Kapitola:
Pridaná: 18.9.2007, 14:05:25
Čítaná: 479×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Stratený dedič
Stručný dej: Po boji, v ktorom padol lord Voldemort sa narodilo dieťa. Nik sa nemal dozvedieť, koho je potomkom.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Po boji 2 » Po rokoch ... 3 » Skoro (ne)vypočuté proroctvo 4 » Konečne vo vlaku[/b] 5 » Samé stávky 6 » ,,Rokfortská strela" 7 » Listová horúčka a varovanie 8 » Riaditeľova návšteva 9 » Srdcová kráľovná 10 » Srdcová kráľovná II. 11 » Nedorozumenie 12 » Koncoročné skúšky 13 » Tingle a runy 14 » Prázdniny 15 » Narodeniny 16 » Svadba 17 » Stratené knihy 18 » Hostia na hrade 19 » Krkonošskí vlci 20 » Rozlúčkový ples 21 » Dejiny mágie 22 » U Potterovcov 23 » Šťastný Nový rok 24 » Nevinný 25 » Oddelenie na presadzovanie čarodejníckeho práva 26 » Vypočúvanie 27 » Aká je pravda? 28 » Karty 29 » Krstná mama 30 » Utečenci 31 » Stratený kameň 32 » Nejasný koniec 33 » Spečatený osud

Olivian odvtedy pravidelne každý piatok dostávala ďalšie listy a každý bol niečím iný, výnimočný a úžasný. Mandy si ju preto doberala a skúšala uhádnuť kto je tým tajným ctiteľom. Ale jej snaha bola márna. Pri všetkých chalanoch, ktorých menovala jej priateľka krútila hlavou so slovami: ,,Nie, to určite nie je on." Bola spokojná. V jednom z listov jej napísal, že čoskoro odhalí svoju identitu a prosil ju ešte o trocha trpezlivosti. A ona mu verila. V poslednom liste, ktorý doniesol jeho pekný Výr pred prázdninami jej zaprial krásne sviatky a ona sa mu tiež odvážila konečne prvý raz odpísať. Poslala mu veselú Vianočnú pohľadnicu, kde traja elfovia spievali koledu stojac pod obrovským Vianočným stromčekom. Aj ona mu zapriala Šťastné a Veselé Vianočné sviatky, hoci nemohla tušiť, že on ich nestrávi v kruhu rodiny, ale na Rokforte, medzi múrmi ich školy.

Pár dní pred odchodom domov dostala ,,záchvat nenávisti," vyvolaný nesprávnou koncentráciou a zložením prísad nápoja, ktorý mala primiešaný v čaji. Za to bol zodpovedný samozrejme nik iný ako Kewan Reen. Pri poslednom zúfalom pokuse získať si jej lásku - po dobrom alebo po zlom - nalial jej do čaju vlastnoručne pripravený elixír,,nápoj lásky". Lenže on nebol v elixíroch žiadny excelent a pridal tam menej ľubovníka ako mal a okrem toho zrejme aj o štipku viac nasekaného kvetu bazy čiernej, čo spôsobilo pravý opak. Olivian z toho dostala záchvat. Len čo ho uvidela, začala po ňom hádzať všetko, čo jej prišlo pod ruku a nadávala mu do trkvasov, odroňov, tupcov a všelijako inak. Keď naňho chcela vytiahnuť prútik, zasiahol ich učiteľ Elixírov, Grossamer Rascal. K prerušeniu všeobecnej zábavy všetkých vo Veľkej Sieni, ju omráčil a odniesol na ošetrovňu. Reenovi za to strhol dvadsať bodov a ubezpečil ho, že sa teší na hodiny strávené s ním po škole celý mesiac. Vraj sa má ešte čo učiť. Reenovi už bolo jasné, že svoju stávku prehral. Zato Luke Thomas sa tváril veľmi spokojne pri pomyslení na novučičkú metlu, za ktorú nevyvalí ani jediný sikel.

