonová, slizolinčanka s tvárou mopslíka.
,,Musíte sa pripraviť na skúšky charakteru, odvahy, statočnosti. Možno vám pôjde aj o život. A ja chcem, aby ste sa vedeli dobre ubrániť. Chcem, aby ste vy boli víťazmi, ak k tomu dôjde. Zlo je silné, ale odvaha a statočnosť, priateľstvo - sú oveľa silnejšie."
V triede pre zmenu zavládlo ticho.
,,Začneme. Chcem vidieť ako sa viete brániť. Postavte sa predo mňa po jednom. Na každého vyšlem zaklínadlo, vy sa budete brániť. Tak do toho!"
Lavice študenti bleskovo odsunuli a všetci sa postavili po stranách triedy. Sirius pre väčšiu bezpečnosť vyčaroval na zem žinieky.
,,Kto pôjde prvý?" opýtal sa s prútikom v ruke.
Z davu sa vystrčil Nevill. ,,Ja, pán profesor."
Sirius sa naňho povzbudivo usmial a zaujal bojovú pozíciu, keď Nevill naznačil, že je pripravený.
,,Impedimenta!" zvolal a v tej istej chvíli Nevill uskočil a skríkol: ,,Ani hnúť!"
Siriusa trafilo kúzlo do nohy a tá mu zmeravela.,,Skvelé Nevill," usmial sa nadšene. Zrejme bol Harry dobrým učiteľom, keď ich vtedy školil v núdzovej miestnosti, keď utvorili tajný spolok DA. Odčaroval si nohu a čakal na ďalšieho študenta.
Nevill sa vrátil na miesto a vyslúžil si potľapkanie o pleci od svojich kamošov.
,,Slečna Angelová, pripravená?"
Yvainne prikývla a Sirius na ňu zaútočil. Lenže aj ona svižne uhla a vyslala naňho neverbálne kúzlo: ,,Protego!"
Profesora zasiahlo kúzlo do hrude a odhodilo ho nabok. Pochválil aj ju. Na rad sa dostal Draco Malfoy. Výraz chlapcovej tváre svedčil za veľa a Sirius ho do istoty varoval.
,,Malfoy, ak použijete nejaké zakázané kúzlo, pošlem vám vášmu oteckovi v škatuľke od zápaliek."
Draco zbledol. Aj preto možno neskoro vyslal kúzlo a ani neodvrátil to Siriusove. Hodilo ho na metre dozadu.
,,Ešte sa máte čo učiť," poznamenal na margo toho Sirius a venoval pozornosť ďalšiemu žiakovi.
,,Ako pokračujú naše plány, Severus?" ozvena hlasu sa odrážala od stien pustej jaskyne.
,,Všetko podľa plánu, Pán môj," povedal nevýrazne s miernym úklonom.
Zdalo sa, že Voldemortovi to stačilo. Len tá ženská vedľa neho sa tvárila nespokojne a hľadela naňho s toľkou nedôverou.
,,To je dobre, Severus. Veľmi dobre." Voldemort sa otočil k východu z jaskyne a zahľadel sa na nočnú oblohu. ,,Onedlho obsadíme Ministerstvo. A potom nastolím poriadok," sykotavo sa zasmial.
,,Pane?" ozvala sa Bellatrix Lestrangeová. ,,Pán môj, skutočne si nemyslím, že by ste mu mali tak veriť."
,,Čo si ty myslíš, nie je podstatné, Bella," odvetil chladne Temný pán. Zamračila sa, ale jeho slová boli pre ňu sväté.
,,Dobre Severus. Budem ťa informovať. Po získaní Ministerstva totiž plánujem isté zmeny aj v škole."
,,A to?" ozval sa Severus.
,,Dozvieš sa v pravý čas. Ale teraz už musím ísť. Mám dôležitejšie povinnosti." Voldemort sa odmiestnil, ale Bellatrix ešte ostala. Rada provokovala. Prečo sa teda vzdať takej šance?!
,,Možno ti Temný pán verí, ale ja nie," hnevala sa.
,,To bol vždy tvoj problém, Bella," zahundral. Nerád strácal svoj čas a hlavne s ňou.
,,Ak si Pánovi taký verný ako sám tvrdíš, prečo si nezabil Pottera?! A prečo si ešte nezabil Blacka?!"
,,Svoju vernosť som mu dokázal snáď tisíckrát! Zabil som Dumbledora a prezradil som, kedy budú prepravovať Pottera z domu na Privátnej ceste. Ale o tom sme sa tuším už bavili. Potter bol pre Temného pána dôležitý. Viem, že ho chce zabiť sám. A ja mu nechcem pokaziť tú radosť. A čo sa týka Blacka, na toho dôjde. Ale chcem sa opýtať, prečo si to nespravila ty? Veď si mala toľko príležitostí. Zbabrala si to Bella. Rovnako ako vtedy na Ministerstve, keď chcel náš Pán to proroctvo," zacmukal pokrútiac hlavou. ,,Asi nie si taká skvelá čarodejnica ako o sebe tvrdíš.
Bella sa naježila. Ako len neznášala toho Snapa! Nechápala, prečo mu Lord Voldemort dôveruje. Ona mu veriť odmietala.
Severus bol prvý raz v živote neopatrný a doplatil na to. Chcel sa odmiestniť, keď naňho vyslala v poslednej chvíli jeho vlastnú kliatbu. Od chrbta. Ako inak.
,,Sectusempra!"
Letel vzduchom. V ušiach mu ešte doznieval jej pojašený smiech a pomstychtivé slová: ,,To máš za tú urážku, Fňučko!"
