Kapitola:
Pridaná: 1.9.2007, 18:24:13
Čítaná: 1260×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Alice Snapeová

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Armáda Salazara Slizolina 2 » Otec! 3 » Trápenia 4 » Stíhač 5 » Víťazstvo a prehra?

3. kapitola ... Trápenia

O necelých päť minút Chris vyletela z pracovne profesorky McGonnagalovej. Z jej výrazu tváre Alice nič nevyčítala. Behala za Chris až k Slizolinskej klubovni. Chris sa pred vchodom zarazila. Alice vedela prečo, ona predsa nevedela heslo.

„Do kelu,“ zanadávala si Chris, „budem tu musieť ostať celú noc.“

„Počkaj. Ja ho viem,“ dychčala Alice.

Chris na ňu hodila vyčítavý pohľad.

„Čoooo? Povedal mi ho jeden prefekt, Alice sa mierne začervenala. Chris si ju premerala.

„Ale čo. Nie si tu ani hodinu a už máš ctiteľa?“ dosť povýšenecky povedala Chris.

„Nechaj to tak,“ ešte viac sa začervenala, „heslo je Humusák.“

Vchod sa otvoril a Chris vbehla dnu, ani nečakala Alice.

Alice vbehla dnu za ňou a cestou sa pohľadom ospravedlnila Rickovi sediacom v kresle. Na schodoch oproti nej zbehli dve nahnevané prváčky.

Alice konečne vyšla hore. Všetky dvere boli zatvorené. Chris už zrejme našla svoju izbu. Alice chodila od jednej k druhej. Až na poslednej našla svoje a Chrisino meno, spolu s dvoma ďalšími.

Pomaly vošla dnu. Zo štyroch postelí bola obsadená iba jedna, na ktorej ležala Chris otočená chrbtom.

„Nepovedala som vám dosť jasne že máte odísť?“ pýtala sa stále otočená Chris.

„To som ja,“ povedala Alice.

Chris sa neotočila, len ďalej rozprávala: „Nemala by si byť so svojím prefektom?“

Tentokrát sa Alice ani trošku nezačervenala.

„Chris čo ti je?“ opýtala sa Alice pomaly ale rozhodne.

„Nič choď preč.“

Alice neodišla. Prešla k svojej posteli, sadla si, vyložila nohy na posteľ, prekrížila ich, dala si ruky za hlavu a oprela sa o stenu.

Keď už sedela pohodlne, prehovorila: „Chris, vzdor nič nevyrieši. Môžeš sa mi vysmievať a posielať ma preč, ale ja neodídem lebo viem že ťa niečo trápi.“

„Ty to tak môžeš vedieť, slečna Dokonalá.“

„Dokonalá? Ja, ktorá mám za otca najnevšímavejšieho otca na svete? Takého že nebyť mamy ani na stanicu ma neodvedie? A mama citlivá a až príliš starostlivá? Kebyže ma nejaký chalan čo i len drží za ruku, zabije ho? Nie, ja nemám dokonalý život ani zďaleka.

„Ale aspoň máš rodičov,“ smutne povedala Chris a otočila sa.

„A na čo mať takých rodičov? O jednom nevieš že je a druhý by ti utieral zadok?“

Chris sa cez slzy, ktoré jej začali tiecť zasmiala. „Prepáč že som bola na teba zlá, ale keby si vedela čo sa stalo u McGonagallovej.“

„Neviem čo sa tam stalo, ale rozhodne to chcem vedieť.“ Alice sa zdvihla z postele a prisadla si ku Chris.

Chris na ňu pozrela cez mokré oči. „Naozaj to chceš vedieť?“

„Jasné že chcem vedieť čo trápi moju kamošku.“

„Dobre,“ nadýchla sa, „vošla som. Vo vnútri bol minister mágie, Rufus Scrimgeor ml. Prvá otázka McGonagallovej bola kde je môj otec. Bola som na to pripravená a odpovedala som že neviem a ani keby som vedela, nepovedala by som im to. A potom sa ozval Scrimgeor.“ Chris teraz úplne napodobnila jeho hlas: „Slečna Pettigrewová. Váš otec spolu s Crabom uniesli pani Lunu Longbottomovú, manželku Nevilla Longbottoma a vy nám nechcete povedať kde je? Niekto bol potom aj ochotný pomáhať, nie ako vy. Napríklad Ronald a Hermiona Weasleyovci prispeli na jej hľadanie a dokonca svojho syna pomenovali po pánovi Longbottomovi.“

„To nemyslíš vážne?“ povedala Alice. „Fakt to povedal?“

„Hej. A ešte s tým svojím debilným prízvukom.“

„A čo si urobila potom?“

„Čo myslíš? Ušla som. Príliš ma dožral.“

„Wau,“ uznala útek Alice.

Niekto zaklopal.

„To budú tie dve. Asi som ich nemala vykopnúť.“

„Neboj Chris. Stretla som ich, pochopia to.“

Alice otvorila dvere. V nich ju čakalo prekvapenie. Nestáli tam tie dve, ale Rick.

„Ahoj!“ pozdravil Rick.

„A-ahoj,“ koktavo odzdravila prekvapená Alice.

„Je tu Chris?“

„Áno. Počkaj.“

„Chris! Je tu Rick. Môžem ho pustiť?“ zakričala Alice na Chris.

„Áno, jasné!“

„Dobre, môžeš vojsť,“ otočila sa naspäť k Rickovi.

„Ďakujem.“ Vošiel a sadol si ku Chris.

Alice až o chvíľu došlo že tam nemá čo robiť. Vybrala si z kufra knihu o metlobale a vyšla z izby. Keď zatvárala dvere ešte videla ako sa Chris vyplakáva Rickovi na pleci.

