Kapitola:
Pridaná: 9.11.2007, 21:56:55
Čítaná: 657×
Hodnotenie: (počet hlasov: 20)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Elizabeth Green

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Ide sa "oslavovať"! 2 » Nový život 3 » Spln 4 » O´Conceitovci 5 » Nedôvera a vojna 6 » Zabudnúť 7 » Prehraté boje 8 » Nešťastné lásky 9 » Marcusovo tajomstvo 10 » List s pravdou 11 » Na slávnosti 12 » Odhalenie 13 » Donútené rozhodnutia 14 » Objavenie neskutočnosti 15 » Nová nevesta 16 » Zrkadlo túžob 17 » Stred hradu... s pokladom

Elizabeth sa snažila na Norberta zabudnúť. Nechcela sa mu miešať do života, keď už má vybranú nevestu. Tak sa snažila zamilovať do Marcusa.

S ním aj s Melissou trávila čo najviac času. Zatiaľ sa ešte nerozprávali o tom, v ktorom Elizabethininom podniku by mali pracovať. Chceli byť najprv spolu, čo si počas školy nemohli dovoliť. Melissa sa snažila zbaliť chudáka Jamesa, ale on nie a nie sa pohnúť v balení. Melissa sa mu veľmi páčila, ale chcel ju ešte väčšmi spoznať a potom uvažovať o vzťahu, ale Melissa bola netrpezlivá.

Marcus sa zatiaľ zaujímal o Elizabethininom domove. Elizabeth mu vyhovela a trávila s ním čo najviac času.

Raz objavili knižnicu. Elizabeth ešte nikdy neobjavila toľko kníh na kope. Knižnica mala dve poschodia a vyzeralo to tam ako v bludisku.

„Tak toto som ešte nevidela!“ povedala užasnuto Elizabeth.

„Ani ja!“ súhlasil Marcus a s vypleštenými očami pozeral na knižnicu, „Kto vie, aké knihy tu sú!“

Užasnuto sa okolo seba obzeral, no keď sa pozrel vedľa seba na Elizabeth... moment kde je?

Elizabeth sa už prehrabávala v knihách a pošepky si ich čítala. Knihy boli staré aj 200 rokov. Nemohla tomu uveriť.

„Elixíry na krásu, Ako sa postarať o sovu,...“ pošepky si čítala popod nos.

„Elizabeth kde si?“ spýtal sa Marcus.

Elizabeth sa prebrala zo zamyslenia...

Ako rozpoznať vílu... užasnuto pozerala na knihu.

„Elizabeth, kde si sa stratila?“ ozvalo sa jej za chrbtom.

Hneď sa otočila a usmiala.

„Prepáč, ale ešte som tu nebola.“ povedala pokojne, hoci tá kniha jej stále behala po rozume.

„No vidieť!“ zasmial sa Marcus a podišiel k nej.

Mala trochu zaprášené oblečenie od prachu z toľkých kníh, v ktorých sa prehrabávala v regáloch, ale podľa Marcusa bola aj tak krásna. Podišiel k nej až tak, že sa takmer dotýkali nosmi. Elizabeth sa mu pozrela do očí. Marcus sa stále viac a viac približoval. Elizabeth privrela oči. Musela zistiť, či ho naozaj dokáže milovať. Ich pery sa spojili. Elizabeth začala po prvý krát ochutnávať pocit „byť milovanou“. Pomaly sa presunuli ku regálu a tam sa začali bozkávať ešte vášnivejšie. Prišli do rohu, kde bola kamenná stena a jeden regál s knihami. Marucusove ruky jej skĺzli na pás.

„Ako dobre bozkáva, vidno že ma miluje...“ pomyslela si Elizabeth pokojne, „och, Norbert!“

V tom okamihu sa od neho znova jemne odtiahla. Marcus zostal zarazený. Elizabeth sa otočila a rozbehla sa von do svojej izby. Marcus zostal v knižnici ešte zopár minút. Nemal u Elizabeth šancu.

„Elizabeth, kebyže vieš, ako veľmi ťa milujem!“ pomyslel si.

