Kapitola:
Pridaná: 4.11.2007, 18:16:09
Čítaná: 713×
Hodnotenie: (počet hlasov: 16)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Stratený dedič
Stručný dej: Po boji, v ktorom padol lord Voldemort sa narodilo dieťa. Nik sa nemal dozvedieť, koho je potomkom.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Po boji 2 » Po rokoch ... 3 » Skoro (ne)vypočuté proroctvo 4 » Konečne vo vlaku[/b] 5 » Samé stávky 6 » ,,Rokfortská strela" 7 » Listová horúčka a varovanie 8 » Riaditeľova návšteva 9 » Srdcová kráľovná 10 » Srdcová kráľovná II. 11 » Nedorozumenie 12 » Koncoročné skúšky 13 » Tingle a runy 14 » Prázdniny 15 » Narodeniny 16 » Svadba 17 » Stratené knihy 18 » Hostia na hrade 19 » Krkonošskí vlci 20 » Rozlúčkový ples 21 » Dejiny mágie 22 » U Potterovcov 23 » Šťastný Nový rok 24 » Nevinný 25 » Oddelenie na presadzovanie čarodejníckeho práva 26 » Vypočúvanie 27 » Aká je pravda? 28 » Karty 29 » Krstná mama 30 » Utečenci 31 » Stratený kameň 32 » Nejasný koniec 33 » Spečatený osud

Vo veľkej Sieni bolo ráno vždy rušno. A tak to bolo aj teraz.

,,Tak čo? Dozvedela si sa včera niečo od riaditeľa?" opýtala sa Viola, ktorá odväzovala sove z nohy nejaký balíček a do koženého vačku jej vložila 1 galeón a 3 knuty.

,,Skoro nič," zaklamala. Robila to nerada, ale nemohla si pomôcť. To, čo sa dozvedela si chcela nechať len a len pre seba. Nepotrebovala u svojich kamošov vyvolať stav hystérie tým, že im ,,vyzvoní," že Faethon je zrejme potomkom neslávneho Salazara Slizolina a vnukom ešte menej slávneho Toma Riddla, ktorý sa zapísal do dejín čarodejníckeho sveta ako Lord Voldemort.

,,Ako to?" čudovala sa aj Mandy. ,,Veď si tam bola skoro dve hodiny!"

,,Hej a z toho som hodinu a pol strávila čakaním naňho," na hrianku si natrela rebarborový džem a odhryzla si z nej. Zapila ju bazovým čajom a listovala v svojom mesačníku ,,Čarodejka," ktorý aj jej pred chvíľou priniesla sova.

,,Mieniš nám to vôbec povedať?" zamračila sa Mandy. ,,Alebo je to tajomstvo?"

,,Naozaj som z neho nedostala skoro nič," bránila sa. ,,Akurát mi potvrdil, že ho naozaj hľadajú aurori a dodal, že nemám strácať nádej. Ale neviem, či sa to dá," prežúvala a mračila sa pri tom.

,,No, tak to ti toho naozaj veľa nepovedal," hundrala Viola, vŕtajúc sa vidličkou v praženici.

,,Veď práve. A ešte som sa aj zľakla toho čierno - zeleného operenca!" aj teraz sa striasla. Ten vták jej bol odporný.

,,Tarasa?" zdvihla Virginia oči od krížovky.

,,Hej, toho," potvrdila a do čaju si pridala lyžičku cukru.

,,Nepovedali sme ti, že ho dedo má?" spýtala sa Viola.

,,Nie."

,,No, tak teraz to už vieš," usmiala sa a mykla ledabolo plecom.

,,Potterová!" skríkol podráždene profesor Grossamer. ,,Veď sa konečne sústreďte, lebo tu vyletíme do vzduchu," fučal zachraňujúc situáciu, keď hasil plamene v jej kotlíku.

