Kapitola:
Pridaná: 18.10.2007, 18:27:47
Čítaná: 600×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Stratený dedič
Stručný dej: Po boji, v ktorom padol lord Voldemort sa narodilo dieťa. Nik sa nemal dozvedieť, koho je potomkom.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Po boji 2 » Po rokoch ... 3 » Skoro (ne)vypočuté proroctvo 4 » Konečne vo vlaku[/b] 5 » Samé stávky 6 » ,,Rokfortská strela" 7 » Listová horúčka a varovanie 8 » Riaditeľova návšteva 9 » Srdcová kráľovná 10 » Srdcová kráľovná II. 11 » Nedorozumenie 12 » Koncoročné skúšky 13 » Tingle a runy 14 » Prázdniny 15 » Narodeniny 16 » Svadba 17 » Stratené knihy 18 » Hostia na hrade 19 » Krkonošskí vlci 20 » Rozlúčkový ples 21 » Dejiny mágie 22 » U Potterovcov 23 » Šťastný Nový rok 24 » Nevinný 25 » Oddelenie na presadzovanie čarodejníckeho práva 26 » Vypočúvanie 27 » Aká je pravda? 28 » Karty 29 » Krstná mama 30 » Utečenci 31 » Stratený kameň 32 » Nejasný koniec 33 » Spečatený osud

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

* Čo sa stalo chvíľu pred tým ako zmizla Mandy ... *

Niall Longbottom zazvonil na zvonček bytu v jednom z panelákov na Krížnej ulici. Odvtedy ubehlo skoro sedem rokov, čo navštívil Beatrice Lohanovú prvý raz. Bola poručníčkou Faethona Rumoura, ktorý ako päťročný prišiel pri nehode o oboch rodičov. Všetci sa vtedy čudovali a pokladali jeho prežitie za obrovský zázrak. Jeho teta Bea sa ho s radosťou ujala. Ako sestra jeho matky bola jeho jedinou žijúcou príbuznou.

,,Áno?" ozvalo sa z medzery, keď sa dvere pootvorili.

,,Dobrý deň, pani Lohanová. Som Niall Longbottom," predstavil sa jej riaditeľ úctivo. ,,Neviem, či na mňa pamätáte. Som riaditeľom školy, ktorú navštevuje váš synovec."

,,Ale iste, už si spomínam," usmiala sa a otvorila dvere, aby ho pozvala ďalej. ,,Rokfort, však?"

,,Správne," usmial sa aj on, nasledujúc ju do obývačky.

,,Stalo sa niečo? Má Faethon azda nejaké problémy?" opýtala sa ustarane, pretože jej bolo čudné, že sa tu riaditeľ objavil tak znenazdania.

,,Nie, všetko je v najlepšom poriadku," uistil ju.

,,To je dobre," poznamenala spokojne a ponúkla ho čajom.

,,Ó, jahodový. Ten zbožňujem," pochválil ju a ona sa hanblivo začervenala.

,,Tak ako vám môžem pomôcť?" ozvala sa a čakala, čo bude riaditeľ vlastne od nej chcieť.

,,No, nejakým nedopatrením sa stalo, že Faethon nemá dobre vypísané papiere." Z vrecka čierneho károvaného saka vytiahol poskladaný kus papiera a podal jej ho.

,,Áno?" začudovala sa, vezmúc ho do ruky. So zvrašteným obočím ho rýchlo študovala.

,,Chýba tam miesto narodenia," upresnil a ona kývla hlavou, že rozumie.

,,Och, áno. Chlapec sa narodil tu, v Hellifielde," odvetila s úsmevom, načo sa Niall zamračil a sústredene ju počúval.

,,Takže tu? Ale on mi spomínal, že to bolo v meste Greta," nadhodil a napäto čakal.

,,Je mi ľúto, ale mýli sa. Asi to trošku poplietol. Narodil sa tu, hoci žili tam, v Grete. Viete, môj švagor mal odtiaľ bližšie do práce. A to mestečko je naozaj veľmi kúzelné. Mal päť rokov, keď prišiel ku mne po tej nehode. Nevedela som, že si to bude pamätať," rozhovorila sa bolo vidieť, že je prekvapená. Nostalgicky sa zaspomínala a aspoň v spomienkach sa vrátila do tých čias.

