Kapitola:
Pridaná: 14.9.2007, 11:33:21
Čítaná: 1024×
Hodnotenie: (počet hlasov: 37)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Nagini, Sirius Black, Lord Voldemort, Albus Dumbledore
Stručný dej: Na Rokforte je nová učiteľka - Nagini. Taktiež hrá na dve strany, ale ktorú si nakoniec vyberie?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nagini 2 » Zoznámenie s Tichošľapom 3 » Had a potkan 4 » Hnev a úskoky 5 » Obrana proti čiernej mágii 6 » Zmierenie a kliatba 7 » Čierna kobra 8 » Hnev a trest 9 » Nový člen 10 » Stretnutie 11 » Spomienka 12 » Tom Riddle a nový návrh 13 » Výlet 14 » Jeden z najhorších dní 15 » Moc ničí 16 » Degasere 17 » Získané tajomstvo 18 » Obchodník 19 » Temný pán 20 » Dokonalý plán 21 » Spln 22 » Netvor 23 » Priatelia 24 » Sean O´Neil 25 » Schôdzka 26 » Temná stránka 27 » Vianočné prázdniny 28 » Trest 29 » Jaskyňa 30 » Navždy spolu

Nadišiel ďalší deň. Prvé studené lúče slnka sa predierali do Nagininej izby. Bol to čas, kedy sa človek ešte rád zababušil do teplých perín a vychutnával si posledné minúty v posteli. Nagini už nespala. Práve sa kontrolovala v zrkadle a potom odišla rovno do Veľkej siene na raňajky. Bola ešte prázdna, tak ako hrad, v ktorom ešte aj portréty stále driemali. Keď prechádzala popri nich, pár ich obyvateľov sa pomrvilo, ale inak spali ďalej. Nagini si vychutnávala to ticho. Vo Veľkej sieni nebol jediný žiak. Ale ona nehľadala študenta. Ten koho práve potrebovala sedel uprostred učiteľského stola.

Oblečený mal tmavomodrý zamatový habit a polmesiačikové okuliare nasadené na krivom nose. Raňajkoval úplne sám. Nagini sa usmiala.

„Dobré ráno Albus! Môžem sa k vám pridať?“

„Dobré ráno Nagini!“ opätoval jej úsmev. „Samozrejme. Teším sa, že mi budeš robiť spoločnosť.“

Na stole sa objavil tanier s čerstvým pečivom, slanina, vajcia, maslo, všelijaké možné druhy medov a džemov. Nagini si zobrala pečivo a natrela si ho maslom.

„Môžem ti naliať kávu?“ opýtal sa jej zdvorilo riaditeľ.

„Áno ďakujem Albus, dnes ju naozaj potrebujem.“

Dumbledore jej nalial plnú šálku horúcej čiernej kávy, z ktorej sa šírila lahodná vôňa.

„Netrápi ťa niečo? Nezvyknem takto skoro s niekým raňajkovať.“

„Po pravde Albus, znepokojuje ma niečo, o čom som sa prednedávnom dozvedela,“ povedala ustarostene a odpila si z kávy.

„Môžem ti nejako pomôcť? Teda prepáč, že som taký domýšľavý, ale mám taký pocit, že dnes ráno tu sedíš možno aj preto, že potrebuješ odo mňa pomoc,“ pozrel sa na ňu šibalsky spod okuliarov.

„Máte pravdu, tak ako vždy,“ opätovala mu nezbedný pohľad a zobrala si pred seba jahodový džem.

„Aj mi prezradíš čo ťa tak veľmi znepokojuje?“ s pokojom jemu typickým si naďalej vychutnával chutné jedlo.

„Žiaľ nemôžem vám povedať o čo ide, ale potrebujem, aby ste mi požičali mysľomisu. Môžete mi dôverovať Albus, netýka sa to nášho priateľa,“ dopovedala rýchlo, lebo riaditeľ na moment stuhol. Neodpovedal hneď. Zobral si do rúk šálku s kávou a napil sa. Pohľad uprel do prázdna. Pomaly šálku položil.

„Dobre Nagini. Teraz sa pokojne najeme a potom choď do mojej pracovne. Vieš, kde ju nájdeš. Heslo je Jahodová pena.“ Dumbledore si naložil na tanier ešte miešané vajcia a slaninu a s chuťou začal jesť.

