Kapitola:
Pridaná: 14.10.2007, 21:12:13
Čítaná: 505×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Stratený dedič
Stručný dej: Po boji, v ktorom padol lord Voldemort sa narodilo dieťa. Nik sa nemal dozvedieť, koho je potomkom.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Po boji 2 » Po rokoch ... 3 » Skoro (ne)vypočuté proroctvo 4 » Konečne vo vlaku[/b] 5 » Samé stávky 6 » ,,Rokfortská strela" 7 » Listová horúčka a varovanie 8 » Riaditeľova návšteva 9 » Srdcová kráľovná 10 » Srdcová kráľovná II. 11 » Nedorozumenie 12 » Koncoročné skúšky 13 » Tingle a runy 14 » Prázdniny 15 » Narodeniny 16 » Svadba 17 » Stratené knihy 18 » Hostia na hrade 19 » Krkonošskí vlci 20 » Rozlúčkový ples 21 » Dejiny mágie 22 » U Potterovcov 23 » Šťastný Nový rok 24 » Nevinný 25 » Oddelenie na presadzovanie čarodejníckeho práva 26 » Vypočúvanie 27 » Aká je pravda? 28 » Karty 29 » Krstná mama 30 » Utečenci 31 » Stratený kameň 32 » Nejasný koniec 33 » Spečatený osud

Olivian Potterová sedela s nohami zloženými pod sebou v klubovni a sledovala ako za oknom tancujú snehové vločky. Nedávno sa vrátili z poslednej vyučovacej hodiny. Mandy a Josh sa vybrali tajne do Rokvillu, aby mohli dokúpiť nejaké darčeky, ale jej sa nechcelo. Dnes sa ešte musela stretnúť s Faethonom. Chcela, aby tieto Vianoce a Nový rok strávil u nich. Jej rodičia boli veľmi prekvapení, keď im napísala, že cez tieto sviatky by si chcela doviesť návštevu, dokonca chlapca. Ale nenamietali, hoci boli veľmi prekvapení. Ale viac ako prekvapení boli zvedaví, kto to je (presne ako vtedy umierali zvedavosťou, aby mohli spoznať Melody, priateľku jej brata). Lenže on mal teraz ešte hodinu čarovania. Pozrela sa na hodinky. Ešte desať minút. Mala ešte čas, no napriek tomu vstala a rozhodla sa, že zíde dole a počká ho pred triedou na chodbe. Cestou stretla školníka, ktorý nadávajúc utekal pred Zloduchom so štítom v ruke, ktorý si požičal od jedného brnenia, lebo Zloduch doňho hádzal snehové gule. Jedna sa ušla aj jej. Ale keď naňho chcela vytiahnuť prútik, zamračil sa a radšej sa venoval svojmu živému terču číslo jeden, Discitovi.

Študenti vychádzali z triedy s jasaním a smiechom. Konečne ich posledná hodina.

,,Ahoj, Oli," zvolal Faethon a pretlačil sa cez kamošov k nej. Pobozkal ju a ona ho odviedla trochu ďalej.

,,Čo budeš robiť tieto Vianoce? A Nový rok?" opýtala sa, hľadiac naň s očakávaním.

,,Hm, no ... myslel som, že ostanem tu. Vieš, teta si našla priateľa a ja im nechcem prekážať," povedal neveselo. No koho by už len tešila predstava, že sviatky nestrávi v kruhu rodiny?

,,A čo by si povedal na to, keby som ťa pozvala k nám?" odkašľala si a tváre jej zružovela. ,,Nechcem, aby si bol sám, tu ... medzi týmito múrmi. Viem, ako to tu máš rád, ale predsa sú ..."

Nedokončila, lebo ju pobozkal. Bola taká rozkošná, keď sa červenala. Ale na druhej strane, nevedel, či má pozvanie prijať. Jej prosebný pohľad ho však presvedčil.

,,Tak dobre, pôjdem s tebou," súhlasil a ona od radosti poskočila a objala ho okolo krku.

Keď sa večer balila, prišla sa s ňou rozlúčiť Ellie. Sadla si na jej posteľ a pozerala, ako si Olivian plní kufor. Jej Auria sa práve vrátila z výletu a ona otvorila okno, keď naňho sova zaťukala zobákom. Sadla si na klietku, našuchorila si perie a čistila si ho zobáčikom.

