Kapitola:
Pridaná: 17.9.2007, 21:28:06
Čítaná: 522×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Stratený dedič
Stručný dej: Po boji, v ktorom padol lord Voldemort sa narodilo dieťa. Nik sa nemal dozvedieť, koho je potomkom.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Po boji 2 » Po rokoch ... 3 » Skoro (ne)vypočuté proroctvo 4 » Konečne vo vlaku[/b] 5 » Samé stávky 6 » ,,Rokfortská strela" 7 » Listová horúčka a varovanie 8 » Riaditeľova návšteva 9 » Srdcová kráľovná 10 » Srdcová kráľovná II. 11 » Nedorozumenie 12 » Koncoročné skúšky 13 » Tingle a runy 14 » Prázdniny 15 » Narodeniny 16 » Svadba 17 » Stratené knihy 18 » Hostia na hrade 19 » Krkonošskí vlci 20 » Rozlúčkový ples 21 » Dejiny mágie 22 » U Potterovcov 23 » Šťastný Nový rok 24 » Nevinný 25 » Oddelenie na presadzovanie čarodejníckeho práva 26 » Vypočúvanie 27 » Aká je pravda? 28 » Karty 29 » Krstná mama 30 » Utečenci 31 » Stratený kameň 32 » Nejasný koniec 33 » Spečatený osud

S prvým výtlačkom mesačníka ,,Rokfortská strela" prišlo do redakcie množstvo listov s rôznymi reakciami. Každí z redaktorov mal pred sebou vlastnú kôpku a všetci usilovne čítali. Dokonca aj ich veľký boss, Erwin Froll zmizol za hromadou listov. No asi najviac zavalená listami bola Ellie Llandoveryová, ktorej patrila rubrika ,,Poradňa." Olivian sa s touto milou Bystrohlavčankou rýchlo spriatelila. Keď odpísala aj na svoj posledný list, rozhodla sa jej ponúknuť svoju pomoc.

,,Naozaj ti budem veľmi vďačná," povzdychla si Ellie s úľavou. ,,Je ich toľko! A neverila by si, na čo všetko chcú moju radu."

,,Neboj sa, spolu to zvládneme a niečo vymyslíme," snažila sa ju upokojiť Olivian. Ona len tak pre nič - za nič hlavu nestrácala. V tomto bola po babičke Ginny. Vždy, teda pokiaľ to šlo, sa snažila zachovať si chladnú hlavu. Otvorila list, ktorý jej prišiel pod ruku prvý a čítala:

,,Milá Ellie,

už veľmi dlho sa mi páči jeden chalan. Som však hanblivá a neviem ako mu to mám povedať. Prosím ťa, poraď mi.

J. P."

Aj Ellie dočítala svoj ďalší list a nešťastne vzdychla: ,,Už ďalší, ktorý má problémy s láskou. Čo ak im nebudem vedieť poradiť?"

,,Nemyslím si, že by si to nezvládla. Si predsa šikovná a inak by si predsa v Bystrohlave nebola, no nie?" povzbudzovala ju Olivian. ,,Myslím, že na začiatok by sme mohli rozdeliť listy do kategórií."

,,Super nápad! Dík," z kôpky prečítaných listov vytriedila tie, ktoré sa týkali srdcových záležitostí, ďalšia kôpka patrila listom týkajúcich sa problémov školy, potom problémov, ktoré mali doma a posledná kôpka patrila listom, kde boli väčšinou poďakovania, pochvaly, ale aj kritiky.

,,No, najviac je tých zamilovaných," usúdili hľadiac na kôpku pergamenov poukladaných na seba.

Olivian nemo prikývla, rozmýšľajúc, či tam nemohla prihodiť aj svoj list so žiadosťou o radu.

,,Budem musieť ničo vymyslieť ako im dať radu a pomôcť všetkým naraz. Ale zatiaľ ma nič nenapadá." Ellie si pošúchala unavené oči a založila si listy do fasciklov podľa kategórií ako ich roztriedili.