Nagini sa zmohla len na úsmev a „Ďakujem.“

Pomaly začali prichádzať ich kolegovia a pár študentov. Nagini si povedala, že teraz je ten najvhodnejší čas odísť. Dumbledore sedel schovaný za novým výtlačkom Denného proroka. Utrela si obrúskom ústa a bez slova sa postavila.

„Dovidenia,“ pozdravila sa všetkým učiteľom.

Riaditeľ sa len obzrel spoza novín. Nagini mu ešte raz pohľadom poďakovala. Všetci pri učiteľskom stole ju odzdravili alebo aspoň kývli hlavou, pretože mali plné ústa.

Prechádzala medzi dlhými fakultným stolmi, pri ktorých sedelo zatiaľ len pár žiakov. Jasné slnečné lúče už prenikali cez veľké okná do celej siene a vďaka začarovanému stropu sa cítila ako keby prechádzala po vonku. Zrýchlila krok, aby sa čo najskôr dostala do riaditeľne. Pred kamennou príšerou vyslovila heslo a tá ju bez váhania pustila na kamenné schodisko pripomínajúce eskalátor. Keď ju vyviezli schody pred dubové dvere, s rešpektom ich otvorila a nakukla dnu ako keby práve páchala nejaké darebáctvo. Portréty zavesené na stene v kruhovej kancelárii ju zvedavo pozorovali. Počula len nejaké šomranie, ale nevšímala si ho. Chcela sa čo najskôr dostať k mysľomise. K tejto miestnosti mala zvláštny vzťah. Mala pocit ako keby sa tu mala správať ako v kostole. Kráčala pomaly a potichu, aby jej náhodou ani opätky neklopkali. Bola v riaditeľovej pracovni prvý krát sama. Bála sa čo i len nahlas dýchať, ako keby tým porušila nejakú krehkú auru, ktorú táto miestnosť mala. Zašla opatrne za Dumbledorov pracovný stôl, kde visela na stene polička s rôznymi predmetmi. Oddychoval tam starý ošúchaný triediaci klobúk, starodávne knihy v kožených obaloch a plytká kamenná misa so zvláštnymi ornamentami vyrytými okolo kraja.

Zobrala ju obozretne do rúk, akoby bola z najjemnejšieho kryštálu a položila ju na stôl. Vytiahla fľaštičku s Petrovými spomienkami a odzátkovala ju. Vyliala obsah do mysľomisy. Ten sa začal rýchlo krútiť. Nagini neváhala, ponorila hlavu do trblietavej hmoty ani plyn, ani tekutina a v tom momente cítila ako sa jej nohy prestali dotýkať podlahy.

Padala hustou tmou, až pristála na zemi. Miesto na ktorom sa nachádzala dôverne poznala. Bol to Rokfort. Ocitla sa priamo pred portrétom Tučnej panej. V prvom momente nevedela nájsť Petra, ale potom prešiel priamo okolo nej. Bol rovnako zavalitý, ale o niečo nižší, tvár prezrádzala, že začal dospievať. Nagini až zarazilo, ako rýchlo sa v tomto veku človek mení. Peter zašomral heslo.

Portrét tučnej panej sa otvoril a vpustil ho dnu. Nagini neváhala a vbehla za ním do Chrabromilskej klubovne, ktorá bola plná džavotajúcich prvákov, ktorí sa hádali o tom či sa môže gargoyl premeniť na kameň a späť kedy sa mu zachce.

Peter si ich nevšímal a vybral sa čo najkratšou cestou do chlapčenských spální. Nagini ho nasledovala až kým nevošiel do svojej izby. Tam ho už vítali jeho traja najlepší priatelia.

„Sadni si a povedz čo si sa dozvedel?“ kázal mu chlapec s dlhými vlasmi. Nagini sa na Siriusa pozrela pozornejšie a musela potvrdiť tvrdenie, že človek zreje presne tak ako víno. Nemohla sa neusmiať. Na chvíľu aj zabudla, prečo sa díva do Petrových spomienok.

„Flitwick povedal, že také kúzlo sa veľmi ťažko zadáva do akéhokoľvek predmetu, a že ak sa to aj podarí tak to nemá dlhú trvanlivosť,“ povedal sklamane Peter.

„Vravel som ti Sirius, že to nebude hračka!“ Lupin sa pozrel na Jamesa a usmial sa. „Myslím, že to predsa len bude hračka Paroháč!“

„Ako to, Námesačník?“ otočil sa k nemu Sirius s nádejou v očiach.