,,Prepáčte," riekla previnilo. Naozaj netušila, čo sa to s ňou deje. No, tak možno tušila, ale aj tak. Na elixíroch bola dobrá. Proste sa jej od rána nedarilo. Bola z toho už zúfalá. Kyslo hľadela na dno prázdneho kotlíka, keď profesor odstránil jeho spálený obsah. Nový by už spraviť nestihla. O päť minút zazvonilo. Vyšla z triedy a ponáhľala sa do Siene na obed. Vlastne mala už voľno. Chcela sa učiť na MLKOky. Aspoň to teda plánovala.

Na obede sa stretla s Joshom a Ceassariom. O pár minút neskôr sa k nim pridala aj Ellie. Dnes si dala melasové pirôžky.

,,Neviete, či sa Kewan Reen už nevrátil domov?" opýtal sa Ceassario.

,,Hm, myslím si, že ak by sa bol vrátil, bol by prišiel späť do školy, nemyslíš?" ozval sa Josh zadumane.

,,Asi hej," odvetila Olivian. Malo to zmysel. Len kto vie, či Kewan čítal ten oznam o zrušení stíhania. Možno sa k nemu vôbec nedostal. A to všetko v podstate len kvôli Faethonovi. Vzdychla si a na vidličku napichla ďalší pirôžok.

Ellie bola celý čas ticho. Aj Ceassario sa tváril tak, akoby tam ani nebola. A ona sa mračila. Kto vie prečo? Vŕtala sa v jedle, akoby jej ani len nechutilo. V poslednom čase bola veľmi zamyslená a tichá. A najviac v prítomnosti Ceassaria Crrowa. Olivian si myslela, že je to preto, lebo ho tak veľmi nemôže vystáť.

,,Ahojte," pozdravili svorne dvojičky, keď sa s fučaním zvalili na lavici oproti nim. ,,A dobrú chuť."

Viola aj Virginia si zobrali taniere a naložili si ich vrchovato jedlom. Viola si vzala zemiakové placky poliate pikantnou omáčkou a Virginia palaciny plnené rôznymi plnkami. Pustili sa do jedla, ani čo by v živote nejedli.

,,Odkiaľ ste prišli?" ozval sa Ceassario. ,,Z koncentráku?"

Josh vyprskol s Olivian do smiechu, zatiaľ čo tie dve naňho škaredo zagánili.

,,No tak sme vyhladli, no a čo!" hundrala Viola a predsa len trošku poľavila v rýchlosti jedenia.

,,Netreba niekomu vyveštiť budúcnosť?" opýtala sa Virginia s plnými ústami jedla.

,,Prečo?" ozvala sa konečne Ellie.

,,No, dostali sme úlohu od Deltphiho. Vyveštiť budúcnosť niekomu z priateľov. Tak, kto sa chce stať dobrovoľným objektom našej domácej úlohy?" opýtala sa znova s nádejou v hlase. Nikto sa však na to nechcel podujať.

,,Ellie? Nechcela by si? Bude to zadarmo. A sme dobré," ubezpečovala ju s úsmevom Viola.

,,Nie!" zbledla Ellie. Už si zrejme predstavila, čo všetko by jej mohli povedať a ako veľmi málo by sa jej to mohlo páčiť. Vedela, že tie dve sú naozaj preborníčky vo veštení a preto sa toho s radosťou vzdala.

,,Olivian? A čo ty?"

,,To asi nebude dobrý nápad a okrem toho, ja mám od vás predsa horoskopy na celý rok. Nie je to to isté, ale je to podobné, takže ..." pokrčila plecami s jednoznačným odmietnutím.

,,Josh?" otočila sa k nemu Virginia.

,,Nie moja zlatá, ja na také bludy nie som," odvetil krútiac hlavou. ,,Dobre vieš, že veštenie neznášam. Je to proti mojim zásadám."

,,Fajn!" zrúkla Viola. ,,Dobre! Ešte som H-čko z úlohy nedostala. Všetko musí byť predsa prvýkrát!" tresla vidličkou po stole mračiac sa.

,,A čo keby ste teda vyveštili mne? V rámci záchrany vašej úlohy," zatiahol lenivo Ceassario.

