Kapitola:
Pridaná: 15.9.2007, 22:11:35
Čítaná: 469×
Hodnotenie: (počet hlasov: 15)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Stratený dedič
Stručný dej: Po boji, v ktorom padol lord Voldemort sa narodilo dieťa. Nik sa nemal dozvedieť, koho je potomkom.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Po boji 2 » Po rokoch ... 3 » Skoro (ne)vypočuté proroctvo 4 » Konečne vo vlaku[/b] 5 » Samé stávky 6 » ,,Rokfortská strela" 7 » Listová horúčka a varovanie 8 » Riaditeľova návšteva 9 » Srdcová kráľovná 10 » Srdcová kráľovná II. 11 » Nedorozumenie 12 » Koncoročné skúšky 13 » Tingle a runy 14 » Prázdniny 15 » Narodeniny 16 » Svadba 17 » Stratené knihy 18 » Hostia na hrade 19 » Krkonošskí vlci 20 » Rozlúčkový ples 21 » Dejiny mágie 22 » U Potterovcov 23 » Šťastný Nový rok 24 » Nevinný 25 » Oddelenie na presadzovanie čarodejníckeho práva 26 » Vypočúvanie 27 » Aká je pravda? 28 » Karty 29 » Krstná mama 30 » Utečenci 31 » Stratený kameň 32 » Nejasný koniec 33 » Spečatený osud

Nástupište 9 3/4 bolo plné študentov a ich rodičov, ktorí odprevádzali svoje deti do školy. Hluk, krik a hlasná vrava ustali až po odpískaní Rokfortského expresu, ktorý všetko prehlušil. Vlak hlasno zapískal, rozdali sa posledné rodičovské pokyny, napomenutia i bozky a teraz osamelí rodičia postávali na nástupišti, hľadeli za odchádzajúcim vlakom a mávali svojim ratolestiam na rozlúčku.

Olivian Potterová sedela v jednom kupé spolu s Madeline Weaslyovou, jej priateľom Lukom Thomasom a Kewanom Reenom, ktorý sa ju snažil neúspešne uloviť od konca minulého školského roka, keď mu dala kopačky jeho bývalá láska Fregatta Moranová. Počúvala čo všetko prežili cez prázdniny a nemo hľadela z okna, tváriac sa vážne ako to mala vo zvyku, vždy keď rozmýšľala. Nedalo by sa povedať, že nemala pekné prázdniny. Veď bola s dedom a babičkou a prešli skoro celé Írsko. Dedo Harry ju veľmi rád rozmaznával. S obľubou vravieva, že je jeho obľúbená vnučka. Ale Olivian vedela, že toto tvrdil každému svojmu vnúčaťu. A preto ho mala ešte radšej. Rovnako aj svoju babičku Ginny. S nimi sa človek nikdy nenudil. A nepoznala dvoch ľudí - teda okrem svojich rodičov, - ktorý by sa tak veľmi milovali aj po toľkých rokoch.

,,Vy ste boli pri Wyrnyjskom jazere?" opýtala sa neveriaco Mandy, hľadiac na Luka.

,,Jasnačka," odvetil samoľúbo.

,,Počula som, že je to tam nebezpečné," vmiešala sa Olivian do ich debaty, napravujúc si svoje okuliare. ,,Už zopárkrát tam videli stádo Grarohov." Vedela, že Luke by si také niečo nevymyslel. Nebol by toho schopný, pretože jeho fantázia bola dosť obmedzená a okrem toho, s priateľmi nastváral všelijaké iné hlúposti ako bola táto.

,,Neboj sa, ja by som ťa pred nimi ochránil," nadhodil Kewan žmurknúc na Olivian.

,,Áno, aj my sme ho videli," vystatoval sa Luke.

,,To nemyslíš vážne! Alebo áno?" ozvala sa Mandy. ,,Keď si predstavím, čo všetko sa ti mohlo stať!" jej veľké hnedé oči teraz vyzerali ešte väčšie ako zvyčajne, keď naňho teraz hľadela so zmesou údivu i strachu.

,,Iste," potvrdil Luke. ,,Sú fakt príšerné. Presne také obludy ako Trollovia, ktorí na nich jazdia. Dokonca sme jedného videli ako sa pokúšal jazdiť na Grarohovi. Skončil dosť zle," uškrnul sa Luke pri spomienke na divoké dobrodružstvo.

Olivian pokrútila hlavou. Nechápala, čo na tom nafúkancovi Madelain vidí. Podľa nej bol otrasný trapko a bolo len otázkou času, kedy sa rozídu. Nie, že by svojej najlepšej kamarátke nedopriala kúsok šťastia, ale s takým trpákom? Vždy jej robil napriek a vždy zabudol na jej sviatok. Olivian potom musela v noci počúvať jej tiché vzlyky, keď sa kvôli tomu pohádali. Ale Mandy bola po uši zaľúbená a nedala si od nej poradiť, aby si našla niekoho, kto ju bude skutočne milovať. Olivian o jednom takom vedela. Vedela, že Joshua Rickman je do jej priateľky zaľúbený po uši snáď od prvej chvíle, čo ju zbadal. Ale ona ho vnímala len ako kamaráta. Nič viac pre ňu neznamenal. A bolo to škoda. Pretože podľa nej by sa k nej hodil omnoho viac ako Luke.

