Kapitola:
Pridaná: 21.9.2007, 20:43:28
Čítaná: 474×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Stratený dedič
Stručný dej: Po boji, v ktorom padol lord Voldemort sa narodilo dieťa. Nik sa nemal dozvedieť, koho je potomkom.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Po boji 2 » Po rokoch ... 3 » Skoro (ne)vypočuté proroctvo 4 » Konečne vo vlaku[/b] 5 » Samé stávky 6 » ,,Rokfortská strela" 7 » Listová horúčka a varovanie 8 » Riaditeľova návšteva 9 » Srdcová kráľovná 10 » Srdcová kráľovná II. 11 » Nedorozumenie 12 » Koncoročné skúšky 13 » Tingle a runy 14 » Prázdniny 15 » Narodeniny 16 » Svadba 17 » Stratené knihy 18 » Hostia na hrade 19 » Krkonošskí vlci 20 » Rozlúčkový ples 21 » Dejiny mágie 22 » U Potterovcov 23 » Šťastný Nový rok 24 » Nevinný 25 » Oddelenie na presadzovanie čarodejníckeho práva 26 » Vypočúvanie 27 » Aká je pravda? 28 » Karty 29 » Krstná mama 30 » Utečenci 31 » Stratený kameň 32 » Nejasný koniec 33 » Spečatený osud

,,Dámy a páni," predniesol upäto profesor Slight Titbit. Starší, bruchatý pán. ,,Na dnešnej hodine obrany proti čiernej mágii sa naučíme ďalšie zaujímavé zaklínadlo. A síce," tresol prútikom po tabuli, kde začarovaná biela krieda napísala ,,Manifestas aperis." ,,S ním súvisí ďalšie zaklínadlo, tzv. Manifesto spirito!" Odkašľal si a pokračoval vo vysvetľovaní.

,,Takže ako som povedal," znova tresol rákoskou po tabuli, ,,Manifestas aperis je kúzlo, ktoré dokáže zviditeľniť to, čo je vám skryté. Rovnako ako kúzlo Manifesto spirito sa používa ako obrana v boji proti rôznym duchom a neviditeľným bytostiam a!" odmlčal sa. Namieril prútikom na Grawlera sediaceho v prvej lavici a vyslovil zaklínadlo. Z konca jeho prútika vyšľahlo akési ružovo červenkasté svetlo a presvietilo lavicu, ktorá teraz vyzerala byť priesvitná. Potom si neverbálnym zaklínadlom privolal časopis. ,,Alebo ho môžete použiť, ak chcete jednoducho odhaliť niečo, čo je vám skryté, však, Grawler!" V ruke držal výtlačok najnovšieho komiksu ,,Ted Superčarodej." Grawler sa červenal ako paradajka. ,,Nabudúce vám za toto strhnem body!" Upozornil ho a opäť sa venoval výkladu preberanej témy, položiac časopis na svoj stôl.

,,Na tejto názornej ukážke ste videli, čo kúzlo dokáže." Prechádzal medzi lavicami. ,,Ale upozorňujem vás, že to platí len na veci, nie na ľudí, i keď by sa dalo považovať šatstvo za vec," upozornil lebo chlapci sa začali povážlivo uškŕňať po dievčatách, zrejme si hľadajúc obeť, na ktorej by si kúzlo vyskúšali. ,,Toto kúzlo je veľmi špecifické. Dokáže odhaliť vec, ktorá nemá vlastnú teplotu. Takže ako som povedal Howl, prestaňte sa tváriť tak nahlúplo, lebo vy určite nezistíte, čo má Trixiová pod svetrom," vravel bez obalu nevnímajúc ako menovaná žiačka zhíkla a Howl sa napriek tomu rozrehotal. ,,Teraz si to vyskúšame. Vystriete svoju ruku s prútikom a urobíte ňou pohyb, akoby ste do vzduchu vpísali neviditeľné N a zvoláte Manifestas aperis!"

Vysvetlil im, že obdobné kúzlo ,,Manifesto spirito" dokáže zviditeľniť ducha, alebo ho dokonca privolať, ak ho vyslovíte a nejaký duch je nablízku. Keď to názorne predviedol, do triedy cez stenu vtiahol Krvavého baróna, ktorému sa okolo členka na nohe omotalo tenké, ale silné lanko po vyslovení kúzla. Hneď na to sa mu ospravedlnil a zrušil zaklínadlo. Krvavý barón naňho zazeral spopod svojho klobúka a nesúhlasne hundrúc si popod nos vyšiel von z triedy.

