Kapitola:
Pridaná: 21.9.2007, 13:47:30
Čítaná: 434×
Hodnotenie: (počet hlasov: 13)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Stratený dedič
Stručný dej: Po boji, v ktorom padol lord Voldemort sa narodilo dieťa. Nik sa nemal dozvedieť, koho je potomkom.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Po boji 2 » Po rokoch ... 3 » Skoro (ne)vypočuté proroctvo 4 » Konečne vo vlaku[/b] 5 » Samé stávky 6 » ,,Rokfortská strela" 7 » Listová horúčka a varovanie 8 » Riaditeľova návšteva 9 » Srdcová kráľovná 10 » Srdcová kráľovná II. 11 » Nedorozumenie 12 » Koncoročné skúšky 13 » Tingle a runy 14 » Prázdniny 15 » Narodeniny 16 » Svadba 17 » Stratené knihy 18 » Hostia na hrade 19 » Krkonošskí vlci 20 » Rozlúčkový ples 21 » Dejiny mágie 22 » U Potterovcov 23 » Šťastný Nový rok 24 » Nevinný 25 » Oddelenie na presadzovanie čarodejníckeho práva 26 » Vypočúvanie 27 » Aká je pravda? 28 » Karty 29 » Krstná mama 30 » Utečenci 31 » Stratený kameň 32 » Nejasný koniec 33 » Spečatený osud

Olivian stála uprostred záhrady obohnanej zo všetkých strán vysokým živým plotom s prútikom z ružového dreva v pravej ruke.

,,Musíš myslieť na niečo krásne. Nájdi si nejakú veľmi šťastnú spomienku, len potom sa to podarí. A vyslov zaklínadlo," poučoval ju dedo Harry. Sledoval ako na malý moment privrela oči a potom s pevným odhodlaním vyslovila zaklínadlo.

,,Expecto Patronum!" zvolala. Z prútika jej vyšľahli strieborné paprsky nie veľmi vydareného kúzla.

,,Dobre," pochválil ju dedo. ,,Skús to ešte raz. Ani ja som to nezvládol hneď po prvý krát, keď ma to učil profesor Lupin. Chce to len silnejšiu spomienku," povzbudzoval ju.

,,No dobre," odvetila. Znova privrela oči. ,,Šťastnú spomienku, šťastnú spomienku ..." opakovala si v duchu. Listovala stránkami pamäte ako stránkami najobľúbenejšej knihy. Vtedy nemala šťastnejšiu spomienku ako boli chvíle strávené s rodinou. Vyberala medzi tými, keď si vyberala svoj vlastný prútik pri nástupe do prvého ročníka na Rokforte, alebo keď jej rodičia kúpili prvú sovu. Zdvihla prútik a vyslovila znova zaklínadlo: ,,Expecto Patronum!" z konca jej prútika vyletel prekrásny strieborný Jednorožec a rozbehol sa po lúke.

Harry Potter sa spokojne usmial na svoju vnučku a objal ju okolo pliec. ,,Si veľmi šikovná, veľmi." Chválil ju žiariac od radosti.

,,Bez teba by som to nedokázala," usmiala sa. Ich okuliare sa zaleskli v žiari zapadajúceho slnka.

Dedo ju naučil toto kúzlo cez minuloročné prázdniny. Bola najlepšia v triede a snáď aj v celom ročníku. Excelovala hlavne na Obrane proti čiernej mágii. Jej dedo bol veľmi skúsený a vynikajúci auror, uznávaný celým rádom Wizengamontu a čarodejníckou spoločnosťou. Aj teraz potrebovala jeho radu. Mala síce chápavých a milujúcich rodičov, ale predsa len sa s niektorými záležitosťami zverovala radšej dedovi.

Sedeli v obývačke a Olivian bola nezvyčajne ticho.

,,Čo je s tebou zlatko?" ozval sa Harry hľadiac na svoju vnučku.

,,No ... je tu taká vec, na ktorú sa ťa chcem spýtať," povedala zložiac si okuliare z očí. ,,Ide o to, že ..." zasekla sa. ,,Akoby som ti to ... je to proste všetko veľmi divné!" vybuchla.

,,No, tak to je veľmi vážne, keď sa takto čertíš," doberal si ju, ale tváril sa pri tom vážne s úmyslom vypočuť si všetko, čo má jeho vnučka na srdci.

