Kapitola:
Pridaná: 18.9.2007, 19:48:58
Čítaná: 442×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Stratený dedič
Stručný dej: Po boji, v ktorom padol lord Voldemort sa narodilo dieťa. Nik sa nemal dozvedieť, koho je potomkom.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Po boji 2 » Po rokoch ... 3 » Skoro (ne)vypočuté proroctvo 4 » Konečne vo vlaku[/b] 5 » Samé stávky 6 » ,,Rokfortská strela" 7 » Listová horúčka a varovanie 8 » Riaditeľova návšteva 9 » Srdcová kráľovná 10 » Srdcová kráľovná II. 11 » Nedorozumenie 12 » Koncoročné skúšky 13 » Tingle a runy 14 » Prázdniny 15 » Narodeniny 16 » Svadba 17 » Stratené knihy 18 » Hostia na hrade 19 » Krkonošskí vlci 20 » Rozlúčkový ples 21 » Dejiny mágie 22 » U Potterovcov 23 » Šťastný Nový rok 24 » Nevinný 25 » Oddelenie na presadzovanie čarodejníckeho práva 26 » Vypočúvanie 27 » Aká je pravda? 28 » Karty 29 » Krstná mama 30 » Utečenci 31 » Stratený kameň 32 » Nejasný koniec 33 » Spečatený osud

Podkapitola II: Amorov šíp

Stál tam a ani on skoro nedýchal. Natiahol k nej ruku a vystrel dlaň. Čakal. Stála tu pred ním krajšia ako ktorákoľvek kráľovná, v dlhých hodvábnych šatách farby tmavozeleného smaragdu, s vlasmi pekne upravenými a vypnutými na temene hlavy, voňajúc ako svieži jarný vánok. Celkom mu opantala zmysly. Ale to sa vlastne stalo už tak dávno. Pamätal si chvíľu, keď sa s ňou prvý raz stretol. Bola taká nesmelá a predsa jej z očí sršala istá dávka odvahy. Jeho nežná Olivian. Už vtedy vedel, že iná si jeho srdce nikdy nezíska. Vedel, že šťastný môže byť len s ňou. Celých päť rokov sa odhodlával, že jej prejaví svoje city, ale vždy to skončilo len pri úmysloch. Teraz to však bolo iné a on to cítil. Už vtedy na začiatku školského roka, keď sa spolu rozprávali. Čítal v jej očiach ako v otvorenej knihe, hoci si ničím nemohol byť istý. Ale v jeho duši sa usadila maličká iskierka nádeje. Lenže potom sa mu do plánov primiešal tak veľmi neplánovane Kewan. A on bol zúfalý. Žiarlil! Šalel z každého jeho slova, ktoré zachytili jej uši, z každého dotyku, keď sa ju čo i len pokúšal objať! Niekedy sám seba nespoznával. A vtedy, keď jej namiešal ten nepodarený Nápoj lásky! Všetko v ňom len tak vrelo, keď ju profesor Grossamer omráčil, stál neďaleko a zachytil ju, aby nepadla na dlážku. Držal ju v náručí, hoci len na malú chvíľu, kým ju od neho nevzal Grossamer Rascal. Keby tam vtedy nebol, začaroval by toho vola Reena tak, že by ho jeho vlastná mater nespoznala! Ale ona Kewana vytrvalo odmietala a to mu opäť vrátilo stratenú rovnováhu. Vtedy sa rozhodol, že jej napíše a vyjadrí city aspoň anonymne. A teraz? Bola tam. Stála len na krok od neho, žiarivá a nevinná ako ľaliový kvet, ktorého pohládza mesačný jas.

Olivian vystrela svoju ruku a vložila ju do dlane svojho neznámeho ctiteľa. Pohla sa a urobila pár krokov smerom k nemu. Všetko čo videla bolo, že mal na sebe slávnostný habit, ktorý mu sedel ako uliaty, vlasy mal začesané dozadu a v ruke držal ružu. Keď zdvihla oči k jeho tvári ostala prekvapene stáť. Mal na nej čiernu masku s drobnými kamienkami okolo očí, ktoré sa trblietali vo svite mesiaca.

,,Kto to len je? Kto?" uvažovala v duchu. Jeho pery sa roztiahli v úsmeve, ale nepreriekol ani slovo, keď sa zohol k jej rúčke a galantne jej ju pobozkal.

,,Kto si?" ozvala sa po chvíli ticha. Stáli oproti sebe a dlho si hľadeli do očí. On vnímal ako sa chveje a ona cítila jeho silu a odhodlanie.

,,Naozaj to chceš vedieť?" opýtal sa tichým, zastretým hlasom plným očakávania a podával jej ružu, ktorú prijala. Pravda bola, že sa snažil pripraviť na každú jej možnú reakciu. Výsmech, útek, odmietnutie. To by ho zranilo, ale musel by sa s tým naučiť žiť. Nečakal však toto. Ona tam stála ticho a stále naňho nemo hľadela. Netušil, že spoznala jeho hlas, bezpochyby a na prvý krát. Z oka sa jej vykotúľala slza.