,,Takže," zahučal hrubým hlasom. ,,Otvorte si knihy na strane 15 a spracujte si poznámky. Na úlohu máte si kúzlo precvičovať."

Bolo ešte len tretieho septembra a oni už zarezávali. Učitelia sa do nich pustili ako osi, nikoho nevynímajúc. Olivian a Mandy mali zrazu spolu s ostatnými kopu úloh. A okrem toho sa musela venovať časopisu. Prvý zápas sa mal konať až o dva týždne, ale časopis mal vyjsť už budúci pondelok. Rozhodla sa, že by do svojej rubriky mohla opísať zápas, ktorý sa odohral v lete v Manchestri. Stáli v ňom proti sebe Ballycastelskí netopieri a Kenmarské kane. Zápas sa skončil víťazstvom Ballycastelských netopierov, 250:130. A pri tom sa skoro stratila jedna triafačka z Kenmarských kaní, pri prenasledovaní ohnivej strely, kvôli zlému počasiu. Našťastie jej to Erwin Froll schválil, hoci ju na pár vecí upozornil.

Olivian sedela pod dubom pri jazere a hľadela na jeho pokojnú hladinu. Čakala na Faethona a rozmýšľala, čo jej asi na narodeniny venuje on. V tomto bola bezradná. Ešte nikdy nemala väčší problém ako nájsť vhodný dar pre svojho priateľa. Sedela tam, keď sa jej o líce čosi obtrelo. Jemné a hodvábne. Červená ruža.

,,Tak tu si," usmiala sa a urobila mu miesto na deke. ,,Aký si mal deň?" opýtala sa, keď ju pobozkal na privítanie.

,,Ani sa nepýtaj," vzdychol si. Ľahol si a hlavu jej položil do lona. Zavrel oči a vychutnával si ten pokoj. Olivian sa mu hrala s vlasmi, keď ju požiadal, aby mu niečo zaspievala.

Najprv sa zdráhala, ale nakoniec sa podvolila. Faethon po chvíli zaspal. Ale jej to nevadilo. Vyzeral strhane a pod očami mal kruhy. Nevedela pochopiť prečo. Zrejme mu tá brigáda veľmi neprospela, hútala v duchu. Jej oči pohládzali každý jeden kúsok jeho tváre. Všetko bolo také pokojné a tiché. Ako jeho dych, keď sa mu hruď dvíhala a znova klesala. Olivian sa naňho nehnevala. Stačilo jej, že je pri nej, že môže byť s ním. Oprela sa o kmeň stromu a privrela oči. Vôbec si nevšimla, že hladina Čierneho jazera sa zachvela. Keď bolo skoro päť hodín, nahla sa, aby ho prebudila.

,,Vstávaj, spiaci krásavec," pobozkala ho. Najprv jemne, len sa obtrela o jeho pery. Ale potom si pritiahol jej tvár k sebe a ona sa poddala.

,,Koľko je hodín?" opýtal sa rozospato a ona mu odvetila.

,,Mali by sme ísť," povedal, posadiac sa vedľa nej.

,,Mali," prisvedčila. Ani jednému z nich sa nechcelo. Preto im ešte chvíľu trvalo, kým sa vrátili.

V piatok ráno nastal ten dlho očakávaný deň, kedy mala Olivian konečne sedemnásť. Už mohla čarovať. Veľmi ju to tešilo. Cítila sa viac slobodnou. Pri raňajkách dostala sovu od rodičov aj od starkých. Ujo James a teta Lilly s rodinou si dali načas, ale ani oni na ňu nezabudli. Aj dievčatá jej už blahoželali a aj Josh jej venoval svoj dar. Len Faethon sa neozval. Nič. Celý deň nič. A to už bolo sedem hodín preč. Keď už jej zúfalstvo dosiahlo najvyšší možný bod, priletela sova so stručným odkazom: ,,O dvanástej na prvom poschodí, pri soche Hubertusa. F."

V prvom momente si pomyslela, že sa asi zbláznil. Dávať si schôdzku tak neskoro? A navyše, dnes vstala o piatej a bola strašne unavená. Ale čo by preňho nespravila. Navyše bola veľmi zvedavá. Počkala, kým dievčatá zaspia a potichu sa vykradla zo spální. Zhodila zo seba nočnú košeľu, ktorý si obliekla navrch oblečenia a so svietiacim prútikom v ruke sa vydala na určené miesto. Faethon ju tam už čakal. Bolo to od neho milé, inak by sa asi bála. Strhol ju do náručia a vášnivo pobozkal.