,,Určite na niečo prídeš," Olivian si prečítala posledný list. Bol od Kewana Reena a pýtal si radu ako zbaliť babu, ktorú chcel a to rýchlo. Vyschlo jej v hrdle. ,,On s tým neprestal?" uvažovala v duchu. Nenápadne schovala list a strčila ho pod knihu Dejín mágie pre 6. ročník. Rozhodla sa, že ho neskôr spáli v kozube, len čo ho roztrhá na márne kúsky! A to aj urobila hneď ako sa dostala do klubovne. Bola taká rozčúlená, že ani nechcela ísť na večeru, hoci ju dievčatá prehovárali a v žalúdku jej od hladu už hodnú chvíľu vyhrávali muzikanti. Nakoniec sa rozhodla, že sa nenechá obmedzovať nejakým dotieravým tupcom a predsa len šla. A veľmi dobre urobila. Prišla by inak o skvelú zábavu.

Skoro všetci v Sieni sa chichúňali, šepkali si a prstom ukazovali na Bystrohlavský stôl. Na miesto, kde sedel Kewan Reen. Mal obviazanú hlavu a pod okom modrinu veľkú ako atramentová machuľa.

,,Čo sa mu stalo?" opýtala sa Josha, keď si sadala za stôl a on jej podal tanier s hriankou.

,,Zasa ho niekto začaroval?" Mandy zazerala na Luka, ktorý zjavne koketoval so svojou spolužiačkou, len aby jej urobil napriek. Opäť sa totiž pohádali. Tento víkend mali ísť do Rokvillu, lenže on tam chcel ísť s kamošmi a nie s ňou.

,,Nie. To je Zloduchova zásluha," odvetil Josh, naberajúc si na lyžicu čokoládové vločky plávajúce v mise mlieka.

,,Čo? A čo sa teda stalo?" zvolala prekvapene Viola, ktorá si k nim prisadla až teraz.

,,Ále," mávol Josh rukou. ,,Zhodil mu na hlavu črepník s akousi burinou zo skleníka. A to len preto, že mu minule vynadal do malých, priesvitných, duchárskych a nasprostastých tlsťochov." Pokojne prežúval a sledoval ako sa Kewan trafil lyžicou do úst až na druhý pokus. ,,Podľa mňa je nasprostastý on. Nechcel by som byť v jeho koži. Znepriateliť si Zloducha nie je nič zábavné. Ten kvetináč bol dosť ťažký. Narobil poriadny bordel a Baskervil hromžil, že to musí upratať."

,,Á, tak to jemu sľúbil krvavú pomstu? Lietal po škole ako blázon a hovoril niečo o vendete, pomste a odplate," ozvala sa chápavo Virginia. ,,Dedo niečo spomínal," vysvetlila, keď sa k nej otočili s nechápavým výrazom.

,,Vraj sa Zloduch nechce vzdať pomsty ani po príkaze deda - teda riaditeľa," zagúľala očami.

,,No, ani Krvavého baróna neposlúchol," dodala Viola. ,,Ale upustil od slova krvavá a sľúbil, že mu nespôsobí vážnu ujmu na zdravý." Ćo bol podľa všetkých všeobecný úspech.

Všetci sa smiali tak, až sa chytali za bruchá. Dokonca aj Mandy, ktorá aspoň na malú chvíľku zabudla na Luka.

