Kapitola:
Pridaná: 11.11.2007, 15:28:58
Čítaná: 654×
Hodnotenie: (počet hlasov: 28)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Severus Snape
Stručný dej: Zdravím všetkých čitateľov a fanúšikov HP. V tejto poviedke som sa zamerala na môjho obľúbeného profesora Severusa Snapa. Bola som dosť zdrvená, že ho Jo nechala zomrieť, preto som ho oživila, podobne ako Lusi, alebo Gwen. Je tu teda nový príbeh v hlavnej úlohe so Severusom. Prispôsobila som si však okolnosti a trochu aj dej. Rovnako varujem aj pred náznakmi udalostí, ktoré sa odohrávajú až v HP7. Sirius Black nezomrel, žije a dokonca učí na Rokforte OPČM. Riaditeľom je Slughorn a Snape učí svoje elixíry. - poznámka na záver - meno Yvainne sa číta ako Ivejn - oki?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Wardenský osud 2 » Očká mušky Zlatoočky 3 » Nežný opilec 4 » Muž dvoch tvárí 5 » Rozhádaní 6 » Prízrak minulosti 7 » Tajomná neznáma 8 » Bozk 9 » Aké to je? 10 » Nový riaditeľ 11 » V Zakázanom lese 12 » Žeby zmena? 13 » Tvrdá realita 14 » Hnutie odporu 15 » Vianočný darček 16 » Škriekajúca búda 17 » Vyslyšaná žiadosť 18 » Sheela ... 19 » Patronus 20 » Bosorka Bellatrix 21 » Mŕtvy medzi živými 22 » Epilóg

,,Toto sa môže stať len mne," pomyslela si nešťastne Yvainne. Stála na chodbe v žalároch pred triedou Elixírov, kde počúvala kázanie Snapa. Schmatol ju za lakeť, keď práve chcela vojsť do triedy na jeho hodinu.

,,Ako to, že nemáte habit, Angelová?!" zvolal podráždene, čakajúc na nejaké vysvetlenie.

Yvainne len prevrátila očami. ,,Čo mu mám povedať?" jej mozog pracoval rýchlo, ale aj tak na nič rozumné neprišla. Toto bol už jej druhý habit, ktorý minulú noc potrhala. Ale nemohla za to. Noc predsa nie je deň a tak dobre nevidno. Čo mohla tušiť, že sa jej habit zachytí na nejaký tŕňový krík?! Jasné, že nie. Najhoršie bolo, že si ho nestihla opraviť. A ten tretí mal na sebe dieru po tom, čo na ňu len včera zo Samanthinho kotlíka chrstla nejaká gebuzina, čo mal byť pôvodne Elixír krátkej radosti.

,,Zničené," odvetila jednoducho.

,,Ako to, že zničené?! Pokiaľ viem, každý študent má mať povinne tri habity, vari mi nechcete povedať, že ich máte zničené všetky!" zvolal v úžase.

,,No, popravde ... áno," usmiala sa a to ho podráždilo ešte viac.

,,Veď ste v škole ešte len týždeň! Neviem, čo s nimi stvárate, ale mňa to ani nezaujíma. Strhávam Chrabromilu 50 bodov! Neviem ako to urobíte, ale nechcem vás vidieť na svojej hodine bez habitu!"

Yvainne sa nazlostila! ,,Čo si predstavuje? Že niekomu pobežím nejaký habit ukradnúť?!"

,,Viete čo, pán profesor? Tak radšej zatvorte oči, alebo si ma nevšímajte!" otočila sa a skôr, ako jej mohol na to niečo povedať, vošla do triedy. Nevidela ako Snapova tvár potemnela. Vpochodoval do tiedy hneď po nej. Už sedela za svojím stolom.

,,Dnes budeme pripravovať elixír, ktorý sa volá Dúšok nenávisti," povedal a jeho oči blčiace hnevom sa zabodli do nej. Zrejme dostal ten vynikajúci nápad len nedávno. Teda, presnejšie po ich rozhovore. Statočne však odolala jeho pohľadu. Poklopal po tabuli prútikom a objavili sa na nej ingrediencie a postup prípravy elixíru.