,,Ty si taký odvážny," pochávalila Mandy svojho priateľa. ,,To si zaslúži bozk," nahla sa k nemu a on jej s radosťou vyhovel. Zaraz prestali obaja vnímať svet.

Kewan sa prihlúplo uškrnul a vrhol na ňu pohľad s nevyslovenou, no jasnou otázkou: ,,Chcela by si okúsiť moje jedinečné bozky?" V tej chvíli sa jej žalúdok obrátil hore nohami. To by radšej pobozkala toho Graroha, napadlo ju. Musela odtiaľ von. Trochu sa prevetrať. Vtedy celkom náhodou prešiel okolo dverí Faethon. Zdalo sa jej to, alebo naozaj na malinkú chvíľku zastal a usmial sa na ňu? Olivian sa začervenala, hoci si nebola istá tým, čo videla. No rýchlo sa prebrala zo snívania, keď sa k nej Kewan prisunul a objal ju majetnícky okolo pliec. Striasla zo seba jeho dotieravú ruku a vstala.

,,Idem si ..." nedopovedala, pretože jej ten dotieravec skočil do reči.

,,Pôjdem s tebou," odtrhol pohľad od bozkávajúcej sa dvojice z náprotivného sedadla, ktorí sa od seba neodtrhli ani po piatich minútach.

,,Nie!" vyhŕkla. Práve toto nechcela. ,,Idem na toaletu," zaklamala a posotila ho späť na sedadlo. Prešmykla sa okolo a unikla do bezpečia chodby. Tam si vydýchla.

Kewana neznášala rovnako ako Luka. Nečudo, že tí dvaja boli priatelia. Boli rovnako namyslený. Horenosi. Najväčší frajeri v Rokforte ako o sebe radi vyhlasovali. Ale nebola to tak celkom pravda. Síce boli pekný, ale tie ich vymleté makové hlavy nestáli za veľa. Boli však veľmi dobrými hráčmi metlobalu. Obaja boli odrážači a boli naozaj dobrí. Olivian si zložila okuliare z očí, aby si ich očistila. Nosila ich už dlho. Ona nedávala prednosť kontaktným šošovkám. Mala radšej klasiku. Hľadela na ubiehajúcu krajinu za oknom a ani si nevšimla, že na chodbe nie je sama. Neďaleko stál vysoký chlapec, ktorý ju zo záujmom pozoroval.

,,Ahoj," pozdravil ju a ona sa zľakla. Usmial sa. ,,Prepáč, nechcel som ťa vyľakať," ospravedlňoval sa.

,,Ja ... nevadí," koktala zmätene. ,,Ahoj." Nemohla uveriť tomu, že sa s ňou rozpráva. S ňou! Najkrajší chlapec z celého Rokfortu! Obletovaný toľkými babami a taký obľúbený aj u profesorov. Ale bola to pravda. Stál pri nej opretý o stenu rovnako ako ona. Jeho nádherné modré oči ju hypnotizovali a nedokázala od neho odtrhnúť zrak ani na sekundu. Bola jeho väzňom.

,,Aké si mala prázdniny?" opýtal sa a ona v duchu uvažovala, čo povedať. ,,Boli skvelé, tak ako všetky doteraz? Alebo čo?!" Mozog jej akosi odmietal pracovať na plné obrátky. Alebo bolo na vine jej divoko búšiace srdce? Keď si uvedomila, že je ticho už príliš dlho, červenajúc sa odvetila najjednoduchšie čo jej napadlo: ,,Boli fajn." Lenže zradil ju vlastný hlas, ktorý znel akosi priškrtene. Najradšej by sa v tej chvíli prepadla pod zem! Stála tam, nervózna, s divoko bijúcim srdcom a spotenými dlaňami a on sa stále len usmieval.

Zadné dvere vagóna sa otvorili a v nich sa ukázala blonďatá hlava Ceasaria Crrowa.

,,Hej, Faeth! Všade ťa hľadám kamarát. Musíš ísť na schôdzku prefektov, alebo si zabudol?" pripomenul mu priateľsky, pričom si ťukal prstom o čelo.

,,Nie, nezabudol," odvetil pokojne.

,,Prepáč mi Olivian, musím ísť," ospravedlnil sa a venoval jej posledný úsmev.

Neuvedomovala si to, ale usmievala sa aj ona, tváriac sa zasnene ako nejaká oreáda, lesná víla. Tak rada by bola pokračovala v rozhovore s ním a opýtala sa ho, aké boli jeho prázdniny. Ale nie! Ona musela stratiť reč akurát teraz! ,,Dočerta," zanadávala v duchu, keď si spomenula, že ju oslovil menom.

,,Faethom Rumour pozná moje meno," šepla nadšene a jej tvár zase nadobudla ten známy zasnený výraz.