Olivian sedela vo vlaku a sledovala snehové vločky, ktoré tancovali v mrazivom vetre narážajúc do okna. Vnútri bolo príjemne teplo a všetci boli ponorení do ticha. Mandy spala opierajúc sa o Josha, ktorý ju objímal, nežne ju hladkajúc po ruke. Viola lúštila nejaký hlavolam a Virginia čítala nejakú knihu s názvom ,,Môj nežný čarodej." Na titulke bol obrázok krásneho, statného muža, s poodhalenou hruďou. V náručí mu spočívala hlavná hrdinka, rovnako krásna plavovláska. Postavičky na obale knihy sa hýbali. Chvíľu na seba len zaľúbene hľadeli a potom si venovali krátky, milenecký bozk. Vedela si predstaviť o čom tá kniha asi je. Ju takéto zamilované braky nezaujímali. Dýchla na sklo, ktoré sa zahmlilo a prostom doň napísala ,,F." Rozmýšľala, čo asi robí Faethon. Nevidela ho vo vlaku. A tak mu aspoň v duchu zo srdca zapriala krásne sviatky.

Na stanici sa rozlúčila s ostatnými a bežala k otcovi s kufrom v jednej ruke a klietkou so svojou sovou v druhej ruke.

,,Ahoj, miláčik," pozdravil ju otec veselo, objal ju a vtisol jej bozk na čelo.

,,Ahoj, oci," objala ho aj ona.

,,Poď, mama je už netrpezlivá. Písal ti tvoj brat?" opýtal sa, keď zdvíhal zo zeme jej kufor s klietkou.

,,No, áno. Ale čo sa deje?" vyzvedala.

,,Mama je nervózna, lebo k nám chce doviesť svoju priateľku," vysvetlil, keď prešli cez stenu nástupišťa 9 a 3/4. Zamierili k východu zo stanice, ponáhľajúc sa k zaparkovanému autu, peknému, čiernemu mercedesu. O tom sa jej braček nezmienil.

,,Ako ide škola?" otec otočil kľúčom v zapaľovaní a naštartoval motor.

,,Fajn. Ako vždy," odvetila zadumane.

,,To ma teší, dievčatko moje," usmial sa spokojne a sústredil sa na šoférovanie, lebo počasie sa zhoršilo a vonku bola poriadna metelica.

,,Albus? Si to ty?" ozvalo sa z kuchyne, len čo otec odomkol vchodové dvere a oprášili zo seba sneh pred dverami. Hneď na to sa v predsieni objavila aj mama. ,,No konečne," zvolala s úsmevom a objala svoju dcéru. ,,Už som sa začínala báť. Počasie sa zhoršilo." Vyzrela von oknom a pokrútila hlavou, keď videla tú snehovú nádielku.

,,Všimli sme si," podotkol veselo jej manžel.

,,Nathanael je už doma?" opýtala sa Olivian. Zhodila zo seba kabát i čiapku so šálom a rukavice strčila do vreciek kabáta.

,,Ešte nie. Prídu až zajtra," odpovedala jej mama a ponáhľala sa späť do kuchyne, aby vytiahla koláč z rúry.

,,Vieš, spolu s Melody," doplnil otec, na čo počuli ako si mama čosi zašomrala popod nos. Olivian ju veľmi dobre poznala a určite typovala správne, že to bolo čosi ako: ,,Neviem, kde sa tak ponáhľa, je mladý a má ešte na ženenie čas."

,,Poď, určite si hladná. Mama uvarila tvoje obľúbené jedlo," objal ju okolo pliec a viedol do kuchyne, kde to krásne rozvoniavalo. Za malú chvíľku sa pred ňou na stole ocitol tanier palaciniek poliaty čokoládou, s troškou javorového sirupu a so šľahačkou.

,,Ak toto všetko zjem, len ťažko vyjdem na poschodie," uškrnula sa a pustila sa do nich akoby ešte v živote nejedla.