,,Prídeš ma pozrieť?" opýtala sa Ellie, hladkajúc svoju sivú mačku Spinu.

,,Jasné, veď som ti to sľúbila, ale ..." zarazila sa, lebo si uvedomila, že tieto sviatky s ňou bude aj Faethon.

,,Ale?" ozvala sa Ellie.

,,No, na sviatky som k nám pozvala Faethona," povedala a sadla si vedľa kufra, hľadiac na Ellie, čakajúc čo jej na to povie.

,,Hm, no, tak ... priveď aj jeho, čo už," mykla plecami, pretože nevidela iné východisko. Pravdou bolo, že jej rodičia boli rozlietaný. Štedrý večer strávili spolu, ale len čo si dali na druhý deň ráno darčeky, hneď odchádzali, lebo mali naplánovanú zimnú dovolenku. A ona s nimi nikdy rada nechodila. Stále ju len chceli niekomu predstavovať a potom musela o sebe rozprávať. Ale čo im mala o sebe hovoriť? ,,Dobrý deň, som Ellie a som čarodejnica?" zavreli by ju v momente do ústavu pre psychicky narušených. Tak radšej zostala doma a čas trávila sama ako prst. Jej rodičia boli muklovia. Boli iný. Ale ona ich chápala. Neznášala Vianoce len preto, lebo sa cítila osamelá viac ako inokedy.

,,Ellie, ďakujem," usmiala sa na ňu a ona jej opätovala smutný úsmev. Znova vstala a začala sa baliť. Keď sa jej opatrne spýtala na Ceassaria, vybuchla.

,,Toho mi ani nepripomínaj!" rozčúlila sa a nechtiac šklbla Spinu, ktorá zamiaučala a odskočila z jej kolien na posteľ, lížuc si labku.

,,Čo sa stalo?" opýtala sa jej zmätene.

,,Ten hlupák je zjavne rozhodnutý len tak sa nevzdať. Nedokáže s tým svojim kuracím mozočkom pochopiť, že ja oňho nestojím," zahučala zachmúrene.

,,To je mi ľúto, naozaj," Olivian si uložila posledné veci do kufra. ,,Naozaj ho tak nenávidíš?"

Ellie len strnulo prikývla. Posunula sa na posteli a oprela sa o jej stĺp. Spomenula si, ako ju nedávno Ceassario znova prekvapil. Nestačilo mu, že ju vytočil vtedy v Rokville, že jej na ospravedlnenie poslal kvety, ktoré mu vrátila späť, ale robil aj ďalšie hlúposti. Jedno ráno našla pred vchodom do fakulty plagát so slovami: ,,Ellie, daj mi aspoň šancu, milujem ťa. C.," hoci mu bola vďačná už len za to, že sa nepodpísal, inak by to neprežila. Plagát však strhnúť nemohla. Ten darebák použil kúzlo trvalého prilepenia. Ona to vyriešila po svojom a navrch plagátu prilepila plagát svojej obľúbenej hudobnej skupiny ,,Dračí plameň." A naďalej ho vytrvalo ignorovala. Potom prišiel s ničím iným, keď videl, že toto tiež nezabralo. Začal ju špehovať. Bola na tom už s nervami na konci a strhávala sa aj zo sna. Raz ju to už neskutočne napálilo a počkala si naňho. Začarovala ho. A Ceassariovi narástol chvost. A mal dokonca aj jedno kopyto. Ale on jej len uštipačne oznámil, že ho môže začarovať akokoľvek sa jej len páči, keď mu dá aspoň šancu. A všade rozhlasoval, že je doňho zaľúbená, len si to nechce priznať.

Keď sa rozlúčila s Olivian a pobrala sa naspäť do svojej klubovne, bol už neskorý večer. Chodby boli mierne osvetlené a ona bola veľmi zahĺbená do svojich myšlienok. Keď prechádzala okolo tmavého výklenku, načiahli sa k nej niečie ruky a potiahli ju k sebe, držiac vpredu pevne za habit. Niekto ju oprel o stenu a pobozkal. Najprv bola prekvapená a vystrašená, ale potom sa rozzúrila. Nemohla však nič robiť, ruky jej držal pevne pri tele. Bol však neopatrný. Keď ju po chvíli pustil, zaútočila. Odtláčala ho od seba, kopala a škriabala.