Nagini si všimla ako vodcovsky zdvihol bradu a očami vyžadoval okamžitú odpoveď.

„Našiel som v knižnici informácie o istom druhu pergamenu, ktorý by presne zodpovedal požiadavkám pre našu mapu.“

„Viem o čom rozprávaš a musím ťa sklamať, také niečo nemáme šancu zohnať," mávol rukou a otočil sa mu chrbtom.

„Počkaj James! Lupin prišiel s dobrým riešením a ja viem ako by sme mohli taký pergamen získať!“ Siriusovi zasvietili oči.

„Kde Sirius?“ opýtal sa James a zatváril sa neveriacky.

„Viem o jednom obchodníkovi s vecami tohto typu. Študoval ako siedmak, keď sme sem nastúpili. Počul som o ňom a vraj je fakt dobrý a vie zohnať takmer všetko.“

„Ako sa volá?“ Spýtal sa Lupin a bolo na ňom vidno, že ho to zaujalo.

„Neviem presne ako sa volá, ale v brandži požíva prezývku Nyx. Však je jedno ako sa volá, hlavne, že nám dá to čo chceme, no nie?“ darebácky sa uškrnul.

James sa s úsmevom postavil a vystrelil ruky do vzduchu. „Tak ho teda kontaktujme a je to vyriešené, nie?“

Peter sa po Jamesovej vete pomrvil a prvý krát prehovoril od kedy ho Sirius vyzval. „A čo bude chcieť od nás na oplátku?“

„To je teraz jedno Červochvost!“ odbil ho stále vysmiaty James. „Máme konečne plán a to je to hlavné no nie?!“ mrkol na Siriusa a Remusa.

Sirius sa taktiež usmieval. No Lupin sa tváril vážne, avšak nepovedal nič a prikývol na súhlas.

To Nagini stačilo. Nikdy sa s Nyxom nestretla, ale vedela, že obchodovať s ním, nie je prechádzka ružovým sadom. On nebol ako iní čarodejníci. Bol oveľa prefíkanejší, mazanejší a mal plno kontaktov. Medzi čarodejníkmi obľubujúcich čiernu mágiu si dokonca vyslúžil pomenovanie „Šedá eminencia“. Zrazu sa obraz zmenil. Stála síce stále v chlapčenskej spálni, ale v inom čase. Videla Petra ako leží na svojej posteli opretý o vysoký vankúš a vo svetle sviečky škrabal asi domácu úlohu na pergamen. Remus sedel na posteli a čítal si nejakú knihu o elixíroch. Za oknami bola tma. Zrazu sa prudko otvorili dvere. Chlapci sa strhli, tak ako Nagini. V prvom momente nikoho nevidela. Potom uprostred izby zo seba sňali neviditeľný plášť James so Siriusom. Nagini to prekvapilo. Až teraz jasne videla, že látka, ktorej bol Siriusov plášť utkaný, pripomínala skôr krídla víl ako hrubé plášte, ktoré videla pred tým. Zatajila dych aj keď vedela, že ju nikto nemôže vidieť ani počuť.

„No čo chalani, aký bol?“ opýtal sa nedočkavo Remus.

„Fu. No bolo to zaujímavé. Len teraz sme museli utekať, lebo sme vystrašili nejaký párik pri ohnisku a tá baba tak hučala, že sme skoro ohluchli.“ James ešte stále dychčal. Všetci štyria sa začali smiať.

„Tak čo, aký bol Nyx? Dohodli ste sa?“ posadil sa na posteľ Peter a čakal zvedavo na odpoveď.

„Bol taký divný. Nevideli sme mu poriadne ani do tváre,“ povedal James a opatrne poskladal neviditeľný plášť a odkladal si ho do drevenej truhlice pod posteľou.

„No, ale dohodli sme sa,“ Sirius si dával dole pulóver. „Chce päťsto galeónov a jednu knihu môjho otca. To by nemal byť problém.“

„A tie peniaze? Vieš, že ja som švorc,“ Remus sa zahanbil.

„To je v pohode. Niečo vytiahneme z Potterovcov, z našich a strýko mi možno tiež niečo prispeje. Našťastie aspoň on je normálny...“ Sirius si nahlas vzdychol a odhrnul si vlasy z čela.

„Chalani ja tiež niečo vytiahnem z našich, na pomôcky alebo čo.“

„Super Červochvost! Začínam sa fakt tešiť! To bude geniálne, to ešte určite nikomu nenapadlo!“ James si spokojne zasadol na posteľ, až nadskakoval.

