Kapitola:
Pridaná: 8.11.2007, 16:51:29
Čítaná: 1258×
Hodnotenie: (počet hlasov: 51)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily, James, Remus, Bett, Amy, Sirius, Violett, Bridget, Severus,...
Stručný dej: Poviedka z doby záškodníkov, nielen o záškodníkoch...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Rozchod 2 » Bozk 3 » Rozhovor 4 » Si jediný komu som to povedala 5 » Nevypytuj sa! 6 » Si v nebezpečenstve 7 » Hlas 8 » Bridget Worgrendová 9 » Klubovňa 10 » Denník 11 » Ticho 12 » Nová schopnosť a spomienky 13 » Slová: ľúbim ťa 14 » Bol to iba sen...

,,Mami prestaň, veď ma zadusíš!“ zvolalo 15 ročné dievča, ktoré sa snažilo dostať sa zo zovretia svojej mami.

,,Och, prepáč, ale keď odchádzaš každý rok.“ Smutne odpovedala mama.

,,Áno viem, ale už nie som malé decko a ako mám potom študovať mágiu? Veď vieš že v muklovskom svete to nemôžem. A mne sa na Rokforte páči a mám tam priateľov. Aha tam je Lilly aj Bett. Tak ahoj mami na Vianoce som doma a vlastne nie, zabudla som ti povedať, že tieto Vianoce budem na Rokforte, pretože sa musím veľa učiť na VČU. Vážne mi je to ľúto mami, ja ti napíšem. Tak ahoj!“ zakričala za mamou a utekala za kamarátkami.

,,Maj sa zlatko a nezabudni mi napísať!“ kričala za ňou mama so slzami v očiach. Zatiaľ čo Amy sa vítala so svojimi kámoškami.

Vítali sa asi 10 minút a každý na ne pozeral ako na bláznov. Keď sa konečne zvítali tak nastúpili do vlaku a ako naschvál nebolo už žiadne kupé voľné.

,,Nabudúce sa budeme musieť privítať až vo vlaku aby sme mali aspoň jedno kupé voľné!“ Bett začala mudrovať ako vždy.

,,Aha tu je jedno voľné. Hmm teda skoro.“ Povedala Lilly sklamane.

,,Hej Evansová, že ty si prišla za mnou?“ ozval sa z kupé známy hlas. ,,Potter, mohla som si myslieť, že si neodpustíš takú trápnu poznámku! To by si nebol ty keby si bol ticho.“ Lilly prebodávala Jamesa pohľadom.

„Mohol by si si to odpustiť a povedať mi kde je Sirius? Pretože cez prázdniny mi poslal sovu, že sa mame stretnúť vo vlaku.“ Amy sa porozhliadla po kupé.

„O chvíľu je tu. Išiel si niečo vybaviť.“ Odvetil James otrávene.

„Ok tak si ho tu počkám! Tak baby čo tam stojíte?“ Amy už sedela v kupé.

„To akože mi máme sedieť pri záškodníkoch??“ Violett začudovane sa pozrela na Amy.

„A kde je Remus??“ spýtala sa Bett a snažila sa to povedať tak aby to nevyznelo, že po ňom túži.

„Remusa som videl s nejakou babou pri jedálenskom vozni.“ James to povedal tak akoby to nebolo možné, aby Remus bol s nejakou babou a on s nikým.

„Eh, ospravedlňte ma.“ Bett vyšla z kupé a zamierila k jedálenskému vozňu.

Práve keď chcela Amy niečo povedať sa vo dverách kupé zjavil Sirius.

„Sirius!“ vykríkla Amy a hodila sa mu okolo krku. „Tak o čom si sa chcel porozprávať??“ Amy už celá nedočkavá čakala čo Sirius povie.

„Poďme niekam inam. Vybavil som si jedno kupé je teraz prázdne tak tam môžeme ísť.“ povedal.

„Hmm, tak teda dobre.“ Amy sa ospravedlňujúco pozrela na Lilly, ktorá ostala v kupé sama s Jamesom. Sirius ju viedol do prázdneho kupé a Amy sa nevedela dočkať o čom sa chce rozprávať. /Čo ak sa chce rozísť?/ Pomyslela si Amy. /Nie to nie. Prečo by to aj robil??... A keby sa chcel rozísť tak nemusí vybavovať prázdne kupé no nie?/ Snažila sa nemyslieť na to najhoršie. Keď už boli v prázdnom kupé Sirius bol ticho. Stiahol rolety na dverách nech ich nikto nevyrušuje. Potom sa otočil k Amy, pomaly sa k nej priblížil až sa takmer dotýkali nosmi. Začal ju vášnivo bozkávať. Zrazu prestal, zahľadel sa do jej krásne temných očí, rukami jej prešiel po jej dlhých hnedých vlasoch... Keby stála, tak by sa jej z jeho pohľadu podlomili kolená. Zhlboka sa nadýchla.