,,Prestaň, Ceassario!" jačala. Nemusela ho vidieť, dobre vedela, kto to je. Vylepila mu zaucho, on sykol a chytil sa za poranené líce. Keď si odtiahol ruku, mal na nej krv. Poškriabala ho prsteňom, ktorý sa jej na prste otočil.

,,Môžeš škriabať ako mačka Ellie, ale aj tak nezabrániš tomu, aby som ťa prestal milovať," povedal ticho, hľadiac na ňu. Celá sa triasla. Posúvajúc sa popri stene od neho cúvala, nespúšťajúc z neho oči. Bála sa, že na ňu opäť zaútočí. Potom sa otočila a rýchlo bežala preč.

Ceassario za ňou nešťastne hľadel. Na chodbe ostal len on a jej mačka. Zdvihol ju na ruky. Nebránila sa. Naopak. Pritúlila sa k nemu a on sa smutne uškrnul. ,,Keby sa tak ku mne túlila aj tvoja panička, Spina." Prihovoril sa mačke. ,,Ani som jej nestihol zapriať pekné sviatky." Naposledy ju poškrabkal za ušami a položil ju na zem. ,,Tak, choď za paničkou." A ona akoby mu rozumela, pozrela naňho, zamiaučala a rozbehla sa preč aj ona.

,,Vedia o tom, že som Slizolinčan?" opýtal sa Faethon, nervózne prešľapujúc na stanici. Čakali na Olivianinho otca.

,,Neboj sa, naši nemajú predsudky," odvetila a povzbudivo sa naňho usmiala.

,,No, len aby," zahundral. ,,Čo ak sa im nebudem páčiť?" Olivian mu vo vlaku hovorila o ich rodine. Poznal ich z predchádzajúcich rozhovorov. Často ich spomínala a to znamenalo, že ich má rada a chýbajú jej, keď nie je s nimi.

,,Mne sa páčiš," odvetila veselo. ,,A to stačí," uškrnula sa a pobozkala ho. Aj on sa usmial a bozk jej vrátil. No vtedy sa za ich chrbtami ozvalo niečie odkašľanie.

,,Mhm, mhm. Neruším?" opýtal sa Albus trochu zarazený, keď videl svoju dcéru v objatí toho mladíka. Očividne bola šťastná. Tak zrejme nebude ... až taký hrozný, pomyslel si a usmial sa.

,,Dobrý deň," pozdravil ho Faethon a znova znervóznel.

,,Ahoj," odzdravil žoviálne Albus a podal ruku priateľovi svojej dcéry. ,,Takže, predpokladám, že ty si Faethon."

,,Áno, pane," odvetil.

,,Ahoj, oci," povedala a objala ho.

,,Ahoj miláčik," Albus pobozkal svoju dcéru na čelo, ako to mal vo zvyku a zohol sa po jej kufor a klietku. ,,Tak mládež, ideme," zavelil veselo.

Prešli cez kamennú bariéru nástupišťa 9 a 3/4, nastúpili do auta a odviezli sa k Potterovcom. Faethon už na stanici začal vážne pochybovať o tom, či to bol dobrý nápad, keď prijal Olivianino pozvanie. Chcel jej urobiť radosť a chcel spoznať jej rodinu. Ale ... uvažoval, či to nie je priskoro a či nebolo lepšie ostať v bezpečí hradu. Bál sa však zbytočne, ako sám zistil. Olivianina rodina bola úžasná. S jej bratom si ihneď porozumel a jeho priateľka Melody bola milá. Pani Panthea bola trochu neistá a rozrušená z jeho príchodu, ale Olivian ho rýchlo ukľudnila.

,,Áno, je trochu rozrušená," odvetila so smiechom, keď sa jej na to opýtal, lebo pani Potterová sa ho už tretíkrát opýtala, či už určite nie je hladný.

,,Mal si ju ale vidieť minulý rok, keď k nám mala prísť Melody," uškŕňala sa.

,,Prečo?" ozval sa. Zlostilo ho, že sa na ňom tak dobre zabáva.

,,No, chystala Štedrovečernú večeru ako by mala prijať samotného Ministra mágie. Som zvedavá, čo bude robiť tento rok," znova sa chichúňala. Teraz sa už smial aj on.

,,A ešte ...." dodala, ,,pôjdeme aj k starkým."

,,Myslíš, svojho deda ... Harryho?" opýtal sa a ona prikývla.

