Kapitola:
Pridaná: 2.11.2007, 13:22:49
Čítaná: 2875×
Hodnotenie: (počet hlasov: 26)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: James Potter, Shanon, Sirius Black, Lily Evansová, Lucius Malfoy
Stručný dej: Príbeh Paroháčovej sestry Shanon, ktorá sa rozhoduje, či ľúbi Luciusa Malfoya alebo Siriusa Blacka. Pre koho sa rozhodne?

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » „Ty hysterik!“ 2 » Sestra toho streleného 3 » Záver si si spravil sám 4 » Regulus a zmrzlina 5 » Výhoda 6 » Malý Slizolinčan 7 » Slaboch 8 » Stále ti klame... 9 » Žeby ďalší pokrytec? 10 » Zamilovaní 11 » V nevhodnú chvíľu 12 » Ja ju milujem! 13 » Totálne šibnutý Remus Lupin! 14 » Námesačníkov smútok, dievčenská žiarlivosť... 15 » Prekvapenie 16 » Všetko raz prebolí 17 » Bude mať Sirius nakoniec prázdno v trenírkach? 18 » Dá sa veriť rosničkám? 19 » Adam a Eva 20 » Nový domov 21 » Stačí, keď budeš moja... 22 » Nie je to sen? Ak áno, nedovoľ mi zobudiť sa! 23 » Raz rozprestrieme krídla, sľubujem! 24 » Mňa sa báť nemusíš... 25 » K ničomu nedošlo... 26 » Svetový pohár v metlobale a to viac podstatné... 27 » Pre Siriusa ako stvorená! 28 » Ivan Krum a Blackovci 29 » V ten večer nikto neoslavoval! 30 » Vždy ho priťahovalo to, čo mať nemohol 31 » Keby si to tak vedel! 32 » Nemôžem Siriusovi klamať! 33 » Sírius a muži jej života 34 » Deň s veľkým D 35 » Pobozkajte ženícha! 36 » Cudzí človek 37 » Iba s vami 38 » Tam, kde Slnko zapadá 39 » Sirius Alphard Black... 40 » Posledné zbohom 41 » Walburgine vyhrážky 42 » Nepôjde to zastaviť

Bol chladný jarný večer. V tichu bolo počuť len žurčanie potoka neďaleko od osamotenej postavy, ktorá sa dívala na hviezdy. Ten muž tam bol tak opustený a nebolo to fyzicky, ale bol sám duševne. Čo s krásnou manželkou, ktorú ani nedokáže milovať? Čo s majetkom a bohatstvom, keď ho nemá komu zanechať? Keby bojoval o jej srdce skôr, bolo by všetko, čo otec zanechal jemu, aj jej. Dal by jej všetko. Zniesol by jej modré z neba, keby ona líhala vedľa neho a každučkú noc by sa s ním milovala. Keby ona bola paňou jeho domu, keď je už paňou jeho srdca. Dala by mu syna. Syna, ktorý by bol jeho. Spoločne by sa z neho radovali a on by zabudol aj na oddanosť Voldemortovi. Všetko by kôli nechal tak. Ale ona dnes inému mužovi porodila dieťa. Nikde v diaľke ju počul šeptať. Hovorila o tom, že ho stále miluje, ale nemôžu byť spolu. Že ten bozk, ktorý mu dala, nikdy neoľutuje, ale obidvaja musia zabudnúť na toho druhého. Chápal ju. Nemohol ju stále vo svojej hlave obviňovať z toho, že nie sú spolu. Oženil sa predsa prvý. Keby to nebol spravil, všetko by mohlo skončiť inak. Držal by ju teraz v náručí, šepkal jej krásne slová a vnímali by atmosféru po spoločnom milovaní. Musel si priznať, že je hlupák, lebo si ju nechal vziať a všetko, čo k nej patrí. Ale asi to tak malo byť. Bola by s ním vôbec šťastná? To sa asi nikdy nedozvie. Vedel však to, že Sirius Black jej dá všetko, po čom bude túžiť. Aj keď ho nenávidel za to, že mu Shanon vzal, bol mu vďačný, že má teraz jeho láska všetko, po čom túži. Dá jej lásku a domov.

Sťažka vzdychol a zadíval sa na kopce. Niečo sa povetrí mihalo a blížilo sa to smerom k nemu. Plávalo vzduchom a vlnilo sa v chladnom nočnom vánku. Napriahol ruku a šikovne to zachytil. Bol to kúsok látky. Prizrel sa bližšie - nie hocijaký. Bola to stuha, ktorou zviazal kvety pre Shanon. Nemohol si ju zmýliť. Nosila ju jeho matka vo vlasoch. Bola to ona.