,,Ty plačeš?" opýtal sa sklamane mysliac si, že jeho šance sú v tejto chvíli hlboko pod bodom mrazu. Takúto reakciu fakt nečakal. Nevedel čo má robiť. Natiahol k nej ruku a nežne jej zotrel slzu z tváre, netušiac, že plače od šťastia, od radosti ...

Mala chuť zvýsknuť, smiať sa, tancovať ... ale nebola schopná jediného slova. Miesto toho sa dotkla jeho teplej ruky, ktorou jej vysúšal neposlušné slzy a vtisla mu bozk do dlane, dvihnúc k nemu oči. Vydýchol si. Pocítil úľavu, ako keď niekomu zo srdca spadne ťažký balvan. Na mihalniciach sa jej trblietali slzy sťa drobné perličky. Vzal jej tvár do dlaní a nežnými bozkami jej vysúšal slzy z tváre. A ona sa nebránila. Objala ho, pritúliac sa k nemu a nechala ho, nech jej zotiera slané slzy bozkami. Cítila ich horúčosť a nehu. Rovnako ako jemné dotyky rúk, ktoré ju objímali. Keď sa spojili ich pery v nežnom bozku, mala dojem, že sa mu rozplynie v náručí ako letný opar po daždivých nociach. Stále tomu nemohla uveriť. Bozkával ju princ z jej snov! Bola by sa rada uštipla, či sa jej to len nesníva, ale teraz?! Nie, teraz nemohla. Teraz si len spokojne vychutnávala jeho bozky, ktoré sa nielen prehlbovali, ale aj predlžovali.

Odtrhli sa od seba až po hodnej chvíli. Olivian sa cítila ako omámená. Bola opitá šťastím a láskou. Natiahla k nemu ruky a potiahla za šnúrku, ktorá držala jeho škrabošku. Musela sa uistiť, že je to naozaj on. Že ju bozkávali jeho pery, a že cítila divoký tlkot jeho srdca! Skutočne. Stál pred ňou on. Študent Slizolinskej fakulty, Faethon Rumour. Sen, o ktorom si myslela, že sa nikdy nesplní ... sa zhmotnil a stal sa skutočnosťou.

,,Prečo práve ja?" opýtala sa. Potrebovala to počuť. Viac ako čokoľvek iné. Musela vedieť, že to nie je len hlúpy žart, že nešlo o žiadnu stávku ako tomu blbému Kewanovi.

Chytil ju za ruku a priložil ju na svoju hruď, kde tak usilovne pracovalo jeho tlčúce srdcu. ,,Bije len pre teba. Ty jediná si jeho kráľovnou," povedal a pohladil ju po tvári. ,,Ľúbim ťa a veľmi dúfam, že aj ty ku mne niečo cítiš. Alebo sa mýlim?"

,,Ľúbim ťa, Faethon Rumour ... veľmi. Od prvej chvíle," priznala sa aj ona. ,,Tak veľmi som si želala, aby si to bol ty," priznala sa. Objal ju so šťastným smiechom a zatočil sa s ňou.

,,Ideme na ten ples?" opýtal sa s úsmevom jej hľadiac do očí, keď ju rozosmiatu zložil na zem.

,,Áno," odvetila a skôr ako vyšli z balkóna, ukradol si od nej ďalší bozk. Na balkóne po tej krásnej chvíli ostala len čierna škraboška. Maska, od kamienkov ktorej sa odrážali mesačné lúče a krvavý lupeň červenej ruže.

Keď vošli do Siene ruka v ruke, asi najviac bola prekvapená Penny s Kewanom. Kewan bol už druhýkrát tohto večera postrelený a teraz ho kamaráti odnášali do nemocničného krídla s ťažkým stonaním. Utrpela aj jeho druhá polovica zadku. Hneď na to odčaroval riaditeľ Zloduchovi luk aj šípy, ale jemu to nevadilo. Zameral sa na iný cieľ. Nenápadne sa dostal za Baskervila - školníka - a začal mu poťahovať príčeskom, ktorý si kúpil kdesi v Rokville, (aby si zakryl lysinu po extra odmastňovacom šampóne od dvojičiek), pričom sa ten vznášal pár centimetrov nad jeho hlavou. No a keď na to prišiel, začal nahánať Zloducha po celej Sieni.

Olivian sa však obávala Madelininej reakcie, pretože ona veľmi Slizolinčanov nemusela. No ona sa na ňu zoširoka usmievala a Olivian si nebola istá, či je to preto, že do tekvicového džúsu pripadli nejaký alkohol, alebo preto, že ju Josh nežne bozkával pri tanci za uškom.

