Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Stratený dedič
Stručný dej: Po boji, v ktorom padol lord Voldemort sa narodilo dieťa. Nik sa nemal dozvedieť, koho je potomkom.
Október bol veľmi príjemný. Príroda sa už dávnejšie sfarbila tými najrôznejšími jesennými farbami. Sem - tam zapršalo a obloha stmavla a sfarbila sa do sivo-čierna, ale väčšina dní bola slnečných a celkom teplých. Takého počasie vyhovovalo najmä pri metlobalových tréningoch. Aj teraz bolo na ihrisku chrabromilské družstvo, ale zatiaľ ešte nehrali. Hádali sa so slizolinčanmi. Náhodou sa stalo, že sa tam stretli v rovnaký deň. Lenže chrabromilčania mali špeciálne povolenie od vedúcej svojej fakulty, profesorky Lupinovej a tak im museli ustúpiť. Museli ,zaškoliť´ novú spoluhráčku, Ericu Fellowovú. Erica bola v štvrtom ročníku a na ,náborovom tréningu´ sa ukázala ako najlepšia zo všetkých uchádzačov o tento uvoľnený post triafačky. Bývala hráčka Allison ležala v nemocničnom krídle s vysokou horúčkou a fialovými vyrážkami (bobrími kiahňami) po celom tele. Teraz sa o ňu starala madam Priscila a dokonca zakázala návštevy, pretože sa bála, aby niekto iný nechytil tie vyrážky od Allison.
,,Čaute," pozdravil ich Ceassario, ktorý odchádzal z ihriska.
,,Dnes nebudú trénovať vaši?" opýtala sa Olivian.
,,Nie, dnes hrajú vaši, Potterová," odvetil znechutene hľadiac na červené metlobalové habity. Hráči sa práve zoskupili okolo kapitána. ,,Špeci povolenie. Idú zaškoliť novú triafačku."
,,Koho?" opýtala sa Ellie a prezerala si tváre hráčov.
,,Fellowovú, Llandoveryová," odpovedal a otočil sa na odchod.
Olivian si vzdychla a vybrali sa s Ellie preč aj oni. Chcela sa pozerať na tréning Slizolinu, lebo dnes bol obzvlášť krásny deň, no Mandy s ňou odmietla ísť. Radšej sa šla prejsť s Joshom, aby sa mohli spolu niekde nerušene muckať. Lenže ona jej to nezazlievala. Aj ona by radšej trávila voľný čas bozkávaním s Faethom. Tak sa radšej vrátili do svojich klubovní. No nenudila sa. Pomohla jednej druháčke s úlohou z Dejín mágie a jednému prváčikovi opravila úlohu z Aritmancie. A potom sa šla pozrieť za svojou sovou - Auriou - aby napísala rodičom.
,,Tak!" zreval Aidan Brook, kapitán chrabromilského družstva, len čo slizolinčania odišli. ,,Vysadnúť na metly!" Bol rozčúlený, ale aj spokojný. Nemyslel si, že im to prejde tak ľahko. Vzdialili sa bez jediného slova, hoci šomrajúc a hádzali na nich vražedné pohľady. Vedel, že dnes majú trénovať Slizolinčania, ale oni potrebovali trénovať s novou spoluhráčkou a tak museli mať tréning už dnes. Veď za necelý mesiac tu bude úžasný zápas s cudzokrajnou návštevou a oni sa predsa chceli dostať do výberu školy. Chcel, aby to boli oni, ich tým, kto bude mať tú česť, otvoriť ich tohtoročné, školské metlobalové zápasy. Bola to výnimočná príležitosť, ktorá sa opakovala každých päť rokov. A on o nej sníval od druhého ročníka, keď videl vtedajší tým bystrohlavčanov otvárať sezónu so švédskym družstvom Vänernských vodníkov. Pamätal si toho najúžasnejšieho hráča ich týmu. Volal sa Hjo Skovde a hral na poste triafača. Bol jednoducho neprekonateľný. Samozrejme, že Švédi vyhrali, hlavne kvôli jeho skvelému výkonu. Stav zápasu bol 250:80. Tajne dúfal, že to budú práve oni, kto bude mať tú česť bojovať tento rok s novým, hosťujúcim družstvom, hoci ešte nikto netušil, odkiaľ budú pochádzať.
,,Erica, pravidlá metlobalu poznáš. Chcem, aby si ukázala to, čo na skúške. Jasné?" otočil sa k nej a ona prikývla. Bolo na nej vidno, že je trochu nervózna, ale keď začali hrať, nervozita opadla. Vo vzduchu zasvišťali odrážačky, sprevádzané unikajúcou ohnivou strelou. Tréning sa začal.