Pevne ju stisol v dlani a oči sa mu zarosili. Vedel, že ju poslala Shanon a ten šepot, čo záhadne pripomínal jej hlas, bola určite tiež ona. Aj na čarodejníkov zvláštna komunikácia.

Privoňal k nej a potom ju strčil do náprsného vrecka.

Ona je šťastná, prečo by nemohol byť aj on? Nosom vdýchol svieži vzduch a vybral sa smerom k svojmu sídlu. O malú chvíľku už rozoznal obrysy panstva a netrvalo dlho, bol už na prahu dverí. Vošiel dnu namieril si to do jedálne. Skromne tam sedela Narcissa a keď prišiel, rozhodla sa ho s láskavým úsmevom privítať. Vstala, podišla k nemu a dala mu na líce nežnú pusu. Lucius si znova spomenul na Shanon. Telo sa mu zachvelo, v momente sa vzpružil a vtisol manželke na pery vášnivý dlhý bozk. Šťastím vzdychla a objala ho. „Dobby uvaril tvoje obľúbené jedlo. Poviem, nech ho zohreje, iste si hladný,“ šepla a pomaly sa vydala smerom do kuchyne.

„Nie!“ oznámil rozhodne. „Na jedlo nemám ani pomyslenie.“

„Dobre teda...“ odvetila zmätene a prestupovala z nohy na nohu.

Lucius k nej rýchlo pristúpil a chytil ju za ruku. Viedol ju ku schodom a potom hore do svojej spálne. Narcissa v nej nebola od svadobnej noci. Bolo to tak dávno, ale ona si na to spomínala, akoby to bolo iba včera. Každý deň snila o tom, že sa to raz možno zopakuje. Malo sa to stať práve dnes.

Hneď ako sa zavreli dvere, Lucius ju dotlačil k posteli a rozopol jej šaty. Slastne vzdychla, keď jej prechádzal rukami po nahom tele.

Zvalil sa na ňu. „Cissy,“ šepol chladne. „Musíš mi dať syna! Porodíš mi dieťa!“ vyslovil to ako rozkaz a Narcissa sa zľakla pri pohľade do jeho ľadových očí. „D... dobre t... teda,“ vyjachtala. Splní mu to, čo si želá. Vedela, že nie je stvorená na rodičovstvo, jednoducho sa nikdy nevedela stotožniť s úlohou matky, ale napriek tomu bola odhodlaná stať sa ňou. Mala to byť cena za to, že s ňou Lucius bude tráviť každučkú noc, až kým nepočne a možno sa do nej po čase aj zamiluje. Zistí, že dokáže byť aj vášnivá milenka a nie len poslušná manželka, ktorá sedí osamelá doma a jarné slnko neopáli jej mladú bielunkú pleť doružova. Dokáže mu, že ho urobí šťastným. Takéto podobné myšlienky sa jej preháňali hlavou v tej chvíli a mala pocit, že to aj najkrajší moment v jej živote, kým nezačula to slovo, meno, ktoré ju neskrotne začalo bodať v srdci.

„Shanon,“ vydýchol Lucius a hladil Narcissu po stehne, zrýchľujúc svoje pohyby a intenzívnejšie prejavujúc svoju silu a mužnosť. Neuvedomil si, čo povedal. V hlasných túžobných vzdychoch nezačul, čo v okamžiku vypustilo jeho srdce. Nevnímal svoju manželku, ale iba predstavu, že žena, ktorá leží pod ním, je jeho milovaná. Štíhle plné prsty mu zarývala do pevných chrbtových svalov a jeho dlhé vlasy ju šteklili na prsiach, čo ju nútilo neustále sa usmievať. Svoje hnedé kučierky mala neposlušne rozprestreté na vankúši a oči jej žiarili šťastím. Jednu ruku mu položila na srdce a hladkala ho po hrudníku. Druhou zablúdila do jeho svetlých vlasov, jemných ako pavučina a kopírovala pomaly rysy jeho tváre. Krásne pocity sa stupňovali, čoskoro malo dôjsť k vychýrenému koncu, keď tu, pri šepote toho Narcissou nenávideného mena, sa odtiahla a s plačom sa schúlila nabok postele. Uvedomila si, že nič, ani ich spoločná manželská chvíľa nevyrve z jeho srdca a hlavy toľko zbožňovanú Shanon, s ktorou ešte nič intímne neprežil, ale toľko túžil.