,,Presne jeho," potvrdila znova a teraz prikývol on.

Olivian bola šťastná, že ho tu má, ale cítila, že je nesvoj. Vedela to pochopiť. Bol v cudzom dome a poznal tu len ju. Ale bola spokojná, lebo si skvele rozumel s Nathanielom. Aj teraz strčil jej brat hlavu do dverí a stiahol ho do dielne, kde čosi majstroval a chcel, aby mu Faethon pomohol. Faethon to nevedel, ale všetkým pohrozila, aby sa z nich nestali cez tieto sviatky vyšetrovatelia. Sama im čo - to o ňom povedala a podľa nej im to nateraz muselo stačiť.

Práve schádzala do kuchyne, keď začula rozhovor otca s mamou.

,,Bozkávali sa?" zvolala jej mama neveriaco. ,,Naša Oliv a on?"

,,A čo je na tom? Veď spolu chodia," mykol otec plecami.

,,A ... čo naňho povieš?" opýtala sa Panthea manžela a on si sadol za stôl a začítal sa do novín, ktoré ráno priniesla sova. Na titulke bolo veľkým písmom napísané: ,,Azkaban znova otvorený!"

,,Mne sa zdá v poriadku. Je slušný a zdá sa, že ju má rád. To je podstatné, nie?" pozrel ponad noviny na svoju manželku.

,,Asi," odvetila zadumane. ,,Prečo nám o ňom nepovedala skôr?" nedalo jej, aby sa nespýtala. Trápilo ju to. Jej dcéra sa radšej zverovala babičke ako matke.

,,Lebo som jednoducho nevedela, či nám to vydrží," odvetila Olivian stojaca na prahu dverí.

,,Mladá dáma, ty nevieš, že cudzie rozhovory netreba počúvať?" poučovala ju mama.

,,Buď rada, že to nepočul Faethon," odvetila jej s úsmevom. ,,Aj tak je z vás dosť nervózny. Keby začul o čom sa bavíte, asi by zdupkal. A to nechcem. Ostal by trčať na Rokforte sám."

,,No, to by veru boli sviatky," poznamenal otec.

,,On má tetu, však?" opýtala sa mama zamyslene.

,,Hej, veď som to hovorila," odvetila Olivian a vzala si od otca časť novín.

Panthea na nich hľadela. Jej dcéra bola rovnaká ako jej manžel. To sa nedalo poprieť. Vzdychla si a zamiešala omáčku, aby jej neprihorela.

,,Páči sa mu u nás?" opýtala sa jej mama, keď začarovala nôž, aby jej nakrájal zeleninu do polievky. Ale nebola spokojná s tým, že ju reže na veľké kusy, tak kúzlo zrušila a noža sa ujala ona.

,,Myslím, že hej," Olivian si opravila okuliare a začítala sa do Denného proroka.

,,Takže Azkaban je už otvorený?" opýtala sa zvedavo otca.

,,Ale nie," odvetil rozhorčene. ,,Majú zlé informácie. No bude. Od prvého januára." Upresnil a zavrel noviny. ,,Ideš mi pomôcť so stromčekom?" opýtal sa a ona s radosťou prikývla.

Pomohla otcovi aj s jeho výzdobou, tak ako to robievali každý rok.

Faethon sedel za stolom vedľa Olivian. Práve dovečerali. Celý deň nesnežilo, až teraz sa obloha roztrhla ako veľká perina a začal sa z nej sypať sneh jemný ako páperie. Pani Potterová s manželovou pomocou upratala zo stola a potom sa presunuli do obývačky. Mali krásny stromček. Bol celý zasnežený, lenže sneh sa na ňom netopil. Albus Potter mu prezradil, že to kúzlo naučil Olivian jej starý otec, Harry. Bol ligotavý a krásne vysvietený. Faethon sa tu cítil naozaj príjemne. Ako v skutočnej rodine, ktorú on už nemal. O tú svoju prišiel dávno a nerád o tom hovoril. Skoro si vlastných rodičov ani nepamätal. Len teta mu o nich stále rozprávala. Ale bol jej vďačný aj za to málo, čo sa od nej o nich dozvedel. Najhoršie na tom bolo, že zomreli deň pred Vianocami. Preto ich nemal ktovie ako rád. A aj on sa cítil viac osamelo ako zvyčajne. Lenže teraz to bolo iné. Bol s Olivian. Už nebol sám. Mal ju. Nathaniel s Albusom hrali Čarodejnícky šach a on si s Olivian zahral Rahotiacu sedmu. No bola veľmi unavená a nasledovala Melody, ktorá sa o jedenástej tiež odobrala na spánok.

