Kapitola:
Pridaná: 27.10.2007, 19:36:23
Čítaná: 850×
Hodnotenie: (počet hlasov: 27)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Elizabeth Green

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Ide sa "oslavovať"! 2 » Nový život 3 » Spln 4 » O´Conceitovci 5 » Nedôvera a vojna 6 » Zabudnúť 7 » Prehraté boje 8 » Nešťastné lásky 9 » Marcusovo tajomstvo 10 » List s pravdou 11 » Na slávnosti 12 » Odhalenie 13 » Donútené rozhodnutia 14 » Objavenie neskutočnosti 15 » Nová nevesta 16 » Zrkadlo túžob 17 » Stred hradu... s pokladom

„Konečne nadišiel ten deň D!“ pomyslela si Elizabeth, keď sa ráno zobudila. Konečne nadišiel jej deň, deň o ktorom tak veľmi snívala. Deň, keď sa stala oficiálne absolventkou vysokej školy, kde vyštudovala filozofickú fakultu a tiež vyštudovala zároveň choreografiu pri tancoch a to s vyznamenaním v oboch predmetoch. Elizabeth Green bola na to hrdá. Vždy chcela byť spisovateľkou, alebo novinárkou a k tomu profesionálnou tanečnicou. Okrem toho hrala na klavíri, ktorý zbožňovala. Elizabeth bola neuveriteľne nadané dieťa. Mala rada knihy, hudbu, tanec a hlavne veľa zábavy a priateľov, nakupovanie oblečenia. Mala hnedé vlasy dlhé skoro po pás a hnedé oči vždy veľmi zasnené, lebo Elizabeth sa vždy vznášala v oblakoch. Dosť často rozmýšľala nad vecami, o ktorých nemal nikto ani potuchy a tiež dosť bola precitlivená. Vždy ju niečo veľmi rozrušilo, no aj keď mala smutnú tvár so slzami v očiach, aj tak bola dobrou spoločníčkou. Všetci ju mali radi, ale Elizabeth bola dosť uzavretá a tichá, ale keď sa dosť rozbláznila, vedela rozprávať tak, že ju už všetci so smiechom prosili aby bola ticho. Elizabeth bola jednoducho už taká. No ale v tento deň sa zobudila plná energie a dobrej nálady a dosť sa nahodila a ponáhľala sa ku školám. Musela stihnúť obe promócie na oboch školách. Elizabeth bola už hotová, chcela odísť, už otvárala dvere keď sa zarazila a otočila sa, aby zobrala do rúk rám s fotkou a pobozkala ju. Na fotke bol jej otec, John. Zomrel, keď mala sedem rokov. Vždy ju vo všetkom povzbudzoval, najmä keď v štyroch rokoch začala tancovať írske tance. Vždy ju veľmi chválil a mal z nej radosť. Žili spolu na severozápade Írska v malom mestečku Drumquin. Matka nemala pre Elizabeth pochopenie a hneď, ako otec zomrel, k matke sa nasťahoval iný muž. Bol od nej o dosť mladší. Volal sa Rúfus a s jej matkou Joanne nemali deti. Ani sa nevzali, len tak spolu žili. Rúfus to opilec, ale nikdy ani Elizabeth ani jej matke neublížil. Matka žila z vypočítavosti a ten muž zasa z alkoholu. Elizabeth nebola ešte poriadne ani plnoletá a už sa odsťahovala. Žila sama v malom skromne zariadenom bytíku, ale zato veľmi pohodlnom. Už nemala chuť znášať tie hádky otčima a matky. Odsťahovala sa teda do iného mesta na severe menom Garrison. Byt získala vďaka svojej práci v malej kaviarničke Červený lampáš a peniaze dostala od svojej starej mamy, Amandy Rose z matkinej strany, ktorú ešte nikdy nevidela. Jej stará mama bola z Ballyvoyu. Teda žila blízko Ballyvoyu. Elizabeth jej zo svojích výplat splácala, pôžičku a bola jej za všetko veľmi vďačná a pýtala by si od iných členov rodiny na požičanie peniaze, ale nikoho okrem nej nepoznala a aj to len z rozprávania, ale stará mama na ňu nikdy nezabudla a vždy Elizabeth poslala nejaké darčeky, či už to bolo na jej narodeniny alebo Vianoce, ale nikdy na ňu nezabudla. Elizabeth ju túžila spoznať, ale jej Matka jej to nikdy nedovolila a dôvody si nechala pre seba.