Luciusovi chvíľku trvalo, kým sa spamätal a potom sa zozadu pritúlil k vzlykajúcej Narcisse.

„Odpusť mi...“ zašepkal. „Ja si už sám nedokážem pomôcť. Vidím ju v každom a vo všetkom. Každá drobná vec, ktorá patrila matke mi ju pripomína. Táto posteľ, všetko okolo...“

Narcissa plakala ďalej.

„Mám ťa rád, ale nedokážem ťa milovať...“ pohladkal ju po vlasoch.

„Ale prečo?“ otočila sa k nemu.

„Tomu ani ja sám nerozumiem. Milujem ju ako nikoho a ani tvoja krása mi na ňu nedokáže zabudnúť.“

Otočila sa a rukami si žmolila oči. „Ja ti pomôžem prestať na ňu myslieť!“ odvetila rozhodne.

„Nie som si istý, či toho budeš schopná, ale prosím ťa!“ usmial sa a pritúlil si ju. Narcissa mu spokojne zaspala v jeho náručí, dúfajúc, že možno práve táto noc im prinesie dieťa...

Shanon okolo deviatej ráno rozlepila oči a poobzerala sa po izbe. Nepamätala sa ako sa tam dostala. Dnu vošla sestrička.

„Dobré ráno, madam!“ pozdravila a podala jej teplomer. „Včera ste nás pekne vystrašila!“ pozrela ponad svoje okuliare a Shanon to pripomenulo Dumbledora so svojimi polmesiačikmi. „Váš manžel skoro zinfarktoval, keď ste sa pred ním zlomila,“ oznámila.

„Čože?“ Shanon neveriacky vypleštila oči.

„Išli ste spolu po chodbe a vy ste ani nedokončili vetu o tom, že vám je nejako zle a poskladali ste sa. Ešteže vás stihol zachytiť, mali by ste teraz peknú hrču na hlave. Ale mali ste ho vidieť ako vyvádzal. Ten je väčší hysterik než moja matka bývala,“ zasmiala sa.

„No počkať, počkať! Vy ešte nepoznáte môjho brata,“ odvetila Shanon a vrátila jej teplomer späť. Sestrička pokrútila hlavou. „Pani Blacková, dnes sa ešte domov nechystajte. Máte teplotu, takže kým sa to neupraví, ostávate tu!“ sklepla ho.

„Ale nie, prosím. Puste ma už!“ naliehala Shanon.

„Nie! Síce aj váš drahý nám už vykričal, že sme tu neschopný personál a že on sa o vás dokáže postarať lepšie aj doma, ale NIE!“

„A koľko ešte?“

„Ak nás nebudete hnevať, zajtra ste s bábätkom doma,“ povedala a naliala jej do hrnčeka čaju. Shanon si odpila a oprela sa o vankúš.

„A môj draho-milovaný je tu?“

„Čaká na chodbe kedy ho vpustím.“

„Tak ho necháme ešte čakať, nie?“ škodoradostne sa zasmiala. „Ale nie, už mi začína byť smutno.“

„No hej, idem už pre neho,“ otvorila dvere a dnu skoro v sekunde vbehol Sirius s bledou tvárou a sadol si k Shanon na posteľ.

„Ako ti je, Láska?“ spýtal sa starostlivo. „Nemáš nejaké divné tlaky a návaly? Nechcem, aby si sa mi zasa skrútila,“ pevne jej držal ruku s sťažka dýchal.

„Je mi fajn, vážne, Sirius!“ odvetila, prisunula sa na okrej postele a skĺzla do jeho lona. „Je možné, že už teraz mám chuť plniť si manželské povinnosti?“ prešla mu perami po šiji.

„Nie, Shanon, toto ani nehovor. Rozprával som sa s lekárom, budeme musieť počkať ešte nejakú dobu,“ vydýchol potichu a pevne ju k sebe privinul. „Veď len predvčerom si porodila!“

„Kašlem ja na to, nič ma nebolí!“ surovo a nenásytne ho pobozkala a ľahla si na posteľ s rozkročenými nohami. Sirius sa vzpieral, no jej nežné vábenie spôsobilo, že o chvíľu už sám vliezol medzi jej stehná a vyhrnul jej nočnú košeľu. Shanon natiahla ruky dopredu a Sirius už len začul zašvišťanie zipsu na nohaviciach. Rýchlym pohybom iba rozopol gombík a celkom si hore nohavice roztvoril. S prihlúplym úsmevom sa pozrel na Shanon. Zvodne si zakúsla do pery a prisunula sa celkom blízučko. Už... už... keď v tom sa otvorili dvere.

