Kapitola:
Pridaná: 16.9.2007, 16:07:35
Čítaná: 440×
Hodnotenie: (počet hlasov: 13)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Stratený dedič
Stručný dej: Po boji, v ktorom padol lord Voldemort sa narodilo dieťa. Nik sa nemal dozvedieť, koho je potomkom.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Po boji 2 » Po rokoch ... 3 » Skoro (ne)vypočuté proroctvo 4 » Konečne vo vlaku[/b] 5 » Samé stávky 6 » ,,Rokfortská strela" 7 » Listová horúčka a varovanie 8 » Riaditeľova návšteva 9 » Srdcová kráľovná 10 » Srdcová kráľovná II. 11 » Nedorozumenie 12 » Koncoročné skúšky 13 » Tingle a runy 14 » Prázdniny 15 » Narodeniny 16 » Svadba 17 » Stratené knihy 18 » Hostia na hrade 19 » Krkonošskí vlci 20 » Rozlúčkový ples 21 » Dejiny mágie 22 » U Potterovcov 23 » Šťastný Nový rok 24 » Nevinný 25 » Oddelenie na presadzovanie čarodejníckeho práva 26 » Vypočúvanie 27 » Aká je pravda? 28 » Karty 29 » Krstná mama 30 » Utečenci 31 » Stratený kameň 32 » Nejasný koniec 33 » Spečatený osud

Študenti sedeli za svojimi stolmi, patriacim jednotlivým štyrom fakultám a zhovárajúc sa čakali na príchod profesorov i prvákov. Bolo presne šesť hodín večer, keď sa dvere Veľkej Siene otvorili prvý raz a dnu vošli profesori na čele s riaditeľom. Ich riaditeľ bol zvláštny. Ešte aj jeho chôdza bola zvláštna. Chodil tak, že to pripomínalo tanečné kroky. Ale napriek tomu bol skvelý.

Olivian sa usmiala na svoju krstnú mamu Kasiopeju, ktorá na ňu nenápadne žmurkla spod striešky svojho červeného klobúka, keď prechádzala okolo ich stola. Dnes mala vlasy orieškovohnedé, dlhé skoro po pás a kučeravé. Po krátkej debate s riaditeľom sa profesorka Lupinová postavila a vyšla na chodbu, aby privítala prvákov, čo bola jedna z jej povinností, odkedy sa stala zástupkyňou riaditeľa.

Začiatky školského roka boli úžasné. Najprv riaditeľ všetkých privítal. Prváci boli roztriedení do jednotlivých fakúlt a všetkým bol predstavený profesorský zbor. Pred tým ako sa začala hostina im riaditeľ povedal potrebné inštrukcie a nezabudol im pripomenúť, že vstup do zakázaného lesa je nedovolený a životu nebezpečný. Nasledovala hostina a potom sa všetci odobrali do svojich klubovní. To sa Olivian najviac páčilo. Rada počúvala aj samotné triedenie. Aj teraz sedela za stolom a počúvala výkriky klobúka, koho a kam triediaci klobúk zaradí. Hector Abott išiel do Bifľomoru a nasledovala ho Sarah Bridgeová, Izmael Crockwood bol zaradený do Slizolinu, Mark Dylany do Bystrohlavu, Alegra Finniganová si sadla k ich stolu, po výkriku klobúka: ,,Chrabromil!" Do Siene sa vtedy začali plavne vnášať aj duchovia, takže časť pozornosti od triedenia prvákov sa preniesla na nich.

Sir Nicholas, známy aj ako Takmer bezhlavý Nick sa vynoril vedľa Gregoryho Doodga, zavalitého tretiaka, ktorému skoro zabehol tekvicový džús, čo sa tak preľakol.

,,Zdravím, mládež," zvolal veselo si obzerajúc staré i nové tváre patriace do jeho fakulty.

,,Dobrý večer, sir Nicholas," ozvalo sa z niekoľkých strán naraz.

,,Aké boli prázdniny?" vyzvedal, kým prváčikovia naňho váľali oči veľké ako orechy, tak ako na ostatných duchov. Len Zloduch sa veselo chichúňal, iste si predstavujúc všetky tie výstrelky, ktoré im plánoval povyvádzať.

,,Olivian? Ako sa majú rodičia? A čo starí rodičia?" otočil sa k nej, podprúc si hlavu. Zbožne hľadel na to fantastické jedlo, ktoré lahodne rozvoniavalo nielen z jej taniera a on aspoň nasával jeho príjemnú arómu nosom.

,,Ďakujem za opýtanie, majú sa fajn. Dedo Harry vás necháva pozdravovať a samozrejme aj babička Ginny," odvetila milo. Napichla na vidličku ďalšie sústo a vložila si ho do úst.

Kým dojedli, Takmer bezhlavý Nick stihol vyspovedať skoro všetkých, ktorí sedeli za stolom. Prepracoval sa až na koniec stola medzi prvákov a zvedavo sa ich na všeličo vypytoval.

,,Stav sa, že zjem viac pudingu ako ty," ozvalo sa od ich stola.