Odložila fotku a vyšla von z bytu. Vonku ju čakali dve autá, plné jej priateľov z vysokých škôl. Spolu boli výborná parta. Elizabeth všetkých pozoznamovala z oboch vysokých škôl a teraz ich bolo čosi cez dvadsať a všetci na ňu kývali, aby si konečne švihla. Všetci mali na sebe čierne taláre s klobúkmi, aké nosia študenti vysokých škôl a pod talármi mali šaty a obleky. Elizabeth si teda k nim prisadla a spolu už frčali ku škole. Niektorí chalani už boli úplne rozbláznení, lebo mali naplno pustené rádio a niektorí, okrem tých čo šoférovali, si podávali fľašku s alkoholom. Elizabeth sa hneď zvítala so svojím chalanom, Jackom, ktorý sedel na zadnom sedadle a ktorý zrejme jej držal miesto na kolenách. Hneď si dali sladký zaľúbený bozk. „Ahoj Elizabeth!“ pohladil ju po vlasoch jej hnedovlasý, svalnatý vysnívaný princ. „Ahoj Jack!“ odzdravila. „Vyzeráš úžasne!“ povedal jej a chytil ju okolo pása, lebo Elizabeth ležala na kolenách svojich priateľov a priateliek, ktorí boli natlačení vzadu. „Ani ty nie si na zahodenie...“ povedala Elizabeth sa usmiala sa. Jack jej dvoril už od prvého dňa, čo v dvadsiatke vstúpila do školy a popravde nebol jediný. Polka chalanov z týchto dvoch áut jej začalo dvoriť, ale nakoniec vyhral Jack, lebo on sa jej venoval najviac a tiež jej veľmi pomáhal a zastával sa jej keď bolo treba a tiež Elizabeth sa s ním cítila ako v oblakoch a veľmi dobre si s ním rozumela. Jack bol z dosť namyslenej a bohatej rodiny a Elizabeth zasa mala čo robiť, aby vôbec vyžila, ale zatiaľ sa jej darilo a robila všetko preto, aby to tak bolo aj naďalej. Jack jej ponúkol peniaze, ale Elizabeth ich tvrdohlavo odmietla, lebo mala čo robiť, aby splatila dlh starej mame. „Bože môj! Prestaňte, prosím vy dve hrdličky! Nedá sa to počúvať! Ide sa George!“ povedal Marcus podráždene. Stále sa nevedel zmieriť s tým, že Elizabeth má už Jacka. Stále Elizabeth potajomky miloval, hoci o tom nevedela. Tak zmĺkli a vyštartovali za autom, ktoré bolo plné tak ako ich a pobrali sa na promócie pred ich školu.

Pred školou už bolo dostatok ľudí na to, aby sa tam ľahko stratili. Jack chytil teda Elizabeth za ruku, aby sa mu nestratila a pobrali sa za pódium, kde sa mali stretnúť s učiteľom. Elizabethininí priatelia z druhej vysokej školy sa pobrali nájsť si voľné miesta a potom ako sa táto promócia skončí, budú sa musieť ponáhľať na druhú školu, na školu, kde mala Elizabeth prómovať tiež, ale z tanca. Jack zobral Elizabeth za pódium, ale na odľahlejšie miesto a začal ju tam vášnivo bozkávať. Elizabeth sa nechala, lebo sa jej to páčilo. Samozrejme, že ešte bola panna. Svoju nevinnosť si nechávala, pre toho pravého. Cítila, že Jack je ten pravý, ale ešte nebola vôbec pripravená a tak sa tým vôbec nezapodievala. Marcus si všimol, že sa niekam zašili, ale chcel na Elizabeth zabudnúť, čo bolo mimoriadne ťažké, lebo bola dosť obľúbená v ich parte a on s ňou bol skoro každý deň. Marcus mal orieškovohnedé vlasy a hnedé oči a nemal bohvieaké svaly a nosil hrubé okuliare a bol veľmi milý a slušný. Iným slovom bifľoš. Aj Elizabeth mala samé jednotky, ale neučila sa takmer vôbec.