V noci nemohol spať. Prehadzoval sa nepokojne v posteli. V mysli mu ostal obraz Olivianiných rodičov, tancujúcich v objatí. Boli aj jeho rodičia taký šťastný? Netušil to. A bude aj on taký šťastný s Olivian? Odpoveď nepoznal.

Bolo pol jednej v noci a on stále nespal. Už mal zrátaných milión ovečiek a bol na stotisícej vrane. Prestávalo ho to fakt baviť. Rozhodol sa, že sa pôjde dole napiť. Snáď im to nebude prekážať. Keď schádzal po schodoch, pozorne načúval. Všetci zrejme spali. Vošiel po tme do kuchyne a otvoril skrinku, aby si vybral pohár. Otvoril chladničku a vytiahol odtiaľ krabicu s džúsom. Keď si nalial, otočil sa, aby sa oprel o linku.

,,Pre Merlina!" zvolal vyľakane, keď svetlo z chladničky osvetlilo postavu sediacu za stolom.

,,Prepáč," uškrnul sa previnilo Albus. ,,Nechcel som ťa vystrašiť. Ani ja nemôžem spať." Sedel tam s pohárom mlieka v ruke.

,,Aha. No, prišiel som sa len napiť," odložil krabičku s džúsom späť a opláchol za sebou pohár. ,,Ja už pôjdem." Albus prikývol. Díval sa za Faethonom. Čo mu mal povedať? Že čakal na program v telke ,,Ministerstvo pátra," či náhodou neuvidí medzi hľadanými aj jeho tvár? Panthea by mu povedala, že je paranoidný, ale nemohol si pomôcť. Veď o tom chlapcovi skoro nič nevedeli. Nie, že by sa mu nepozdával, ale ... ON SA NORMÁLNE BOZKÁVAL S JEHO DCÉROU! Netušil, že ho to tak vezme. Jeho malé dievčatko zrejme medzičasom vyrástlo. Albus si odpil z mlieka a na hornej pere mu ostali biele fúzy. Ostávalo mu už len dúfať, že jeho mama vytiahne z toho chlapca prvé aj posledné. Mali ísť totiž k jeho rodičom a Ginny bola známa tým, že sa vedela šikovne vypytovať. A keď sa k nej pridala aj Panthea, nič ich nedokázalo zastaviť.

Asi o desať minút Faethon počul vŕzgať schody. Pán domu si šiel ľahnúť tiež. Lenže on ešte stále nespal. Čo mal robiť? Išlo mu to na nervy. Pokračoval v rátaní vrán, ale potom ho to prestalo baviť. O pol tretej sa vybral na prieskum. Chcel nájsť izbu Olivian. Bola na opačnom konci dlhej chodby. Dali mu najkrajšiu hosťovskú izbu. Ale on vedel, že je to len výhovorka preto, aby ich dcéra bola od neho v noci čo najďalej. Pre istotu. Vedel však kde je. Keď prišiel k dverám, nehlučne ich otvoril a šuchol sa dnu.

Olivian spala. Zohol sa k nej a pobozkal ju. Nechcel ju zobudiť, ale ona sa prebrala.

,,Faethon? Čo tu robíš?" zamrmlala potichu.

,,Prepáč, nechcel som ťa zobudiť," zašepkal.

,,Nevadí," odvetila a zažmurkala. Viečka ju neposlúchali. Bola ospalá.

,,Nemôžem spať," odvetil jej na otázku. Olivian sa len posunula a odhrnula perinu.

,,Poď sem," šepla v polospánku. Nedal sa núkať dvakrát. Strčil sa pod jej perinu a ona sa k nemu pritúlila. Netrvalo dlho a spal ako zarezaný.

********************************************

P.S.: Takže ... nová kapča :) ďalšia by mala byť v utorok :) Chcem poďakovať za sovky, ohľadom konca príbehu a osudu mojich hlavných hrdinov. Čo ste si vybrali, to bude, ale dozviete sa to až potom :o) nakoniec. Čítajte a bodujte ...

Tes

[ » na začiatok « ]