„Mali by sme tomu dať nejaké meno, čo poviete?“ navrhol Peter.

„Super nápad, čo takto niečo ako Plán?“ navrhol Sirius.

„No, sme Záškodníci,“ rozmýšľal nahlas James. „Tak by to mal byť Záškodnícky plán.“

„Alebo radšej mapa,“ povedal Peter.

„Záškodnícka mapa. To znie fakt dobre,“ zhodnotil nahlas James.

„Len aby sme mali ten pergamen. Kedy vám ho má dať?" opýtal sa pochybovačne Remus.

„Máme mu nechať peniaze do piatku v Kančej hlave, u barmana. Dať ich do balíka, tak aby necvendžali. Barman nám má dať na oplátku balíček, v ktorom bude pergamen na Záškodnícku mapu. Fakt to dobre znie,“ zhodnotil mimochodom Sirius. „A po Vianočných prázdninách mu mám poslať knihu sovou. Ževraj, aby to nebolo nápadné,“ odfrkol.

„Čo je to vlastne za knihu?“ opýtal sa Remus a už úplne odložil elixíry na nočný stolík.

„Vieš, že ani neviem? Volá sa Poklady Najvyšších. Ale neviem o čom sa tam píše. Ale musí byť riadne vzácna, lebo ju veľmi chcel. A viem, že otec si ju tiež stráži.“ Sirius sa ľahostajne hodil na posteľ.

V tom sa znova Petrova spomienka zmenila. Ešte stále stála v ich spálni, ale zase v inom čase. Tentokrát bol na okeniciach čerstvý sneh a izba bola vyzdobená čerstvým ihličím. Nagini si pomyslela, že zrejme práca domácich škriatkov.

Chlapci sedeli na posteliach a upierali pohľad na Siriusa, ktorý sa prechádzal po izbe a sálal z neho hnev.

„Tak máš ju?!“ Okríkol ho James.

„Nie!“ Vrátil mu to Sirius. „Vošiel som do jeho pracovne a bola za pracovným stolom medzi ostatnými a tak som šiel hneď k nej a keď som ju už mal v rukách vošiel do izby môj drahý otec!“ Sirius sa zatváril ako keby mu niekto ublížil a pokračoval. „Spýtal sa ma že čo robím, a tak som mu povedal, že si obzerám knihy. Všimol si, že v rukách držím práve tú čo chcel Nyx. Zobral mi ju z rúk a pomaly ju vrátil späť.“ Sirius náhle zastal a posadil sa na najbližšiu posteľ. „Potom mi povedal, že je to kniha, ktorá sa dedí v našej rodine už celé desaťročia a že raz bude patriť mne. Tváril sa ako keby to bol ten najväčší poklad a mne to bolo tak jedno, aj tak sú v tej knihe len bláboly! A tak som odišiel a povedal som si, že ju vezmem inokedy. No keď som sa po ňu na druhý deň vrátil nebola tam. Otec sa tváril ako keby mu uleteli včely. Celý čas bol nervózny ako keby si myslel, že som ju ukradol ja alebo čo.“ Sirius sa zahľadel von oknom na zasnežený areál Rokfortu.

„Netuším kto ju mohol zobrať!“ Povedal priam porazenecky.

„Tak budeme musieť kontaktovať Nyxa a povedať mu čo sa stalo.“ Sirius pozrel na Lupina a prikývol. „Máš pravdu a vôbec sa na to neteším!“

Nagini odišla z Petrovej spomienky a sadla si na riaditeľovu stoličku. Zadívala sa do pukotajúceho ohňa. Dobre si uvedomovala o akú knihu to išlo a vedela presne ako zmizla. Bol to dar. Vynútený dar pre Temného pána. Netušila, že jej skoro vykĺzla pomedzi prsty. Sama bola na návšteve u Blackovcov, aby požiadala pani domu o tento dôkaz náklonnosti k Temnému pánovi.

