Kapitola:
Pridaná: 12.11.2007, 10:55:13
Čítaná: 623×
Hodnotenie: (počet hlasov: 27)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Severus Snape
Stručný dej: Zdravím všetkých čitateľov a fanúšikov HP. V tejto poviedke som sa zamerala na môjho obľúbeného profesora Severusa Snapa. Bola som dosť zdrvená, že ho Jo nechala zomrieť, preto som ho oživila, podobne ako Lusi, alebo Gwen. Je tu teda nový príbeh v hlavnej úlohe so Severusom. Prispôsobila som si však okolnosti a trochu aj dej. Rovnako varujem aj pred náznakmi udalostí, ktoré sa odohrávajú až v HP7. Sirius Black nezomrel, žije a dokonca učí na Rokforte OPČM. Riaditeľom je Slughorn a Snape učí svoje elixíry. - poznámka na záver - meno Yvainne sa číta ako Ivejn - oki?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Wardenský osud 2 » Očká mušky Zlatoočky 3 » Nežný opilec 4 » Muž dvoch tvárí 5 » Rozhádaní 6 » Prízrak minulosti 7 » Tajomná neznáma 8 » Bozk 9 » Aké to je? 10 » Nový riaditeľ 11 » V Zakázanom lese 12 » Žeby zmena? 13 » Tvrdá realita 14 » Hnutie odporu 15 » Vianočný darček 16 » Škriekajúca búda 17 » Vyslyšaná žiadosť 18 » Sheela ... 19 » Patronus 20 » Bosorka Bellatrix 21 » Mŕtvy medzi živými 22 » Epilóg

]

Celý týždeň bol krásny. Aspoň Yvainne ho taký mala. A to len preto, že mohla spať po dlhšom čase znova celú noc. No napriek tomu mala aj starosti. Presne ako iní. Lord Voldemort bol opäť pri moci. Podľa nej bolo len otázkou času, kedy obsadí Ministerstvo. Jeho verní psi, ktorí sa trefne nazývali Smrťožrúti sa fakt činili. Včera sa v Dennom Prorokovi dočítali, že za záhadných okolností zomrel pán Johnathan Diary. Ostala po ňom vdova a sedemročný syn. Pravda, žiadna záhadná smrť to nebola ako to nazvali v muklovských správach. Všetci vedeli, že ho zabili Smrťožrúti.

Dosť ju tá správa vzala. A ešte si na nej zgustol aj Snape, keď jej strhol 10 bodov len kvôli tomu, že poradila Samanthe pri príprave elixíru. Musela sa ísť prejsť a prevetrať si hlavu i myšlienky. Potrebovala na všetko aspoň na celkom malú chvíľu zabudnúť. Najprv bola pozrieť svoju sovu Kalisto v soviarni. Ale nešla dnu. Zapískala a krásna, sivo - čierna Plamienka driemavá vyletela z voliéry von.

,,Ako si sa mala Kalisto?" opýtala sa a z vrecka habitu vytiahla sáčok sových sušienok. Sova sa jej obtrela o líce, akoby jej chcela naznačiť, že jej veľmi chýbala.

,,Ja viem," pohladkala ju. ,,Nemala som čas. Prepáč." Sova ticho zahúkala, akoby jej rozumela a vzala si od nej ďalšiu sušienku.

Yvainne zašla až k Severnej veži a chvíľu len tak bezmyšlienkovite pozerala na jej vrchol.

,,Aj vy premýšľate nad tým, čo ja?" ozvalo sa jej za chrbtom.

,,Pán profesor?" Opodiaľ stál čiernovlasý, príťažlivý, aj keď už v zrelom veku, ich učiteľ OPČM.

,,Stále neviem prísť na to ako dostať tam hore Snapa," vysvetlil s veselým úsmevom. Podarilo sa mu ju rozosmiať. ,,Počul som, že ani vy s ním dobre nevychádzate. To je dobre. Aspoň v tom nie som sám."

Yvainne sa páčil. Od prvého okamihu. Bol veselý, tajomný a skvelý v OPČM. Aj Severus bol tajomný a vynikajúci v elixíroch, ale ...