Penny na protest vytiahla do tanca chalana, ktorého mala najbližšie po ruke a ten skoro odpadol od šťastia, keď sa naňho dokonca prisala v nie práve priateľskom bozku. Oni to však nevnímali. Faethon ju držal v náručí, tancovali a nevnímali nič a nikoho iného. Celý, celučký večer pretancovali v objatí, zhovárajúc sa a smejúc. Keď sa nad ránom lúčili, dohodli sa, že sa stretnú hneď po raňajkách. Faethon ju bol odprevadiť a dal jej posledný bozk na dobrú noc. Ona za ním hľadela ako si spokojne popiskujúc mieri do klubovne v žalároch. Otočila sa na opätku a vybehla hore schodmi.

,,Zmoknutá víla," povedala heslo, Tučná pani (ešte stále znepriatelená s vílou) sa prehla, aby ju vpustila a ona prešla cez prázdnu klubovňu. V spálni bolo ticho. No len čo vošla dnu, ktosi jej odzadu prikryl ústa rukou a ťahal ju späť. Až v klubovni ju pustil.

,,Dočerta! Mandy! Chceš, aby som dostala infarkt?!" zvolala, snažiac sa veľmi hlasno nekričať.

,,Ou, prepáč," ozvala sa jej priateľka chichotavo. ,,To som nechcela." Doviedla ju k pohovke a ukázala, aby si sadla, pričom sa stále chichotala. ,,Takže to bol on? Faethon Rumour je ten tajný ctiteľ?" opýtala sa bez obalu, len čo sa na chvíľu upokojila.

,,No ... áno," odvetila hľadiac na ňu a očakávajúc ďalšiu bláznivú reakciu.

,,No, pravdu povediac, myslela som si to," vzdychla si, akoby nemala inú možnosť.

,,Ako to?" strhla sa Olivian.

,,No, ak si myslíš, že som si nevšimla všetky tie vzdychy a túžobné pohľady, ktoré si naňho hádzala, tak to ti vravím, musela by som byť slepá ako patrón," zachichotala sa.

,,Prepáč, že som ti to nepovedala. Ale vieš, je zo Slizolinu a ..." Mandy ju prerušila mávnutím ruky.

,,Ja viem, je to tak trochu aj moja chyba. A teraz mi povedz, čo sa stalo potom, čo som odišla zo spálne. Chcem všetky podrobnosti!" varovala ju s výhražne zdvihnutým prstom.

Olivian jej všetko vyrozprávala, snažiac sa nič nevynechať. Mandy ju len ticho počúvala a prikyvovala, alebo sa chichotala. Už si naozaj začínala myslieť, že pila aj niečo iné ako tekvicový džús, či vaječný punč.

,,Videla si ako sa tvárila Penny?" opýtala sa po chvíli ticha. ,,Vôbec to nečakala. Stále si myslela, že raz ho získa."

,,To nie, ale videla som Kewana, keď ho odnášali priatelia z tanečného parketu s trčiacim šípom zo zadku," uškrnula sa. Obe sa rozosmiali.

,,Vieš, čo mi prezradil Joshua?" vyvalila na ňu Mandy oči.

,,Čo také?" opýtala sa s obavami.

,,Že ťa vraj chcel dostať len preto, lebo sa stavil s tým hlupákom Lukom, že to dokáže! A stavili sa o novú metlu? Chápeš? O metlu!" zvolala neveriaco.

,,No, nepodarilo sa mu to. Ale niečo som vedela. Faethon ma pred ním varoval hneď v prvom liste," dodala zasnene.

,,A vieš čo si ešte myslím?" opýtala sa zadumane Mandy.

,,Hm?"

,,Že to bol práve on, kto začarovával Kewana."

,,To je dosť možné," usmiala sa Olivian.

,,Je ako rytier na bielom koni," nadhodila Mandy. ,,Ale aj ja mám toho svojho. Som taká šťastná, že aj tebe sa podarilo nájsť svoju lásku. Naozaj."

Priateľky si padli do náručia a chichotajúc sa objali. Skutočne jej to priala. S Olivian sa priatelili snáď už od narodenia a nikdy neprejavila taký záujem o žiadneho chlapca ako o Feathona. Zdalo sa, že Amorov šíp ju zasiahol naozaj presne, keď ju tak pobláznil. Vždy si myslela, že u nej bude jej láska prvá aj posledná. Že sa dokáže zamilovať raz a navždy. Veľmi si priala, aby jej to s tým Rumourom vyšlo a aby jej nezlomil srdce. Inak by ona musela jemu zlomiť krk ... alebo niečo inšie.

,,Ako dobre, že je ešte len nedeľa. Inak by som si musela naschvál ublížiť, len aby som sa dostala do nemocničného krídla a trochu si pospala," šepla Mandy, keď si líhala do postele.

,,Veru," prisvedčila Olivian s úsmevom. ,,Ale je tam aj Kewan," pripomenula jej a počula ako Mandy čosi nesúhlasne zamrmlala.

P. S.: Táto kapitolka je trochu kratšia, ale načo predlžovať ich agóniu? Nech sa majú radi!!! :o))) testralka

[ » na začiatok « ]