Bolo to zložitejšie než čakala. Vedela, že teraz príde tá najdôležitejšia spomienka. Konečne sa dozvie, čo chce teraz Nyx od Záškodníkov. Určite nič príjemné. Postavila sa znova nad mysľomisu. Chytila ju do ruky a jemne s ňou zakrúžila, aby sa jej obsah opäť rozvíril. Potom ju znova opatrne položila na stôl a ponorila sa do nej. Opäť padala do čiernej tmy a ocitla sa vo Veľkej sieni. Naskytol sa jej akurát pohľad ako Sirius dočítal list, hodil ho Jamesovi a náhlivo odišiel preč. Videla seba ako vstáva od profesorského stola a pomaly prechádza von zo siene. Najradšej by sa šla znova pozrieť ako sa pohádala so Siriusom, ale nemohla. Postavila sa poza Jamesa, Remusa a Petra a čítala si s nimi list od Nyxa:

Vážený pán Black!

Nadišiel čas pýtať si váš dlh späť aj s úrokmi. O mesiac sa s vami chcem stretnúť na obvyklom mieste, v obvyklom čase. Chcem od vás neviditeľný plášť, v ktorom ste prišli na schôdzku. Moje rozhodnutie je nezvratné.

Nyx

Nagini sa opäť ocitla v Dumbledorovej pracovni. Na nič iné sa nezmohla, len si povzdychla. Dúfala, že to nebude takto zamotané. Potrebovala si to utriasť v hlave. Nebola zvyknutá na to, aby v takejto situácii rozmýšľala. Nikdy sa nemusela zamýšľať nad tým ako niekoho vysekať z problémov. Robila všetko len vo svoj prospech. Chcela nájsť východisko. Vytiahla prútik, namierila na obsah mysľomisy a vrátila ho naspäť do fľaštičky. Odišla do svojej pracovne. Ešte mala dosť času pred tým, než musela ísť na hodinu.

Posadila sa do pohodlného kresla a zadívala sa do krbu. Podoprela si rukou bradu a kývala sa hore dole. Jej vedomie jej nedovoľovalo urobiť niečo len tak. Nechcela mu predsa pomáhať. Chcela ho oslabiť. Ale zase na druhej strane, ak by mal problémy z Nyxom, mohlo by to ohroziť jej plán. Rozhodla sa, že najprv musí vyriešiť za neho tento problém. Tak či tak to bol aj jej problém. Aspoň tak si to zdôvodnila. Ak mala hrať hru s novým protivníkom, potrebovala o ňom vedieť čo najviac a to bez toho, aby o tom niekto vedel. Ale chcela mu čo najskôr poslať odkaz. Čas sa krátil. Zobrala čistý pergamen a brko. Namočila ho do atramentu a napísala:

Vážený pán Nyx!

Musím sa s vami stretnúť zajtra o polnoci pri starom dube za Rokvillom. Viem o dlhu pána Blacka a jeho priateľov a mám pre vás to čo chcete.

Nagini

Nebola si istá, či príde, ale podľa toho, čo o ňom počula, tak mu to nedá. Rozhodla sa, že použije školskú sovu a cestou zo soviarne sa zastaví v školskom archíve a vyhľadá si o ňom čo sa dá. Keď poriadne priviazala zapečatenú obálku jednej Myšiarke na nohu, šla prehľadať školské záznamy. Ak Sirius povedal, že boli prváci, keď Nyx končil, tak to muselo byť pred piatimi rokmi. Prezrela všetko. Fakulty, záznamy o známkach, záznamy o darebáctvach, pôvod aj zhrnutie schopností. Keď už si bola naozaj istá, že toho viac nenájde, sadla si unavene na stoličku a premietla si v hlave, čo sa o ňom dozvedela. Sean O´neil, čistokrvný, zo starej Írskej čarodejníckej rodiny. Fakulta Bystrohlav. Dnes má dvadsaťdva rokov. Známky v podstate výborné. Bolo podozrenie s kupčením nedovolených látok, ale nikdy sa mu nedokázalo. Nadaný, nikdy veľmi nevytŕčal, ale skôr len preto, aby nepútal na seba pozornosť. Aspoň to si o ňom myslela zo všetkých záznamov za tých sedem rokov, čo študoval na Rokforte. Podľa toho, čo o ňom vedela doteraz, uvedomovala si, že to nebude jednoduché. Ale teraz po prečítaní všetkých tých informácií jej intuícia jej hovorila, že to bude možno zložitejšie než čakala.