,,Za všetko môžu tie blbé veštby," vychrlila zo seba. ,,Najprv runy a horoskopy!" buchla päsťou do vankúšika medovej farby, ktorý sa tak veľmi hodil k ich čokoládovohnedému gauču. ,,Ja viem, že počúvať horoskopy je kolosálna blbosť, ale tieto sú ... no, zhodujú sa. Jednoznačne niečo naznačujú."

,,No tak, no," chlácholil ju Harry. Vôbec nerozumel tomu, čo má to dievča na mysli. O jednej veštbe síce vedel, ale o tej určite nevedela ona. Tak aké veštby a horoskopy?

,,Prepáč," vzdychla si a zaborila si tvár do vankúša. Keď sa trocha upokojila, rozhovorila sa. Povedala mu, čo jej ,,povedali runy" a tiež čo hovorili horoskopy od sestier Longbottomových. Harry bol chvíľku ticho a premýšľal. Spomenula mu aj toho vtáka, ale ani on rovnako ako dvojičky tomu nepripisoval zvláštny význam. Avšak tie veštby ... určite niečo znamenajú. ,,A čo ak sú všetky prepojené?" uvažoval v duchu. ,,Čo ak bola aj posledná veštba Sibyly Trelawnejovej pravdivá a skutočne sa niečo stane?"

,,Áno, je to zvláštne. Veľmi," usúdil a v mysli naďalej spracúval získané informácie.

,,Dedo! Ja tu hovorím o niečom zlom! Veľmi zlom!" čertila sa. ,,Ty veľmi dobre poznáš znamenia smrti, však?!" vyzvedala snažiac sa ho zatlačiť do kúta.

,,Áno," odvetil a pozrel na ňu rovnakými zelenými očami aké mala aj ona. ,,A preto ti vravím, že sa nemáš čoho obávať." Dodal rázne.

Bezmocne sa zvalila na operadlo gauča, zažmúriac oči a nahlas si povzdychla. ,,Si si tým taký istý?" opýtala sa. Stále jej to nedalo pokoj.

,,Isteže," zaklamal. Prv ako jej povie čokoľvek viac, musí sa pozhovárať s niekým dôležitým. S niekým, kto na to bude mať iste svoj múdry názor.

Keď večer Olivian zišla do kuchyne, babička práve čítala noviny a začarovaný riad sa sám drhol v drese. Na stene viseli hodiny, ktoré dostala Ginny od rodičov ako svadobný dar. Na ručičkách boli mená babičky, deda a ich synov. Olivian ako najstaršia vnučka dostala tú výsadu, byť medzi nimi. Ručička s Harryho menom ukazovala ,,na ceste." Len nedávno použil ,,hop - šup" prášok, kvôli návšteve, na ktorú sa vydal.

,,Kam išiel dedo?" opýtala sa Olivian babičky zahĺbenej do čítania Denného proroka.

,,Na akúsi návštevu," odvetila zadumane, prevrátiac stránku novín. ,,Vraj sa za chvíľu vráti."

Olivian vybrala z chladničky krabicu mlieka a naliala si plný pohár. Sadla si oproti babičke a zadumane si z neho odpíjala.

Samozrejme, že myslela na Faethona. Rozmýšľala, čo asi teraz robí. Či aj on si sem - tam na ňu spomenie. Pred necelým mesiacom mal sedemnásť. Už mohol čarovať. Ona oslávi svoje narodky až 5. septembra. Písal jej skoro každý deň, tak ako sľúbil. A ona mu odpisovala. Aspoň mohla využiť ten darček od Mandy, ktorý jej dala na Vianoce. Sada farebných dopisných papierov sa pomaly míňala. Spomenula si, aký mala problém nájsť mu vhodný dar k narodeninám. Dokonca zalarmovala aj Mandy, aby jej pomohla, ale jej dobre mienené rady a nápady jej veľmi nepomohli. Kniha ako dar preňho sa jej zdala dosť neosobná, ostatné nápady tiež a zase retiazka s dvoma príveskami srdiečok, ktoré sa dali rozdeliť, tak trochu trápna. Mala predsa priateľa a nie holuba na značkovanie. Bol to Mandin nápad. Preto ho radšej zdvorilo odmietla. Keď sa zasa vybrala do Šikmej uličky rozhodnutá, že už musí nájsť niečo stoj, čo stoj, mala predsa len aké - také šťastie. V jednom malom zastrčenom starožitníctve našla veľmi pekný rám na fotografiu. Síce to nebolo nič svetoborné, ale bol to darček z lásky. Vložila tam ich spoločnú fotografiu a zabalila s peknou pohľadnicou do pestrého papiera.