,,Nekecaj!" oponoval Robiemu kamoš Walt.

,,Tak sa stav!" navrhoval neohrozene poklopkávajúc prstami po stole. Vzápätí sa rozpútal boj. Ďalší ich odštartoval a začala sa súťaž, ,,kto z koho," s hlasným povzbudzovaním.

,,To sú ale cvoci," povedala Mandy zatváriac sa zhnusene. Naozaj vyzerali zle. Obaja boli celý od pudingu. Ale Robie aspoň stávku vyhral.

Pred tým ako nasýtení odišli do svojich klubovní im dali nové rozvrhy hodín. Mandy ho rýchlo preštudovala.

,,No, pondelok je hrozný, ale na stredu rozhodne nemá," skonštatovala sucho. V stredu mali dve hodiny Elixírov, dve hodiny Starostlivosti o zázračné tvory, hodinu Transfigurácie, hodinu Čarovania, po ktorej nasledovala hodina OPČM a nakoniec hodina Starobylých rún. Pondelok bol podobný, ale mali len jednu hodinu Elixírov a nemali hodinu Rún. Namiesto jednej hodiny Starostlivosti o zázračné tvory mali hodinu Herbológie.

,,Áno, dá sa to prežiť," pritakali dvojičky. Zastali pred obrazom Tučnej pani a Mandy povedala nové heslo: ,,Hlúpa víla."

,,Čo to je za heslo?" opýtala sa jej Virginia, keď sa obraz prehupol a vošli do klubovne.

,,Tučná pani sa pohádala s tou peknou vílou z vedľajšieho obrazu," vysvetlila Olivian.

Všetky tri už ležali v posteliach, len Olivian sedela za písacím stolom. Tak ako mala vo zvyku, vždy v prvý deň večer poslala rodičom list, čo všetko ju bude čakať tohto školského roku spolu s novinkami, ktoré sa podozvedala, hoci teraz ich bolo len zopár a skoro nepodstatných. O pár minút s ním už letela Auria preč. Olivian zhasla lampu a po tme sa pokúšala trafiť do postele. Nebolo to až také ťažké. Aspoň si to myslela. No zmýlila sa.

,,Au, Oliv, to je moja posteľ," šepla Viola. ,,Prečo si nezasvietiš?" spytovala sa rozospato.

,,Prepáč," ospravedlňovala sa previnilo a zašepkala zaklínadlo: ,,Lumos." Koniec jej prútika sa rozsvietil. Sklonila ho, aby stlmila svetlo. Až teraz zbadala, že sa dostala na opačný koniec spálne. Poponáhľala sa a rýchlo vhupla do postele. Zhasla prútik a zložila si okuliare.

,,Dobrú noc," zašepkala jej Mandy v polospánku.

Ráno ich privítalo krásne, slnečné jesenné počasie. Keď sa dievčatá zobudili, Olivian už bola dávno hore a čítala si nejakú knihu. Nechcela ísť na raňajky sama. Hoci to znamenalo, že si ešte chvíľu so škvŕkajúcim žalúdkom počká. A to len preto, že Mandy dokázala pred zrkadlom stráviť zopár naozaj dlhých minút. Aj dvojičky ich už predbehli, ale sľúbili im, že im podržia miesto vedľa seba. Kým si k nim konečne prisadli, mali tie dve už zasa zopár noviniek v rukáve.

,,Viete, čo sme sa dozvedeli?" opýtala sa hneď Viola. ,,Tá otrasná Penny Crusz má záujem o Rumoura."

,,A vraj veľký," doplnila ju Virginia. ,,Cez prázdniny sa rozišla s O´Neillom, pretože ju pristihol ako sa bozkáva s Williamsom."

Olivian pokrčila plecami, akože ju to nezaujíma. ,,No a?" Ale nebola to pravda.

,,No a??" vyhŕkli obe naraz.

Práve vtedy vošla do Siene Penny s jej kamoškami. Olivian sa na ňu zahľadela. Nemala ju veľmi rada. A nie kvôli tomu, že by bola krajšia, alebo že mala záujem o Faethona. Penelopa bola celkom pekná. Mala dlhé blond vlasy, bola štíhla a vysoká, hoci príšerne namyslená a nie veľmi bystrá. Jej priateľky na tom neboli o nič lepšie. Larvina bola menšia a trochu plnšej postavy s vlasmi myšacej farby a malými okrúhlymi očkami. Birgitt bola vysoká, štíhla, kostnatá, s krátkymi tmavými vlasmi, pretiahnutou tvárou, skoro až čiernymi očami a vždy sa tvárila tak, akoby zjedla niečo príšerne kyslé. Olivian predpokladala, že sa s nimi priatelí len preto, aby viac vynikla a kvôli tomu, že boli ochotné jej robiť posluhovačky. Proste nemali chrbtovú kosť.

,,Nemusí nás to zaujímať Viola, je to predsa Slizolinčan," ohrnula nos Mandy nad tou poznámkou.

