Kapitola:
Pridaná: 8.10.2007, 14:10:22
Čítaná: 488×
Hodnotenie: (počet hlasov: 13)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Stratený dedič
Stručný dej: Po boji, v ktorom padol lord Voldemort sa narodilo dieťa. Nik sa nemal dozvedieť, koho je potomkom.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Po boji 2 » Po rokoch ... 3 » Skoro (ne)vypočuté proroctvo 4 » Konečne vo vlaku[/b] 5 » Samé stávky 6 » ,,Rokfortská strela" 7 » Listová horúčka a varovanie 8 » Riaditeľova návšteva 9 » Srdcová kráľovná 10 » Srdcová kráľovná II. 11 » Nedorozumenie 12 » Koncoročné skúšky 13 » Tingle a runy 14 » Prázdniny 15 » Narodeniny 16 » Svadba 17 » Stratené knihy 18 » Hostia na hrade 19 » Krkonošskí vlci 20 » Rozlúčkový ples 21 » Dejiny mágie 22 » U Potterovcov 23 » Šťastný Nový rok 24 » Nevinný 25 » Oddelenie na presadzovanie čarodejníckeho práva 26 » Vypočúvanie 27 » Aká je pravda? 28 » Karty 29 » Krstná mama 30 » Utečenci 31 » Stratený kameň 32 » Nejasný koniec 33 » Spečatený osud

Ako Niall správne predpokladal, za tých pár dní zmizlo z knižnice opäť pár kníh o čiernej mágii. Poličky v zakázanej časti knižnice boli už skoro prázdne. Vedel, že Tingle s tým neprestane, kým neschová všetky do tej núdzovej miestnosti. Akurát to teraz škriatok robil s radosťou, hoci nezabúdal na opatrnosť.

,,Takže naozaj ich pred niekým ukrýval. Ale kto to bol?" Niall si nad tým darmo lámal hlavu. Nevedel prísť na to, kto bol ten chlapec. Už preverili skoro všetkých siedmakov, šiestakov, piatakov i štvrtákov. Ale nenašli nikoho, kto by zodpovedal tej veštbe. Niečo tu naozaj nesedelo. ,,Ale my na to prídeme," šomral si riaditeľ popod nos zamračene.

Kasiopeju Lupinovú - svoju pravú ruku - poveril v ďalšom preverovaní študentov v ostatných ročníkoch, zatiaľ čo on sa venoval pátraniu hlbšie a podrobnejšie, donekonečna rozoberajúc aj veštbu, ktorá bola žiaľ bez konca.

,,Tak čo, Niall?" opýtal sa ho Albus v tú noc po zápase, keď sa neskoro v noci vrátil do rámu svojho obrazu v riaditeľskej kancelárii a našiel tam sedieť Nialla za stolom, na ktorom sa kopili štyri kôpky - skoro polmetrové - so spismi žiakov.

,,Vidím, že máš starosti, chlapče. Nechceš si o tom pohovoriť?" ponúkol sa priateľsky.

Niall si vzdychol. Všetci v portrétoch už dávno spali. Len on a Dumbledor bol ešte hore. Už ho boleli oči. A nakoniec, mal aj svoje roky. Pošúchal si kríže a odvetil: ,,Len ak by ste mi vnukli nejaký dobrý nápad, alebo myšlienku." Zízal do papiera a rukou si podopieral bradu. Na papieri bolo meno štvrtáka Rileyho Frosta. Síce aj on bol jedným z mála, ktorý pochádzali z mesta Greta, ktoré spomínala veštba, ale tá sa naňho vôbec ... nehodila. Akosi naňho nesedela.

,,Určite to nie je ani Frost," zamumlal polohlasne.

,,Stále pátraš po chlapcovi z tej veštby?" ozval sa znova zvedavý Dumbledor a utieral si okrajom habitu svoje polmesiačikové okuliare. Sadol si na svoju namaľovanú stoličku a zahundral: ,,Veľmi, veľmi nepohodlná."

