Kapitola:
Pridaná: 28.10.2007, 09:04:01
Čítaná: 601×
Hodnotenie: (počet hlasov: 22)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Elizabeth Green

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Ide sa "oslavovať"! 2 » Nový život 3 » Spln 4 » O´Conceitovci 5 » Nedôvera a vojna 6 » Zabudnúť 7 » Prehraté boje 8 » Nešťastné lásky 9 » Marcusovo tajomstvo 10 » List s pravdou 11 » Na slávnosti 12 » Odhalenie 13 » Donútené rozhodnutia 14 » Objavenie neskutočnosti 15 » Nová nevesta 16 » Zrkadlo túžob 17 » Stred hradu... s pokladom

Keď sa Elizabeth nasťahovala, nemohla tomu uveriť. Zvonka hrad vyzeral dosť väčší, ale zvnútra bol ešte väčší. Mal izby od výmyslu sveta. Mal dve kuchyne- každá na opačnom konci hradu, mal hádam aj desať spálni, ale Elizabeth hneď spoznala, ktorá bola babičkina, mal tri kúpeľne- dve veľké a jedná menšia, tá bola pripojená k babičkinej izbe, dve obrovské jedálne s kozubmi a krištáľovými lustermi, obrovskú dvojposchodovú knižnicu- dalo by sa povedať, že je to knižný labyrint, tiež miestnosť, kde boli všelijaké hudobné nástroje – tie najhlavnejšie, dokonca aj jedna z Elizabethininých lások- klavír, miestnosť, kde sa dalo maľovať a to najlepšie nakoniec, aj miestnosť, kde sa dalo tancovať rôzne tance. Elizabeth bola unesená. Nikdy o takomto šťastí ani nesnívala. Bol to ako nádherný sen, z ktorého sa nechcela zobudiť, lebo keby sa zobudila, bola by vo svojom bytíku v Garrisone a nikdy by sa jej sen už nevrátil. Elizabeth sa zoznámila aj so siedmimi slúžkami, ktoré tam pracovali, jedna bola už trochu postaršia dáma, ale vždy šikovná, zrejme hlavná a ostatných šesť slúžok bolo približne v Elizabethininom veku. Mala troch záhradníkov a dvoch bodyguardov, ktorí mali na starosť chrániť hrad. Hlavná slúžka, Gertrúda jej povedala, že tiež má učiteľa hudby a tanca, ale oni ešte nevedia, že pani Amanda Rose zomrela, lebo ju posledné roky už neučili, lebo bola príliš slabá na tancovanie alebo hranie, hoci si sem tam niečo zahrala na husliach, alebo na violončele. Záhradníci ju poviedli po jej obrovskej záhrade a Elizabeth pozorovala, ako motýle sadajú z jedného kvetu na druhý a rozplývala sa nad tým, ako krásne to tu udržiavajú, začo sa obaja zapýrili. Tiež sa dozvedela, že aby sa naučila správať ako dáma, ma prísnu slečnu Dawnsonovú, aby ju naučila sa správať a tiež mala aj pomocníka pri práci pána Delivera, ktorý jej mal vysvetliť, čo má robiť a radil jej. Elizabeth sa cítila ako princezná, stále nemohla uveriť, že stará mama jej zanechala toľko veľa peňazí a preto pánu Deliverovi hneď prikázala aby jej vyrovnal všetky dlžoby. Pán Deliver sa hneď zasmial, keď pozrel na jej zoznam dlžôb, svojim priateľom totiž dĺžila niekoľko dolárov, čo bola pre pána Delivera