,,Ich dom ešte stále stojí, hoci tam celé tie roky nikto nebol. Vlastne patrí Faethonovi."

Bea povedala aj to, čo nemusela. Rada hovorila o svojej rodine. To zistil Niall už z prvej návštevy. Dokonca vytiahla aj staré albumy a ukazovala mu ich rodinné fotografie. Jeho však zaujala jedna, na ktorej bol muž (Faethonov dedo), ktorý mu kohosi náramne pripomínal. Pani Lohanová bola taká milá, že mu tú fotku darovala. Niall sa rozlúčil a vrelo jej poďakoval. Dozvedel sa aj to, čo nepotreboval. Nastúpil do výťahu a odmiestnil sa.

,,Harry!" volal už odo dverí riaditeľ, keď sa dostal na druhé poschodie ministerstva, do kancelárie Vedúceho pre oddelenie na presadzovanie čarodejníckeho práva - konkrétne na oddelenie aurorov.

,,Čo sa stalo Niall?" opýtal sa prekvapene, zdvihnúc hlavu od listín, ktoré práve podpisoval.

,,Máme ho!" zvolal natešene, ale Harry sa zatváril nechápavo.

,,Koho?" oprel sa o operadlo svojho koženého kresla a zízal na Nialla ponad sklá svojich okuliarov.

,,Toho chlapca! Teraz je to on! Cítim to v kostiach!"

,,Hovoríš o tom chlapcovi z veštby?"

Niall iba prikývol.

,,A kto je to?" opýtal sa. Zvedavosť v ňom rástla kozmickou rýchlosťou.

,,Rumour. Faethon Rumour! Nemôžem tomu uveriť!" zvolal Niall. ,,A mal som ho rovno pod nosom!"

,,Nielen ty! Pre Merlina!" zaúpel Harry a brko mu vypadlo z rúk urobiac machuľu na kolonke s jeho podpisom. Žeby ho jeho inštinkty sklamali? Hrdzaveli a starli spolu s ním? Hrom do trolla! zanadával v duchu.

,,Pozri sa na toto!" zvolal nadšene a vytiahol fotku, ktorú mu nechala pani Lohanová. ,,Koho ti pripomína?"

,,To nie je možné!" zvolal prekvapene.

Riaditeľ len prikyvoval. ,,Presne! Moja reč! Celý ..."

,,Riddle!" dokončil Harry. ,,Ale ako?" jachtal. ,,Kedy?! To nemôže byť pravda! To je snáď zlý sen!"

,,No, ... zrejme nie. Niečo ... sa proste ... pokazilo," dumal Niall. ,,Bol som už aj na Oddelení záhad a požiadal som o nahliadnutie do knihy, kde čarovné brko zapisuje novonarodených čarodejníkov. Podľa mien, ktoré mám od pani Lohanovej, ani Faethonov otec, ani dedo tam nie sú zapísaní."

,,To znamená, že čarovné brko zlyhalo?" Harry sa musel napiť vody. V krku mu úplne vyschlo.

,,Nie, prečo?!" Niall sa poškrabkal pod klobúkom v hustých ryšavých vlasoch. ,,Skôr si myslím, že jeho otec a dedo boli šmuklovia. Proste o čarodejníckom svete nemali za celý svoj život ani potuchy."

,,Veď Voldemort bol ..."

,,Hej, bol síce obávaný a schopný čarodejník, ale to neznamená, že takí museli byť aj jeho potomkovia. Ale pri tom chlapcovi si nie som istý. On ním je. Je v Slizoline a ..."

,,A čo chceš robiť?" opýtal sa v nádeji, že riaditeľ snáď nad niečím už uvažoval.

,,Zatiaľ sa ten chlapec neprejavil," hútal nahlas Niall, prechádzajúc sa popred jeho stôl. ,,Teda ... aj vo veštbe sa spomína, že nemusí byť ... nutne zlý."

,,Iste, iste, viem. Teda ... ale vždy je tu možnosť, že to tak bude," skočil mu Harry do reči.