Cez víkend im počasie prialo. Všetci sa tešili na výlet do Rokvillu. Mandy sa s Lukom nezhovárala už tri dni a rozhodla sa, že si výlet nedá pokaziť a pôjde tam s priateľkami. Túto situáciu využil Josh, ktorý sa k nim pridal len preto, aby mohol byť s Mandy. Všetci väčšinou zamierili do Zonkovho obchodu, či Medových labiek. Iní do Troch metiel, alebo do Kančej hlavy. Zamilované páriky však dali prednosť podniku Madam Puddifootovej. Teraz ho vlastnila jej vnučka a podnik len tak prekvital. Samozrejme, počas tých rokov tam otvorili aj nové podniky. Napríklad Weaslyovské výmysly a vynálezy, pretože sa chlapci nakoniec predsa len rozhodli, že si otvoria pobočku aj tu. Alebo obchod s bižutériou a klenotníctvom Jewelry sestier Cunninghamových. Práve tam si to namierila Mandy, lenže nikto s ňou nechcel ísť, tak stiahla Josha, ktorý sa ani veľmi nevzpieral. Bol rád, že s ňou môže byť a dokonca aj takto osamote.

Olivian s Ellie zamierili do Troch metiel, keďže dvojičky Viola a Virginia dali prednosť Weaslyovským výmyslom a vynálezom. Všetci im však sľúbili, že tam za nimi prídu. Keď si sadali za stôl nevšimli si štvoricu, ktorá sedela hneď oproti. Až keď si objednali ďatelinové pivo si Olivian všimla kto sedí oproti. Nebol to nik iný ako Faethon Rumour s kamošom Ceassariom a Penny Cruszová s kamoškami Larvinou a Birgitt. Oni dve, rovnako aj Ceassario sa zjavne nudili, len Penny sa zabávala lepením sa na Faethona, ktorý sa však čím ďalej viac od nej odsúval, čo nemalo žiadny efekt, keďže sa tá pijavica stále prisúvala.

,,Vidíš ju? Je nechutná!" spravila znechutenú grimasu Ellie. ,,Ja by som sa takto k chalanovi správať nemohla, aj keby sa mi neviem ako páčil," dušovala sa.

,,Máš pravdu, je to nechutné," povedala skoro nečujne Olivian a odpila si z piva. Nechcela sa na druhú stranu ani len pozrieť.

Zato Faethon sa nepozeral nikam inam ako na ňu. Samozrejme nenápadne. Ale veľmi mu to sťažovala Penny, ktorá sa rozhodla za každú cenu ho zviesť a on už nevedel ako jej slušnejšie naznačiť, že o ňu nemá absolútne žiadny záujem. Potreboval by nejaký nápad. Bol rozhodnutý, aj po radách od Ceassaria, že to musí urobiť čím skôr, lebo potom sa jej už nezbaví. A najlepšie by bolo, keby si našiel naozaj nejakú kočku, pretože to by ju podľa neho schladilo raz a navždy. Lenže Penny bola prelietavá ako motýľ, ktorý sadá z kvetu na kvet a on nepochyboval, že si hneď nájde iný objekt svojho záujmu. No pre jedno sa rozhodol určite. Mal by s tým niečo urobiť a to čím skôr.

Keď do Troch metiel prišli dvojičky, podarená päťka tam už nebola. Olivian a Ellie poukazovali, čo všetko si kúpili a veselo sa škerili pri predstave, čo môžu školníkovi vyviesť. Vôbec im totiž neprekážalo, že ich dedo je riaditeľ. Olivian si niekedy myslela, že v nich drieme aj maličký kúsok neposedných diablikov. Mandy s Joshom prišli chvíľu po nich. Mandy však vyzerala zvláštne. Vyzeralo to, že plakala, ale aj, že sa usmievala a bola ... šťastná? Olivian to nevedela určite, vedela však, že sa medzi nimi niečo stalo. Tajne dúfala, že sa od Mandy dozvie večer viac. A naozaj. Nemýlila sa. Keď všetci odišli do postelí, v klubovni ostala len ona s Mandy, ktorá ju zdržala, lebo jej chcela niečo povedať.

,,Chodím s Joshom," povedala červenajúc sa ako pivonka.

,,ČO?" Olivian to vyrazilo dych. Nie, že by jej to nepriala, alebo Joshovi, ale tak rýchlo? Veď sa ešte ani nerozišla s Lukom.