„Zleziete z nej!“ vrútila sa dnu stará sestrička. „Vy ste sa zbláznili! Chcete jej doblížiť?!“ zhodila ho z postele a udrela po hlave. „Nenásytný blázon, stratili ste rozum?! Faganisko! Veď tie rany sú ešte čerstvé! Practe sa odtiaľto!“ schytila ho a doslova vyhodila z nemocničnej izby a potom aj jeho sako.

Shanon sa medzitým so smiechom opäť prikryla a snažila sa zachovať si vážnu tvár.

„Opatrne s ním...“ šepla a nevinne zažmurkala.

„A vy ste tiež ohlúpli, madam?! Ste deň po pôrode, predsa!“ kľudnila sa sestrička.

„Ja viem, mrzí ma to!“

„Mne sa neospravedlňujte, tým by ste si len sama uškodila. Musíte ešte počkať, na to je stanovená doba, ktorú musíte vydržať.“

„Aspoň mesiac, ja viem,“ mykla plecami.

„Tak fajn, som rada, že to chápete. Chcela som vám oznámiť, že vás a synčeka prišla pozrieť babička.“

„Mama? Ale veď tá má prísť až poobede, je v práci,“ odvetila Shanon.

„Ale nie vaša matka, svokra...“

„Čože?“ vybafla Shanon. „Ona je tu? Kde?“ vyľakane sa odokryla a rýchlo v stala.

„No predsa na novorodeneckom,“ nechápavo odvetila.

„No zbohom!“ Shanon to najväčšou rýchlosťou, akou mohla, odtackala na chodbu a odtiaľ rovno k bábätkám.

Ako prešla za roh, všimla si, že pri skle stojí staršia žena otočená chrbtom. Na sebe mala zeleno-čierny habit a tmavé vlasy, sem-tam so šedinami, zopnuté do elegantného, starodávneho účesu.

Shanon sa zamračila a pristúpila k nej. „Čo tu chcete?“ opýtala sa drzo, ale potichu.

„Prišla som si obzrieť vnuka,“ otočila sa a na tvári jej pohrával ľahostajný úsmev, robiaci jej hlboké vrásky. Premerala si ju v nočnej košeli a uprene sa jej pozrela do očí. „Je to krásny chlapec. Robíš mi radosť, Shanon. Myslela som si že nebudeš pre Siriusa nijak užitočná, ale vidím, že dokážeš na svet priniesť zdravého a silného Blacka. Si skutočne lepšia nevesta, než som si priala a môj syn je šťastný, ale neviem, či mu ďalšia tvoja spoločnosť bude robiť dobre, keď od teba dostal to, čo bolo pre zachovanie rodu potrebné. Ty si už splnila svoju úlohu...“

„O čom to tu točíte?“ Shanon nadvihla obočie.

Pani Blacková sa protivne zachichotala. „To je jedno, vidím, že tvoje rozmýšľanie je veľmi primitívne...“ mávla rukou.

„A ja vidím, že tu nie ste preto, aby ste videli môjho syna, ale preto aby ste ma urážali, samozrejme ako vždy a tým provokovali moji rodinu. Keby som vládala, odpracem vás odtiaľto!“ Shanon tvár sčervenela od hnevu. „Nechcite, aby som volala Siriusa, lebo ten by vás vyniesol v zuboch!“

„C c c c!“ zamávala ukazovákom. „Jeho postoj a správanie ku mne si isto čoskoro zmení!“

„Áno, to určite. Keď sa zmeníte vy!“

„Shanon! Prišla som sem pre jednu vec. Chcem aby si Siriusovi dohovorila,“ šepla potichu a stratilo to nejakú dávku arogancie.

„Ako?“ nechápavo sa opýtala.

„Musíš mu povedať, aby sa vrátil domov. Patrí tam,“ hlas sa jej na konci vety zlomil.

