Kapitola:
Pridaná: 11.11.2007, 15:19:27
Čítaná: 977×
Hodnotenie: (počet hlasov: 31)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Severus Snape
Stručný dej: Zdravím všetkých čitateľov a fanúšikov HP. V tejto poviedke som sa zamerala na môjho obľúbeného profesora Severusa Snapa. Bola som dosť zdrvená, že ho Jo nechala zomrieť, preto som ho oživila, podobne ako Lusi, alebo Gwen. Je tu teda nový príbeh v hlavnej úlohe so Severusom. Prispôsobila som si však okolnosti a trochu aj dej. Rovnako varujem aj pred náznakmi udalostí, ktoré sa odohrávajú až v HP7. Sirius Black nezomrel, žije a dokonca učí na Rokforte OPČM. Riaditeľom je Slughorn a Snape učí svoje elixíry. - poznámka na záver - meno Yvainne sa číta ako Ivejn - oki?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Wardenský osud 2 » Očká mušky Zlatoočky 3 » Nežný opilec 4 » Muž dvoch tvárí 5 » Rozhádaní 6 » Prízrak minulosti 7 » Tajomná neznáma 8 » Bozk 9 » Aké to je? 10 » Nový riaditeľ 11 » V Zakázanom lese 12 » Žeby zmena? 13 » Tvrdá realita 14 » Hnutie odporu 15 » Vianočný darček 16 » Škriekajúca búda 17 » Vyslyšaná žiadosť 18 » Sheela ... 19 » Patronus 20 » Bosorka Bellatrix 21 » Mŕtvy medzi živými 22 » Epilóg

Vysoko v horách najsevernejších miest Škótskej Vysočiny ležala učupená malá, lesná dedinka. Najvyššie stál sivý zámoček, pod ktorým bolo roztrúsených zopár domčekov. Skoro nikto tam však už nebýval. Obyvatelia dedinky postupne vymreli. Bolo to aj vďaka tomu, že sa tu rodilo viac dievčat ako chlapcov a tie osud ,,strážcov" nemuseli znášať. Až na ženy, ktoré pochádzali z kráľovského rodu.

Prašnou cestičkou kráčala pôvabná žena s dlhými svetlými vlasmi. Kráčala ťažko a veľa ráz zastavila, aby si oddýchla a nabrala silu. Bola krásna ako najkrajšia hviezda na nebi. Jej domov je už blízko. V diaľke zazrela svoju dcéru ako k nej beží. Pichlo ju pri srdci a vyronila horkú slzu. Posledné prečo žila, bola práve ona.

Malé, sotva sedemročné dievčatko s dlhými, plavými vlasmi bežalo k mame, aby ju podoprelo. V očiach sa jej leskli slzy.

,,Mama! Mamička! Čo ti je?" kričala už zďaleka.

,,Neboj sa maličká, budem v poriadku," odvetila jej namáhavo a objala ju okolo útlych pliec. Spolu kráčali do sivého zámočku.

O chvíľu pribehlo aj služobníctvo a odniesli svoju pani do jej komnát, aby ju lekár mohol ošetriť. Bolo to však veľmi zlé a nedával jej veľkú šancu.

,,Priveďte moju dcéru," prikázala slúžke.

Keď dovnútra vošlo dievčatko, jeho mama mala zavreté oči a ono sa zľaklo, že zomrela.

,,Mamička?" ozvalo sa tichúčko a pobehlo k nej, keď otvorila oči a natiahla k nemu ruku.

,,Mala som ťa počúvnuť a nechodiť na to stretnutie," usmievala sa, keď hovorila.

,,Ublížil ti ten pán?" pýtala sa s plačom na krajíčku.

Jej mama iba prikývla. ,,Je to veľmi, veľmi zlý človek," šepkala. ,,Ale musela som tam ísť."

,,Čo chcel?" ozvalo sa dievčatko.

,,Chcel to, v čom sme najlepšie a prečo sme vlastne tu. Chcel moju ochranu. Vedel, že som veľmi mocná. No odmietla som a to sa mu nepáčilo."

,,Preto ťa zranil?"

,,Áno, preto."

,,Ale prečo?" vzlykalo dievčatko jemne držiac svoju mamu za ruku.

,,Moja malá, to je náš osud. My dve sme posledné skutočné Wardenky. Skoro nikto tu už neostal."

,,A čo Otis?" ozvalo sa dievča.

,,Aj on, pravdaže. Avšak on nemá ani spoly toľko schopností ako máme my. A ani ja sa dokonca nemôžem rovnať tebe. Vieš, raz za sto rokov sa u nás vždy narodilo zázračné dieťa," pohladkala ju po líci a zotrela jej slzu, ktorá sa po ňom kotúľala. ,,A ty si jedným z tých detí. Si veľmi výnimočná, moja malá a okrem toho - si posledná Wardenská princezná."

Dievčatko prikývlo, hoci nevedelo, čo to preňho znamená.