Keď sa vrátila do kupé, chalani tam už neboli. Namiesto nich robili Madeline spoločnosť dvojičky Virginia a Viola Longbottomové.

,,Ahojte," pozdravila ich.

,,Ahoj," odzdravili spoločne. ,,Máme nejaké novinky," zvolala Viola nadšene.

Všetky tri mali na sebe už habity. Keď vytiahla z kufra ten svoj, úhľadne poskladaný a obliekla si ho, sadla si k nim. Počúvala ich, no myšlienkami bola úplne inde.

,,Dedo nám vravel, že Trelawney zasa zmenil učebňu, aj osnovy," chichúňali sa obe.

,,Mama si ho stále kvôli tomu doberá," povedala Mandy zasvätene. ,,Veď viete, jeho rodičia ho mali no ... veľmi neskoro." Pokrčila plecami zatváriac sa zúčastnene. ,,Vraví, že môžeme byť radi, že robí len to. Vraj mohol byť šibnutejší väčšmi ... ako je."

,,Trelawney je náhodou skvelý učiteľ," bránila ho Virginia.

,,Jasné, naša Via bráni svojho miláčika," posmievala sa jej sestra, za čo si vyslúžila štipanec do ramena.

,,Náhodou, je skvelý," trvala na svojom.

,,To je pravda," pridala sa k nej Olivian. ,,Vravelo sa, že Trelawneyová boli až u sv. Munga. Jej stav bol veľmi vážny."

,,A čuduješ sa? Neviem čo ich to napadlo, mať dieťa v takom vysokom veku," nadhodila Mandy. ,,Ale je pravda, že jeho hodiny sú fakt zaujímavé." Toto mu naozaj museli uznať. On bol proste jedinečný. Možno aj vďaka tomu, že sa narodil Sibyle v takom pokročilom veku.

,,Ako vám dopadli vaše VČÚ-čka?" opýtala sa znova Mandy. ,,Ja som mala až na Elixíry a Herbológiu samé V-éčka. Z tých dvoch som dostala P-é." Bola celkom spokojná. Veď mala byť na čo. Madeline Weaslyová bola veľmi pekné dievča. Mala gaštanové vlasy, ktoré hrali odtieňom červenej. Krásne, veľké hnedé oči, ktoré boli vždy s veselou iskierkou a úsmev, ktorý rozdávala snáď všetkým. Len máločo ju trápilo. Ak neberieme do úvahy jej priateľa. Bola bystrá a šikovná, ale musela sa veľa učiť, aby dosiahla takého výsledky.

Olivian bola iná. Bola to tichá osôbka, ktorá bola nerada stredom pozornosti, lebo sa vtedy cítila veľmi neisto. Mala dlhé, čierne vlasy jemné ako hodváb a asi tie najkrajšie zelené oči, hoci ukryté za okuliarmi. Bola rozvážna, zádumčivá, ale aj veľmi milá. Mala prirodzený talent snáď na všetko o čom svedčili jej VČÚ - čka. Samé výborné. Doma preto na ňu boli samozrejme pyšný. Kúpili jej aj novú sovu. Plamienku driemavú, ktorú pomenovala Auria. To meno si šikovne odvodila od mena Aurora, ktoré znamenalo Zornička. Sovy sú síce nočné vtáky a Zornička je síce ranná hviezda, ale to jej neprekážalo. Jej sove sa to meno veľmi hodilo.

Dvojičky boli na tom s VČÚ-čkami troška horšie. Virginia dostala z Elixírov D - čko a Viola zasa zo Starostlivosti o zázračné tvory H - čko. Ale nemohla za to. Ona bola proste hrozný bojko. Bála sa skoro všetkého. Odpadávala už pri kŕmení Červiakov šupinatých. Ale tie boli fakt nechutné. Boli dlhé asi pätnásť centimetrov, tmavofialové s jemnými čiernymi chĺpkami na chrbte. Mali drobné nožičky a šesť oranžových očí. Vždy v jeseni a na jar zhadzovali kožu v drobných šupinách. Neboli nebezpečné. Vyskytovali sa v severných oblastiach Európy a mali radi zimu, na rozdiel od iných druhov červov.

Vlak zastal. Na stanici už čakal Kionell Mole, správca Rokfortských lúk a hájov, aby dopravil prváčikov na loďkách bezpečne cez jazero na hrad.

Oni cestovali na kočoch ťahaných neviditeľnými zverami. Dedo jej vravel, čo sú zač a prečo ich nemožno len tak zazrieť, keď sa na nich pred rokom cez Vianočné prázdniny vypytovala. Boli to Testraly. Po tom, čo jej o nich povedal bola rada, že ich nevidí. Sadla si do koča s dvojičkami a Mandy. Neušlo však jej pozornosti, že do koča pred nimi si sadol Faethon so svojimi priateľmi a opäť mala ten zvláštny dojem, že sa na ňu usmial. Alebo to bola pravda? Už nevedela, či sa jej to sníva, pretože si to tak dlho želala, alebo či to azda pravda je.

P. S. : prajem prijemne citanie ... :o) testralka

[ » na začiatok « ]