„Ale to ja nemôžem. Netušíte ako ste mu ublížila. Aj keby sám chcel tak mu to nedovolím. Trpel by pri vás ešte viac!“ pevne zaťala päste. „On sa bude nesmierne hnevať, keď zistí, že ste tu bola a len ho rozhodí, ak mu poviem, čo chcete.“

„Ja len chcem späť svojho synčeka. Ja ho milujem, práve preto, že je tak silný a hrdý. Je to pravý Black. Statočný a nemôžem ho zrovnávať s Regulusom!“

„Ponižovala ste ho, vyhadzovala mu na oči, aký je neschopný a nevydarený syn a používala ste... ste...“ preglgla. „... a bila ste ho. On sa dostane späť k vám len cez moju mŕtvolu, Wallburga, lebo ja si svojho Siriusa nedám za nič na svete!“ nahrnuli sa jej slzy do očí.

„Je to môj syn a vie, že matku treba milovať. On ma má rád a vráti sa späť, je to moja krv. Nosila som ho pod svojím srdcom, pochopí to!“ zlostila sa pani Blacková.

„Nie! On zabudol, že niekoho ako matku mal. Nemusíte ho milovať, nikdy ste nemuseli. Mám ho rada aj za vás. Sme spolu, ako jedno telo a má už svoju rodinu. Nepotrebuje vás, nič, čo by ste mu mohli ponúknuť. Keď sme spolu, mám všetko!“ hrdom povedala a natrčila jej ľavú ruku. Wallburga sa pozrela na zásnubný prsteň a obrúčku a čelo sa jej zvraštilo.

„Ja som teraz dôležitá žena v jeho živote. Nikdy mu neublížim a on to vie,“ stiahla ruku späť. „Neprajem si, madam, aby ste ešte niekedy navštívili Siriusa alebo môjho syna. Pre našu rodinu ste cudzia osoba a nepleťte sa nám do života,“ upozornila ju a prebodávala ju modrými očami. „Ste niekto, kto do našich životov prenesie iba veľa zlého. Ja vás tu nechcem!“

„Ešte toto môžeš oľutovať!“ zasipela Wallburga.

„Len sa vyhrážajte, ja sa vás nebojím!“

„Tu v podstate nejde ani o teba, ale malý Sirius je momentálne dosť bezbranný!“ arogantne sa usmiala.

„Dotknite sa ho a ja vám nechtami vyškriabem oči, bosorka!“ postavila sa tesne ku nej a hlavu mala pyšno zdvihnutú k jej tvári.

„Tak toto na nezastraší!“ zasmiala sa.

„Ja vás varujem. A okrem toho, prečo by ste ubližovali svojmu vnukovi, keď ste nadšená, že nejakého máte?!“

„Myslíš, že by sa ma jeho smrť nejako dotkla. Keď Sirius pochopí, že jeho miesto je pri mne, ty budeš mŕtva a tvoj syn tiež a on je mladý, znova sa ožení a bude mať deti s nejakou inou a vhodnejšou ženou pre jeho postavenie. Nebudeš mu chýbať! V jej objatí na teba celkom zabudne, na tvoje bozky a teplé telo, nežné slová...“

„Practe sa odtiaľto, počujete!“ precedila pomedzi zuby. „Lebo sa nezdržím!“

Pani Blacková mykla plecami. „Rozmysli si to, Shanon. Keď už bude neskoro, veľa oľutuješ!“

„Vypadnite!“ strčila do nej. „Viac sa ku mne a môjmu synovi nepribližujte!“ sotila ju ešte raz. Sama sa však zatackala a so zvraštenou tvárou sa oprela o stenu.

„Dovidenia, drahá!“ zamávala jej a zmizla za rohom.

„Odporná zmija, hnusná bosorka!“ zanadávala Shanon a utrela si slzu, ktorá jej práve skĺzla po líci. Sirius by ma za ňu nevymenil! Ubezpečila sa v duchu, ale mala strach, že ho možno raz práve takýmto spôsobom stratí. Veď od školy je iba s ňou, možno sa mu zacnie zasa po slobode a bude chcieť opäť množstvo žien naraz. Bolo jej mizerne. Chodba bola úplne prázdna takto ráno, a tak sa zviezla na jednu zo stoličiek pri skle a schovala tvár do dlaní, snažiac sa potlačiť slzy. Niekto ju vzápätí jemne pohladkal po hlave. Pozrela sa hore. Súcitne na ňu hľadeli nezábudkovo modré očká schované za polmesiačkovitými okuliarmi. Nechápala príval tej pozitívnej energie, čo sa tak rýchlo objavila, keď ho zbadala. Jeho nežný a rodičovský pohľad priam ukľudňoval. Nežne ju chytil okolo pliec a privinul k sebe. Utrápene sa usmiala...

[ » na začiatok « ]