Nagini kráčala na druhý deň prázdnym Rokvillským chodníkom, ktorým ju sprevádzali len svetlá pouličných lampášov. Hrubý plášť a kožušina na kapucni ju chránili pred jesenným chladom. Prešla až za dedinu ku starému dubu, ktorý sa čnel ako nejaký strážca nad všetkým živým aj mŕtvym. Pri jeho ozrutnom kmeni stála vysoká tmavá postava v cestovnom plášti a na hlave mala tak ako ona, kapucňu. Až sem nedoľahli svetlá, a preto si rozsvietila prútik. Mesiac síce svietil jasne, akoby chcel dať všetkým na známosť, že sa blíži spln, ale aj tak to nestačilo na to, aby sa cítila v tejto tme isto. Vedela, že pri tomto majestátnom strome stojí muž. Bola od neho len pár metrov, ale nemohla mu vidieť do tváre, pretože jej bol otočený chrbtom. Neznámy sa neobrátil ani keď ho osvetlila svetlom z prútika. Nagini začala byť nervózna, ale nepoľavila v kroku. Stála už skoro pri ňom. Muž sa pomaly otočil tak, že stáli od seba len na dva metre. Zbadala mu len spodnú časť tváre. Pekne vykrojené pery mal neurčito privreté. Obaja mlčali snáď aj desať sekúnd, ako keby hrali nejakú zvláštnu hru, kto prehovorí skôr. Nagini bola navonok úplne pokojná. Pozerala sa mužovi na hladko oholenú tvár. Pomaly a ladne si dala dole kapucňu, akoby mu tým chcela naznačiť, nech si sníme tú svoju. Ale muž na to zareagoval len tak, že zdvihol hlavu o niečo vyššie, aby mu mohla vidieť do tváre. Chcela si ho preskúmať, ale dokázala sa mu dívať len do očí. Vyžarovalo z nich niečo, čo ešte u nikoho nevidela.

Tmavé až čokoládové, neuveriteľne prenikavé, vyzývavé a pritom tak príťažlivé. Nevedela od neho odtrhnúť pohľad, pretože u nej vzbudzoval nie len zvedavosť, ale aj rešpekt. Mimovoľne si vložila necht do úst, bez toho, aby si to uvedomila. Mala pocit, že toto je presne to, čo cítili muži, keď sa na ňu dívali. Nielen chtíč, ale aj niečo nedosiahnuteľné, čo bolo síce blízko, ale nemohli to len tak mať, aspoň nie lacno.

Rozhodla sa prehovoriť: „Dobrý večer, Sean! Som rada, že ste prišli!“ vedela, že je to on, cítila to tak.

„Dobrý večer profesorka Nagini aj ja vás rád spoznávam. Vidím, že ste informovaná.“

„Ale ani vy ste nezaháľali Sean, alebo vás mám radšej volať Nyx?“

„Ak ide o obchod, budem radšej ak ma budete volať Nyx. Chceli ste sa so mnou predsa stretnúť kvôli obchodu.“

„Samozrejme. Chcem sa s vami dohodnúť. Vyplatím Siriusa Blacka a jeho priateľov.“

„Vaša ochota je milá, ale nemyslím si, že mi dokážete poskytnúť to, čo od Blacka žiadam. A vôbec, prečo ho chcete zachraňovať?“

Nagini si vyčarila rukou pohodlné kreslo. Chcela aby ho ohúrilo to, že nepotrebuje prútik. Elegantne sa posadila, preložila si nohu cez nohu a odhalila pritom polonahé stehno spod plášťa.

„Povedzme to tak, že viem, že peniazmi vás neohúrim a nemám to ani v pláne. Viem, že ste obchodník, takže som sem neprišla preto, aby som vám ponúkala pár drobných,“ prešla si rukami vo vlasoch. „Viem, že ste od neho chceli neviditeľný plášť. Ten síce nemám, ale môžem mať niečo, čo ste chceli už dávno.“

Nyx na ňu skúmavo hľadel. Pochopil jej ženskú hru a preto si zložil kapucňu a okúzľujúco sa usmial. „Myslím, že by sme mohli uvoľniť atmosféru. Ak by ste boli taká dobrá Nagini a aj mne vykúzlili tak pohodlné kreslo,“ bol zvedavý ako dokáže čarovať bez prútika, takže pozorne čakal, čo urobí s rukou.