Jeho nevládne telo dopadlo pred Rokfortskú bránu. Vedľa neho sa sekundu na to ukázala iná postava. Útlejšia. Kľačala zohnutá nad ním, roztrhla franforce jeho habitu a opatrne si prezerala jeho dosekaný chrbát, z ktorého sa valila krv.
Bolo to zlé, ale vedela, že to dokáže. Zvládla už aj horšie veci ako bolo týchto pár škrabancov. Pošúchala si ruky. Trela ich dovtedy, kým sa medzi nimi neobjavilo svetlo. Teplé, zázračné, bledožlté svetlo. Položila ruky tesne nad jeho doráňaný chrbát a zavrela oči. Musela sa sústrediť. Bola by zasiahla skôr, ale nechcela, aby sa tá zlomyseľná bosorka dozvedela o jej existencii. Jej matka to tak chcela. Musela preto chrániť nielen jeho, ale aj seba. Ak by sa o nej Voldemort dozvedel, Harryho šance na úspech by sa znížili.
Svetlo v jej rukách tmavlo. Naberalo tmavočervenú farbu. Bolo studené, ale napriek tomu jej pálilo ruky. To sa stávalo vždy, keď ho liečila po tom, čo naňho niekto zaútočil veľmi silnou kliatbou. Skončila. Rany sa zacelili. Zdvihla ruky a vystrela ich pred seba. Svetlo sa zmenilo na kvapky, ktoré jej v červených pramienkoch stekali rýchlo z rúk, až ostali čisté ako pred tým. Otvorila oči. Žiarili ako diamanty, až nakoniec pohasli. Prehla sa v páse. Aj v boku ju pichlo, akoby bežala maratón. Jej dych bol chvíľu ťažký, až sa aj ten dostal do normálnu.
Snape bol stále v bezvedomý. Bodaj by nie. Za tú chvíľu stratil veľa krvi. Vyčarovala nosidlá a začarovala ich tak, aby sa vznášali vedľa nej vo vzduchu, aj s ním. Prešli cez bránu, ktorá ostala pootvorená a ona ju kúzlom znova zavrela. V Hagridovej chalúpke bola tma. Aj on už spal. Priala si len jedno. Aby sa nepozorovane dostala do hradu.
,,Podarilo sa to!" zvýskla od radosti, keď bola v bezpečí Snapovej kancelárie. Pristúpila ku knihovničke mieriac na ňu prútikom.
,,Alohomora."
Stena sa odsunula a ona poslala nosítka s profesorom hore. Nad jeho posteľou ich odčarovala a on padol z nie viac ako polmetrovej výšky do perín. Teraz ostávalo už len jediné. Nájsť v jeho kancelárii Elixír na doplnenie a tvorbu krvi. Trvalo jej skoro pätnásť minút, kým ho objavila. Už si myslela, že ho bude musieť zobrať k madam Pomfreyovej a v mysli už uvažovala nad vhodnou výhovorkou pre príčinu jeho terajšieho stavu. Našťastie, nebolo treba. Na kávovú lyžičku nakvapkala 10 kvapiek.
,,To by malo stačiť," zahundrala a podišla k jeho posteli dávajúc pozor, aby obsah lyžičky nevyliala. Rukou mu mierne nadvihla hlavu.
,,Pijte, pán profesor," šepla a vopchala mu lyžičku do úst. Prehltol aspoň niečo, hoci mu pár kvapiek stieklo kútikom úst. Vytiahla vreckovu a utrela mu bradu. A znova tak ako minule, vyzula mu topánky a prikryla ho. Aj okno zatvorila. Vonku bolo už dosť chladno.
Potom si sadla k nemu na posteľ. Chytila ho za ruku. Bola teplá. Nahmatala mu aj pulz. Aj ten bol už opäť pravidelný. Chvíľu sa naňho len tak dívala. V spánku vyzeral celkom inak. Bol uvoľnený a pôsobil tak ... zraniteľne. Natiahla ruku k jeho tvári a pohladila ho nežne po bledom líci. Aj jeho pootvorené pery pritiahli jej zrak. Napadlo ju, čo by sa stalo, keby ho pobozkala. Jej telo znova zaliala akási zvláštna horúčava. Vzdychla si. Spomenula si na Otisove bozky. Tie boli iné. Nikdy pri nich necítila to, ako ten zvláštny pocit, keď ju profesor pobozkal minule, blúzniac v alkoholickom opojení. Vzdychla si.
,,Spite sladko, pán profesor," šepla a pobrala sa na odchod.
Už bola pri schodoch, keď sa naposledy obzrela. Nevedela, či sa jej to len zdalo, alebo skutočne na ňu hľadel z napoly otvorených očí. Vedela však jedno. A síce, že potrebuje spánok nielen on, ale aj ona. A to nutne.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Milí čitatelia, nikdy by som si nemyslel, že takýto článok niekedy napíšem, ale je to tak a stále neverím, že sa to deje. Dnes v dopoludňajších hodinách nás vo veku 39 rokov navždy opustila naša Jin, niekdajšia vedúca fakulty Bifľomor, významná postava tejto stránky spoluzodpovedná za mnoho zábavných aktivít a stretiek. Pre mňa však bola oveľa významnejšia, bola to moja dlhoročná partnerka a láska.
Dementorova najsilnejšia zbraň sa nazýva Dementorov bozk.
Gilderoy Lockhart, Merlinov rád tretieho stupňa, Čestný člen Ligy na obranu proti čiernej mágii, päťnásobný víťaz ankety týždenníka Čarodejka - o tom však teraz nechcem hovoriť.
Gilderoy Lockhart HP2: Tajomná Komnata (kap. 6, str. 109)
Ocenenia:
Partneri:
Spriatelené stránky:
Grindelwaldove zločiny Slovensko 15. november 2018 UK / USA 16. november 2018