Elizabeth sa zrazu od Jacka odtrhla. „Jack už by sme sa mali vrátiť. Už na nás určite čakajú!“ povedala. „Jasne!“ povedal Jack namrzene a našuchoril si vlasy. Tak sa teda ruka v ruke pobrali k hlúčiku končiacich vysokoškolákov, ktorí sa veselo rozprávali. Marcus zazrel, ako sa k nim blížia Elizabeth s Jackom a zamračil sa. Našťastie si nikto nič nevšimol. Zrazu sa Melissa, jedna z ich party rozplakala. „Čo sa deje, Melissa?“ hneď k nej niektorí priskočili. Melissa sa však vyrovnala a s uslzeným úsmevom sa na všetkých usmiala. „Uvedomujete si, že dnes sme možno poslednýkrát spolu?“ spýtala sa. Niektorí pobavene pokrútili hlavami. Elizabeth k nej podišla a položila jej ruku na rameno a upokojujúco jej povedala, hoci aj jej niekoľko sĺz spadlo na hruď talára. „Neplač Melissa. Neboj sa, všetci sa budeme stretávať aj po promóciach, nie je tak?“ obrátila sa na ostatných a rozvášnene rozhodila rukami. „Jasné!“ „Samozrejme! Myslíš, že by sme na všetkých zabudli?“ spytovali sa ostatní pobavene a hneď sa všetci naraz objali, takže tvorili akúsi ľudskú guču a aj ostatným vyhŕklo zopár sĺz. „Takže všetci zoradiť, nech si vás spočítam! No tak šup šup!“ ozvalo sa pobavene za nimi. Profesor Peter Maximus stál za nimi vo svojom obleku a usmieval sa. Ako prvý sa otočil Marcus. „Dobrý deň, pán profesor!“ „No poďme, poďme! Promócie sa začínajú! Nechcete predsa prísť neskoro, či áno?“ spýtal sa profesor a rozhodil rukami akoby všetkých chcel objať. „Samozrejme už ideme!“ povedalo niekoľko vysokoškolákov z „grupy“.

„Elizabeth Green!“ zavolal profesor, ktorý udeľoval vyznamenania. Elizabeth vyšla na pódium a zobrala si vyznamenanie. Zrazu ju niekto odfotil. „Čo? Veď fotografi tu nie sú!“ pomyslela si a obzerala sa okolo. No vtom by si želala, aby nikdy nezistila, že kto ju to odfotil. Bola to jej matka, ktorá sa o ňu nikdy nezaujímala, no teraz jej veselo a s úsmevom kývala. Elizabeth zamrzol úsmev na tvári. Nevedela, kam sa pohnúť. „Elizabeth tadiaľto!“ poradil jej profesor. Elizabeth nemala na výber. Zišla dolu z pódia a pobrala sa za priateľmi, ktorí ju veľmi súrili, aby konečne vyrazili na druhý koniec mesta na druhú vysokú školu. „No tak Elizabeth rýchlo!“ volali na ňu a kývali jej. Elizabeth sa okrem toho musela preobliecť. Musela si vyzliecť cestou k autu čierny talár aj klobúk a obliecť si tmavomodrý. Jej matka sa za ňou s foťákom rozbehla, Elizabeth jej však unikla. Nechcela sa s ňou stretnúť, veď čo by si po toľkých rokoch povedali? Elizabeth mala pod talárom krásne červené bodkované šaty, ktoré mala pod kolená no aj tak zvýrazňovali jej krásnu štíhlu postavu. Pri aute sa ešte jej pohľad stretol s Jackovým a on pochopil, že sa potom všetci stretnú v ich obľúbenom pube, kde budú oslavovať koniec školských čias. Elizabeth rýchlo nastúpila do auta a poslala Jackovi vzdušnú pusu, čo spravil i on. Zrazu niekto začal zúrivo trieskať na okno auta. Bola to jej matka. „Chod už!“ prikázala Georgeovi, ktorý mal šoférovať. „Ako poviete madam!“ povedal a zamračene pozrel na Elizabethininú matku, mysliac si: „Čo to tá žena robí? Chce mi roztrieskať auto či čo?“ a vyštartoval na druhý koniec mesta. „Elizabeth musíš ma vypočuť! Nemôžeš ma ignorovať!“ kričala na auto, čím vyvolávala pozornosť sledujúcich promócie a keď auto odfrčalo, zamrmrala si: „Elizabeth ja si ťa nájdem!“