Nagini sa potešila jeho zvedavosti. Už keď odhalil celú svoju tvár, musela sa usmiať. Nadvihla obočie a jemným pohybom ukazováka vyčarila ešte jedno pohodlné kreslo. Vychutnávala si svoju silu a dávala mu to čo najokatejšie najavo. Chcela ho vyzvať na hru. „Dúfam, že ste spokojný?“ venovala mu ten najzvodnejší pohľad a oprela sa o operadlo. „Teraz môžeme prejsť k obchodu. Viem, že ste chceli „Poklady najvyšších“. Ešte vás tá kniha zaujíma?“

„Áno, stále mám o ňu záujem, ale pravdupovediac teraz, keď vás tu vidím, tak mi napadlo, že keď ste tak ochotná pre pána Blacka urobiť to, čo on nedokázal, myslím, že by som si mohol želať aj niečo iné,“ vytiahol spod plášťa prútik a pričaroval stolík, na ktorom stála kanvica plná horúceho čaju a dve šálky. Stále ho bez odpovede sledovala. Vedela, že to tak chce. Usmial sa. „Dáte si čaj?“

Nagini sa neprestávala usmievať a zvedavo si ho premeriavala, keď bral do rúk plnú nádobu.

„Ďakujem ste láskavý, veľmi rada.“

Nyx jej nalial plnú šálku pariaceho sa nápoja. „Viete, čakala som, že budete chcieť minimálne úroky,“ až drzo mu hľadela do tváre.

Nalial aj sebe, posadil sa a zobral si šálku do rúk. „Viete Nagini, som obchodník a preto chcem z každej situácie vyťažiť čo najviac. Máte mi ponúknuť ešte niečo iné ako len tú knihu?“

Nagini si zobral šálku a priložila si ju k ústam. Neprestávala sa mu dívať priamo do očí. Pomaly položila šálku na stôl. Nahla sa k nemu až dôverne: „Drahý Nyx, ja som tiež tak trošku obchodník. Vždy dostanem to čo chcem a vždy sa nájde vhodná odmena pre toho, kto má to, čo chcem. Povedzme to tak, že pokiaľ mám o niečo záujem, som ochotná aj veľa investovať.“

Nyx sa k nej tiež nahol: „Tak potom by sme pokojne mohli nejaký obchod uzavrieť. Ale najprv treba vyriešiť nášho nešťastného pána Blacka a jeho priateľov.“

Prešli jej zimomriavky celým telom, keď bol tak blízko. Zaujali ju tentokrát jeho pery. Ale keď vyslovili Siriusovo meno, oprela sa naspäť o operadlo. „To je pre mňa to najhlavnejšie. Vyplatiť ho.“

„Takže sa pýtam ešte raz. Čo okrem knihy mi viete ponúknuť drahá Nagini? ďalej si vychutnával teplý čaj.

„To si vy ani neviete predstaviť. Ale hádam by ste nechceli aby som vám prezrádzala moje najtajnejšie tajomstvá," tvárila sa až nezbedne. "Povedzte si čo by ste odo mňa chceli, vy ste obchodník, ja len platiaci."

„Škoda, že vás nepoznám lepšie. Takto môžem len hádať, čo ste mi schopná ponúknuť, ale mal by som tu jeden návrh. Čo takto poskytnutie informácií?“

„Môžete ma spoznať lepšie, to môže byť ako bonus.“ Prešla prstom vo vzduchu, aby cítil akoby ho hladila po krku. Uvidíme aké informácie. Ale rada vám ich dám. Pýtajte sa,“ podoprela si bradu prstami.

Nyx odložil čaj na stôl. Vytiahol z vrecka pergamen a položil naň kolmo hrot brka. „Takže Nagini! Čo mi viete povedať o Voldemortovi?“

Nagini povädol úsmev z tváre. „Ak vám dám informácie o Temnom pánovi, viete, že sa to dozvie? Myslím, že prekračujete pomyselnú hranicu pán O´Neil.“

„Ja z Temného pána strach nemám a informácie o tom čo robí sú veľmi cenné. Vedel by som ich veľmi výhodne predať, takže sa mi nedivte. Tak sa mi vidí, že váš obchodnícky duch sa niekam vytratil,“ hovoril s úsmevom, ale vecne a ostražito.

„Nemusíte mať strach, ale mali by ste mať rešpekt. Dám vám len jednu dobrú radu, drahý Nyx," znova prechádzala do milého tónu, "buďte priateľ s Temným pánom a určite s vami urobí nejeden obchod. O to sa postarám sama," zatvárila sa dôležito, aby si uvedomil s kým sa rozpráva. "Pýtajte sa môj milý Nyx, sme tu predsa kvôli obchodu, ale musíte sa pýtať konkrétne. Hádam si nemyslíte, že vám dám nejakú informáciu zadarmo? Ako ste sám povedal, informácie o Temnom pánovi sú veľmi drahé, takže máte len jednu otázku, ktorá možno nebude zodpovedaná."