,,Si nejaká zamyslená," prehovorila Ginny usmievajúc sa na svoju vnučku. Ako jediná sa na ňu nepodobala. Nemala z nej skoro nič. Teda, až na povahu. V tom bola po nej. Všetci hovorili, že je celý dedo. Počúvala to od narodenia.

,,Povedz mi, kto trápi tvoje srdiečko?" žmurkla šibalsky.

Olivian si to však chcela ešte nechať pre seba. Z rodiny o tom nevedel nikto, že mala konečne priateľa. Hoci aj naďalej musela počúvať jemné zabŕdanie matky, že teraz je ten správny čas na prvú lásku, a že škola predsa nie je všetko. Ale jej babička ... bola iná. Na takého ,,veci" mala akýsi šiesty zmysel. Nič jej neuniklo.

,,No ... dajme tomu, že je tu niekto," usmiala sa záhadne.

,,Mala som pravdu," potešila sa a chytila ju za ruku. ,,Ale aj dedo si všimol tie nálety sov," uškrnula sa pobavene. ,,Pýtal sa ma, či tu niekde postavili novú soviareň." Obe sa rozosmiali. Olivian skoro vyprsklo z úst mlieko. Musela si prikryť ústa rukou.

,,Povedz mi, starká, aké to bolo, keď ste začali spolu randiť? Ty a dedo," prosila ju.

Ginny si vzdychla a nostalgicky sa zasnívala do spomienok ukrytých v najhlbšom a najstráženejšom mieste srdca.

,,Bolo to tak dávno a predsa sa mi to zdá, akoby to bolo len včera," vzdychla si. ,,Poznali sme sa päť rokov, kým mu konečne došlo, že patríme k sebe."

,,Presne ako ja a Faethon," pomyslela si.

,,Vieš, tvoj dedo stále zachraňoval náš čarodejnícky svet. Raz dokonca zachránil aj mňa, ale o tom si už tiež určite počula," podoprela si bradu rukou a hovorila ďalej. ,,V štvrtom ročníku na Rokforte sa zamiloval do jednej bystrohlavčanky. Volala sa Čcho Čchangová. Vydržalo mu to asi rok. A ja som zatiaľ trpezlivo čakala." A s úsmevom dodala: ,,Vyplatilo sa."

Olivian kývla hlavou. Áno, jej starý rodičia boli spolu nepochybne šťastný.

,,A hovorila som ti, že som bola tak veľmi zaľúbená, že som spočiatku v jeho prítomnosti nevládala ani otvoriť ústa?" pobavene sa usmiala. Už to snáď ani nebola pravda. Potom znova pozrela na hodinky a späť na vnučku. ,,Máš ho rada? Toho chlapca," Ginny hľadela spýtavo do vnučkyných smaragdových očí, takých istých aké mal jej milovaný manžel. Zjavne bola zaľúbená až po uši.

,,Áno," odvetila placho.

,,Tak si to uži. Prvá láska - ako sa hovorí - je najkrajšia." Vstala a odložila noviny na policu. ,,Ja idem do postele. Je neskoro. Aj ty by si mala už ísť."

Hodiny ukazovali pol dvanástej. Za oknami bola hlboká noc a jej dedo stále nebol doma. ,,Kto vie, na akú návštevu to vlastne išiel," napadlo ju. Kráčajúc do svojej izby videla spod dverí spálne starých rodičov presvitať lúč svetla. Olivian vedela, že jej babička čaká deda. Tak ako vždy. Nezaspí, kým sa nevráti. Bude ho čakať.

Už zaspávala, keď sa k nej v polospánku donieslo slabé buchnutie. Zavŕzgali schody a zo spálne k nej prenikal tlmený, tichý rozhovor. Lenže ona ho už nepočula. Zaspala.

Spolu s rodičmi vošli do Šikmej uličky, aby si nakúpila potrebné veci na nový školský rok. Posledný rok na Rokforte. Zastavili sa v módnom butiku rodiny Malkinových, v obchode s Čarodejníckou literatúrou pre malých i veľkých. Nakoniec sa zastavili v apatieke, aby si doplnila prísady, ktoré bude potrebovať na prípravu elixírov tento školský rok. Keď prechádzali okolo Predajne sov, s tými najrozličnejšími druhmi snáď zo všetkých svetových krajín, stretli sa s Weaslyovcami. Mandy bola tiež na nákupoch s rodičmi a aj Josh im robil spoločnosť.