„Elizabeth, kto bola tá žena?“ spýtala sa jej Melissa, len čo sa im „žena, čo skoro roztrieskala auto“ stratila z dohľadu. Elizabeth chvíľu mlčala rozmýšľajúc či im to má povedať no potom sa rozhodla, že aj tak sa to dozvedia. „Bola to moja matka.“ povedala ticho. „Čože? To nemyslíš vážne! Ak niečo môjmu autu spravila, budem žiadať odškodné!“ povedal jej George nazúrene. „Pochybujem, že nejaké vôbec dostaneš, lebo moja matka bola vždy veľmi chamtivá a peniaze nerozdávala, ale míňala ich iba na seba a o ostatných sa nestarala.“ povedala Elizabeth kým sa všetci spamätávali z prekvapenia. Všetci pochopili, že táto téma nie je nejako veľmi príjemná a tak sa ju snažili zmeniť. Začali zamýšľať, že čo budú robiť v pube, keď sa toto všetko skončí.

„Elizabeth Green!“ zavolala profesorka na Elizabeth a pozrela na ňu. Elizabeth vstala a zamierila na pódium, aby si zobrala už druhé vyznamenanie. Keď už bolo pre všetkých po všetkom, znova nastúpili do auta veselo sa baviac a mierili k svojmu obľúbenému pubu. Cestou k autu Elizabeth gratulovala väčšina profesorov. Elizabeth sa iba usmievala, ale neprítomne počúvala profesorov. Zopár profesorov jej dali nejaké vizitky, ale Elizabeth iba poďakovala a pobrala sa spolu s priateľmi do auta. „Och Elizabeth, nie je to úžasné?“ spýtala sa jej Melissa v aute, cestou k pubu. „Ehm čo?“ prebrala sa z neprítomnosti Elizabeth. Melissa na ňu vyvalila oči. „Akože „ehm čo“? Elizabeth ty si vôbec uvedomuješ, že profesori ti dali vizitky, aby si im zavolala, keď budeš mať o TO záujem?“ Elizabeth na ňu pozrela ako na blázna. „O čom to hovoríš?“ spýtala sa jej. „Oni ti tie vizitky dali preto, kebyže máš záujem o prihlásenie do tanečných súborov v celom Írsku!“ povedala nadšene. Elizabeth pochopila. „Aha áno! Je to super! Porozmýšľam nad tým!“ povedala iba a usmiala sa. Nemohla zabudnúť na svoju vlastnú matku, ktorá ju toľké roky ignorovala. Dokonca ignorovala aj to, keď v sedemnástich odišla do iného mesta bývať a požiadala svoju starú matku o peniaze. „Nie! Toto nenechám len tak! Budem ju ignorovať, tak ako ona mňa celé moje detstvo!“ pomyslela si naštvane.