Elizabeth zatvorila dvere vo svojej izbe a hodila sa na posteľ.

„Nemôžem mu klamať!“ pomyslela si nešťastne a zaborila si tvár do vankúšov.

V tom začula znovu nejaký buchot na balkóne. Hneď sa k nemu rozbehla a otvorila dvere.

„Norbert! Čo tu robíš?“ spýtala sa, keď ho uvidela.

Norbert sa pokúsil skryť metlu, ale...

„Načo ti je metla?“ spýtala sa Elizabeth začudovane.

„Na nič!“ zahováral.

„Stále neviem o tebe určite veci!“ povedala Elizabeth a prekrížila si ruky na pleciach.

„Napríklad?“ spýtal sa.

„No napríklad to, že...“

„Elizabeth? Si tam? Môžem vojsť?“ spýtal sa hlas od dverí.

Elizabeth si ani neuvedomovala, čo robí. Začala sotiť Norberta z balkóna. Norbertovi vypadla metla z rúk a spadol dolu.

„Áno, môžeš!“ odpovedala Elizabeth Melisse.

Vošla a uvidela ju na balkóne.

„Elizabeth, čo sa deje medzi tebou a Marcusom?“ spýtala sa jej.

„Nič!“ odpovedala Elizabeth a pozerala sa na lúku, čo bola za obrovským kamenným múrom. Na Melissu ani nepozrela.

„Myslíš si, že som slepá?“ spýtala sa Melissa, „Odkedy sme tu, Marcus sa správa akoby mu uleteli včely!“

Marcus vypadol z balkóna. Zachytil sa však jednou rukou o rastliny, ktoré sa ťahali po celom hrade.

„Och, bože! Moja metla!“ zašomral, „Nenávidím premiestňovanie!“

Práve sa chcel odmiestniť, keď nad sebou začul Elizabethininin hlas.

„Poviem ti tajomstvo, ale nesmieš ho nikomu povedať!“ povedala Elizabeth.

„No hovor!“ súrila ju Melissa pokojne, ale nedočkavo.

„Marcus ma miluje!“ povedala jej Elizabeth, ale stále na ňu nepozrela. Pohľad sklopila na zem.

„Čože? A čo ty?“ spýtala sa Melissa.

„Ja neviem...“ povedala Elizabeth, „Pobozkal ma.“

Norbert ďalej už nechcel počúvať. Namrzený sa odmiestnil. Doma v salóne si sadol a nalial si whisky.

„Nemyslel som si, že má už iného!“ pomyslel si.

„No tak sa s tým budeš musieť zmieriť!“ povedal hlas za ním.

Otočil sa.

„Laura!“

„Zasa si bol za ňou? Bože, Norbert! Zobuď sa! Mysli teraz na Klaudiu!“

To Norberta pobúrilo.

„Kedy konečne pochopíte, že ja sa chcem oženiť z lásky?“ zakričal a šmaril pohár s alkoholom o zem. Pohár sa rozbil a Laure oprskal habit.

Mávnutím prútika ho zasa opravila. Zrazu sa objavila ďalšia postava. Bola to ich matka Jozefína.

„Norbert! Opováž sa! Nie že si s ňou niečo začneš!“ pohrozila mu.

Vzniesla trochu nad zem a preletela na miesto pred Norberta.

„Tvoja nastávajúca je Klaudia a už konečne by si mal dostať rozum! Klaudia by zajtra mala prísť a začneme všetko organizovať na svadbu.“ povedala mu pokojne.

Nikto okrem Laury nezačul vonku nejaký krik. Otočila sa a pozrela sa von oknom. Nič nezazrela. Zdalo sa jej to podivné, ale nechala to zatiaľ tak. Znova upriamila pozornosť na končiaci rozhovor.

Norbert neveril vlastným ušiam. No vedel, že nemá cenu niečo hovoriť. Otočil sa a vyšiel z miestnosti. Stále to v ňom vrelo. Nemohol uveriť, že Elizabeth ho takto ťahala za nos.

„Ako len mohla?“ smutne si pomyslel.