,,Áno, je to pravda," potvrdila. ,,Vieš," začala. ,,Išli sme do Zonkovho obchodu a potom do Jelwery. No a Jelwery je hneď pri podniku Madam Puddifootovej. Keď sme prechádzali okolo, zbadala som tam sedieť Luka, toho sviniara!" ešte aj teraz prižmúrila oči, z ktorých jej sršali azúrovo modré blesky. ,,Oblizoval sa tam s tou blbou Rebeccou!" vychrila.

,,To je mi ľúto!" naozaj jej bolo ľúto priateľky. Takto prísť na to, že ju jej chlapec podvádza bolo hrozné.

,,Vbehla som dnu, jednu mu vrazila a rozišla sa s ním!" hľadela do kozuba, v ktorom veselo pukotal ohník. ,,Mala si vidieť jeho výraz," uškrnula sa. ,,Alebo tej opice," povedala posmešne, napodobniac ju. ,,Ty si zošalela!"

Na chvíľku sa odmlčala a potom pokračovala. ,,Utekala som odtiaľ preč, chcela som proste len utiecť. Celkom som zabudla na Josha. Ale dobehol ma." Rozprávala ako ju strhol do náručia a tíšil, zatiaľ čo ona mu plakala v náručí ako malé dieťa. A potom sa to stalo.

,,Začala som kričať aj naňho, nech mi dá pokoj a ide preč, že je rovnaký ako ostatní chalani."

,,A?" Olivian rozmýšľala ako sa teda vlastne dali dokopy a či Mandy na to nepristúpila, len aby potrestala Luka.

,,Začal na mňa kričať aj on. Vraj som hluchá a slepá, keď som si nevšimla, že ma celé tie roky miluje a ja sa zahadzujem s takým úbožiakom, ktorý sa ku mne správa ako k handre!"

,,To ti povedal?" opýtala sa Olivian neveriaco. Nemohla uveriť, že Josh vôbec kričal a nie to, že použil aj takého slová. ,,Waw. A čo ty na to?"

,,No, stála som tam ako obarená. Chvíľu sme sa na seba len dívali a potom sa to stalo. Pobozkal ma." Mandy sa usmievala. ,,Nič krajšie som ešte nezažila. A také romantické, ... napriek okolnostiam. Vieš ako skvele sa bozkáva?" Mandy sa zasnívala. ,,Naozaj som bola hlúpa a slepá. Keď si teraz na všetko spätne spomínam ..."

,,To som rada. Naozaj vám to prajem. Vždy som vedela, že vy dvaja sa k sebe hodíte." Mandy zvýskla od radosti a objala ju. Do postelí sa dostali až po polnoci. Mandy mala stále čo rozprávať. Ale Olivian to nevadilo. Bola rada, že jej priateľka konečne dostala rozum, a že je taká šťastná. A priala jej to z celého srdca.

Faethon nevedel, čo má robiť. Na ceste z Troch metiel sa snažil Penny vysvetliť, že o ňu nemá záujem, ale zrejme to nepochopila. Alebo to chápať nechcela. Keď sa s ním lúčila pred bránou Rokfortu, snažila sa ho pobozkať. Ešte teraz si zhrozene predstavil ako špúli pery a otŕča ich pred ním. Ale bol celkom spokojný s tým ako zareagoval. Odtiahol sa od nej, potľapkal ju kamarátsky po pleci s pozdravom: ,,Tak, maj sa dobre, Penny." A odišiel. Vôbec mu neprekážalo, že ju tam skoro porazilo a ostala tam stáť prikovaná k zemi ako soľný stĺp. Teraz by však potreboval inú radu. Ako má dať najavo to, čo cíti dievčaťu, o ktoré mal naozajstný záujem. Nemyslel si, že prísť k nej a vybaliť to na ňu zhurta bude účinné. Bola krásna, snáď najkrajšia zo všetkých dievčat. Teda, aspoň preňho. A všimol si, že je aj citlivá a nežná. Všímal si ju už dosť dlho, aby mohol odhaliť rôzne maličkosti, ktoré sa s ňou spájali. Skutočne potreboval vymyslieť niečo ... originálne. Trápilo ho nielen to. Oveľa viac sa obával toho, či sa jej bude páčiť. Vedel, že ona nehodnotí ľudí podľa výzoru a bola schopná obľúbiť si každého. No ... snáď len na Kewana. Ale čo on? Bol predsa Slizolinčan! Už dlho sa snažili všetci zrušiť to nepriateľstvo, ktoré vládlo medzi ostatnými fakultami a Slizolinom, ale vždy sa našiel niekto, kto o to nestál a presadzoval len čistú krv. Faethon vedel aj to, že túto fakultu chceli dokonca raz a navždy zrušiť po tom veľkom boji. Ale nakoniec sa to zamietlo. Predsa len. Nech bol Salazar Slizolin už akýkoľvek človek, bol predsa jedným zo zakladateľov. Zrušiť jeho fakultu by bolo podobné ako vymazať kus dejín, histórie. A to predsa nemohli dopustiť.