,,Moment!" zháčila sa v duchu. ,,Prečo tých dvoch pre Merlina porovnávam?!"

,,S ním nevychádza skoro nikto," odvetila s úsmevom. ,,Vraj sa poznáte už dlho. Neviete, prečo je taký?" nadhodila a čakala, či bude mať Sirius chuť o ňom rozprávať.

,,Kto? Fňučko?" vložil si ruky do vreciek, zatváriac sa kyslo ako zle naložená uhorka. ,,Hej, poznáme sa už dlho. To je pravda, hoci by som bol radšej, keby to tak nebolo. Vraj mal ťažké detstvo. Otec," zahundral. ,,Ale kto ho nemal?" hľadel kamsi do diaľky. Kráčala vedľa neho a počúvala. ,,Aj ja som to prežil."

,,Neviete, prečo tak nenávidí Harryho?" Yvainne sa pýtala pokiaľ mohla. Bola proste od prírody zvedavý človek. A ak ľudia chceli hovoriť, rada ich vypočula a dozvedela sa aj čosi viac.

,,To kvôli jeho matke," odvetil po chvíli ticha. Vedela, že premýšľa nad tým, čo všetko jej môže povedať. ,,A aj kvôli jeho otcovi."

Tak o tom čosi vedela. Bola tam, keď James Potter zachránil Severusovi život. Hoci to bola viac náhoda. Ale prečo hovoril Sirius aj o Harryho mame?

,,Predopkladám správne, ak poviem, že ho odmietla?"

Sirius Black sa na ňu pozrel prižmúrenými očami.

,,Ste veľmi bystrá, slečna Angelová," pochválil ju.

,,To ste doteraz povedal len jednej študentke. Vážim si to," usmiala sa záhadne. ,,Viem, že na nich myslíte rovnako ako väčšina z nás. Nebojte sa, sú v poriadku."

Siriusovi práve vyrazila dych.

,,Ako to viete?"

,,Proste to ... cítim," otočila sa a odišla, zanechajúc ho tam so zmäteným výrazom v tvári. Viac mu povedať nemohla.

Večer sa bola osprchovať, aby zo seba zmila nielen špinu, ale aj starosti a stres. Lenže nemohla zaspať. Najprv preto, lebo čakala, či ju o spánok nepripravia jej ,,povinnosti" a potom preto, lebo ... no jednoducho nemohla zaspať. Rozhodla sa, že zíde dole do kuchyne a dá si pohár teplého mlieka. O tejto hodine by tam nemal byť zo škriatkov už nik.

,,Nevadí," pomyslela si. ,,Obslúžim sa sama."

Navrch nočnej košele si prehodila župan, obula si papuče a vzala svoj prútik.

,,Statočný chlapec," povedala pred portrétom a Tučná pani sa len veľmi neochotne prehupla, pričom sa to nezaobišlo bez jej hundrania a ponosovania sa, že ju budí uprostred úžasného sna.

,,Práve ma z portrétu vyslobodzoval udatný rytier!" vravela pyšne.

,,Kto? Sir Cadogan?" ozvala sa Yvai pobavene.

,,Nie, ty nevďačnica!" zašomrala. ,,Sir Richard Chrabromil!" zaševelila klipkajúc koketne očami. ,,Ešte teraz vidím ten jeho meč!"

Tak na toto jej už radšej nepovedala nič. Pochechtávajúc sa pobrala preč. Už bola skoro pri kuchyni, keď niečo tresklo. Znelo to tak, akoby sa niečo rozbilo o zem. Pozorne sa započúvala. Tie čudné zvuky prichádzali z dola. Zo žalárov.

,,Vari robí Snape párty?" čudovala sa. A nebola by to ona, keby sa nešla pozrieť, čo sa deje!

Prebehla cez halu. Teraz bolo všade hrobové ticho. Skoro ako na Rokfortskom cintoríne. Z Filchovej kancelárie sa ozývalo hlasné chrápanie. No zdalo sa jej, že zdola - zo žalárov - počuť akési hlasy.

,,Alebo sa mi to sníva?" zamrmlala a musela sa uštipnúť, aby sa uistila, že nespí. Nerozmýšľala dlho a zbehla dole po schodoch. Keď už bola skoro tam, zhasla svoj prútik.