,,To áno. Ale pokiaľ viem, niečo ho stále brzdí. A myslím si, že to niečo je skôr - niekto."

,,Čo tým chceš povedať?" Harry sa zamračil, lebo tušil na čo naráža.

,,Myslím si, že mu v tom bráni cit. Láska, aby som bol presný. Preto sa doteraz neprejavil. Láska je dobro. A to v ňom teraz prevažuje a kontroluje jeho temnú stránku."

,,No, poviem ti, aj tak si ma veľmi neupokojil. Ak je to pravda, tak dobre. Ale čo ak sa to zvrtne? Nikdy nevieš, čo sa môže stať."

,,Nebuď pesimista Harry, daj tomu chlapcovi šancu," pobádal ho, hoci aj on mal rovnaké myšlienkové pochody. ,,Viem, že mu nemôžeme dôverovať na sto percent, ale ..."

,,Pozri, ja sa na to dívam realisticky. A nechcem spraviť žiadnu chybu. Dobre vieš, že sa mi dostal do rodiny. Ak si pomyslím, aké nebezpečenstvo hrozí mojej Olivian, ..." striasol sa pri predstave svojej mŕtvej vnučky a tak tú dotieravú myšlienku radšej zahnal ako otravnú muchu.

,,Ja to viem. Viem o všetkom, čo sa v škole deje," usmial sa riaditeľ tajomne.

,,Pre toto som obdivoval aj Dumbledora," uškrnul sa Harry. ,,Takže? Budeš naňho dohliadať?"

,,Samoz ..." nestihol dopovedať. Na sekundu ostal nehybne stáť, akoby naňho niekto použil kúzlo Petrificus Totalus a potom sa vyparil rýchlejšie ako blesk.

Harry sa zamračil, keď za riaditeľom zavial jeho tmavozelený plášť. Vedel, že niečo nie je v poriadku. Videl mu to na očiach. Mal to načmárané na čele!

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

* * *

(o týždeň neskôr)

Olivian Potterová stála na okraji Astronomickej veže a hľadela do čierňavy pod sebou. Vonku pršalo. Aj počasie sa zbláznilo. Dážď a sneh padali vedno z oblohy a fúkal vietor, ktorý jej strapatil rozpustené vlasy. Plakala. Tak horko, až sa zadúšala vlastnými vzlykmi. Mala dojem, že sa jej srdce rozskočí v hrudi, že jej pukne. Mala chuť zomrieť a skončiť so svojím životom.

,,Prečo? Prečo to všetko?!" vietor jej bral slová z úst a odnášal ich preč ... ďaleko. ,,Prečo sa také niečo muselo stať?" Urobila znova krok k okraju, bližšie k smrti. Stačilo už len málo a po páde by bola mŕtva.

,,Olivian?" ozvalo sa za ňou tichým šeptom.

,,Choď preč, Mandy," hlesla nešťastne. Jej, svojej najlepšej kamoške ublížila snáď najviac.

,,Ty za to nemôžeš," nedala sa odbiť. ,,Počuješ? Poď ku mne," prosila ju. Natiahla ruku a malými krôčikmi sa blížila k nej.

,,Nie! Nechaj ma," pokrútila hlavou. ,,Musíš ma nechať," vzlykala.

,,Nikdy!" zvolala odhodlane. Už bola celkom blízko, ale bála sa urobiť čo i len krok, len aby jej priateľka náhodou neskočila.

,,Olivian? Neobviňuj sa, ty za to nemôžeš," vravela pevným hlasom, hoci ruka, ktorú k nej naťahovala sa triasla.

,,Ale áno, môžem!" vykríkla hrdelne. ,,Nič som si nevšimla! Bola som ako slepá!"

,,Olivian, podaj mi ruku, prosím," šepkala úpenlivo ju prosiac.

V tom odniekiaľ vyletela splašená sova, Olivian sa zľakla, vykríkla a potkla sa.

,,Nie!" skríkla Madeline bledá ako smrť a celou silou ju stiahla za nadúvajúci sa habit späť v poslednej chvíli. Mandy sedela v náručí s plačúcou Olivian.

