Kapitola:
Pridaná: 14.9.2007, 08:03:24
Čítaná: 640×
Hodnotenie: (počet hlasov: 18)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Stratený dedič
Stručný dej: Po boji, v ktorom padol lord Voldemort sa narodilo dieťa. Nik sa nemal dozvedieť, koho je potomkom.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Po boji 2 » Po rokoch ... 3 » Skoro (ne)vypočuté proroctvo 4 » Konečne vo vlaku[/b] 5 » Samé stávky 6 » ,,Rokfortská strela" 7 » Listová horúčka a varovanie 8 » Riaditeľova návšteva 9 » Srdcová kráľovná 10 » Srdcová kráľovná II. 11 » Nedorozumenie 12 » Koncoročné skúšky 13 » Tingle a runy 14 » Prázdniny 15 » Narodeniny 16 » Svadba 17 » Stratené knihy 18 » Hostia na hrade 19 » Krkonošskí vlci 20 » Rozlúčkový ples 21 » Dejiny mágie 22 » U Potterovcov 23 » Šťastný Nový rok 24 » Nevinný 25 » Oddelenie na presadzovanie čarodejníckeho práva 26 » Vypočúvanie 27 » Aká je pravda? 28 » Karty 29 » Krstná mama 30 » Utečenci 31 » Stratený kameň 32 » Nejasný koniec 33 » Spečatený osud

Riaditeľ sedel vo svojej kancelárii spokojne si pohmkávajúc spolu s Mimbulus mimbletoniou obľúbenú pesničku od kapely Bludní draci, keď sa dvere bez zaklopania rozleteli. Dovnútra sa vovalil ako veľká voda vysoký, štíhly muž v stredných rokoch. Mal oblečené obnosené čierne rifle, čierne tielko s nápisom ,,SOM COOL", modrú košeľu (rozopnutú) a okolo krku uviazanú modrú šatku. Jasné modré oči mal ukryté za štýlovými okuliarmi. Perfektne zostrihnuté, dlhé orieškovo hnedé vlasy mal stiahnuté do chvosta, uviazané koženým páskom.

,,Dobrý deň, pán riaditeľ. Tak rád vás vidím. Musím s vami prediskutovať isté naliehavé záležitosti," vychrlil zo seba jedným dychom.

Riaditeľ mu nestihol odpovedať. Otvoril ústa, no prehovoril znova jeho neočakávaný hosť. ,,Čo to máte za heslo? Tá obluda ma sem nechcela vpustiť," rozhorčoval sa. ,,Prečo práve Opitý rarach?" vytreštil naňho nechápavo oči, šermujúc pred sebou rukami. ,,Našťastie som stretol Baskervila ...teda chcel som povedať ... školníka," opravil sa rýchlo, mierne sa začervenajúc, že použil prezývku školníka, ktorú používali študenti. Šomrali a ponosovali sa medzi sebou, že je stokrát horší ako bol Filch a tá jeho kefa na topánky - pani Norisová, Filchova mačka.

,,Aj ja vám prajem dobrý deň, Deltphinus," usmial sa riaditeľ, celý šťastný, že ho predsa len pustil k slovu tak skoro a bez nátlaku. ,,Zdalo sa mi, že toto heslo oživí môj zväčša botanický výber," vysvetlil pobavene, predstaviac si ako tam asi dlho musel stáť a hádať sa s kamennou obludou, aby ho vpustila dnu.

Deltphinus Trelawney bol veľmi očarujúci mladý muž, hoci už mal niečo po tridsiatke. Svedčili o tom mnohé uznania i ocenenia. V ženskom týždenníku ,,Žiarivá víla" si už tri roky udržiaval prvú pozíciu v TOP 5 - , kde bol nominovaný za NAJSEXI ČARODEJNÍKA ROKA. V mesačníku ,,Jasnovidka" získal ocenenie za ,,NAJSEXI ZADOK." V ďalšom zasa ocenenie za najkrajšie oči, v inom za najokúzľúcejší úsmev. Niekdajší profesor OPČM, Gilderoy Lockhart by mu tú slávu iste závidel. Proste bolo na ňom perfektné všetko. Skoro všetko. Ako sa zdalo, jediné, čo mu chýbalo je dôvtip. Lenže to akosi všetci radi prehliadali, pretože mal šarm, charizmu a v prvom rade bol naozaj dobrým profesorom veštenia. Samozrejme, jeho rodina tým bola známa. No jeho matka vo veštení nijako zvlášť nevynikala, ak neberieme do úvahy občasné, varovné proroctvá týkajúce sa Harryho Pottera, ktorými sa preslávila. On áno. Mal nepopierateľný talent. Neskutočne rád však rečnil. Aj tak na seba pútal pozornosť.