,,Samozrejme, že po ňom pátram. Vy by ste to nerobili? Cítim, že som blízko, ale chodím okolo v bludných kruhoch!" zahučal unavene Niall.

,,Aj mne čosi hovorí, že si naozaj blízko. Niečo dôležité ti ušlo, môj milý Niall," usmial sa naňho vševedúco.

,,Len keby som vedel, čo to bolo!" zašomral a natiahol si ubolený chrbát.

,,Myslíš si, že bude zlý ... tak ako to spomína tá veštba?" ozval sa Dumbledor po chvíli ticha.

,,Netuším," odvetil Niall a oprel sa v kresle. ,,Napoko, tá veštba je bez konca ... a je to len veštba. Ako obaja vieme, tie len varujú, nemusia sa zákonite vyplniť do poslednej bodky. Myslím, že sme ho nenašli aj preto, lebo sa v ňom tá jeho temná stránka duše ešte neprejavila. Alebo sa nestihla vyvinúť do takých enormných extra rozmerov," uvažoval nahlas.

,,Áno, bolo by to jedno z možných vysvetlení vášho neúspešného hľadania. Už sa s tým netráp, mal by si si ísť radšej odpočinúť. Veď vieš, čo sa vraví, že ráno je múdrejšie ako večer, však?" Dumbledor sa usmial.

,,Asi áno, dnes už aj tak nič múdre nevymyslím," uškrnul sa a uložil spis na kopu k ostatným.

Do začiatku plesu im ostávala necelá hodinka. A jediná, ktorá splašene pobehovala po spálni - Viola sa o nej vyjadrila, že sa správa ako chorá sliepka - bola Madeline Weaslyová.

,,Mandy?" spýtala sa so záujmom Olivian. ,,To tam plánuješ ísť takto? Polonahá?" chichúňala sa.

,,Jasné, že nie!" odsekla jej prehrabávajúc sa v skrini. Okolo seba mala omotanú iba bordovú osušku.

Virginia práve dokončila svojej sestre zložitý účes. Všetky - okrem Mandy - boli hotové. Čakalo sa ako vždy len na ňu.

,,Vieš," otočila sa k nej Viola, keď si naniesla na pery nestierateľný ružový lesk s kovovým efektom, ,,nemôžem pochopiť, prečo ti to vždy trvá tak dlho!"

,,Namiesto toho mudrovania, by ste mi radšej mohli pomôcť vybrať nejaké šaty!" zvolala podráždene. Už jej išlo na nervy to ich večné ponosovanie sa. Čo na tom, že si dala na prípravách záležať? Chcela byť krásna, dokonalá. A chcela sa páčiť!

,,Tieto alebo tieto?" otočila sa k svojej uhundranej módnej porote s dvoma šatami v rukách.

,,Rozhodne tieto," povedali naraz a ukázali na šaty, ktoré držala v pravej ruke. Mali krásnu, žiarivú čokoládovú farbu, doplnenú zlatou výšivkou. Boli zo saténu, na ramienka a siahali jej pár centimetrov pod kolená, pričom sa ich kraj stáčal a pôvabne vlnil. Vzala si k nim zlaté topánočky a doplnila to zlatými šperkami. Vlasy mala zdvihnuté a upevnené do uzla na temene hlavy, z ktorého bolo pár kučier naschvál uvoľnených.

,,Ako Popoluška," povedala zasnene Olivian pri pohľade na svoju priateľku.

,,Kto?" opýtala sa nechápavo Viola, ale tá jej namiesto odpovede len spokojne mávla rukou.

,,Budem sa mu páčiť?" opýtala sa Mandy neisto Olivian, ktorá sa ešte naposledy chcela obzrieť v zrkadle, aby skontrolovala, či je všetko bez chyby.

,,Mandy, pokoj," usmiala sa Oliv. ,,Páčila by si sa mu, aj keby si došla na ples strapatá, v papučiach a oblečená len vo vreci," obe sa šťastne usmiali a vybrali sa do Veľkej Siene.