strašná zábava, lebo Elizabeth teraz bola veľmi bohatá a tých pár dolárov jej vôbec neublížia na majetku. Elizabeth sa bola poprechádzať po svojom pozemku dôkladnejšie a zistila, že má ovocný sad a stajne kde dokopy pracuje ďalších desať pracovníkov a už začala mať strach, ako všetkých bude vyplácať. Pán Delivery sa zasa iba zasmial, tak ako to robieval detektív, ktorý jej robil spoločnosť po celý deň na hrade a povedal, že sa nemusí ničoho báť, že má kvetinárstvo, cukráreň a butik a to ju uživí a tiež povedal že predpokladá, že Elizabeth ma nejaké plány do budúcna a chce si ich zrealizovať, načo sa Elizabeth upokojila a pozvala aj pána detektíva a pána Deliveryho na čaj. Pán Delivery jej zatiaľ pri čaji začal opisovať, čo ma robiť v babičkiných rozbehnutých kšeftoch a potom sa aj spolu s pani Dawnsonovou rozlúčil a do svojich domov. Detektív ešte naučil Elizabeth hrať šach a potom sa rozlúčil tak, ako pán Delivery a pani Dawnsonová. Elizabeth sa pobrala preskúmať babičkinu izbu. Mala tam kopec parfumov a šperkov, že to až nebolo možné, a keď sa pozrela do jej skrine, vyvalila oči na kopec šiat od úplne normálnych až po večerné, tiež tam našla hrozne veľa kostýmov, nohavíc s blúzami, topánok a všelijakých doplnkov. „Wow! Babička bola asi nejaká jemná rebelka!“ zasmiala sa Elizabeth, zatvorila skriňu a išla sa pozrieť do kúpeľne, keď tu zasa vyvalila oči. Mala tu pripravené niekoľko hodvábnych župánikov a nočných košelí a k tomu mala tu krásnu vaňu so zlatými nohami a umývadlo tiež stálo na zlatom podstavci. „Bože môj babička! Ani neviem či si toto všetko vôbec zaslúžim. Potom sa pobrala späť do izby a zobrala zopár svojich cédečiek a pobrala sa do miestnosti tanca. „Veď to tu treba trocha preskúmať, nie?“ pomyslela si. Nevedela miestnosť nájsť, až mala pocit, že nakoniec zablúdila, až sa nad ňou jedna slúžka zľutovala a ochotne jej pomohla nájsť cestu. „Ďakujem vám!“ poďakovala sa Elizabeth a usmiala sa na slúžku. „Niet za čo, veď je to moja práca!“ povedala slúžka a usmiala sa a s prachovkou sa pobrala ďalej si robiť svoju prácu. Elizabeth si obula svoje stepky a pustila si pesničku, soft shoes na írske tance si dala vedľa rádia a začala tancovať. Jej stepovacie dupotanie sa rozliehalo po celej tanečnej sále. Slnko, hoci bolo už neskoré popoludnie, stále veselo svietilo a vetrík jemne fúkal, a keďže si Elizabeth otvorila okná, tenké biele záclony sa len tak jemne nadvihovali. Do izby nakukli štyri slúžky a pozorovali ju s nemým úžasom, ale Elizabeth si ich nevšimla. Zrazu zastala. „Dostala som výborný nápad! Budem navrhovať kostýmy na tance!“ zvolala radostne. Slúžky na seba ohúrene pozreli. „Toto bude iná pani!“ pošepkali si a znova pozerali ako Elizabeth ďalej stepuje.