„Výborne Nagini! Viete nemyslel som si, že v tejto skúške obstojíte! Kontaktoval som pred naším stretnutím Temného pána, pretože ja sa len tak s niekým nestretávam, pred tým, než si ho preverím. No a samozrejme za malý príplatok ma požiadal, aby som sa vás na neho opýtal.“ Na stole sa zjavilo pero a pergamen. Pero sa zdvihlo do vzduchu a naškriabalo krátky text. Nyx tleskol a priletel veľký výr, ktorému pripevnil správu na nohu. Výr odletel a Nyx sa len usmial na Nagini a pokračoval: „Dobre viem, že kniha, ktorú chcem je v rukách Temného pána. Takže ak naďalej súhlasíte, že urobíme obchod, tak stále chcem, aby ste ju pre mňa získali. Ak to spravíte, tak nechám vášho Siriusa na pokoji a Temný pán sa z mojej strany nič nedozvie. Súhlasíte alebo nie?“ oprel sa do operadla, evidentne spokojný sám so sebou.

„Dúfam, že si nemyslíte, že vám len tak uverím... bez dôkazu?“ povedala trošku znechutene. „Jediný dôkaz, ktorý vám môžem dať je ten, že si overíte všetko čo som vám povedal u samotného Temného pána. Sova, ktorú ste videli, mu práve odnáša odkaz, v ktorom píšem, že ste mu úplne lojálna,“ díval sa jej priamo do očí a vyzýval ju k odpovedi.

„Myslím, že sa dohodneme. Takže ja vám dám knihu a tým bude Siriusov dlh vyrovnaný. Áno? Pretože pokiaľ viete, čarodejnícka dohoda je záväzná. Pokiaľ si podáme ruky, už nebudete chcieť od neho ani odo mňa žiadne úroky," hovorila vecne a tiež mu opätovala pohľad priamo do očí.

„ Áno. Ak dostanem tú knihu, všetko bude vyriešené. Len sa chcem ešte spýtať, či pán Sirius Black vôbec vie, že mu zachraňujete krk?“

„Myslím, že to je o otázku navyše drahý Nyx, to by ste mi museli tentokrát na oplátku dať niečo vy. Viete informácie sú drahé," znova sa začala usmievať.

„Tak teda čo pre vás môžem urobiť?“ venoval jej úsmev od ucha k uchu. Až teraz si uvedomila aký je ešte mladučký. Jeho tvár tým nabrala nový svieži dojem.

„Dnes nie môj milý, možno príde čas, kedy si budem môcť vychutnať tú vašu mladú a trúfalú tváričku," postavila sa a nechala zmiznúť svoje kreslo. Podišla k nemu bližšie a pobozkala ho na ústa. "Myslela som si, že budú sladké," a oblizla si peru. Natiahla k nemu ruku. "Takže platí?"

„Ste v skutku zaujímavá osoba a určite sme sa nestretli naposledy." Postavil sa a podal jej ruku.

„Určite nie, to by som si nenechala ujsť. Viete obetí mám okolo seba dosť, je celkom osviežujúce stretnúť sa s hráčom. Bolo mi cťou, NYX." Stisla mu ruku na znak uzavretého obchodu.

"Aj mne," ešte raz sa na ňu usmial a potom sa otočil a odišiel od nej o pár krokov. Nechal zmiznúť stolík s čajom. Nasadil si kapucňu, zadíval sa jej do tváre: „Sladké sú len sny Nagini. A ja dúfam, že tie vaše dnes také budú,“ zavíril sa mu plášť a odmiestnil sa.

Nagini sa rozhliadla okolo seba. Všade bolo úplné ticho a tma. Zaujímavý človek, tento Nyx, pomyslela si. To najťažšie už mala za sebou. Jej plán mohol nabrať na otáčkach. Pobrala sa rýchlym krokom naspäť do hradu. Už ju oziabala tvár, chcela byť čo najskôr vo svojej posteli.

.........................................................................................

Ak sa vám Nagini stále páči prosím napíšte mne alebo Gorathovi sovku, aby som vedela aj s Gorathom, kto ju ešte stále číta. Pretože chcem, aby minimálne naši čitatelia boli znova zaregistrovaní. Posielam boštek na noštek a prosíme si hodnotenie.

[ » na začiatok « ]