Dvere boli otvorené dokorán. Výzdoba bola nádherná. Sieň zdobili profesori s niektorými žiakmi. Na strope v Sieni bolo vidno tmavomodrú oblohu so žiariacimi hviezdami. Strop bol začarovaný tak, že vyzeral ako skutočná obloha, tam vonku. Vo vzduchu, nad ich hlavami poletovali levitujúce horiace sviečky, všade boli povyrezávané tekvice, z vnútra rovnako osvietené, stoly sa prehýbali pod skvelým jedlom a nápojmi. A celú tú krásnu atmosféru dopĺňala prekrásna hudba. Dúhoví Elfi boli asi neprekonateľný, čo sa týkalo klasiky. Ale po polnoci prišli na rad Sudičky, skvelá rokovo-popová kapela a všetci sa do sýtosti vybláznili. Všetci sa skvele bavili. Dvojičky s Julianom a Jirkom, Mandy s Joshom a ona s Faethonom.

Bolo už skoro jedna hodina ráno a ona ešte stále tancovala vo Faethonovom objatí, keď sa konečne ako tak rozhliadla po ľuďoch. Hľadala Ellie. No nikde jej nebolo. Až teraz si uvedomila, že ju na plese vôbec nevidela.

,Bolo by možné, žeby vôbec neprišla?´ hútala v duchu. Lenže ani Ceassario tu nebol.

,,Kde je Ceassario?" opýtala sa Faethona.

,,Ja ti už nestačím?" zatváril sa kyslo, načo ho hneď objala okolo krku.

,,Stačíš, chcela som to vedieť len preto, lebo tu nikde nevidím Ellie," vysvetlila a vzdychla, keď sa perami prisal na jej krk.

,,Kto vie, čo sa medzi nimi vlastne stalo," uvažovala nahlas.

,,Rumour, nie ste upír, správajte sa v spoločnosti slušne," upozornil ho profesor Grossamer, keď pretancoval okolo nich s madam Priscilou, veselo sa mu chichotajúcou v náručí.

,,Samozrejme, pán profesor," odvetil Faethon nie veľmi ochotne, odlepiac sa od jej krku.

,,Netuším, čo sa stalo," odvetil nakoniec Faethon. ,,Ceassario zaryto mlčí."

,,Musím sa pozhovárať s Ellie. Nebol by z nich rozkošný párik?" usmiala sa zasnene. Veľmi rada by dopriala Ellie lásku. Veď to bola taká čistá, láskavá duša.

,,Ako myslíš," urobil otočku a prehol ju v páse dozadu pričom zvýskla, lebo to nečakala. So smiechom si odišli z parketu sadnúť. Oboch ich už boleli nohy. Faethon skočil po punč a ona zatiaľ pozorovala svoje okolie. Tento ples bol rozlúčkový. Zajtra poobede mali Česi odísť. Vedela, že Virginiu a Violu tá správa vôbec nepotešila, ale nedalo sa nič robiť.

Na druhý deň sa všetci lúčili s ich zahraničnými hosťami. Virginii nebolo všetko jedno. Mala dojem, že odchádza aj jej srdce. A Julian tiež nevyzeral ktovie-ako veselo.

,,Niečo pre teba mám," povedal smutne Virginii. Natiahol ruku, v ktorej sa krčil jeho drobný, chlpatý spoločník.

,,Rony," hlesla s plačom na krajíčku. Drobný Sadzík poskočil a stúlil sa jej v dlani.

,,Čo ti dám ja?" opýtala sa a v očiach sa jej ligotali slzy.

,,Na začiatok ... mi postačí bozk," hneď to aj spravil. Pobozkal ju tak nežne, až si myslela, že zamdlie. ,,Ale chcem niečo viac, Viginia," šepkal medzi bozkami. Ukrývali sa v záhrade Rokfortu v Smrekovej aleji, kde boli bezpečne schovaný pred zvedavými zrakmi.

,,A čo chceš?" opýtala sa, keď ju vzal do náručia a objal.

,,Chcem Teba, chcem vedieť, že nás nerozdelí ani tá diaľka," pobozkal ju krátko, ,,a chcem tvoje srdce."