„Hmm, a nechcel si sa náhodou o niečom rozprávať?“ nahodila sladký úsmev.

„Ach jasne, sorry, nechal som sa uniesť. Tak, chcel som rozprávať o našom vzťahu.“ /Ja som to vedela chce sa rozísť./ Pomyslela si a zosmutnela.

„Takže, sme spolu už tri mesiace a ja ...ehm... viem, že to bude bolieť, ale .....emm ... chcem sa s tebou rozísť.“ Sirius sa smutne pozrel na Amy a čakal, že sa zrúti alebo vybuchne a začne naňho vrieskať. No nič Amy tam len tak sedela a pozerala na Siriusa, pomaly sa jej začali tiecť slzy. Sirius k nej podišiel a chcel jej utrieť slzy, no ona sa odtiahla a stále nič nevravela len plakala. Vstala a odišla.

Sirius tam ostal sám a mal výčitky svedomia a sám seba sa pýtal„Prečo som to urobil?“

Keď Amy prišla do kupé kde bola Lilly, James, Remus aj Bett všetci sa otočili ku nej. Lilly s Vi k nej rýchlo pribehli a objali ju. Nemuseli sa ani pýtať, že čo sa jej stalo. Hneď vedeli, že sa s ňou Sirius rozišiel. Naposledy čo bola taká smutná, bolo vtedy keď sa s ňou rozišiel jej prvý chalan, ktorého mala strašne rada. Potom prišiel Sirius, urobil ju šťastnou a teraz jej zlomil srdce. Po nejakej chvíli do kupé prišiel Sirius. Zrejme si myslel, že tam Amy nebude. Sirius si sadol k Jamesovi a Remusivi a nič nevravel. Amy tam nemohla zostať, ona nechcela, nechcela byť v jeho blízkosti. Vyšla z kupé a išla preč. Lilly s Bett sa pozreli na Siriusa vražedným pohľadom a Bett si neodpustila menšiu nadávku, ktorú našťastie nik nepočul.

Amy, Lilly a Bett zvyšok cesty presedeli na chodbe a nič nevraveli. Celú cestu boli ticho. Aj keď už boli pri Rokforte v kočoch tak boli ticho. Violett, ich kámoška, bola radšej ticho keď videla aká je Amy smutná. Na hostine neprehovorila ani slovka. Ani jedla sa nedotkla, ani z nových žiakov v chrabromile sa netešila. Bola ako duch. Po hostine išla hneď spať, nechcela už nikoho vidieť. Dievčatá ju radšej nechali na izbe samu a išli do chrabromilskej klubovne, kde sa konala oslava. Lilly aj keď veľmi nerada išla za Jamesom a chcela sa s ním rozprávať.

„Ak si myslíš, že chcem rozprávať o tebe tak si na omyle. Chcem ťa požiadať o láskavosť.“ vravela to dosť otrávene. /Radšej by som si to vymenila s Bett./ pomyslela si.

„Pre teba všetko miláčik.“ James bez váhania a bez toho aby vedel o čo ide tak to bral.

„Po prvé prestaň mi hovoriť miláčik! Po druhé nie som tu kvôli tomu. A po tretie som tu kvôli Amy. Chcem od teba aby si mi zistil, prečo sa Sirius rozišiel s Amy. To je to jediné čo od teba chcem.“ vychrlila Lilly.

„Hmm, a pôjdeš potom so mnou na rande?“ teraz mu hlavou neprebiehala iná otázka.

„NIE! Dám ti... no niečo ti proste dám.“ a Lilly prebiehala hlavou otázka či to James urobí.

„No dobre, zlatko.“ /to urobil naschvál/ upokojovala sa Lilly.

„Bett tak čo presvedčila si Remusa?“ pýtala sa Lilly.

„Jasné. A ty Jamesa?“ opýtala sa opatrne pretože si bola istá, že to nebol dobrý nápad aby Lilly išla za Jamesom.