Na druhý deň pomohla mame s prípravou slávnostnej večere a potom otcovi ozdobiť azda tú najkrajšiu jedličku akú kedy mali. Otec používal kúzla, medzi iným aj veľmi jednoduché ,,Vingardium Leviosa," aby ľahšie dostal ozdoby na stromček, kým ona všetko robila sama. Mimo školy nemohli čarovať. Až do sedemnástich. To platilo stále. Keď prestreli stôl, vyzeralo to, akoby sa tu mala konať nejaká recepcia a nie obyčajná Vianočná večera. Mama si na tom dala veľmi záležať a nenechala sa od nikoho presvedčiť, že je to prehnané.

Olivian sa neskôr odobrala hore, aby mohla v pokoji zabaliť darčeky a preobliecť sa. Jej o štyri roky starší brat prišiel s priateľkou ako vždy načas. Hodinku pred podávaním večere, vyhovárajúc sa, koľko veľa práce mali teraz u sv. Munga cez sviatky. Ako im dal vedieť, Melody bola mukelka, ale o čaroch vedela všetko z rozprávania svojej sesternice. Nathanael sa so všetkými zvítal, potom svoju priateľku predstavil a kým ju nechal v ich spoločnosti, on bežal poukladať darčeky, ktoré doniesli pod stromček.

Večera prebehla skvele, o čom svedčil aj blažený výraz Olivianinej matky Panthey. Melody jej vychválila nielen skvelú večeru, ale aj celú výzdobu ,,až do neba." Melody bola veľmi sympatická. Pôsobila ako milé a veselé dievča. Bolo vidno, že jej brata naozaj ľúbi. A on ju, samozrejme. Nathan bol vysoký, ramenatý mladý muž, s červenými vlasmi, veselými očami a jamkami v lícach, ktoré sa objavili zakaždým, keď sa usmial. Melody sa k nemu veľmi hodila. Mala krásne, kučeravé blond vlasy, hnedé oči a jemnú, oválnu tvár. Olivian dokázala pochopiť, prečo sa do nej zamiloval. Bola úžasná.

Pred tým ako sa všetci pobrali do postelí im rodičia oznámili, že zajtra navštívia starkých. Nathanael a Melody odišli do svojich spální, ale ona ostala sedieť na schodoch po tme. Počúvala ako sa jej mama rozplýva od šťastia a spokojnosti ako dobre všetko dopadlo a aká je Melody podľa nej milá. Videla ako otec zapol hi-fi vežu a pustil ich obľúbenú pieseň. Nežne vzal svoju manželku do náručia a ona sa k nemu pritúlila. Spokojne si vzdychla a ovinula mu ruky okolo krku, keď sa k nej nahol a ich pery sa spojili rozhodne nie v krátkom bozku. Olivian sa usmiala, vstala a potichučky odišla do svojej izby. Toto bola ich chvíľa a ona ich nechcela rušiť.

Ráno ju prebudil bratov hurónsky rev: ,,Ľudia, vstávajte! Sú Vianoce! A je tu kopa darčekov!"

Voľky, nevoľky si obula papuče a natiahla na seba župan. Ako tak si uhladila čiernu záplavu vlasov a zišla dole. Mama a otec sedeli na gauči, Melody v kresle a jej brat kľačal na zemi prehŕňajúc sa v kope darčekov, ktoré rozdeľoval a podával ich majiteľom, tváriac sa pri tom ako desaťročný huncút. Niekedy vážne uvažovala, že nie je tak celkom ,,v poriadku." Ale bol skvelý, bola s ním zábava a ona ho milovala. Bol to jej veľký brat.

Do izby si niesla plnú náruč darčekov. Od otca dostala knihu ,,Dávna čarodejníca história" od Eliassie Bowenovej. Vždy ju prekvapovalo ako si otec všetko dobre pamätá. A to spomenula niekedy cez leto, že by tú knihu chcela mať. Bol proste super. Mama jej darovala sveter a pár teplých ponožiek. Od brata a Melody dostala veľmi peknú voňavku. ,,Nathan povedal, že sa ti určite bude páčiť," povedala Melody čakajúc, čo na ňu povie. No, fajn. Ani nemusela klamať. Bola naozaj krásna. Milovala kvetinové vône. Veľmi pekne poďakovala a čakala, kým aj ostatní otvoria svoje darčeky.