,,Tak čo, máte všetko?" opýtal sa, keď sedeli v cukrárni pred zmrzlinovými pohármi.

,,Áno," odvetila Olivian a nabrala si na lyžičku karamelovú zmrzlinu poliatu čokoládou, ozdobenou šľahačkou sa stružlinami horkej čokolády.

,,Ja neviem," odvetila Mandy. ,,Ešte si pre istotu raz skontrolujem zoznam," aj ona si nabrala zmrzlinu, očami kontrolujúc zoznam.

,,Aké si mal prázdniny, Josh?" opýtala sa Olivian.

,,Boli super. S bratmi sme sa vybrali do Wombwellu. Viete, Oscar je maniak do čarovných tvorov. Veď som vám spomínal, že má dokonca prútik vyrobený z dreva, ktoré mu daroval sám Stromostrážca. Alebo nie?" opýtal sa hútajúc, či im to spomínal, alebo nie.

,,Tuším si to spomínal," povedala Mandy zamyslene a zahryzla do oplátky, ktorá tvorila ozdobu zmrzlinového pohára.

,,No a odtiaľ sme sa vydali s Oscarom a Wrenom do Peak Parku a Priesmyku Zlatokožcov," zamyslel sa. ,,Zaujímalo by ma, prečo ho tak pomenovali, keď sa Zlatokožce vlastne vyskytujú len v Severnej Amerike a na Ďalekom Východe. Čudné, nie?" opýtal sa a jeho lyžička zaštrngotala v prázdnom pohári.

,,Hej, čudné," odvetili obe.

,,Už viem, čo som zabudla!" zvolala víťazoslávne Madeline. ,,Musím ešte skočiť do apatieky. Zabudla som na Palinu pravú."

,,A ty si mala aké leto?" opýtal sa Josh, hľadiac na ňu ponad Dejiny mágie pre 7. ročník, keď v ňom unudene listoval, aby sa pozrel o čom im bude profesor Binns prednášať tento rok. Mal dojem, že ak by chcel niekto spáchať samovraždu, kľudne by mu stačilo prísť na hodinu tohto profesora. Efekt by bol zaručený. Unudil by sa až na smrť. Normálne nechápal, akým zázrakom dokázali jeho doterajší študenti prežiť hodiny Dejín mágie.

,,Bolo fajn," odvetila. ,,Ale som rada, že už ideme do školy."

,,Héj, no jasnačka," uškrnul sa. ,,Veď je tam náš kapitánko."

Olivian doňho hodila pokrčený obrúsok. ,,No a čo!"

,,Noooo," zatiahol Josh. ,,Láska moja jediná, kde si mi, keď usínam,..." zatiahol falošne známu pieseň od skupiny Dúhoví Elfovia a zachechtal sa, načo si Olivian zašomrala popod nos čosi o detinskosi. A potom sa zarazil. ,,Aha. My o vlku a vlk za dverami."

Olivian sa obzrela smerom, ktorým Josh ukazoval. Faethon stál pred obchodom s literatúrou a zrejme študoval obsah listu s určenými pomôckami. Ale Olivian sa zdal akýsi iný. Bledší. No aj napriek tomu bol neodolateľný fešák. Vlasy mal teraz zostrihnuté a v rifliach a tesnom tričku, ktoré mu formovalo pekne tvarovaný hrudník vyzeral neodolateľne. Rýchlo vzala ružovú servítku zo stojančeka, načmárala naň odkaz a poskladala ho do malej volavky. Josh vytiahol prútik a začaroval ju, aby mohla lietať. Olivian do nej fúkla a poslala ju k nemu.

Faethon sa zamračil, keď mu čosi narazilo rovno do ucha. Malá ružová volavka. Na krídle mala niečo napísané. Roztvoril ju a prečítal si celý odkaz. Otočil sa a pohľadom blúdil po námestí Šikmej uličky. Sedela tam. Usmievala sa naňho a mávala mu. Keď k nim vykročil s úsmevom na perách, uvedomil si, že je snáď krajšia ako si pamätal.

****************************************************

P. S.: Pokračovanie? No, snáď nabudúce ... ak sa pošťastí

Zatiaľ sa majte .... Testralka

[ » na začiatok « ]