,,Nox!" šepla a započúvala sa. Nič. Všade bolo ticho. Už sa chcela otočiť, keď tu ,,buch." Otvorili sa nejaké dvere. Usúdila, že zrejme tie od Snapovej kancelárie.

,,Severus! Vážne by si nemal! Aj tak ťa všetci upodozrievajú!" ozval sa podráždeným hlbokým hlasom nejaký muž.

,,A čo má ...(hik) ... byť? Kašlem na nich Firenze!" a znova sa mu zaštikútkalo. ,,Ak Potter vie ...(hik) ... svoj sľub ... (hik) ... dodržať, dodržím ho aj ja. Sľúbil som to ...(hik) ... Albusovi."

,,Severus!" napomenul ho znova Firenze, ale ten bol rozhodnutý nepočúvať.

,,Sklapni! Mne nebude rozkazovať nejaký kôň!" zreval a Yvainne si prikryla rukou ústa, aby nevykríkla, pretože Firenze sa rozzúril, zafučal a postavil sa na zadné. Kopol Snapa do hrude.

,,To muselo bolieť," šepla, keď počula tupý náraz.

Rozbehla sa k nim. Pomocný profesor Veštenia, kentaur Firenze sa tváril akoby ju očakával.

,,Čo sa tu stalo?" strčila hlavu do dverí a zostala v nemom úžase. Snape ležal roztiahnutý medzi dvoma polovicami zlomeného stola, zahrabaný pod papiermi. Z čela mu tiekol pramienok krvi. Natiahla k nemu najprv ruku, ale uvedomila si, že nie je sama. Preto vytiahla svoj prútik a zašepkala: ,,Episkey." Ranka sa zacelila.

Snape na chvíľu otvoril kalné oči. Dokonca sa usmial.

,,Lilly," šepol a natiahol ruku k nej tvári, akoby ju chcel pohladiť. Yvainne zvraštila obočie.

,,Veď je totálne opitý!" zvolala a otočila sa k Firenzemu.

,,Ako každý rok v tento deň," povedal a hľadel naň.

,,A čo také sa stalo v tento deň?" mračila sa. Tušila, že to bude nejako súvisieť s pani Potterovou.

,,Lilly a James spojili svoje životy," vysvetlil jej.

,,Tuším by mu bolo treba pomôcť dostať sa do postele," pozrel na ňu, akoby čakal, že to spraví ona.

,,Za stenou," zamumlal Snape skoro nezrozumiteľne.

,,No hej, lenže za ktorou?" šomrala rozhliadajúc sa po jeho kancelárii. Vyskúšala preto všetky.

,,Alohomora!" zvolala pred poslednou stenou. Vlaste to bola knihovnička, ale to bolo jedno. Hlavne, že sa otvorila. Vôbec netušila, že tu je aj nejaká spálňa. V malej chodbičke sa hneď zažala fakľa. Zbadala úzke, točité schody, vedúce kamsi nahor.

,,Zrejme vám nepomôžem," zahučal svojím hromovým hlasom za ňou Firenze, keď hľadel na schody.

,,Nevadí, snáď to zvládnem aj sama," povedala, lenže vôbec si tým nebola istá. Vrhla váhavý pohľad na Snapa. Ešte stále ležal v troskách svojho pracovného stola. Firenze bol taký milý, že aspoň odsunul jeho pravú polovicu, aby sa k nemu ľahšie dostala.

,,Pán profesor," potľapkala ho po bledej tvári. ,,Vstávajte!"

Naveľa predsa len otvoril lenivo oči. Chytila ho za ruku, aby mu pomohla vstať. Horko - ťažko sa jej to podarilo a to jej pomáhal aj kentaur. Podoprela ho z jednej strany a hlasno zafučala, keď sa o ňu svojou váhou oprel.

,,Ten je ale ťažký," znova si vzdychla.

,,Zvládnete to?" opýtal sa pochybovačne Firenze.

,,Musím," odvetila. Nemala inú možnosť. Síce ho neznášala, ale nemala to srdce ho tam nechať. Do chodbičky sa dostali úspešne. Problémom však bolo tých dvanásť schodov.