,,Postup a prísady nájdete aj v knihe na strane 95," povedal. ,,Tak začnite!"

Yvainne si radšej nalistovala knihu. Nemala chuť hľadieť dopredu a tým pádom aj naňho. Dala variť pol litra vody, na miernom ohni a začala doňho pridávať prísady. Päť gramov potrhaného kvetu Hypericeum perforatum (ľubovníka) bolo treba nechať zovrieť. Potom tam pridala najemno nakrájané lístky Paliny dračej a šesť kvapiek sirupu z Ruty. Musela dávať veľký pozor, pretože ak by tam dala viac ako predpísané množstvo, z nápoja by bol len jedovatý odvar. Ruta bola vo väčších dávkach veľmi jedovatá. Hoci, keď pozrela na Snapa, uvažovala, či to nespraviť. Ale rozmyslela si to. Kašľať naňho! Pri správnom postupe mal elixír jemne zhustnúť. Teraz ho trebalo zamiešať. Sedemkrát po smere hodinových ručičiek a raz proti smeru. Elixír mal nabrať tmavomodrú farbu, ak bol správne pripravený. Snapa si už nevšímala. Usmiala sa, keď sa jej elixír sfarbil požadovanou farbou. Pozrela sa aj na ten Samanthin, ale jej elixír bol bledomodrý. Snape jej však nič nepovedal. Nestihol.

,,Sentry! Čo tam stvárate!" skríkol, keď Blake začal svojmu spolužiakovi nečakane vyznávať lásku.

,,Ale keď ja ho tak milujem, pán profesor!" zvolal oddane hľadiac na Paula.

,,Talbot, odveďte ho k madam Pomfreyovej. Nadýchal sa výparov zo zle pripraveného elixíru!" zahučal Snape.

Všetci v triede sa pokúšali skryť všeobecné pobavenie. Len Leslie to nezvládol a vybuchol od smiechu, pričom sa to snažil neúspešne zamaskovať kašľom.

,,Zbytočne Geer, bifľomoru strhávam 5 bodov!" zahučal a Leslie sa hneď prestal smiať.

Severus sa postavil za Yvainne a pozoroval ju pri príprave elixíru. Bola taká sústredená, alebo ho len nevnímala? Ignorovala ho? Netušil. Vedel však jedno. Usmievala sa pri príprave elixíru, keď ostatní fučali, funeli a tiekol z nich pot. Už mala elixír skoro hotový. Znova ho zamiešala a dokonca správne. Díval sa, s akým citom a opatrnosťou tam pridáva prísady a bolo to... No, nevedel na to nájsť vhodné slová. Stojac za ňou, zacítil jej kvetinovú vôňu. Pripomenula mu leto a Lilly ... Uvoľnený výraz jeho tváre stvrdol a potemnel. Túžil jej ublížiť. Ani sám nevedel prečo.

Yvainne bola so svojím odvarom spokojná. Podaril sa jej. Milovala tento predmet, hoci ho znova učil ten netopier! Sprvu ho neznášala, hoci jej to išlo. Na rozdiel od iných, nikdy nič nepripálila, učebňa nevyhorela a ani nevybuchla. Naozaj si to užila, keď Elixíry učil minulý rok terajší riaditeľ Slughorn.

,,Tak," pomyslela si spokojne s úsmevom. Už len pridať šťavu z lístkov Kocúrika obyčajného a bolo by to hotové a dokonca bezchybné. Elixír mal nabrať potom tmavofialovú farbu.

,,Tej šťavy tam máte priveľa," zahundral a ona sa strhla.

,,Och, nie!" zaúpela v duchu. To by nebol on, keby ju nevytočil. Vôbec si ho nevšimla. Zaujímalo by ju ako dlho tam už stojí a len tak ju pozoruje. Bola taká zahĺbená do prípravy nápoja, že si ho ani nevšimla.

,,Nie je jej priveľa," oponovala mu statočne.

,,Ale je," trval na svojom. ,,A má nejakú zvláštnu farbu. Určite je skysnutá," zvraštil nos, keď sa nadýchol.