,,No ták, všetko bude dobré, uvidíš," šepkala, hladiac ju po mokrých vlasoch. ,,Časom všetko prebolí a ty ... zabudneš."

,,Lenže ja nechcem zabudnúť! Nemôžem! Ja ho ľúbim!" vzlykala. ,,Možno som sa zbláznila, ale ja ho nemôžem nemilovať!"

Mandy ju tak trochu chápala. Snažila sa vžiť do jej situácie i do jej zmiešaných pocitov. Všetko sa zrazu obrátilo. Z Faethona sa stal iný človek. Nebral ohľady na nič a na nikoho. Keby niečo také spravil jej Josh, netušila, ako by sa zachovala. Olivian tak trochu obdivovala. Snažila sa byť silná, napriek všetkému. Mala hrdo vztýčenú hlavu, keď musela prežívať to pošuškávanie, ukazovanie prstom, posmech i urážky. Celý týždeň do nej všetci rýpali a útočili na ňu, akoby to bola práve ona, kto za všetko môže. Mandy by sa z toho bola dávno zbláznila. Ona nemala jej povahu. Veru nie.

Skoro dostala infarkt, keď ju nikde nevedela nájsť. Celý ten uplynulý týždeň bola mĺkva a pripomínala viac Rokfortských duchov. Jej krstná mama si o ňu tiež robila starosti. A dnes, keď tá sprostá krava Penny Cruzsová si vzala do hlavy, že sa jej konečne môže pomstiť a nikto sa jej nezastane, bolo to posledné, čo ju zrejme prinútilo k takémuto drastickému kroku. Zo Siene utiekla s plačom. Síce profesorka Mournová strhla Penny za nevhodné správanie 10 bodov, jej to veľmi nepomohlo.

Mandy bežala zo Siene hneď za ňou, len čo jej vylepila Penny také zaucho, až sa tá potvora zatackala. Lenže Olivian nemohla nikde nájsť. Až Sir Nicholas jej prezradil, kde je, keď sa rútil cez steny dolu, niekoho zavolať na pomoc.

,,Som unavená," zašepkala Olivian a viečka jej oťaželi. Ležala v nemocničnom krídle a Mandy ju držala za ruku. ,,Najradšej by som zaspala naveky," hlesla a zavrela oči.

,,Nehovor tak," šepla aj ona. ,,Všetko bude dobré, neboj sa. Len spi. Budem tu s tebou. Spi."

Olivian zaspávala. Madam Priscila jej dovolila prisunúť vedľajšiu posteľ. Túto noc mala ostať s ňou. Nechceli ju nechať samu, bez dozoru. Pre istotu.

Pohladila ju po čele, stále ju držiac za ruku. Takto zaspávali, keď boli malé a nemali ešte také ... problémy. Mandy vedela, že jej priateľka ju potrebuje viac ako inokedy. Preto ju nemohla opustiť. Dívala sa na ňu ako zaspáva a v myšlienkach preklínala toho hlupáka, Faethona Rumoura!

Ani ona nedokázala pochopiť, čo sa vlastne stalo. Rozmýšľala o tom a rozoberala to z každej stránky. Všetko, čo bolo a čo sa stalo bolo veľmi podivné. Normálny, bystrý a nadaný študent sa zo dňa na deň zmenil na monštrum. Áno, iste. Prežila si kopu strachu, keď mu vtedy stála zoči - voči. Doslova trpela, keď na ňu poštval toho hada a ona vedela, že ju tam nik nenájde a ... zomrie. Toto by nepriala nikomu! V očiach jej zasvietili slzy. Zachvela sa. Už bolo po tom. Faethon zmizol a ona nepochybovala, že Kewan bol obvinený neprávom. Všetko bolo príliš zmätené.

,,Je mi to ľúto," povedal Niall. Panthea si práve vysmrkala nos do vreckovky, ktorú jej podal manžel. Kasiopeja ju stále objímala.

,,Neboj sa, všetko bude zasa v poriadku," snažila sa ju upokojiť.

,,Toto mi nehovor! Mali sme v dome vraha!" skríkla a z očí sa jej drali nové a nové slzy.