Severus sa zasmial. ,,On sa smeje?" hodila po ňom očkom. ,,To by som naozaj rada vedela, čo je mu na smiech!" Hnevala sa. Ona sa tu namáha a on sa prihlúplo rehoce! Toto svet nevidel!

Prvých šesť schodov zvládli pomerne dobre. Potom mu však ruka skĺzla na jej zadok a keď ju chcela odstrčiť, skoro spadli. A keďže si nechcela zlomiť väzy - ani jemu - nechala ruku rukou. Konečne sa dostali na hor a ona v duchu odriekala ďakovnú reč.

,,Tam!" zavelil vyškierajúci sa Severus a ukázal na veľkú, prázdnu posteľ.

Kým sa k nej dostali, narýchlo si obzrela jeho ... byt. Bola to zrejme jej jediná príležitosť. Tak prečo to nevyužiť. Pôsobil stroho. Presne ako byt starého mládenca. Lenže on ... nebol starý. Mohol mať nanajvýš 40-ať. Ale mal tu čisto a poriadok. To mu musela uznať. Bol poriadny.

,,Už len pár krokov a zbavím sa toho bremena!" pomyslela si uľahčene. Opak bol pravdou.

Keď už boli skoro pri posteli, Snape sa potkol a zvalil sa na posteľ spolu s ňou. Lepšie povedané na ňu. Ten nečakaný šok jej vyrazil dych. Prvé, či si uvedomila bolo, že nie je vôbec ľahký.

Snape sa na ňu díval, akoby ju videl prvý raz v živote. Jeho pohľad bol iný. Čudný. ,,Žeby ... nežný?"

,,Lilly," zašepkal. Jeho tvár bola zrazu tak blízko jej. Cítila jeho dych, ktorý voňal po Ohnivej whisky, Dračom srdci alebo inej podobnej gebuzine. Pobozkal ju. Skôr ako stihla čokoľvek spraviť, vrátane uvažovania, mala jeho dotieravý jazyk v ústach. Bozkával ju tak nežne a s takou nehou ... Prekvapilo ju to.

,,Vôbec som netušila, že sa vie Snape bozkávať!" napadla ju táto bizarná myšlienka. Telom jej prebehla čudná triaška. ,,Čo sa to so mnou deje?" Sama od seba, z neznámej príčiny mu vrátila bozk. Nezačarovala ho, ani mu nedoškriabala tvár, ale vrátila mu bozk!

Keď s tým ,,konečne" prestal, zvalil sa vedľa nej, stále ju objímajúc okolo pása.

,,Nechoď," zašepkal. ,,Neopúšťaj ma ... znova," jeho hlas znel tak prosebne. Akoby patril niekomu inému. Chytil ju za ruku a preplietol si s ňou prsty.

Yvainne ležala celkom nehybne na jeho posteli s vytreštenými očami čakajúc, čím ju ten chlap ešte prekvapí. Zaspal.

,,Všetko v poriadku, slečna Angelová?" ozvalo sa zdola.

,,Áno, pán profesor, už idem," odvetila šeptom a opatrne sa vymanila zo Snapovho objatia.

Už bola skoro pri schodoch, ale vrátila sa. Vyzula mu topánky a prikryla ho.

,,Už spí," povedala na vysvetlenie. Spoločne vyšli hore, do haly. Už chcela ísť späť na poschodie, keď ju zastavila Firenzeho poznámka.

,,Prekvapivé, však, slečna Angelová? V človeku väčšinou nehľadáme to, čo voľným okom nevidno. Ale ak to nájdeme, môže nás to veľmi prekvapiť a je to o poznanie vzácnejšie."

Nechal ju tam stáť uprostred schodiska a odišiel.

,,Čo tým chcel povedať?" uvažovala počúvajúc klopotavý zvuk jeho ozývajúcich sa kopýt. Rýchlo však na to zabudla. Bola tak veľmi unavená, že si ani na mlieko, po ktoré pôvodne išla nespomenula.

-----------------------------------***--------------------------------------

P.S. Nasledujúca kapitola: ,,Muž dvoch tvárí." Prajem príjemné čítanie :D

Tess

[ » na začiatok « ]