Nikto nikdy jej nevyznal lásku. Až teraz Julian a mala dojem, že jej pukne srdce. ,,Už ho dávno máš," šepla dojatá.

,,Počkáš na mňa? Hneď ako skončím školu, prídem si po teba," povedal medzi bozkami, ktorými ho zasypávala. ,,Je mi jedno, či budeme žiť tu, či u nás, hlavné je, že budeme spolu." Pritakala a sľúbila mu, že bude čakať.

Riaditeľ českej čarodejníckej školy Strieborný Orloj zapískal na svojej píšťale - vydávala čudný zvuk, ktorý pripomínal škrekot nejakého papagája - a zvolával svojich študentov.

Virginia sa s Julianom na seba poslednýkrát vrhli a pobozkali sa. Sľúbili si, že si budú písať. Keď došli na nádvorie, Viola tam už bola a ešte mávala Jirkovi. Napodiv, aj jej sa v očiach leskli slzy.

,,Kde si bola celú noc?" opýtala sa Virginia sestry, ktorá sa v okamihu začervenala ako pivonka a začala rýchlo zahovárať.

Lenže Virginia nebola žiadna hlúpa hus. Veľmi dobre vedela, kde bola jej sestrička, rovnako ako aj vedela, že v noci nespala v ich spálni. ,,Ale to si nechá radšej pre seba," pomyslela si a mávala spolu s ostatnými, kým im hostia nezmizli z dohľadu.

Bol pondelok večer a Ellie sedela v kancelárii mesačníka Rokfortská strela a snažila sa napísať niečo k veci. Dostávala kopu listov, na ktoré musela dať dobré odpovede, aby svojim čitateľom čo najviac pomohla a poradila im. Lenže akosi jej to nešlo. Bolo už šesť hodín a pomaly sa zvečerievalo a ona ešte stále nič nemala. Keby jej s tým nepomohla Olivian, bola by v háji, pretože by nestihla dopísať články do uzávierky a Erwin Froll, ich šéfredaktor by ju upálil zaživa ako bosorku na hranici.

,,Ellie, čo je s tebou?" Olivian si prehodila dlhý vrkoč cez plece a zahľadela sa na kamarátku.

,,Ja ... neviem," odvetila nezvyčajne potichu. Sama nevedela, čo s ňou je, tak ako jej mohla odpovedať na takú úplne jednoduchú otázku? Nemohla.

,,Nebola si ani na plese. Je to kvôli ..." Olivian sa zasekla. Nechcela jej pripomínať minulý víkend v Rokville, ale Ellie o tom odmietala hovoriť a ona inštinktívne vycítila, že práve tam je pes zakopaný. ,,Je to kvôli minulému víkendu?" prinútila sa napokon spýtať rovno.

,,Chcela si povedať, kvôli minulému nepodarenému, otrasnému a úplne pokazenému víkendu," opravila ju zrazu energicky.

,,No, v podstate ... áno," odvetila Olivian s nevinným úškrnom, čudujúc sa ako sa zrazu Ellie rozohnila. ,,Asi som ťa tam nemala ťahať, tak krátko po tom, čo ti zomrela babka. Ale chcela som, aby sa ti trochu rozptýlili myšlienky a aby si už na to nemyslela," povedala skrúšene. Vyčítala si to.

,,Nie, ty nie si na vine," upokojila ju s povzdychom Ellie. ,,To ten ... TRUBIROH CRROW!" vybuchla, keď si spomenula na to, čo jej povedal a ... aj spravil. ,,Ako len mohol?" pýtala sa samej seba už snáď tisíckrát, pričom sa jej stále do očí nahrnuli slzy.

,,Čo sa tam vlastne stalo?" opýtala sa opatrne. ,,Ale ak nechceš, nemusíš o tom hovoriť." Olivian sa nechcela vnucovať. Vedela však, že ak sa vyrozpráva, bude jej aspoň o poznanie lepšie, hoci to veľmi nepomôže. Veď ona s tým mala svoje skúsenosti. Problém sa musí vyriešiť, nie zatĺkať a obchádzať.