,,Miláčik, upokoj sa," žiadal ju manžel, nežne ju hladiac po chrbte.

,,Otec?" ozval sa Albus a pozrel na svojho otca, stojaceho pri okne. Hľadel kamsi do neznáma a bol taký zaujatý myšlienkami, že nevnímal.

,,Harry," oslovil ho aj Niall, ktorý bol rovnako zdrvený ako on. Ak nie viac.

,,Potter!" zreval Snape zo svojho obrazu.

,,Nekričte Severus, veľmi dobre vás počujem," odvetil pokojne Harry. ,,Tu sa naozaj nedá premýšľať."

,,A nad čím toľko dumeš?" ozval sa Phineas Nigellus. ,,Treba konať! Nie dumať a diškurovať!"

,,Phineas, sklapni," odvetila profesorka Lupinová a ten sa nadurdil ako moriak a s touto urážkou sa odpratal kamsi do kúta obrazu.

,,Harry, naozaj treba konať," povedal zamyslene profesor Dumbledore.

,,Ja viem, viem," odvetil. ,,Je to akési celé zamotané. Už sa rozbehlo pátranie. Nemôžu sa skrývať naveky. Skôr, či neskôr ich nájdeme."

,,To dúfam," zašomral znepokojene Albus.

,,Takže už viete, že je to určite on, koho označuje proroctvo?" spýtala sa Kasijopeja.

,,Aké proroctvo?" Albus Severus preskakoval s pohľadom od otca, na riaditeľa a Kasijopeju.

Niall mu v skratke rozpovedal, o čo sa jedná, ale až potom, čo poslali Pantheu za dcérou. Chcela ju ísť pozrieť, napriek tomu, že jej madam Priscila dala na upokojenie Uspávací elixír.

,,Otec! Prečo si mi nič nepovedal!" zvolal rozrušene Albus Severus.

,,Pretože to dosiaľ bolo tajomstvom," skočil mu do reči Niall.

,,Albus, nehnevaj sa na nás, ale mali sme pádne dôvody, ..." začala Kasiopeja.

,,Aké? Čakali ste, kým sa nestane nejaká vražda?" ozval sa ostro.

,,Albus!" napomenul ho Harry.

,,Ja ... prepáčte," ospravedlnil sa. ,,Dosť ma to vzalo. Také veci sa tu za našich čias nestávali."

,,Za vašich nie," povedal Harry pokojne. ,,Ja si pamätám aj horšie veci."

,,Otec, pre merlina! Veď je dávno po Voldemortovi! Tak kto to tu vyčíňa?!"

,,No, myslíme si, že to nemá na svedomí Kewan Reen," povedala Kasiopeja.

,,A kto teda?" pozrel na ňu v očakávaní.

,,Faethon Rumour," odvetil riaditeľ. ,,Po tom chlapcovi z veštby sme pátrali strašne dlho. Ale neprišli sme na to. Držali sme sa dvoch záchytných bodov, ktoré boli nad slnko jasnejšie a predsa sme zlyhali."

,,Nemôžem uveriť, že bol u nás doma a ..." zmĺkol.

,,A čo mám povedať ja?" ozval sa Harry. ,,Som auror a člen Wizengamontu. Zlyhal som na celej čiare." Severus Snape si pri tej poznámke znova posmešne odfrkol a sadol si na stoličku, pozorne počúvajúc ich rozhovor ako všetci ostatní na obrazoch.

,,Nie, jediný, kto je za to vinný som ja," odvetil Niall. ,,Vždy som mal také tušenie, že s tých chlapcom niečo nie je v poriadku. A tá podoba ..."

,,Dobre. Aj tak. Pátranie je vyhlásené. Určite ich nájdeme," povedal Harry, hoci si tým nebol taký istý. Sám vedel, ako ľahko sa dá dobre skryť.

,,Adelgunda," požiadal Harry svoju sekretárku. ,,Na pol štvrtú mi zvolajte kolegov na schôdzu do Zasadacej siene."