Ona dala otcovi prvé vydanie knihy ,,Životné výhry Olivera Wooda" od Susan Bonnovej a bratovi venovala detektívku ,,Shirak Domles: Smrť v Londýnskom exprese." Všetci traja boli totiž vášniví čitatelia, i keď sa žáner ich obľúbenej literatúry líšil. Mame venovala parfum s názvom ,,Ružový sen," ktorý patril k jej obľúbeným. Pre Melody však nekúpila nič, keďže o jej existencii sa dozvedela len včera. Jej braček bol niekedy tak trochu tajnostkársky, rovnako ako ona. Ale vynašla sa. Venovala jej škatuľku čokoládových žabiek, ktoré si kúpila vo vlaku na ceste domov. Myslela si, že ju trocha mágie poteší, keďže je mukelka. A mala pravdu. Melody nad tým híkala a veselo sa smiala, keď jej žabka z krabičky skočila na plece. Bolo očividné, že to považuje za najkrajší vianočný darček, na čo si Olivian spokojne vydýchla, pretože trapas z toho, že pre ňu nič iné nemá bol zažehnaný.

Ale ani dvojičky na Olivian nezabudli. Dostala od nich pergamen s predpoveďou horoskopu na celý budúci rok. Dokonca aj Josh na ňu myslel. Poslal jej po svojej sove veľmi praktický darček. Nové puzdro na okuliare. Bolo krásne. Obtiahnuté zeleným zamatom. Naozaj už súrne potrebovala nové. Staré puzdro bolo rozbité, od vtedy ako si naňho Kewan sadol, keď sa ju zasa raz neúspešne pokúšal zbaliť. A od Mandy dostala veľmi prezieravo krásne dopisné listy v vôňou pižma a spolu s nimi sadu farebných, vonných pier, z ktorých každé voňalo inak.

Ani ona nezabudla na svojich priateľov. Dvojičkám kúpila nové Cigánske tarotové karty, Mandy náramok, ktorý sa jej tak veľmi páčil, z obchodu Jewelry a Josh od nej dostal knihu ,,Príručka mladého komentátora" od Leeho Jordana. A nezabudla ani na svoju svoju sovu, ktorej kúpila sovie keksy.

Keď v to poobedie prišli k starým rodičom, otvoril im strýko James. Veselo sa s nimi zvítal a vtiahol ich dovnútra oznamujúc im, že starký sú zaneprázdnený. Prišiel k nim na návštevu terajší riaditeľ Rokfortskej strednej školy. Všetci sa tomu čudovali, ale strýko James im nevedel povedať o čo ide, pretože Niall Longbottom nič neprezradil. Sedel spolu s dedom Harrym a babičkou Ginny v obývačke, ale neboli sami. Boli tu aj Weaslyovci, Ron a Hermiona.

Niall sedel oproti nim v pohodlnom kresle a rozmýšľal ako začať. Vedel, že ruší ich Vianočnú pohodu, ale inokedy nemal čas a nechcel to viac odkladať.

,,Pán Potter, chcem sa vás opýtať jednu veľmi dôležitú vec," na krátko sa odmlčal. ,,Ide o vašu jazvu," vysvetlil.

,,A čo je s ňou?" opýtal sa Harry.

,,Môj otec mi vravel, že vás po Voldemortovej smrti prestala páliť. Je to pravda?" opýtal sa priamo.

,,Áno, je to tak. Odvtedy ma nepálila," pritakal Harry zadumane rozmýšľajúc, kam tým Niall mieri.

,,Prečo sa na to pýtate po toľkých rokoch?" opýtala sa Hermiona.

,,No, je tu jedna záležitosť, kvôli ktorej som to musel urobiť," odvetil zadumane.

,,A to?" ozval sa Ron.

Ginny sedela ticho vedľa svojho manžela a popíjala čaj.