Ellie bola dosť dlho ticho. Len tam obe sedeli, kým rozmýšľala, či sa s tým Olivian zdôveriť. Bola predsa priateľkou Faethona Rumoura a ten bol zas priateľom Ceassaria Crrowa.

,,Ostane to medzi nami?" opýtala sa napokon a keď Olivian prikývla, povedala jej, čo sa stalo na ceste. Ako jej vykričal, že je hlúpa ľadová kráľovná a potom ju nasilu pobozkal.

,,No ... vieš," začala Olivian a odkašľala si, červenajúc sa. ,,Ako ti to len povedať," habkala nervózne. ,,Vedela som o tom, že sa mu páčiš. A ver mi, páčiš sa mu už veľmi dlho."

Ellie tam sedela ako obarená s tým najprihlúplejším výrazom na tvári, aký kto kedy videl. ,,Prečo si mi nič nepovedala?" opýtala sa takým zvýšeným tónom, až jej hlas znel ako vtáčí piskot.

,,Ja som sa to dozvedela len nedávno," ospravedlnila sa Olivian. ,,Chcela som ti to povedať, ale ... jednoducho som na to najprv zabudla a potom, ... nebolo kedy."

Ellie si nešťastne vzdychla. ,,Vieš, ja som už priateľa mala. Ešte keď som bola štvrtáčka. To sme sa my dve nepoznali," odvetila a v rukách krčila okraj habitu. ,,Volal sa David," riekla ticho. ,,Bol veľmi šikovný a nadaný študent. Najmä na elixíry. Vždy vymýšľal niečo nové. A to sa mu stalo aj osudným. Proste sa raz otrávil," mykla bezmocne plecami a nezadržateľne sa rozvzlykala. Olivian k nej podišla a objala ju.

,,To je mi veľmi ľúto," šepla a aj ona mala v očiach slzy. ,,Musela si ho asi veľmi ľúbiť, však?"

,,Bola to moja prvá láska," odvetila. Olivian viac počuť nemusela. Na prvú lásku sa proste nezabúda.

,,Lenže odvtedy prešli už skoro tri roky," povedala, keď sa Ellie ako tak upokojila. ,,Nemyslíš, že je čas otvoriť srdce novej láske?" opýtala sa, hľadiac jej do uplakaných očí.

,,Možno," pripustila. ,,Ale prečo práve on? Ja ho tak nenávidím!" šepla zúfalo. ,,Tak veľmi ho nenávidím! Nenávidím!"

Keď sa Olivian v ten večer ukladala do postele, rozmýšľala nad všetkým, čo sa stalo a čo všetko sa dozvedela. Na jednej strane ľutovala Ellie, ale na druhej strane jej bolo ľúto aj Ceassaria. Ten chlapec to nebude mať vôbec ľahké. Ale vedela, že je to ten typ, ktorý sa len tak nevzdáva, keď narazí na nejakú prekážku. Dúfala, že to bude práve on, kto vráti Ellieno srdce znova do života. Zaslúžila by si to. Hoci pravda bola, že múr nepriateľstva medzi nimi rástol rýchlejšie ako by stihli kvety lásky vôbec vypučať.

*****************************************

P.S.: Ľudkovia, toto bol posledný ples :)

Neviem, ale mám dojem, že dlhujem aj také malinké vysvetlenie. Pôvodne som chcela začať písať o hlavnom hrdinovy skôr, ale zameriam sa na neho trošku ... neskôr ... lebo mi to dobre zapadá do dejovej línie. Musím mu predsa dať dôvod a odštartovať ho nejako k zlu.

Mimochodom, mám pre vás anketku: Aký koniec si predstavujete? Teda: mám tri možnosti:

1. zomrie len hlavný hrdina

2. hl. hrdina zabije svoju milovanu, vdaka comu sa vlastne zabije aj on

3. ostanu obaja zit

Inu moznost neviem ci prispustim :)

bodujete ... citajte ... piste sovky, aby som vedela, co a ako

pa TESI

[ » na začiatok « ]