,,Určite nie je skysnutá," odvetila pokojne, snažiac sa premáhajúc svoj rastúci hnev.

,,A váš elixír má nesprávnu farbu," dodal s pomstychtivým úsmevom.

,,Čože?!" zrevala pobúrene na celú triedu, pričom nazúrene rozhodila rukami a vychrstla mu na tvár obsah lyžičky so šťavou. Najprv zmeravela, ale nebola by to ona, keby si odpustila nejakú poznámku.

,,Tak čo, pán profesor. Je tá šťava skysnutá?" a nevinne sa naňho usmiala.

Snape bol rozzúrený. Sledovala, ako mu po tvári stekajú drobné zelené kvapôčky. Utrel si tvár a prútikom poklopkal po jej kotlíku. Elixír z neho zmizol. Už mala na jazyku a chcela mu vykričať, prečo to urobil, keď bol jej elixír očividne najlepší z celej triedy, ale predbehol ju.

,,Slečna Angelová, o siedmej v mojej kancelárii!"

,,No určite," zahundrala.

,,A za toto vám strhávam ďalších 10 bodov!" zahučal cez plece ani sa neobzrúc.

,,Do Trolla s tým nemožným chlapom!" šomrala si popod nos, keď si poobede zašívala habity. S tým popáleným už nič robiť nemohla, ale tieto sa dali ľahko opraviť.

,,Koľko bodov ti strhol dnes?" opýtala sa jej s jedovatým úsmevom Urshula McCormicková.

,,Len 60-iat," usmiala sa Samantha a zjojkla, keď do nej Yvainne kopla. ,,Au!"

,,No, celkom dobrý výkon, Angelová. A to je ešte len začiatok školského roka!" osopila sa na ňu.

,,Urshula, nerozčuľuj sa, budeš mať z toho vrásky," odvetila pokojne Yvainne a sykla, keď sa pichla ihlou do prsta.

,,Len ťa chcem varovať, Angelová," pohrozila jej prstom.

,,Normálne sa ťa bojím," zahundrala Yvainne a prezrela si svoju prácu. Urshula si nahnevane dupla a pohodiac dlhými ryšavými vlasmi odišla preč.

Yvainne bolo vždy podozrivé, ako sa sem vlastne dostala. Vôbec sa tu nehodila. A ešte bola aj Prefektom.

,,Nemala by si už ísť?" opýtala sa jej Sam, keď znova osameli. Teda, lepšie povedané, keď ostali na gauči len ony dve, lebo v klubovni bolo dosť rušno.

,,Je skoro sedem," upozornila ju znova Samantha.

,,Hej, veď už idem," vstala a šla si najprv odniesť opravené habity do skrine. Jeden si pre istotu obliekla, aby mu nedala znova dôvod strhnúť jej body.

Zbehla do žalárov a zaklopala na dvere jeho kancelárie. Otvoril jej takým trhnutím dverí, akoby sa rozhodol vybrať ich z pántov natrvalo.

,,Ach, to ste vy," jeho výhražný výzor sa razom zmenil na nepríjemný úsmev. Alebo skôr úškľabok.

Poznala ho už dobre, aby vedela, že to neveští nič dobrého.

,,Dobrý večer, pán profesor," pozdravila bez štipky nadšenia snažiac sa, aby si to všimol.

,,Tak aký mám trest?" opýtala sa znudene.

,,Práve sa mi podarilo nešťastnou náhodou rozbiť poháre, kde som mal svoje prísady do elixírov. Roztriedite ich," ukázal na celkom slušnú kôpku čohosi čierneho za jej chrbtom na zemi. A spokojne sa uškrnul, keď na malý moment vytreštila oči.

,,Tak to vám musím poďakovať," zahundrala. ,,Myslela som, že si vymyslíte originálnejšie mučenie."

,,Vraj nešťastnou náhodou! Blbosť!" preletelo jej hlavou, keď sa zohla ku kôpke.

,,Očká mušky Zlatoočky a sosáčiky motýľa Očkáňa," povedal, hoci nemusel. Ona to spoznala aj bez jeho blahosklonnej pomoci.