,,Poď," povedal sprisahanecky a ťahal ju preč.

,,Kam ma to vedieš?" opýtala sa pošepky, ale on jej len povedal, že je to prekvapenie a má vydržať. Usmiala sa a ticho kráčala za ním. Prešli na druhé poschodie, aj na tretie a zamieril k točitému schodišťu vedúcemu do južnej vežičky, ktorej časť stropu bola presklenná, takže sa odtiaľ dali pozorovať hviezdy. Ale nebola to trieda slúžiaca na Astronómiu. Tá bola vyššie.

,,Tak a sme tu," povedal a otvoril dvere.

Olivian nemohla uveriť vlastným očiam. Takú nádheru ešte v živote nevidela. Celá miestnosť, snáď všetky jej kúty boli pokryté horiacimi sviečkami. Vstúpila dnu a kochala sa pohľadom okolo seba. Všetko bolo také čarovné. Kráčala do stredu miestnosti, kde na zemi ležal starý matrac, prikrytý dekou a všade okolo i na ňom boli porozhadzované lupienky kvetov. Na zemi pri ňom ležal podnos s jedlom a dokonca tam bola malá torta s jej menom v tvare srdca.

,,To všetko pre mňa?" opýtala sa prekvapene. A on nemo prikývol. Pristúpila k nemu a objala ho okolo krku.

,,A ja som si už myslela, že si na mňa zabudol," riekla dojato.

,,To by som nemohol," pobozkal ju tak vášnivo až sa jej zatočila hlava. ,,Niečo pre teba mám," povedal a vytiahol z vrecka svoj darček pre ňu.

,,Nič mi nemusíš dávať, toto mi stačí," odvetila skromne.

,,Otoč sa," povedal a pripol jej na krk retiazku. Na koženom remienku visel galeón s dierkou, cez ktorú bol pretiahnutý remienok. ,,Vyzerá to ako minca, ale začaroval som ju tak, že sa na nej ukážu naše tváre vždy, keď si budeme chýbať. Ja mám takú istú," rozopol si vrchný gombík na košeli a ukázal svoju mincu. ,,Tak budem vedieť, že na mňa myslíš a ty budeš vedieť ako mi chýbaš."

Olivian hľadela na svoju mincu v ruke. Nemohla tomu uveriť. Ešte nikdy v živote nedostala krajší darček.

,,Ďakujem, je to krásny dar," odvetila rozochveným hlasom. Znova sa pobozkali. Faethon ju potom usadil na jej čestné miesto kráľovnej tohto večera - na matrac s hromadou ružových lupienkov - a ona sfúkla sviečku na torte. Spoločnými silami ju zjedli a zapili ďatelinovým pivom. Neskôr Faethon pozhášal väčšinu sviečok a ľahli si vedľa seba, pozorujúc jasnú hviezdnu oblohu.

,,Táto je tvoja," ukázal na nebo a na hviezdu, ktorá sa podľa neho jagala najjasnejšie v tú čarovnú noc.

,,Skutočne?" spýtala sa a podoprela si hlavu rukou nadvihnúc sa na matraci.

,,Neveríš mi?" v očiach mu zasvietili šibalské iskričky. Vrhol sa na ňu a začal ju štekliť. A ona sa pod ním zvíjala v záchvate smiechu, až kým neprestal, smejúc sa tiež. Zahľadel sa na ňu, ležiacu medzi ružovými lupeňmi. Odhrnul jej vlasy z tváre a lupienkom v ruke jej jemne prešiel po čele, nošteku, perách i zavretých viečkach. Každé jedno miestočko, ktorého sa dotkol s lupienkom pobozkal. Na ústach sa snáď zastavil najdlhšie, aby si vychutnal do sýta sladkosť tých pier, ktoré tak zbožňoval. Olivian sa k nemu pritúlila a on ju objal, hladiac po chrbte.

,,Táto noc bude len a len naša. Sladké sny, moja malá víla," zašepkal jej do vlasov, voňavých ako jarné kvety. Zaspali prepletí do seba v tuhom objatí.

P. S.: táto kapitolka je trocha kratšia, ale snáď bude o to krajšia ... testralka

mail: Eoska7@azet.sk

[ » na začiatok « ]