,,Iste, iste, ale Opitý rarach?" nechápavo krútil hlavou.

,,Chceli ste so mnou čosi prediskutovať, ak sa nemýlim," pripomenul mu riaditeľ.

,,Á ... áno?" na malú chvíľku sa zamyslel. ,,A! Pravdaže!" ťukol si prstom do čela. ,,Ide o to, že by som chcel trocha vylepšiť svoje hodiny," vysvetlil nadšene.

,,Počúvam," riaditeľ sa načiahol za zeleným cukríkom v sklenenom pohári a ponúkol aj jeho. ,,Nedáte si, sú chutné. Mäta a lipa," strčil mu pod nos sklenenú dózu, ale Deltphinus poďakoval a odmietol. Prstom si prešiel po upravenom obočí. Až teraz si riaditeľ všimol jeho novú ozdobu. Piercing. O jeho tetovaní draka na ramene vedel, aj o náušničke, ktorú nosil počas školských prázdnin, ale toto mu ušlo, hoci to bolo nápadné. Ale nič sa ho pre istotu nepýtal. Vedel, že by o tom musel počúvať do večera. Jednak nemal toľko času a potom ... bolel ho už z toho sedenia zadok.

,,Takže vylepšiť hodiny? Ako?" vyzvedal cmúľajúc cukrík.

,,Najprv by som chcel trocha vylepšiť triedu," Deltphinus sa rozhovoril o tom ako by si ju predstavoval tento rok a riaditeľ opäť len prikyvoval.

,,Som rád, že nemáte námietky, vážne," ďakoval mu. ,,Cením si to."

,,Život je predsa zmena," usmial sa naňho Niall. Aspoň sa žiaci neunudia, pomyslel si spokojne. Hoci na jeho hodinách to rozhodne nehrozilo.

,,A chcel by som s vami prebrať ešte plán učebných osnov. Trochu som ho pozmenil."

,,A to?" riaditeľ zvedavo nadvihol jedno obočie.

,,No, najlepšie by bolo začať začať od jednoduchých druhov veštenia až po tie náročnejšie. Rozdelil som ich podľa stupňa obtiažnosti pre jednotlivé ročníky." Zo zadného vrecka riflí vytiahol poskladaný pergamen a podal ho riaditeľovi.

,,Aha," Niall si vydýchol. Navrhované zmeny neboli až také prevratné ako si myslel. Tento rok chcel začať od veštenia zo správania zvierat cez veštenie z predmetov, krištáľových gúľ, kariet až po veštenie zo smiechu, pohybu plameňa lampy, dymu, popola, tvaru perál. Pobavene si spomenul na jeho prvý návrh, kde chcel učiť už prvákov Metoskopiu (veštenie z vrások na čele), Moleosofiu (veštenie zo znamienok na tele), Onychomanciu (veštenie z nechtov) a iné náročné druhy veštenia. Ale keď sa dostal v jeho zozname k Hepatoskopii, vešteniu z vnútorností vtákov, skoro mu vtedy zabehol cukrík. Nielen, že to bolo veľmi obtiažne veštenie aj pre siedmakov (on ho určil pre tretí ročník), ale používalo sa viac - menej pri čiernej mágii.

,,Dobre, súhlasím." To bolo všetko, čo potreboval jeho profesor veštenia počuť, aby sa na jeho perách zjavil sebavedomý úsmev.

,,Ďakujem, Niall. Ak nemáte nič proti, pred začiatkom nového školského roka sem prídem upraviť si učebňu podľa vlastných predstáv. Nebojte sa, nič extra," dodal rýchlo. Hneď na to sa porúčal. Riaditeľ ho vyprevadil k dverám. Vrátil sa k stolu a otvoril šuflík, aby odložil tohtoročný plán učebných osnov k tým minuloročným, ktoré sa mu od jeho snaživého profesora nakopili.

Niall počul ako sa za ním zabuchli dvere na jeho športiaku, zaradil rýchlosť a vzlietol.

Veľmi dobre sa pamätal na jeho prvú takúto návštevu. Aj vtedy k nemu prišiel s návrhmi a kadejakými vylepšeniami. Lenže tá návšteva bola iná. A veľmi ho prekvapila. Vtedy mu niečo doniesol. Niečo, čo on sám nepokladal za dôležité a niečo, čo skoro svojou nepozornosťou rozbil.

Niall si ten deň uchoval v pamäti. Bolo to skoro pred deviatimi rokmi. Najprv si od neho Deltphinus pýtal dovolenie nad nutnými opravami učebne a potom aj nad nutnou zmenou učebných osnov. Už bol na odchode, keď sa zastavil a vytiahol z vrecka svojej dračej bundy ampulku s tmavosivou hmotou. Pravda, skoro ju rozbil, keď sa potkol na vlastných šnúrkach od topánok, ktoré si neráčil uväzovať.