,,Myslíš to vážne?" opýtala sa zrazu vysmiata Virginia. Aj ona sa nafučala ako jej sestra.

,,Hej, hoci si nie som istý, keď vás tak všetci ... odmietli," povedal citlivo.

,,Neboj sa, nebude to nič hrozné. Veď čo by sa nakoniec mohlo stať? No nie?" povedala povzbudivo Viola. Hneď, len čo sa najedli, vytiahla Viola karty na stôl a Virginia pergamen a brko, aby si mohla zapisovať detaily.

,,Takže, pokartaj ich a prelož 3x k sebe," prikázala mu Viola a Ceassario urobil ako povedala.

,,Máme si vybrať len jednu veštbu a my sme sa rozhodli pre - koleso života -," oznámila mu.

,,Teraz si budeš ťahať karty, môžeš koľko chceš," hovorila Virginia. ,,My si ťaháme obvykle sedem."

,,Dobre, idem na to," povedal a začal si z balíčka kariet rozprestrených po stole do vejára vyťahovať jednotlivé karty.

,,Hm, zaujímavé," hundrala Viola a Virginia pritakávala. Všetci boli ticho.

,,Začneme. Karta Blázon vychádza z nuly a smeruje k najvyššiemu bodu. Podľa tejto karty by si mal rozšíriť svoju lásku a spoznať dobre aj sám seba, svoje vnútro a to čo chceš, to, po čom túžiš."

Nikto nevidel ako sa Ellie ukradomky pozrela na Ceassaria a výraz jeho sústredenej tváre. Srdce jej divo búšilo v hrudi, až mala pocit, že z nej snáď vyskočí.

,,Karta Cisárovnej nadväzuje na prvú kartu a hovorí o schopnosti vyjadrovania citov, no môže znamenať aj strach zo zmien. Karta Cisár znamená zneužitie moci, surovosť aj pôžitkárstvo, ale ... " Viola sa zamračila, ,,toto akoby sa netýkalo teba, ale druhej osoby. Niekoho v spojení s Veľkňažkou. Vidíš? Tuto," ukázala na vedľajšiu kartu.

,,A čo to znamená?"

,,Máš v svojom okolí niekoho, kto by mohol byť dosť nebezpečný, ale ešte sa celkom neprejavil. Karta odhaľuje skôr jeho skryté vnútro. Tak dobre, ďalej," zamračila sa Viola.

,,Karta Zamilovaní hovorí o veľkej láske, ktorú však treba vedieť usmerniť, aby sa neskončila zle. Pretože príliš veľké vzplanutie citov nemusí znamenať obrovskú lásku, ale aj nešťastie. A presne o tom hovorím," povedala, keď otočila šiestu kartu.

,,Diabol. Táto karta často znamená nevedomé, ospravedlňované zlo, slabosť alebo vplyv okolností, za ktoré ,,nemôžeme." Lož a závislosť majú mnoho podôb a snažia sa vyvolať rozpoltenosť ducha. Proti tomu sa musíš chrániť. Poslednou kartou je Mesiac. Ten predstavuje varovanie pred možnou stratou zdravého úsudku a objektívneho hodnotenia. Je potrebné správne hodnotiť sám seba, svoje minulé skutky, skryté túžby alebo okolnosti danej situácie, aby si odstránil nebezpečie. Znamená aj potrebu odstrániť nesúlad vedomia a podvedomia, čo by ťa mohlo podviesť. Možno bude potrebné venovať pozornosť aj varovným signálom, intuícii a snom. Ak to zhrniem, máš proste spoznať sám seba a veriť, že to po čom túžiš sa môže stať skutočnosťou, len treba vedieť ako na to."

,,To je všetko?" opýtal sa, keď Viola začala sťahovať karty.

,,A čo by si ešte chcel?" opýtala sa prekvapene.

,,Ja ... neviem," odvetil zadumane. Rozmýšľal nad tým, čo mu povedala. V podstate, nič mu nedávalo zmysel. Ale rozhodol sa, že sa tým trápiť nebude.