Faethon preto chodil ako bez duše. Trápil sa, ale skrýval to. A to veľmi dobre. Jeho pocity, patrili len jemu. Rovnako ako jeho tajomstvá. Keď si už pomaly myslel, že sa z tej nemohúcnosti zblázni, prišla záchrana. Zázrak v ťažkých chvíľach agónie a to prvého decembra. Tak ako každí na škole, aj on si kupoval jeden výtlačok ich školského mesačníka ,,Rokfortská strela," za dva knuty, symbolickú cenu, aby mali v redakcii financie na potrebné výdavky. Hneď ako si prečítal športovú rubriku, prelistoval si zvyšok a jeho oči sa zastavili na ,,Ellienej poradni." No, nebolo to nič prevratné, ale aj takto sa dala jeho situácia vyriešiť.

,,Elliena poradňa"

Moji drahí čitatelia,

chcete odo mňa radu v záležitostiach lásky? Navrhujem veľmi jednoduché riešenie vašich problémov! Vyjadrite sa prostredníctvom listov! Máte obavy z odmietnutia? Nevadí! Len naberte odvahu. Nič nie je krajšie a romantickejšie ako city vyjadrené v liste. Je to najstarší a najosvedčenejší spôsob vyznania lásky. Chcete príklad? Už pred vyše sto rokmi sa takto zamilovala najslávnejšia herečka našich dôb Britta Bardott a jej vyvoleným sa stal Roberto Fetucca, ktorý ju presvedčil práve listovým vyznaním lásky. A neboli prví ani poslední.

Chalani, verte mi, v každom dievčati drieme hoci aj skrytá romantická duša a dievčatá, aj chalani si zaslúžia trocha okoreniť život romantikou. Preto neváhajte! Napíšte všetko, čo cítite a pošlite list svojmu vyvolenému, či vyvolenej. Garantujem, že to bude mať úspech. Ale ak nie, nezúfajte. Nikde na vás čaká určite tá pravá láska.

Veľa šťastia vám želá

vaša Ellie."

Keď v to poobedie kráčal s novinami zrolovanými v ruke Rokfortskými chodbami, pobavene sledoval ako sa študenti krčia za stránkami novín a vzápätí miznú po všetkých kútoch školy. Keby teraz bola tá Ellie pri ňom, objal by ju od radosti. Také jednoduché riešenie problému a on naňho neprišiel. Takto mohol skryto vyjadriť svoje city a hoci aj anonymne. Už to mal celé naplánované. V jednej krátkej minúte. A tak dlho ho to zožieralo. Vbehol do školy a prebehol okolo triedy čarovania. No zastavil sa. Za stolom sedel Zloduch. Pred sebou mal pokrkvaný kus pergamenu a v priesvitnej ruke držal brko, hoci nemotorne. Jazyk mal vyplazený a tváril sa veľmi vážne, akoby nebodaj rozmýšľal.