Sadla si na zem, chrbtom k nemu a pustila sa do triedenia. ,,Ešteže tu má také skvelé osvetlenie!" pomyslela si. Bolo tam totiž skoro pološero. Ale nemienila ho o nič žiadať. A o láskavosť akou bolo viac svetla už vôbec nie. Snape si zatiaľ čosi čítal. A ona celý čas uvažovala nad tým, prečo sa tá mucha volá Zlatoočka, keď má oči čierne ako sadze z komína.

,,Ale nie, moment! Predsa len. Sú tam zlaté škvrnky. Také drobné, že ich ľahko prehliadnuť," tešila sa mysliac si, že objavila Ameriku.

Po dvoch hodinách úmornej práce si vystrela boľavý chrbát. Aj oči ju boleli. Chvíľu si myslela, že úplne oslepla. Všade videla len čierňavu. Pošúchala si oči a vstala s dvoma pollitrovými, do poli plnými nádobami v rukách.

,,Skončila som," povedala a položila ich na stôl pred neho.

Nepovedal nič. Len si ich pozorne prezrel, či náhodou nie sú pomiešané a potom jej nevrlo kývol rukou, že môže ísť.

,,Čo ti to prikázal? Ten chlap je skutočne neskutočný!" zvolala užasnuto Samantha.

,,Veru!" odfrkla si Yvainne. ,,A mala si vidieť ako sa tváril, keď som po dvoch hodinách skončila."

,,No, ak by to dal robiť mne, skončím možno o týždeň," Sam si práve kontrolovala úlohu z Aritmancie, keď sa vrátila Yvai totálne unavená.

,,Máme na zajtra veľa úloh?" opýtala sa jej, len aby zmenila tému a nemusela sa o ňom viac baviť.

,,Ani nie," odvetila Sam. ,,Z Herbológie máme na dvadsať centimetrov pergamenu napísať, čo vieme o Mandragorách. Z Čarovania si máme precvičovať kúzlo, ktoré sme preberali. McGonagalka a ani Black nám úlohy nedali. Žehnaj im Merlin!" vzdychla si s úľavou.

,,A Binns?" Yvainne celú jeho hodinu prespala. Nečudo, keď to bola hneď prvá hodina a ona mala v noci povinnosti.

,,Skoro by som zabudla. Máme sa naučiť tému Vzbura škriatkov v 19. storočí."

,,Snáď to zvládnem rýchlo. Som veľmi unavená," zívla si, otvárajúc knihu Dejiny mágie pre 7. ročník.

Keď večer prišla do klubovne Ginny Weasleyová, ešte tam bola a dopisovala úlohu. Bola tam sama. Samantha sa o jedenástej pobrala spať. Lenže ona ešte musela dokončiť úlohu.

,,Ahoj," pozdravila ju Ginny a prisadla si k nej.

,,Ahoj."

,,Herbológia?" opýtala sa a Yvai len prikývla.

,,Hej. V piatok budeme písať test a Sproutová nám dala popísať Divého mužíčka."

Ginny prikývla. Yvainne nebola slepá, aby nevidela, že ju niečo trápi. A ani nemusela dvakrát hádať, čo to bolo. Aj ona bola svedkom toho, ako Harry pobozkal Ginny pred všetkými chrabromilčanmi a tu v klubovni. Musela uznať, že tí dvaja sa naozaj k sebe hodili.

,,Máš o nich strach, však?" opýtala sa ticho.

,,Hej," prikývla a Yvai si až teraz všimla malého Pygmejského chumkáča, ktorý sa jej túlil na pleci.

Nič viac nepotrebovali povedať. Len tam tak chvíľu sedeli a každá z nich myslela na niečo iné. Ginny na Harryho, Rona a Hermionu a Yvainne na Snapa a na to, ako veľmi ho neznáša.

------------------------------------***-----------------------------------

P. S. Očakávam vaše ohlasy, kladné, či záporné. Ďalšia kapitola má názov: Nežný opilec :D

Tess

[ » na začiatok « ]