Keď dorazili k pubu, zazreli tam auto a budova sa takmer natriasala od hudby, čo tam tak silno hrala. „Takže oni začala bez nás!“ zahundrali niekoľkí v aute. „Nevadí! Poďme im to vytmaviť!“ povedala Melissa zo srandy provokatívne. A naozaj, hneď sa všetci vysypali z auta, vyzliekli si taláre, hodili ich do kufra aj so všetkými oceneniami a rozbehli sa dnu. V pube sa už pilo a tancovalo odušu. Elizabeth niekto chytil za pás. „Ahoj!“ ozvalo sa jej pri uchu. Bol to Jack. „Jack!“ vykríkla aby prekričala hudbu. Otočila sa k nemu a pobozkala ho. „Ide sa tancovááááááť!“ vykríkol a už ju ťahal na parket. Elizabeth sa tam krútila a vlnila ako pravá naozajstná tanečnica. Všetci len zízali. Zrazu Elizabeth sa so svojimi tanečnými kamarátkami vytratila a o chvíľku sa všetky vrátili. Všetky mali na sebe stepovacie topánky. Začala hrať írska hudba. Elizabeth a všetky ostatné jej kamarátky začali tancovať írske tance. Všetci naokolo nich prestali tancovať a tak to dosť divne vyzerali, lebo niekoľkí ich priatelia boli aj medzi nimi a teraz na nich iba nemo zízali. Elizabeth sa okolo rozhliadala a začala sa smiať, ale aj tak ďalej tancovala. Málokto totiž vedel tancovať írske tance. Jack potom chytil Elizabeth okolo pása zdvihol ju a otočil vo vzduchu a vrátil na pôvodné miesto. Tanec potom skončil. Všetci iba nemo pozerali na to ako skončili. V stepkách sa postavili na celé špičky a čakali. „Wow!“ vykríkli všetci a začali tlieskať a obdivovať ich. Potom Elizabeth odkopla stepky do kúta ku svojim veciam a dala si normálne topánky na tancovanie a zabávalo sa ďalej. Napokon nastúpili chlapci. Tí zatancovali kvalitný HIP-HOP. Dosť sa tam pilo. Elizabeth si tiež trocha dala, ale bola dosť triezva na rozdiel ostatných. Už bola noc. Netrvalo dlho a Jack sa totálne opil. Skoro všetci už boli pomaly na mol, keď George, ktorý bol ešte triezvy vykríkol. „Ide sa do môjho domu!“ Všetci vstali a poberali sa k autám.

„Konečne doma!“ otrávene si vzdychol George. Jeho rodinný dom bol naozaj veľmi veľký. Bolo tu plno izieb a tiež tenisové kurty, dva bazény a stajne, kde kone nemal, takže stajne im boli nanič. George mal totiž veľmi bohatých rodičov, ktorí mu financovali všetko načo si len ukázal. Elizabeth sa nemohla vynadívať, no vlastne ani nestihla, lebo Melisse prišlo zle a ona ju musela priviesť na záchod, kde sa z toho alkoholu úplne vyvracala. Niektoré zaľúbené páriky sa pobrali do izbičiek trochu si užiť, ale Elizabeth si zobrala ovocný džús a sadla si do obývačky a zapla si televízor, kým Melissa pri nej spala na gauči z toho alkoholu. Elizabeth s Georgeom jej dali uspávací prášok, aby zaspala a aby sa z toho alkoholu vyspala. Elizabeth popíjala džús, keď k nej prišiel Jack a začal sa na ňu lepiť. „Jack nie! Ja nechcem, nie!“ protestovala Elizabeth lebo Jack ju už začal vyzliekať, ale bol neodbytný. Zobral jej z ruky džús a zhodil ju na zem a pomaly sa k nej približoval, potom si k nej priľahol a začal ju bozkávať. „Nie Jack!“ Elizabeth už chytala paniku, „Daj mi pokoj, počuješ? Nechaj ma! JACK, NIEEEEEEEE!“ Elizabeth začala kričať. Pribehol Marcus. „Necháš ju?“ pohrozil mu. Chytil ho za košeľu a zdvihol ho do výšky a dal mu päsťovku do tváre. Jack spadol na zem, buď omdlel, alebo zaspal. Elizabeth vstala a obliekla sa. „Si v poriadku?“ spýtal sa jej Marcus. „Áno, ďakujem!“ odvetila meravo, „Sviniar! Ja som ti verila! Ako si mi to mohol urobiť?“ kričala Elizabeth na Jacka, ktorý ju zrejme nepočul, lebo ležal na zemi. „Elizabeth, ja som ho prekukol od začiatku, ale nechcel som ti nič hovoriť, lebo by si mi aj tak neverila.“ povedal Marcus a pozeral na ňu trocha ustarostene. „Stále tomu nedokážem uveriť! Ja som ho milovala z celého srdca!“ rozplakala sa Elizabeth. Melissa sa rozvalila na gauči a zhodila Elizabethin pohár s džúsom, ktorý oblial priamo Jackovú tvár. Jack sa prebral, ale vzápätí zaspal. Elizabeth s Marcusom naňho znechutene pozreli. „Myslím, že už tu nemám čo hľadať. Pôjdem domov!“ povedala Elizabeth. „Odveziem ťa!“ povedal jej Marcus. „Nie, nie zvládnem to sama!“ povedala Elizabeth. „Prosím ťa, Elizabeth, hádam nechceš ísť takto domov? Na druhý koniec mesta?“ spýtal sa jej rozumne. Elizabeth sa pozrela na svoje šaty a musela dať Marcusovi za pravdu. Stále mala na sebe červené bodkované šaty a vysoké opätky. „Tak dobre!“ povedala stále meravo. Marcus sa spokojne usmial a z kufra zobrali jej taláre a vyznamenania a odviezol ju domov. Pred domom ju však zastavil. „Elizabeth...“ „Hm?“ otočila sa k nemu na polceste s otvorenými dverami a jednou nohou už na chodníku. „Vieš... už odkedy ťa poznám si sa mi páčila a ja ťa milujem! Možno je to teraz priskoro, lebo keď sa Jack napadol, asi mi nedávaš moc šance. Ale aj tak to chcem skúsiť, pretože ta milujem od prvej chvíle a chcem o teba bojovať!“ povedal jej a vydýchol si, lebo to mal konečne za sebou po tak dlhom dusení to v sebe. Elizabeth naňho pozrela a potom sklonila hlavu. „Marcus, nie som pripravená na nový vzťah, keď tento sa skončil takto, ako sa skončil.“ povedala mu. „Ja viem, ale ja ťa milujem aj tak!“ povedal Marcus. „Uvidíme Marcus, ale daj mi najprv čas prosím!“ povedala mu. Jemne mu stisla ruku a poďakovala sa mu za zvezenie a pobrala sa domov. Marcus tiež nasmeroval auto späť do Georgeovho domu.