,,Ani ja sama netuším, aké sú všetky tvoje schopnosti. Ale váž si ich a zaobchádzaj s nimi opatrne, miláčik. Časom sa ich naučíš ovládať a používať."

Dievčatko prikývlo a pohladkalo mamu po ruke.

,,Povedz mi, hviezdička moja. Videla si ho?" opýtala sa a spokojne sa usmiala.

,,Áno mamička. Je vždy sám, má čierne vlasy a ..."

,,Pssst," matka jej priložila na pery prst. ,,To je tvoje tajomstvo," upozornila ju. ,,Uchovaj si ho a dobre ho stráž tu," dotkla sa jej čela, ,,i tu," a dotkla sa aj miesta na hrudi, kde bilo srdce jej statočného dievčatka.

,,Ale čo ak sa mi ho nepodarí ochrániť a on zomrie?" spýtala sa skoro nečujene.

Matka váhala s odpoveďou len chvíľku.

,,Zomrieš spolu s ním. Vaše životy ... sú späté na veky," odvetila smutne. ,,Sľúb mi niečo, miláčik," prosila ju, keď videla bolesť v dcériných očiach. ,,Ochraňuj ho zo všetkých síl, ktorými si obdarená. Len tak budeš šťastná a tvoja budúcnosť bude ... jasná."

,,Ako dlho naň musím dávať pozor?" spýtala sa.

,,Pokým si nebudeš absolútne istá, že mu už nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Kúzlo ochrany, ktorým ste zviazaní od tvojho narodenia sa potom zruší samo. A ty budeš voľná."

Chvíľu bola ticho. Dcéra premýšľala a jej matka zbierala posledné zvyšky síl.

,,Tak čo? Sľúbiš mi to?" dožadovala sa znova odpovede.

,,Áno, mamička. Len kvôli tebe ... sľubujem," rieklo dievčatko napokon a jeho matka si pokojne vzdychla.

,,Ešte ti toho toľko musím povedať," zašepkala. Bola slabá. Zúrivý boj s tým mužom ju veľmi vyčerpal. Zaspala a jej dcéra ostala pri nej.

Wardenská kráľovná sa však rána už nedožila.

********************************************************

Keď sa Yvainne Angelová objavila vo Veľkej Sieni, bolo už po triedení prváčikov do jednotlivých fakúlt. Sadla si hneď na kraj, aby nepútala zbytočne pozornosť. Samantha Hurleyová jej ako vždy držala vedľa seba miesto.

,,O čo som prišla?" opýtala sa jej pošepky a obzerala si nových prvákov, ktorých im tento rok zatriedil Rokfortský klobúk.

,,Zatiaľ bolo len triedenie," odvetila jej Sam a naťahovala krk, aby lepšie dovidela na profesorský stôl.

,,Hráš sa na žirafu?" opýtala sa jej pobavene.

,,Ale choď! Len nechcem, aby mi niečo ušlo!"

Riaditeľ vstal od stola a zatlieskal, aby sa žiaci utíšili.

,,Vítam vás na začiatku nového školského roka. Ako iste viete, som Horace Slughorn, váš nový riaditeľ," usmial sa a žiaci zatlieskali.

,,Ďakujem, ďakujem," dodal natešene. ,,V profesorskom zbore nastali drobné zmeny. Profesor Severus Snape bude tohto roku znova učiť Elixíry, pretože je v tomto predmete jednoducho neprekonateľný. Pravdaže, hneď po mne," dodal nafúkane, za čo si vyslúžil od Snapa nevraživý pohľad a nespokojné hundranie zo strany študentov.

,,Na miesto učiteľa Obrany proti čiernej mágii nastúpi tento rok Sirius Black," dokončil, načo sa ozval búrlivý potlesk a hvízdanie.

,,Kto je to? Nevidím ho!" šomrala Samantha.

,,A na záver, pred tým, ako sa pustíme do skvelého jedla, vám oznamujem a pripomínam, že vstup do Zakázaného lesa je zakázaný. Prajem vám teda Dobrú chuť!"

Yvainne si naložila na tanier štyri flambované palacinky, každú plnenú niečím iným. Jednu s tvarohom, druhý plnenú vanilkovým pudingom, tretia bola s lieskovo - orieškovým krémom a posledná s jahodovým džemom. Palacinky boli ozdobené šľahačkou a poliate čokoládou.

Samantha sa lačne dívala na jej plný tanier a potom skleslo hľadela na svoj prázdny.

,,Ty nebudeš jesť?" opýtala sa Yvainne prekvapene, pretože celkom jasne počula, ako jej škvŕka v žalúdku.

,,Veď hej, ale toto," ukázala na misu ovsených vločiek a krčah teplého mlieka.

,,Vieš, držím diétu," vysvetlila jej.