,,Teraz? Veď je to o pätnásť minút," zvolala prekvapivo, ale hneď stíchla a bežala urobiť, čo jej šéf kázal. Stačil mu na to jediný prísny pohľad, ktorý nezniesol žiadne námietky.

,,Už letím," zašvitorila s úsmevom od ucha k uchu.

,,Veď preto," zašomral a sadol si do kresla. Na stole mal dva fascikle. Na jednom fascikli bolo meno Kewana Reena, na druhom Faethona Rumoura. Ešte raz ich starostlivo prelistoval a pobral sa do zasadacej siene.

Sadol si za vrch stola a čakal na svojich podriadených. Ako prvý dorazil Agap Wuntri. Hneď za ním prišli Cvetan a Cyrus Scoffieldovci, Deodata Crespová, Eunika Surgeonová, Faust a jeho sestra Kasandra Roarovci, Larisa Mellowovová, Magnus Bristle, manželia Odeta a Pascal Twigovci a posledný - ako vždy - dorazil Zosim Crrow.

Harry sa postavil a oni sa utíšili.

,,Dal som vás sem zavolať preto, lebo ako sami viete, máme tu dvoch pohrešovaných chlapcov, ktorých musíme čo najrýchlejšie nájsť. Moja sekretárka, slečna Adelgunda vám rozmnožila podklady, ktoré som obstaral."

,,Šéfe, nemyslíte si, že je trochu prehnané, aby aurori pátrali po dvoch chlapcoch? Máme na to predsa Oddelenie špiónov," nadhodil Cvetan Scoffield, ktorému sa celý ten cirkus nevidel.

,,Vôbec sa mi to nevidí prehnané Cvetan. A hneď sa aj dozviete prečo," hovoril Harry pokojne. ,,Nikto z vás si zrejme nepamätá na vládu lorda Voldemorta, zato ja áno."

,,Veď už patríš do starožitníctva," zahundral si popod nos Cvetanov brat Cyrus a obaja sa na tom zasmiali. No nie dlho. Harry švihol prútikom a okolo úst sa im omotala akási neviditeľná páska. Ostatní sa na tom dobre zabávali a skoro popadali zo stoličiek, keď sa ju snažili márne uvoľniť.

,,Tak dosť!" zvolal Harry a všetci stíchli, upierajúc naňho svoje pohľady.

,,Ako som povedal. Za vlády Voldemorta to bolo veľmi zlé. Páchali sa vraždy, všade vládlo násilie. A teraz ... teraz sme sa dozvedeli, že na svete po sebe niekoho zanechal. Mal syna. Nevieme s kým, ale to zrejme ani nie je podstatné."

,,Ale ako?!" čudovali sa všetci a v sieni sa ozývalo tiché šepkanie, keď sa medzi sebou zhovárali.

,,A teraz je tu jeho vnuk. Tiež veľmi nadaný, šikovný a aj nebezpečný. Nedávno napadol svoju spolužiačku. Skoro zomrela. Jeho temná stránka sa ešte naplno neprejavila, ale je veľmi pravdepodobné, že sa tak stane v najbližšej dobe. Možno už niekde zbiera silu. Na to sme tu my, aby sme ho zastavili. Bude ho ťažké nájsť, ale nám sa to určite podarí. Neprestaneme, kým ho nenájdeme."

,,Dobre, lenže čo bude s Reenom?" opýtala sa Odeta Twigová.

,,Reen je do celej situácie zapletený nevinne. Larisa, postaráš sa o to, aby sa do Denného proroka a do všetkých tých bulvárnych plátkov dostal na titulku oznam, že bol zbavený obvinení, aby sa mohol vrátiť domov."

,,Áno, pane," odvetila a do zošita si jej brko urobilo nejakú poznámku.

,,Agap, Cvetan a Deodata pôjdete na sever. Cyrus, Eunika a Magnus na východ, Faus, Kasandra a Larisa na západ a ostatní na juh. Prehľadajte všetko. Každý jeden kút sveta. Niekde byť musí!"

******************************************************

P. S.: Takže nech sa páči, nová kapitolka :) Čítajte, hlasujte a v prípade záujmu ... napíšte mi, budem sa tešiť.

pa Tes

[ » na začiatok « ]