Redaktori školského mesačníka Rokfortská strela mali poradu. Už asi tretiu tento týždeň. Froll im mal jednoducho vždy čo povedať. Ellie Llandoveryová, ktorá sedela vedľa Olivian sa k nej naklonila a jemne do nej štuchla.
,,Vieš, že na Halloween budeme mať večierok?" opýtala sa jej pošepky, aby to Froll náhodou nezačul, inak by sa stalo, že vyletí z kože.
,,Ozaj?" Olivian si posunula ukazovákom okuliare na koreň nosa.
,,Áno. Ale len my, siedmaci. No zo všetkých fakúlt. Vraj, aby sa upevnili medzifakultné vzťahy. Hlavne so Slizolinom," uškrnula sa. Olivian si pomyslela, že ona až tak veľmi upevňovať nemusí. Ona ako jediná mala vzťah so študenom slizolinskej fakulty. Obe hneď zvážneli, keď Froll prestal rečniť a teatrálne si odkašľal.
,,Dúfam, že vás dve ... nenudím," napomenul ich s profesorskou prísnosťou a pokračoval. Pravda však bola, že nudil nielen ich. Bonnes si tak zívol, že skoro spadol zo stoličky.
,,Okrem toho k nám má prísť vzácna návšteva," chvíľu ich držal v napätí, čo bola mimochodom jeho obľúbená činnosť. Bol však vždy o všetkom perfektne informovaný. Nikto z nich netušil ako to robil, ale museli uznať, že bol super.
,,Iste sa niektorí pamätáte na našu tradíciu, keď každých päť rokov pozívame na našu fakultu študentov z iných krajín. Ide o členov cudzokrajného metlobalového družstva, ktorí spolu s vybraným družstvom našej školy otvoria sezónu prvým zápasom. Budú tu asi dva týždne, aby sa aklimatizovali. Zápas sa uskutoční presne 30. októbra, to je už o necelé tri týždne. Na záver sa bude konať Halloweensky ples ako rozlúčka s cudzincami. Má niekto nejaké otázky?" opýtal sa a cúvol, keď do vzduchu bleskovou rýchlosťou vyleteli všetky ruky.
Bol štvrtok. Olivian už čakala pri soviarni, keď k nej konečne po polhodinovom meškaní prišiel jej priateľ.
,,Prepáč, tréning sa nám pretiahol," ospravedlnil sa a pobozkal ju.
,,Nevadí," odvetila s úsmevom. Popravde, bola rada, že ho vidí. Teraz im na seba veľa času neostávalo. Mali toľko povinností. On mal tréningy metlobalu, ona zasa svoj časopis a okrem toho mali všetci veľa, preveľa učiva, keďže sa blížili skúšky z MLOKA. Objal ju a ona sa mu stúlila do náručia. Už tak dlho ju neobjal. Celé dva týždne sa skoro nevideli, len tak ... sporadicky. Jasné, že jej to nestačilo.
,,Vieš, že príde nejaké hosťovské metlobalové družstvo?" opýtal sa jej po chvíli. Objal ju okolo pása a vykročili okolo soviarne k jazeru.
,,Áno. Froll nám to oznámil. Ešte minulý týždeň. Bol z toho celkom vyšinutý," usmiala sa, keď si spomenula na jeho zápalisté oznámenie ich návštevy. ,,Nevieš, odkiaľ budú?" opýtala sa.
,,To nevie nikto. Len riaditeľ. On ich pozýva," mykol plecami. ,,Pokiaľ viem, boli tu už Nóri, Estónci, Ukrajinci, Američania a Japonci. Netuším, kto by to mohol byť tento krát. Môžeme len hádať, koho si vybral. Zatiaľ jeho ponuku nikto neodmietol. Pre všetkých je česť, navštíviť Rokfort." Otočil sa a pozrel sa na majestátny hrad. Jeho veže a vežičky sa vypínali k nebu. Nepoznal krajšie miesto ako bol Rokfort. Keď brigádoval v Rokville, v noci dlho hľadel na hrad a obdivoval jeho majestátnosť a krásu. Do noci z neho svietilo svetlo z arkierových i obyčajných okien aj okienok. Vyzeral naozaj čarovne. Bol perfektným miestom pre ich čarodejnícku školu.
,,Chcel by si, aby ste tento rok proti hosťom hrali vy?" opýtala sa ho.