,,Už zasa?" zvolala Yv otrávene. Samantha bola proste rekordérka a preborníčka v držaní diét. Vždy po prázdninách prišla aspoň s pol tuctom nejakých ,šialených´receptov, ktoré mali zaručiť absolútne schudnutie bez toho, aby ste znova pribrali.

,,Myslím, že sa sem pozerá Snape," nadhodila, keď si miešala vločky plávajúce v mlieku. ,,Asi videl, že si prišla neskoro."

,,Možno," odvetila a zdvihla hlavu od nedojedenej večere. Skutočne zachytila jeho viac ako chmúrny pohľad. Ale urobila to, čo vždy. Pekne ho vyviedla z miery. Žmurkla naňho a veselo sa usmiala, keď videla, že jeho výraz potemnel. A znova sa venovala svojim milovaným palacinkám.

,,Je pre teba príliš krásna, Snape," uškrnul sa Sirius, hľadiac na koniec Chrabromilského stola. ,,A okrem toho, vieš predsa, že jedno zo školských pravidiel hovorí, že vzťahy medzi profesormi a žiakmi sú zakázané. Mohli by ťa vylúčiť z profesorského zboru."

Snape si ho nevšímal. Odjakživa toho nafúkanca neznášal a teraz bol dokonca jeho kolegom a učil predmet, ktorý chcel vždy učiť on! Najprv myslel, že je to len zlý žart, ale opak bol pravdou. Ľutoval, že ho vtedy Bellatrix nezabila, keď mala takú jedinečnú príležitosť pred rokom na ministerstve.

,,Ale vieš čo? Zmenil som názor. Máš moje požehnanie," rýpal doň naďalej Sirius.

,,Sklapni, Black!" precedil Severus pomedzi zuby.

,,Prečo?" ozval sa Sirius ako stelesnenie nevinnosti. ,,Veď je to pravda. Bez teba by sa nám všetkým ľahšie dýchalo."

Severus sa len nasilu zasmial. ,,Nepodarí sa ti to."

,,A čo také? Fňučko?" Sirius si odpil z vína a spokojne sledoval ako Snape na malú chvíľu zmeravel. Ešte aj po toľkých rokoch naňho ,,to slovo" veľmi zle pôsobilo.

,,Neprinútiš ma," hovoril Severus pokojne s ľadovým hlasom, ,,aby som na teba vytiahol prútik."

,,No, to je škoda," zatváril sa Sirius nešťastne. ,,A ja som si myslel, ako dobre všetkých pred spaním pobavíme!"

Severus mu na to nepovedal nič, hoci mu krv v žilách vrela. Ignoroval ho a zahĺbil sa do svojich myšlienok.

Yvainne Angelová bolo veľmi zvláštne dievča. Mala snedú pleť a krásne zelené oči, hoci o odtieň svetlejšie ako boli oči jeho milovanej Lilly. Vlasy gaštanovej farby mala dlhé len čosi niže pliec. Len málokedy ich mala rozpustené. Vraveli o nej, že je krásna, inteligentná a vynikajúca čarodejnica. On mal na to úplne odlišný názor. Priemerná v čarovaní, celkom obyčajná a neprekonateľná, čo sa týka porušovania školských pravidiel. To bolo jej pravé ja.

Z myšlienok ho vytrhol rozhovor profesorky McGonagallovej a Siriusa Blacka.

,,Viete niečo o Harrym?" opýtala sa ho Minerva pošepky.

,,Žiaľ, nie. Tí traja nikomu nič nechceli prezradiť. Zmizli pár dní po Billovej svadbe. Dúfal som, že sa predsa len ukážu," odvetil zamyslene.

,,Harry mi na konci minulého školského roka, viete, po pohrebe Dumbledora prezradil, že ho nebohý Albus niečím poveril. Lenže nechcel mi prezradiť, čo to bolo," na jej tvári sa usadil ustarostený výraz. ,,Myslela som si, že keď ste jeho krstný otec, ..." nedokončila. Namiesto toho si prstami šúchala spánky, akoby chcela zmierniť bolesti hlavy.

,,Harry sľúbil Dumbledorovi, že to ostane len medzi nimi. Chce dodržať svoj sľub," hovoril Sirius.

,,Len aby sa mu nič nestali," lamentovala skrúšene. ,,Ani tým dvom. Viete, čo je smiešne, Sirius?" nebadane sa usmiala. Ale nebol to veselý úsmev. Bol plný obáv a starostí.

,,Čo?"

,,Nebojím sa ani tak o Pottera, či Grangerová ako o Weasleyho. Ten chlapec je tak trochu ..." nemohla nájsť vhodé slová.

,,Ja im verím, zvládnu to," povedal Sirius s istotou v hlase. Chcel tomu veriť.

Severus sa skoro nebadane mykol. Chytil sa za ľavé predlaktie. Dostal znamenie. Volal ho jeho pán.

--------------------------------------***---------------------------------

P.S.: prajem príjemné čítanie ... tess

[ » na začiatok « ]