Zrazu si však všimla, že niečo nie je v poriadku. V jej byte sa svietilo. „Veď som nenechala zasvietené!“ povedala vystrašene a vyšla hore. Tam ju čakalo prekvapenie. V byte bola jej matka a asi traja ľudia. Všetci sa obzerali po byte. „Dobrý deň!“ pozdravila Elizabeth chladne z tieňa a zatvorila vchodové dvere. Jej matka sa mykla a traja muži sa otočili. „Dobrý deň, slečna Green.“ pozdravili. „Čo chcete? Som dlžná matke nejaké peniaze? Alebo čo?“ spýtala sa totálne ignorujúc matku. „Dnešný večer nemohol dopadnúť horšie.“ pomyslela si. „Nie, nie, dcérenka!“ ozvala sa Elizabethinina matka vstala a poberala sa k nej s vystretými rukami. „Nedotýkaj sa ma!“ zavrčala Elizabeth a urobila krok späť a vystrela ruky, akoby sa vzdávala. Elizabethinina matka zastala a trochu zarazene na ňu pozerala. „No prejdeme rovno k veci, slečna Green.“ povedal jeden muž, snažiac sa zachrániť situáciu. „Áno, to by bolo najrozumnejšie, viete som dosť unavená!“ odvrkla Elizabeth zazerajúc na matku. Joanne sa otočila na mužov a pozrela na toho, ktorého si Elizabeth všímala najviac. Bol oblečený ako detektív a keď sa Elizabeth lepšie prizrela stáli tam dvaja policajti, až na to, že nemali na sebe uniformy, ale mali pripnuté odznaky na košeliach. Potom si Elizabethinina matka Joanne sadla a čakala, čo sa bude diať. „Viete, sme tu pre jednu vážnu vec. Ide o vašu starú matku. Dnes nad ránom zomrela. Nie, nič jej nebolo, bola jednoducho už dosť stará a slabá, tak ako budeme raz všetci.“ povedal hneď detektív, lebo videl, že Elizabeth sa chcela spýtať tú istú otázku, akú mu chceli položiť všetci príbuzní a priatelia, zosnulých, ktorých prípady vyšetrovával. Elizabeth sa upokojila. „Len dúfam, že veľmi netrpela.“ povedala si v duchu. Svoju babičku mala naozaj rada, len škoda, že ju nikdy nevidela, iba udržiavala s ňou kontakt cez listy. Ale to je teraz druhoradé. „No, a viete,“ pokračoval detektív, „že vaša stará matka Amanda Rose bola veľmi bohatá. No a vlastne preto sme tu. Jej dedičstvo zanechala vám. Stali ste sa právoplatnou dedičkou jej obrovského hradu v Ballyvoy!“

[ » na začiatok « ]