,,Zloduch? Aj ty si zamilovaný?" opýtal sa prekvapene, na čo sa duch zamračil.

,,Šibe ti? Holobriadok," odvrkol mu. Faethon sa nahol nad neho a pozrel sa na list. Bola na ňom len jedna veta: ,,Kewan, pomsta je sladká ...." Zloduch odhodil brko a prevrhol kalamár, keď sa vyrútil spoza lavice a s listom v ruke, spokojne si pospevujúc nejakú rokovú pesničku trielil vzduchom nájsť svojho adresáta.

Lenže Zloduch nebol jediný, koho táto listová horúčka pochytila. Kým sa dostal do svojej klubovne v žalároch, stretol asi štyri sovy, z toho jedna do neho vrazila a z protestným, hlasným húkaním sa zberala zo zeme. Najviac sa však pobavil na profesorovi veštenia. Sledoval ho ako zaklopal na dvere profesorke Herbológie Willow Snowsovej (mladej a peknej, na ktorej išiel oči nechať od jej minuloročného príchodu na fakultu),hneď na to jej nenápadne strčil list pod dvere a trielil odtiaľ ako zmyslov zbavený, až za ním jeho záplava dlhých vlasov viala ako zástava.

Do večera sa táto listová pošta rozšírila natoľko, že všetci začali hovoriť o listovej invázii, horúčke. Ellie mala strach, že sa preto dostane na koberček k riaditeľovi, ale našťastie sa tak nestalo. Zato ich šéfredaktor Erwin sa veselo rehotal, pretože mali očividný úspech. Aj on však niekam kráčal s listom. Pravdepodobne mal namierené do soviarne, pretože vlastnú sovu nemal.

Olivian sedela za písacím stolom v spálni a písala si úlohu z Elixírov. Mali popísať vlastnosti Páleného koreňa a Divého machu s ich využitím na dvadsať centimetrov pergamenu. Už bola na konci, keď na okno zaťukala sova. Vlastne to bol samček. Ak sa nemýlila, bol to Pôtik kapcavý. Otvorila okno a len čo tak urobila, dnu vletela dalšia sovička. Kuvičok vrabčí. Pôtik pristál rovno na jej domácej úlohe a zo zobáčika vypustil list. Bol adresovaný Virginii. Olivian jej ho odovzdala a podišla ku Kuvičkovi, ktorý jej otrčil nôžku so svojím listom. Ten bol adresovaný Viole. Keď Kuvičok odletel, ešte nestihla zavrieť okno, keď dovnútra vletela ďalšia sova. Bola to Sova pálená a patrila Joshovi. Pristála rovno na posteli pred Madeline, ktorá jej so smiechom odväzovala list z nohy. Sova potom preletela na jej nočný stolík a čakala na odpoveď. Olivian posmutnela. Ona bude zrejme jediná, ktorá nedostane žiadny list. Jediná z celej školy. Sadla si za stôl a snažila sa zadržať slzy, aby nezmáčali jej úlohu z Elixírov, keď si ju kontrolovala. Do vnútra ich izby zavial studený vetrík a tak ho privrela. No len čo to spravila, na podobločnici pristála Sova krahulová. Vpustila ju dnu a ona jej otrčila paprčku. Odviazala list, ktorý bol určený pre ňu. Lenže tento ju nepotešil. Veľmi dobre poznala to písmo. Bolo Kewanove. Sova odletela a ona list schovala a vybehla zo spálni do klubovne. Neotvorila ho. Hodila ho do horiaceho kozuba a dívala sa so slzami v očiach ako horí. Bolo jej z toho veľmi smutno. Možno bola ku Kewanovi trocha krutá, ale nevedela si ani len predstaviť, že by mala mať rada niekoho takého ako bol on. Drzý, povrchný a namyslený až hrôza. A okrem toho, ona myslela na iného. No, možno sa nikdy nedozvie, že ho miluje, ale jednoducho na to nemala odvahu. Ellie mala naozaj skvelý nápad s tými listami, hoci to vyvolalo úplnú horúčku. Aj ona napísala jeden list. Preňho. Ale nakoniec ho neposlala. Nemohla. Ako to mala spraviť, keď Penny všade rozhlasovala ako ju Faethon miluje? Že je do nej zbláznený? Jednoducho nemohla. Sadla si do kresla a skrčila nohy pod seba. Ani nevedela ako dlho takto sedela, keď ju z myšlienok vytrhlo tiché ťukanie na okno. Najprv si myslela, že sa jej to zdalo, ale nie. Za oknom sedel veľký Výr skalný, ťukal zobákom do okna, hľadiac na ňu svojimi obrovskými žltými očami. Podišla k oknu a vták vletel dnu. Aj on jej otrčil nôžku a čakal, kým mu z nej odviazala to bremeno. Ticho zahúkal a odletel do noci. Na obálke bolo jej meno. Čierne na bielom, napísané úhľadným rukopisom. Olivian Potterová. Trasúcimi sa rukami ho opatrne otvárala. Roztvorila list a prekvapene hľadela na jednoduchú báseň, no napriek všetkému sa jej zdala najkrajšia. Prvé vyznanie lásky, ktoré vo svojom živote dostala. Čítala so zatajeným dychom a nepočula nič, len tlkot vlastného srdca:

,,Najdrahšej Olivian, ...

Najkrajšia hviezda môjho neba,

si všetko, čo mi k žitiu treba.

Nechcem inú, chcem len Teba.

Si moja zornička i večernica tiež,

si moja víla a teraz to už vieš.

Tak dlho povedať Ti chcem,

že Ťa Olivian ... milujem.

Si všetko, čo túžim mať

a budem o Tvoju lásku bojovať.

Ty si tá moja jediná,

s myšlienkou na Teba vstávam, usínam.

Pri Tebe slovo láska nový význam má,

len Ty Olivian si môjho srdca kráľovná.

Ver mi, že som do Teba celkom zbláznený,

keď chvíľu nevidím Ťa, biedne je mi.

Ľúbim Ťa, celý láskou horím,

ver mi prosím Ťa, že Ti pravdu vravím."

Olivian tam ticho sedela a čítala list znova a znova. Stále dokola. Nemohla tomu uveriť. Nemohla uveriť, že tento krásny list a ešte krajšie vyznanie je určené pre ňu. Z oka sa jej vykotúľala slza. Už nie je sama. Tu niekde je niekto, kto ju miluje. Niekde tu, na Rokforte. A nie je to Kewan Reen. Poskladala list s posvätnou úctou a až potom si všimla veľké P. S. napísané na jeho zadnej strane.

,,P. S.: Daj si pozor na Kewana Reena. Nemá čestné úmysly a nedovolím, aby Ti zlomil srdce."

Olivian dlho hľadela na to varovanie. Musela si pripustiť, že to v kútiku duše tušila. Kewan nebol z tých, ktorý majú práve najčestnejšie úmysly. S pocitom šťastia, ktoré priam nadnáša sa bola umyť, prezliekla sa a vhupla do postele. Až keď skoro zaspávala si uvedomila, že list bol anonymný. Jeho odosielateľ sa nepodpísal. Ale teraz jej to veľmi neprekážalo. Snáď sa jedného dňa osmelí a povie jej to osobne, alebo ... sa možno nabudúce jednoducho podpíše. Zaspávala predstavujúc si, že ten list bol od Faethona. Že tie horúce slová tých krásnych veršov boli práve od neho. Bolo by to krásne, keby to tak bolo. Zaspala s úsmevom na tvári.

P. S. Dúfam, že sa vám to bude páčiť, tvrdo som na tom makala a myslím, že je to naozaj obstojné. Tak hor sa do čítania! :o))

testralka

[ » na začiatok « ]