,,Ide o jedno ... proroctvo," prezradil Niall. Rozmýšľal či im to má prezradiť, ale nakoniec, kto bol viac oprávnený vedieť ho, ak nie ten, ktorý porazil lorda Voldemorta a jeho verní priatelia?

,,Proroctvo?" Harry sa zahniezdil na gauči a čakal, kým bude Niall pokračovať.

,,Áno. Ide o posledné proroctvo Sibyli Trelawneyovej." Ginny chytila svojho manžela za ruku a on jej ju upokojujúco stisol.

,,A prezradíte nám ho?" opýtala sa Hermiona.

Niall si odpil z harmančekového čaju a odkašľal si: ,,V ďalekom mestečku nazývanom Greta, žije malý chlapec, no je z nášho sveta. Jeho krv je stará, modrá, vznešená, po predkoch temných, dávnych, nechtiac zdedená. Zlo sa opäť vracia, no má inú tvár, na rozdiel však od nich, má i vzácny dar. Zachová nám pokoj, či navráti zlo?" dokončil a vzdychol si. ,,Žiaľ, problém je v tom, že koniec proroctva som sa nedozvedel. Ale znie približne takto. Nikdy som nevynikal v básnickom krúžku, takže to nie je doslova, no nič som nevynechal, tým som si istý."

,,Posledné proroctvo Trelawneyovej?" ozval sa Ron hľadiac kamsi neprítomným pohľadom.

,,Áno. Asi týždeň na to zomrela," pritakal riaditeľ.

,,A máte predstavu o koho sa jedná?" opýtala sa Hermiona s vážnym výrazom v tvári.

,,Veď to je to, na čo sa pokúšame prísť s Kasiopejou už pár rokov," Niall sa smutne usmial. ,,Isteže sme mali zopár detí aj z toho mesta, ale ani na jedno z nich mi to proroctvo nesedelo. Čo je veľmi zvláštne, povedal by som."

,,Iste, iste," pritakal zamyslene Harry.

,,Ale v tom proroctve sa predsa nehovorí, že nám nutne navráti zlo. Práve, že sa to nevie iste, však?" ozvala sa Ginny po chvíli ticha.

,,Presne tak, pani Potterová," prisvedčil Niall.

,,Ale aj tak je hrozné, že nevieme koniec toho proroctva. A všetky, ktoré povedala a bolo ich len pár sa vyplnili," riekol Ron, hľadiac z jedného na druhého.

,,Iste, Ron," Harry pozrel na svojho starého priateľa. ,,Lenže mi ani nevieme o koho sa jedná."

,,Nemyslím si, že by to bolo také vážne," vložila sa do rozhovoru Hermiona. ,,Ak by sa niečo stalo, Harryho by zrejme varovala jeho jazva. Ale, keď zoberieme do úvahy, že bola spojená len s Temným pánom, nemusí to tak fungovať aj naďalej."

,,Skvelé Hermiona, tým si nás upokojila," zahundral jej manžel.

,,Máte pravdu," povedal Niall. ,,No, len som vám to chcel oznámiť. Máte návštevu a sú Vianoce, takže vás nebudem viac obťažovať." Vstával, ale pri dverách sa ešte otočil. ,,Keby ste náhodou na niečo prišli skôr ako ja, dajte mi prosím vedieť," požiadal ich. Potom sa s hlasným ,,puk" odmiestnil.

Keď sa starý rodičia s nimi konečne zvítali, Olivian neunikla zmena v ich nálade, hoci sa to snažili skryť. Čítala v ich očiach o skrytých obavách. Zrejme to všetko nejako súviselo s návštevou ich riaditeľa. Inak si to nevedela vysvetliť. Darmo sa trápila nad tým, o čom sa asi rozprávali tak dlho, pretože riaditeľ sa u nich zdržal skoro dve hodiny a oni samozrejme nič neprezradili.

P.S.: Čítajte a v prípade komentárov, nápadov i kritiky, ktoré by sa mi hádam zišli pošlite soviu poštu alebo píšte na: Eoska7azet.sk

testralka :o)

[ » na začiatok « ]