„Hej! A vieš čo zato chcel?!

„Hmm, ísť na rande?“

„Áno! Uhádla si. Aj tak nikam s nim nepôjdem. A keď nám to zistia za Jamesom pôjdeš ty alebo Violett. Ja teda určite nie!“

„Slečna Stepfordová, pán riaditeľ sa s vami chce porozprávať. Dnes po večeri, hneď po večeri choďte do jeho pracovne, heslo je veverička.“ McGonagallová odišla tak rýchlo ako aj prišla. Amy nechápala čo od nej riaditeľ školy môže chcieť.

„Čo asi tak môže chcieť?“ čudovala sa Lilly. Všetky štyri boli strašne zvedavé.

„Večera bude o hoďku tak sa poďme ešte niekam prejsť. Potrebujem si vyprázdniť myseľ. Ale chcem aby ste boli so mnou teraz vás potrebujem.“ smutne im vravela Amy a pozrela sa či nie je v klubovni aj Sirius. Chcela ho vidieť no ani nechcela. Po tom čo sa s ňou rozišiel už ani nevie čo chce. Potrebovala sa vyplakať, potrebovala aby ju niekto utešoval, potrebovala mať svoje priateľky pri sebe.

Sadli si pod strom pri jazere, všetky štyri sa objali a zapozerali na jazero. Ligotali sa na ňom odrazy hviezd a mesiaca. Vyzeralo to akoby tie hviezdy tancovali okolo mesiaca a mesiac sa na ne len milo usmieval. Amy to upokojovalo a aj to, že má pri sebe svoje priateľky.

Na večery Amy zbadala ako sa Sirius oblizuje s nejakou bifľomorčankou. Amy pri pohľade na nich bolo strašne smutno stratila chuť do jedla. Iba sa s nim hrala, teraz to robila často, pretože na každej večery bol s inou.

„Amy no tak jedz, musíš už niečo zjesť. Už celý týždeň si skoro nič nezjedla. A ak nechceš zaspať Dumbledorovi v pracovni tak jedz.

Amy pristúpila ku škaredej oblude pred Dumbledorovou pracovňou. Obluda sa na ňu usmiala ale to asi nemala pretože vyzerala strašne komicky, až sa Amy skoro zasmiala.

„Veverička.“ povedala unavene oblude a ta odskočila nabok aby mohla prejsť. Vyšla hore točivým schodiskom a zaklopala na dvere do riaditeľovej pracovne.

„Ďalej.“ ozvalo sa z pracovne. Tak Amy otvorila dvere a vstúpila.

„Dobrý večer pán riaditeľ.“ zdvorilo pozdravila a milo sa usmiala.

„Dobrý večer Amy.“ odzdravil a dobrosrdečne sa usmial. „Posaď sa.“ ukázal na kreslo pred ňou. Amy si sadla a pozerala na Dumbledora kedy začne.

„Tak chcel som sa s tebou rozprávať o tvojej mame.“ povedal Dumbledore a snažil sa zachovať si výraz tváre aby nenaznačil nič dopredu.

„Čo .... čo je s mojou mamou?? Stalo sa jej niečo??? Je v poriadku??“ chrlila zo seba otázky jednu za druhou.

„Nie nemaj strach, Tvoja mama je v poriadku, je zdravá a živá. Len som ti chcel povedať , na jej žiadosť, že bude pracovať na tejto škole. Chcela aby si to vedela.“ Dumbledore stále nezmenil výraz. Amy na neho vyvalila oči, že prečo iba kvôli tomu s ňou strácal čas.

„Ale, pán riaditeľ, to ste mohli po niekom poslať, nemuseli ste so mnou strácať čas. A môžem sa ešte niečo opýtať?“ pozrela na neho spýtavo.

„Samozrejme pýtaj sa.“ milo sa usmial.

„Čo tu bude moja mama robiť?“ opýtala sa zvedavo no zo strachom v očiach.

„Tvoja mama nachvíľu nahradí pána Filcha.“ povedal pokojne.

„Aha, a prečo ste mi to chceli povedať osobne?“ Amy nechápala, to sa jej v poslednom čase stávalo, pretože stále myslela na Siriusa a nato čo sa stalo vo vlaku.

„No, preto, lebo som s tebou nechcel rozprávať iba o tom, Amy.“ Dumbledore trochu znervóznel. Amy stále nechápavo pozerala na Dumbledora a čakala čo povie.

[ » na začiatok « ]