Gertrúda na večeru pripravila hotovú hostinu. Samé dobroty. Elizabeth pozvala všetkých svojich pracovníkov, aby sa najedli s ňou a s jej matkou. Všetci ochotne prikývli a prisadli si, keď už bolo všetko na večeru pripravené. „Od dnes budete všetci večerať s nami a je to rozkaz!“ povedala Elizabeth prísnym hlasom a s vystretým ukazovákom.

„Dobrú noc, mama!“ popriala Elizabeth svojej matke v jej izbe a zatvorila dvere. Nemala inú možnosť, iba ju zobrať bývať k nej. Elizabeth dala inzerát, že svoj nábytok predá a byt dá do prenájmu, ale v prípade, že si bude niekto chcieť prenajať byt aj s nábytkom, tak Elizabeth mu dá vyššiu cenu.

Pobrala sa do svojej izby, kde predtým bývala jej babička. Cítila tu vôňu jej parfumu. „Takže takto voňala! Ako pravá kúzelná babička! Juj, keby som ju tak poznala...“ pomyslela si skľúčene a ľahla si do teplej, jemnej, hebkej a mäkkej postele. Dlho nevedela zaspať a tak vstala z postele a vyšla na svoj balkónik, čo bol vpredu a pozerala sa na cestu, ktorou dnes prišla. Nemohla uveriť, že to len včera získala vyznamenanie a že len včera ju Jack chcel využiť,... Nemohla tomu uveriť, ale na Jacka už pomaly zabudla. „Možno to nebola ozajstná láska...“ pomyslela si Elizabeth zamysleným pohľadom pozerala na spln, bradu si opierajúc o lakte, ktoré mala položené na kamennom zábradlí balkónika. Zafúkal jemný vietor a jej biela nočná košeľa, ktorá bola veľmi tenká a dlhá sa jej jemne zavlnila ako aj jej hnedé vlasy, na ktoré dopadal mesačný svit. Pozrela sa ne lúku, čo bola za múrom s bránou, keď niečo zbadala. Vystrela sa a naklonila sa z balkóna. Nevedela to identifikovať, ale bolo toho viac, videla tam dva tiene... Ale boli to naozaj iba tiene? Elizabeth sa zľakla, ale tie dve veci sa rozbehli cez lúku do lesa a stratili sa jej z dohľadu. Veľmi sa zľakla. Trochu roztrasená sa pobrala späť do postele a v priebehu niekoľkých minút zaspala.

Bola tmavá noc. Na celú krajinu dopadal iba mesačný svit. Zrazu sa Elizabeth posadila a vstala. Pomaly vyšla von z hradu a zastala pri bránke. Opatrne a pomaly potvorila bránku a vykĺzla von a pobrala sa cez lúku do lesa. Určite viete, že žiaden normálny človek by sa do lesa uprostred noci nevybral, ale Elizabeth bola námesačná, nevedela čo robí, jednoducho spala počas činnosti, nevedela o sebe. Stále bola v tom, že spí vo svojej posteli.

Vošla do lesa. Pomaly prešľapovala bosými nohami po listoch, ihličiach a šiškách. Za ňou bol zrazu nejaký šuchot. Neobzrela sa, stále tvrdo spala. Pomaly išla ďalej, nevedela kam ide, ani kam to vlastne chce ísť, len išla. Cez koruny stromov sem-tam presakovali mesačné lúče. Určite musela vyzerať ako víla. Bosé nohy, rozpustené trochu kučeravé vlasy po pás a dlhá biela tenká nočná košeľa, ktorá obopínala jej krásne tvarované telo a keď sa obzerala, jej pokožka bola biela ako sneh... Preto sa zdala byť slabou korisťou pre...

„Aúúúúúúúúúúúú!“ zrevalo niečo za ňou. Elizabeth sa zobudila a nevedela ako sa ocitla v lese. „Došľaka! Čo tu robím?“ povedala si vystrašene a nahnevane, karhavo. Za sebou začula dupot. Obzrela sa, dva... moment! Tri tiene? „Do čerta!“ zahrešila a rozbehla sa. No tri zvery ju dobiehali. Elizabeth sa zrazu potkla a spadla. Silno si udrela hlavu a omdlela...

P.S.dakujem vsetkym co moju novonarodenu poviedku citate.:)som rada ze su tu taki ludia. Dlho som zbierala odvahu kym som sem tu poviedku začala dávať. Toto je podla mna moje najskvostnejsie dielo:)najlepsie ake som kedy napisala ja si to priznam lebo neraz som sa pokusila nieco napisat:).tak dufam ze sa vam poviedka paci... 3. a 4. kapitola budu trochu kratsie lebo chcem vas nechat trochu v napätí:)tak sa na mna nehnevajte...:Dtak cakam na vase sowky:)

OTAZKY,PRIPOMIENKY, POCHVALY do sowiek... dakujem:)a tesim sa na vas- tych co idu na stretko v BA:))papa teste sa na pokračovanie:)

[ » na začiatok « ]