,,Neviem," mykol plecami akoby ho to nezaujímalo. ,,Viem ako po tom túži Brook. Myslím, že to bude práve vaše - chrabromilské družstvo, ktoré dostane šancu," odvetil zamyslene.
,,Možno," pritakala a zmenila tému, lebo videla, že akosi nie je vo svojej koži. ,,Počul si o tom, že z knižnice zmizli nejaké knihy?"
,,Naozaj?" Faethon ju pustil a zahľadel sa kamsi do diaľky. Jeho pohľad bol však prázdny.
,,Áno. Náhodou som začula slečnu Deeplyovú ako si o tom šepkala s profesorom Dazzleom. Zmizli knihy zo zakázaného oddelenia. Tie, ktoré strážili ochranné kúzla, aby sa k nim nik nedostal." Olivian sa oprela chrbtom o strom.
,,A už ich našli?"
,,Nie. Vraj ich stále hľadajú," odvetila a usmiala sa, keď sa otočil a premeriaval si ju pohľadom so šibalskými iskričkami v očiach. Podišiel bližšie a chcel ju pobozkať, no len sa letmo obtrel o jej pery, keď sa mu vyšmykla s veselým, zvonivým smiechom.
,,No počkaj!" zaškeril sa na ňu a začal ju naháňať. Zvýskla a utekala pred ním. Faethon ju však dobehol a schytil do náručia, zatočiac sa s ňou. Potom padli do trávy, čerstvo pokosenej školníkom Baskervilom a obaja sa smiali. Faethon sa zdvihol na lakťoch a zahľadel sa na ňu. Po pravom skle jej okuliarov liezla lienka. Odtrhol steblo trávy a položil ho tak, aby naň lienka vyliezla. Keď to spravila, vyštverala sa mu až na ruku a tam rozprestrela krídelká a uletela preč. Olivian sa naňho ticho dívala. Pohladil ju po tvári a pobozkal ju na ústa.
,,Vieš, prečo som s tebou začal vlastne chodiť?" opýtal sa nezbedne.
,,Netuším," odvetila so smiechom, tušiac, že z neho nevylezie nič romantické.
,,Máš najkrajší zadok, zo všetkých dievčat na škole a pri chôdzi ním krásne vrtíš," uškrnul sa a obaja sa rozosmiali. Vstala a vážne predniesla. ,,To som veru netušila. Môj zadok a ja sme veľmi poctený tvojou všímavosťou," urobila pukerlík a znova sa pustila do bláznivého smiechu. Zvýskla, keď jej podrazil nohy a padla rovno do jeho náručia. Niekoľkokrát sa s ňou pregúlil až kým neležala pod ním.
,,A prečo sa ti páčim práve ja?" opýtal sa vážne a zahľadel sa jej hlboko do očí. Jej smiech ustal, ale pery stále zdobil nežný úsmev.
,,Prečo?" ozvala sa zamyslene a prstom mu prešla po tmavom obočí. ,,Pretože som sa do teba zamilovala na prvý pohľad," riekla ticho. ,,Do tvojich tmavých vlasov, ...do spôsobu, akým si ich stále strapatíš, ... do tých najkrajších očí, ktoré majú tú nezvyčajnú kobaltovo modrú farbu ..." zdvihla sa na lakťoch a pobozkala ho na obe viečka, nos. ,,Do tvojich úst," šepla a znova ho pobozkala na pery, ,,lebo vedia úžasne bozkávať." Faethon sa usmial a bez ďalších slov jej bozk opätoval.
Všetci sedeli vo Veľkej Sieni a čakali. Niektorí by iste veľmi ocenili, keby si ich riaditeľ švihol, lebo im už poriadne škvŕkalo v žalúdku. Večera bola pre nich momentálne dôležitejšia ako nejaké oznámenie.
,,Neviete, čo má váš dedo na srdci?" opýtal sa nervózne Rollan Pack, vysoký, pehavý štvrták bubnujúc prstami po stole.
,,Nie," odvetili svorne dvojičky.
,,Ak okamžite nepríde a nepovie, čo chce, začnem od hladu obhrýzať stôl!" vyhrážal sa zúfalo, načo sa jeho prísediaci veselo chichúňali. Našťastie svoju hrozbu splniť nemusel, pretože riaditeľ vstúpil do Siene vysmiaty ako ranné slniečko. Postavil sa za ambón, stojaci pred radom profesorských stolov a prehovoril.