,,Ale veľmi, veľmi pekný Slizolinčan," podporila sestru Virginia a zasnívala sa hľadiac smerom k slizolinskému stolu.

,,Veru, to teda je," súhlasila s ňou Olivian, i keď len v duchu.

,,A viete čo? Carlotta Rourková mi povedala, že sa Penny stavila, že ho do Vianoc dostane," prikývla s veľavravne zdvihnutým obočím Viola.

,,Tá z Bystrohlavu? Odkiaľ to vie ona?" Mandy sa napila tekvicového džúsu, sledujúc po očku Penny ako sa na seba snaží upútať pozornosť.

,,Počula ju ako sa tým vystatovala včera vo vlaku."

Áno. Práve toto Olivian potrebovala. Počuť, že tá fiflena má zálusk na Faethona. A dokonca sa stavila, že ho do Vianoc dostane! A ona nepochybovala, že sa to tej namyslenej Bifľomorčanke podarí. Stačilo, aby na chlapca žmurkla a hneď jej ležal pri nohách.

,,Hej, Faeth! Pohni, kamoško," súril ho Ceassarius. ,,Zasa prídeme neskoro a starého Orpha pozarí."

,,Máme ešte čas," odvetil ľahostajne vstávajúc od stola. Jeho oči zablúdili k miestu, kde sedela Olivian Potterová so svojimi priateľkami. Už sa otočil na odchod, berú si knihy zo stola, keď mu cestu zastala Penny Cruszová.

,,Ahoj, Faeth," pozdravila ho a hanblivo zaklipkala očami, pričom sa začervenala.

,,Ako to tá ,,Medúza" robí?" čudovala sa Viola.

,,Je to nechutné," Vigrinia urobila grimasu, keď sa ju snažila napodobniť. ,,Ona sa červená na povel."

,,Čo chceš, Cruszová?" opýtal sa ostro Ceassario. ,,Nemáme čas, aby si vedela."

,,Do toho ťa nič," odbila ho britko a opäť venovala celú svoju pozornosť Faethonovi. ,,Čo to máš za priateľov? Nevedia ako sa správať k dáme?" spytovala sa urazene a prehodila si vlasy cez plece.

,,Naozaj nemám čas, Penny," povedal Faethon a chcel ju obísť, keď ho chytila za rameno a šepla mu čosi do ucha.

Toto divadlo bolo na Olivian priveľa. Nebude tu len tak sedieť a dívať sa na to. ,,Ja ... niečo som si zabudla," ospravedlnila sa priateľkám a vstávala do stola. ,,Stretneme sa v žalároch."

Zdalo sa však, že ju nepočuli. Boli zabraté scénkou ,,Chcem ťa zviesť", ktorú tak skvele hrala Penny.

,,Nezdržím ťa dlho," namietla Penny sladkým hlasom. ,,Chcela som sa len opýtať, či by si nešiel cez víkend do Rokvillu so mnou." Roztiahla pery vo vyzývavom úsmeve.

,,Ja ... no ... neviem," najradšej by však bol povedal nie, ale ... Keď videl Olivian vychádzať zo Siene, viac si Penny nevšímal. Obišiel ju a so zahundraním Ceasarria ,,konečne" sa vybrali na hodinu čarovania. Videl ešte ako Olivian zamierila rovno do žalárov a tak sa k nej pridal Joshua.

Na hodine čarovania bol nesústredený, ale rozhodne nebola na príčine žiadna blonďatá Bifľomorčanka. Neznášal povrchné dievčatá a ona taká rozhodne bola. Nikdy si o sebe veľa nenamýšľal, pretože jednoducho na to nemal dôvod. Áno, bol dobrým žiakom, hral dobre metlobal a dievčatá sa okolo neho točili, ale on ich akoby ani nevnímal. Mal oči len pre jednu jedinú. Aj teraz zaujala všetky jeho myšlienky.

V to slnečné popoludnie si nechtiac - hoci vlastne rád - vypočul chvastanie Kewana na metlobalovom ihrisku. Práve sa chystali na tréning a prechádzali okolo s metlami v rukách spolu s Lukom Thomasom.

,,Stavme sa, že tú malú netykavku dostanem!" prehodil Kewan samoľúbo.

,,Koho? Potterovú?" opýtal sa Luke a zachechtal sa. ,,Toto sa ti kamoško nepodarí."

,,Tak sa stavme!" zastrájal sa Kewan. Luke bol chvíľu ticho. Rozmýšľal, či to jeho kamoš myslí vážne.

,,O čo?" ozval sa po chvíli.

,,Čo ja viem?" mykol plecami Kewan. ,,Ten kto prehrá, kúpi víťazovi najnovšiu metlu - Blesk 2007."

,,Platí," spečatili stávku podaním si rúk, vysadli na metly a vzniesli sa vysoko k obručiam, kde na nich čakali ich spoluhráči.

,,Tak o metlu, čo?" zahundral Faethon, hľadiac za nimi prižmúrenými očami. ,,To sa ešte uvidí." Otočil sa a odišiel.

[ » na začiatok « ]