,,Skoro som vám to zabudol odovzdať," povedal kľačiac na zemi. ,,Toto je moja spomienka," vysvetľoval vstávajúc a podal ampulku riaditeľovi. ,,Je taká tmavá, lebo už má asi ... tri roky."

,,Čo je v nej?" opýtal sa prekvapene riaditeľ.

Deltphinus si vytiahol z vrecka riflí zastoknuté okuliare. ,,Podľa mňa je to hlúposť, ale aj tak som chcel, aby ste o tom vedeli. Komu inému som to mal ukázať?" opýtal sa krčiac ramenami. ,,Viem, že ostatné predpovede matky boli pravdivé. Čo ak bude aj táto?"

,,Mhm," Niall vzrušene prikyvoval.

Keď vtedy jeho novopečený profesor veštenia odchádzal, nasadajúc na svoju motorku, rozbil všetky okná v učebni transfigurácie, keď vo vzduchu zaradil vyššiu rýchlosť na extrémne vysoký nitropohon. Vtedy mu školník hrozil päsťou a sľuboval mladému rebelovi pomstu. Ale riaditeľ tomu nevenoval pozornosť. Okná sa opravili jednoduchým kúzlom ,,Reparo."

Pred sebou mal už nachystanú mysľomisu a otváral ampulku. Deltphinus mu pripomenul, že to bolo posledné proroctvo jeho matky. Vylial obsah ampulky do misy a ponoril do nej tvár. Tekutina bola trocha lepkavá a stuchnutá, ale niet sa čo čudovať, po troch rokoch v ampulke.

Riaditeľ sa ocitol v starobylom dome. Stál v izbe, kde na posteli ležala niekdajšia profesorka veštenia, Sibyla. Nemala na sebe tie smiešne okuliare s hrubými sklami ako popolníky ani šály omotané okolo krku. Jej syn sedel pri posteli držiac svoju matku za ruku. Izba bola priveľmi vykúrená a okná zastierali ťažké ružové závesy. Osvetľovalo ju len svetlo z chodby a malá stolná lampa.

,,Podaj mi vodu, synček," požiadala Deltphinusa matka. Odbehol do kuchyne a vrátil sa s džbánom vody a pohárom. Dal jej napiť a znova si sadol, keď si všimol znepokojujúci neprítomný výraz na matkinej tvári.

,,Mama? Si v poriadku?"

Prehovorila až po chvíli. Jej hlas bol stále slabý a znel cudzo a zachrípnuto, keď prehovorila:

,,V ďalekom ... mestečku, nazývanom Greta, žije ... žije malý chlapec, no je ... z nášho sveta ... jeho krv je stará, modrá, vznešená, ... po predkoch neslávnych, temných ... nechtiac zdedená ... zlo sa opäť vracia, no má inú tvár ... no na rozdiel od nich ... má i vzácny dar ... zachová nám pokoj, či navráti zlo? ..." Posledné slová veštby Niall nepočul. Videl ako Sibyla niečo hovorí, ale nepočul čo. Ešte hmlisto sledoval ako sa prebrala z tranzu a syn jej starostlivo utieral spotenú tvár. Muselo to byť pre ňu vyčerpávajúce. Nečudo. Mala skoro 99 rokov. Hneď na to sa riaditeľ ocitol späť v svojej kancelárii, nanajvýš zmätený a znepokojený.

Posledné proroctvo Sibyly Trelawneyovej bolo nielen zahalené tajomstvom, ale ostalo aj nevypočuté do konca. To riaditeľa trochu desilo. Počuť nepriaznivú veštbu bolo zlé, ale nepočuť nepriaznivú veštbu do úplného konca bolo ešte horšie. Ešte v ten deň navštívil Deltphinusa, ale ten si žiaľ na koniec veštby nevedel spomenúť. Odvtedy tak úzkostlivo prezeral zoznamy prvákov. Veď, čo ak by predsa? Aj teraz tam mali nového prváčika z mesta Greta. Ale bolo to dievča. Niall si vzdychol, držiac v rukách najnovší zoznam. Bola tá veštba pravdivá? Kto mal byť potom ten chlapec? Jedna hádanka väčšia ako druhá.

P. S.: Žiaľ, rychlejšie vkladanie jednotlivých kapitol nejde, povinnosti nepustia :( Ak by mal niekto nejaké poznámky, alebo návrhy, či hocičo ... kľudne mi píšte aj na mail: Eoska7@azet.sk

Prajem príjemné čítanie ... Testralka

[ » na začiatok « ]