,,Moji milí," usmial sa na nich znova zoširoka. ,,Je mi cťou oznámiť vám, že už zajtra, presnejšie - v nedeľu večer - budeme mať tú česť uvítať na Rokforte návštevu z čarodejníckej školy Strieborný Orloj, nachádzajúcej sa v Čechách. Spolu s víťazným družstvom jednej z našich fakúlt otvoria tohtoročnú sezónnu v školskom metlobale a ja pevne verím, že s nami nadviažu nové, priateľské styky. Preto vás žiadam, aby ste sa správali tolerantne a hlavne priateľsky. Reprezentujte našu školu a jej dobré meno, aby si odtiaľto odniesli len tie najlepšie a najkrajšie spomienky. Ďakujem za pozornosť a prajem dobrú chuť," aj riaditeľ si sadol za stôl a díval sa spokojne, ako sa na stoloch ukazujú rôzne druhy všakovakých jedál.
,,Takže budú z Čiech?" opýtal sa Brook a znelo to trochu sklamane.
,,Čo je?" ozvala sa Lorelai Mittensová, chrabromilská triafačka. ,,Čakal si návštevu z Grónska?"
Všetci sa schuti zasmiali, len Aidan sa na ňu zaškeril. Všetci vedeli, že to budú práve chrabromilčania, ktorý budú mať prvý, exhibičný zápas s hosťami. Aidan bol veľmi spokojný, že ich vybrali, pretože aj Slizolinčania mali veľmi dobré šance. Ale oni vyhrali!
Potom si Olivian s Mandy a Joshom všimli, ako Froll s hriankou v ruke pribehol k Bonnesovi, ktorý mal na starosti správy zo sveta.
,,Počuj," odhryzol si a pokračoval prežúvajúc, ,,potrebujeme dobrý článok o tých Čechách. Zisti všetko, čo sa bude dať. Kde vlastne ležia, ich hlavné mesto, čím sú známe ..." vôbec si nevšimol Philipov varovný pohľad. Sedel meravo s vidličkou v ruke a zazerajúc na Erwina, ktorý stále prežúval hrianku.
,,Ak s tým okamžite neprestaneš," varoval ho, ,,jednu ti vrazím! Chcem sa konečne najesť. Daj s tým pokoj! Preberieme to na ďalšej schôdzi, jasné?"
Froll prestal na chvíľu prežúvať a zvraštil obočie, akoby nad niečím premýšľal.
,,Jasnačka! Tak zajtra o siedmej, ráno." Chcel už odísť, ale Bonnes ho zastavil. ,,Zošalel si?! O siedmej ráno? Veď je sobota! Chceme sa vyspať!"
,,Tebe fakt totálne hrabe," pridal sa Tyanry otočiac sa s plnými ústami čokoládových vločiek od vedľajšieho stola.
,,Tak kedy teda?" opýtal sa ich rozhodiac rukami tak zlostne, až mu odletela nedojedená hrianka a pristála rovno na zamračenom ksichte Baskervila, ktorý prechádzal okolo, mieriac von zo Siene od riaditeľského stola.
,,Stačí poobede, o druhej," povedala Patrícia, ktorá sa vyklonila spoza svojej spolužiačky, vypočujúc si celú ich hádku.
,,V poriadku, teda o druhej," zahučal a šiel si sadnúť na svoje miesto, pričom ďalšiu hrianku zlostne prežúval.
Správa všetkých veľmi potešila. Hlavne siedmakov. Dievčatá sa tešili na ples a hlavne na chlapcov z českého týmu. Boli strašne zvedavé, ako budú asi vyzerať. Poniektoré by za taký románik dali neviem čo! Vzrušene preberali každý detail, počnúc oblečením na ples a končiac zápasom, na ktorý sa tešili všetci. Len ostatným sa nepáčilo, že ich tak zákerne vynechali z tej plesovej oslavy. Bolo to podľa nich veľmi brutálne a nespravodlivé. Ale nič sa s tým nedalo robiť. Rozhodnutie riaditeľa bolo neodvratné.
********************************************
P. S.: Prajem príjemné čítanie a ... bodujte ... posielajte sovky, vaše názory a pripomienky rada uvítam ... Testralka
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Milí čitatelia, nikdy by som si nemyslel, že takýto článok niekedy napíšem, ale je to tak a stále neverím, že sa to deje. Dnes v dopoludňajších hodinách nás vo veku 39 rokov navždy opustila naša Jin, niekdajšia vedúca fakulty Bifľomor, významná postava tejto stránky spoluzodpovedná za mnoho zábavných aktivít a stretiek. Pre mňa však bola oveľa významnejšia, bola to moja dlhoročná partnerka a láska.