,,Ellie, si v poriadku?" ozvala sa Olivian a položila priateľke ruku na plece. Videla jej slzy. Vybehla za ňou zo Siene, keď si všimla, že niečo zamrmlala a akosi rýchlo sa pobrala na odchod. Po lícach jej tiekli slzy. Plakala.

,,Olivian," vzlykla a objala ju. ,,Ja neviem, čo mám robiť ..."

Olivian ju objala. ,,Všetko sa vyrieši, neboj sa."

Čo iné jej mohla povedať? Bež a priznaj sa Ceassariovi, že ho máš rada? Áno, iste, vedela to. Tušila, prečo sa tak zvláštne správa už dlhú dobu. Bolo to presne z tohto dôvodu. Vedela, že jej city sú však veľmi zmiešané. Ešte stále smútila za Davidom, ale pritom bola zaľúbená aj do Ceassaria. Potrebovala jednoducho čas. Čas a možno aj ďalšiu šancu. Ceassario sa držal svojho slova. Nikdy viac ju neobťažoval svojou láskou ani jej svojským vyznávaním. Všetko proste nechal tak, akoby sa vôbec nič nebolo stalo.

,,Čo mám robiť?" ozvala sa zúfalo Ellie, keď sa upokojila.

,,A čo keby si to teraz skúsila ty?" navrhla opatrne.

,,Čo mám skúsiť?" opýtala sa nechápavo.

,,No, čo keby si za ním teraz išla ty a priznala sa, že ho máš rada," vysvetľovala ďalej.

,,Nie, to nespravím," krútila hlavou. ,,Ja ... nemôžem, nemôžem ..." jachtala a znova vzlykla.

,,Prečo?" Olivian už ničomu nerozumela.

,,Proste nemôžem," zvolala odhodlane.

Olivian si len vzdychla a prevrátila očami. Kto sa v nej má vyznať? Tak tam na lavičke len chvíľu ešte sedeli, na opustenej chodbe a svorne vzdychali.

Olivian mala vlastné problémy. Musela vyriešiť ten problém, ktorý ju trápil už tak dlho. A tým problémom bol Faethon. Chýbal jej. Veľmi. Neprestala ho milovať napriek všetkému. Verila, že dobre, ktoré v ňom bolo nemohlo len tak zahynúť. Muselo sa niečo stať, keď napadol Mandy. Nemohlo sa to stať len tak! Alebo áno? Už nevedela čo si o tom má myslieť. Poznala veštbu, poznala okolnosti a vedela aj to, že to on sa učil čiernu mágiu. On bol tým, koho hľadali. Túžila mu pomôcť, ale nevedela ako.

,,Prečo je všetko také komplikované?" zahundrala do vankúša, keď večer zaspávala. Vedela však jedno. Musí sa porozprávať so svojim starkým a ešte aj so škriatkom, kým je tu. Vedela, že ešte neodišiel. Ale už sa chystal na cestu. Spraví to hneď zajtra ráno. A potom snáď dospeje k nejakému rozhodnutiu.

Vonku bolo príjemne. Sneh sa topil, končil február. Kewan si zbalil veci a rozhodol sa, že sa poberie ďalej. Poskladal výtlačok Denného proroka, ktorý si kúpil v nejakej zapadnutej dedinke. Bol slobodný. Nikto si nevie predstaviť tú úľavu s akou čítal ten článok, v ktorom sa hovorilo o zrušení jeho obvinenia. A hneď pod ním bol ďalší, ktorý oznamoval po kom pátrajú, hoci to bolo drobnými písmenami. Netrvalo mu dlho, kým sa rozhodol. Rodičom poslal list, aby sa oňho nestrachovali, ale domov sa ešte neplánoval vrátiť. Musel si s niekým vybaviť účty. Toľko si preňho vytrpel! A kvôli čomu?

***************************************************

P.S. Takže moji milí, tu je nová kapitolka dediča. Je síce trošku kratšia, ale je ... prajem príjemné čítanie ... Tess

[ » na začiatok « ]