Zvesil hlavu. Boj o Elizabethininu lásku má už prehratý...

Keď sa Laura pozrela znova von oknom videla, ako niečo mizne pri korunách stromov.

(o pár minút skôr)

„Ľúbiš ho?“ spýtala sa Melissa.

„Nie! Je to len kamarát!“ povedala Elizabeth.

„A čo s mín teraz bude?“ spýtala sa Melissa.

„Pozri, ja jednoducho preňho nie som tá pravá!“ povedala Elizabeth a po prvýkrát pozrela na Melissu.

Niečo pod nimi puklo. Keď sa pozreli dolu, nič tam nebolo.

„Ešte o tom porozmýšľaj!“ povedala Melissa a odišla.

Elizabeth sa oprela o kamenné zábradlie na balkóne.

„Och, Norbert! Prečo na teba toľko myslím?“ spýtala sa v duchu.

V tom si spomenula na to, ako tu pred chvíľou bol. Obzrela sa, keď v tom jej pohľad padol na metlu.

Zodvihla ju.

„Ako dobre, že si ju Melissa nevšimla.“ pomyslela si, „Ale, načo ju Norbert mal? Moment, on na nej letel! Videla som ho. Mám to skúsiť aj ja?“

Chvíľu tam stála s metlou v rukách, keď v tom sa rozhodla. Musela zistiť, čo je Marcus zač. Tie podivné veci, čo sa okolo neho dejú. Musí v tom niečo byť.

„Do čerta, ako sa na tom jazdí?“ rozmýšľala.

V tom sa metla vzniesla z jej rúk a zostala nad zemou v takej výške, aby si na ňu mohla vysadnúť. Chvíľku váhala, ale potom opatrne vysadla na metlu. Sedela tak, že mala obidve nohy na jednej strane metly (ako ženy sedeli v stredoveku či v akej dobe na koňoch). Opatrne zdvihla členky, v tom metla vyletela. Bola už tma, takže ju niekto nemohol zazrieť. Nevedela nájsť rovnováhu. Nakoniec si na metlu sadla obkročmo a kolená pevne zovrela k sebe okolo metly a letela, ale stále nevedela udržať rovnováhu.

Už zazrela dom O´Conceitovcov. Metla zastavila pri okne. Vo vnútri uvidela Norberta s Laurou a nejakou starou ženskou. Práve sa vzniesla a priletela pre Norberta. Elizabeth nemohla uveriť vlastným očiam.

Zrazu začula ako tá stará ženská hovorí:

„Tvoja nastávajúca je Klaudia a už konečne by si mal dostať rozum! Klaudia by zajtra mala prísť a začneme všetko organizovať na svadbu.“

Elizabeth vykríkla, aj z tej hroznej správy, že Norbert sa predsa len ožení s inou a už to bude čoskoro, ale aj kvôli tomu, že spadla spolu s metlou do kríkov, ktoré jej spôsobili škrabance. Pomaly sa vymotala z kríkov a znova vysadla na metlu a vyletela nad stromy. S Norbertom sa môže rozlúčiť. Teraz zistila, ako veľmi sa doňho stihla zamilovať za pár dní. Marucs bude musieť prestať. Musí si nájsť niekoho iného.

Ale aspoň vedela, že Norberta miluje. Ale pre jeho šťastie, musí naňho zabudnúť, čo nebude také ľahké...

________________________***________________________

Takže by som sa chcela všetkým poďakovať za to, že moju poviedku čítate. Tiež sa veľmi ospravedlňujem za to, že to tak dlho trvalo, ale fakt čas ma tlačí. Nečakala som, že nebudem stíhať. Ale nebojte sa, budem pokračovať, takže sa tešte na novú kapitolku:). Tak ešte raz mi prepáčte, ale teraz času nemám na písanie.

Ďakujem vám, že zostávate verní aj mojej poviedke. Dúfam, že sa vám aj naďalej páči a teraz si žiada 5 hviezdičiek:). Tak čakám na vaše sowky:).papa...cmuky

Hermiona1121:-*

[ » na začiatok « ]