Alice zišla dole a sadla si do kresla. Zbadala tie dve dievčatá, ktoré zbehli po schodoch oproti nej. Išla k nim. „Vy ste Barbara Rokwoodová a Narcissa Lestrangeová?“

„Áno to sme my,“ povedali naraz. Barbara mala blond vlasy asi po plecia a orieškovohnedé oči, Narcissa mala čierne vlasy po zadok ako aj Alice a tmavomodré oči.

„Ja som Alice Snapeová.“

„Fakt?“

„Áno. Sme spolu na izbe.“

„To vieme. Ale nevedeli sme že si to ty!“

„No...“ nevšímala si ich slová, „ďalšiu našu spolubývajúcu Chris Pettigrewovú ste už asi spoznali.“

„Áno. Mali sme tu česť.“

„Prišla som sa vám za ňu ospravedlniť. Viete má isté problémy a býva výbušná.“

„Všimli sme si.“

„No...“

„Nejak to už prežijeme, keď sme už spolubývajúce.“

„Ďakujem,“ povedala Alice a sadla si naspäť do kresla. Začala čítať, Keď ju niečo napadlo. „Ako sa Rick dostal do našich spálni? Nehovoril mi niekto že sa tam chalani nedostanú?“ pomyslela si Alice. Nakoniec sa rozhodla že sa ho to ráno spýta.

O za desať jedenásť sa klubovňa začala pomaly vyprázdňovať. O tri štvrte na dvanásť v nej nezostal nikto okrem Alice. Tá sa rozhodla ísť konečne spať a zaklapla do polovice rozčítanú knihu. Vyšla hore a otvorila dvere do spálne. Všetky už ležali v posteliach. Prezliekla sa do pyžamy a ľahla si. Asi o jednej ráno zaspala.

Na to ako neskoro zaspala, skoro vstala. Posadila sa na posteľ a pozrela na hodinky na nočnom stolíku. Bolo šesť hodín ráno. Poobzerala sa po izbe. To čo videla ju prekvapilo. Chris si objímala kolená a ticho plakala.

„Chris?“ pomaly prehovorila Alice.

„Prepáč nevšimla som si že si už vstala.“

„Čo ti je?“ prisadla si k nej.

„Spomenula som si na môjho bračeka.“

„Ty máš brata?“

„Už nie. Zabili ho keď mal dva mesiace.“

„Kto?“

„Smrťožrúti.“

„Ale veď tvoj otec...“

„Už vtedy bol smrťožrút. Mama zomrela pri bratovom pôrode a on chcel odísť a ostať so mnou a bratom. ON na to prišiel a dal ho zabiť.“

„Čože?!“

„No. Buď mu slúžiš do smrti alebo zomrieš.“

„Ako potom... Veď žije nie?“

„Hej. Otec sa vždy vedel dobre skrývať, preto sa čudujem že ho videl nejaký mukel.“

„On sa skryl a nenašli ho?“

„Nie namiesto toho zabili to najcennejšie čo mal.“

„Koľko si vtedy mala?“

„Rok.“

„Rok? A kde si bola?“

„U starej mamy.“

„A kto bol s tvojím bratom?“

„Stará mama.“

„Nechápem.“

„No otec sa skrýval a my sme boli u starej mamy. Stalo sa to jednej noci keď všetci spali. Stará mama pri pohľade na prázdnu postieľku omdlela a nikdy viac sa neprebrala.“

„Čo si potom robila? Ostala si so starým otcom?“

„Zabúdaš kto bol môj starý otec!“

„Bol z otcovej strany?“

„Áno.“

„Takže je mŕtvy.“

„Hej. Zavraždený tým ktorému slúžil, za to že pomohol Harrymu Potterovi znova ujsť.“

„Tak potom?“

„Šla som k tete.“

„A druhý starý rodičia?“

„Dávno mŕtvy.“

„Prepáč!“

„To nič.“

„A otec?“

„Dal MU nejaké informácie a uniesol Lunu Longbottomovú a ON mu odpustil.

„Odvtedy je na úteku?“

„Áno.“

„A vlastne pred kým?“

„Pred ministerstvom.“

„Vieš aj ja mám brata,“ priznala sa Alice o chvíľku.

„Naozaj?“

„Hej.“

„A kde je?“

„V Azkabane.“

„Čože?!“

„V šestnástich sa pridal k smrťožrútom. Otec bol nadšený. O rok sa dal chytiť. Otec ho zavrhol, ale mama ho chodieva navštevovať.“

„Koľko rokov má teraz?“

„Asi dvadsaťpäť.“

„Už je tam osem rokov?!“

„Áno.“

„A ešte nezomrel?!“

„Nie, ale už to nebude dlho trvať.“

„To mi je ľúto.“

„Mne nie.“

„Prečo?“

„Mala som tri keď odišiel nepoznala som ho!“ povedala Alice dosť drsno.

Chris sa rozhodla ďalej to nerozoberať. „Poďme na raňajky!“ navrhla.

„Fajn,“ naďalej drsno povedala Alice.

Prezliekli sa a tak aby nezobudili Barbaru a Narcissu zišli do klubovne. To čo tam videli Alice poriadne zdvihlo náladu. Stál tam Rick a usmieval sa na nich.. Spolu s Chris sa naňho tiež usmiali.

„Ahojte!“ pozdravil ich.

„Ahoj!“ odzdravili.

„Čo tu robíš tak skoro?“ opýtala sa Alice.

„Čakal som.“

„A na koho?“

„Na vás predsa!“

Alice si ho premerala, ale zaobišla sa bez poznámok.

Cestou do Veľkej Siene Alice niečo napadlo. „Rick?!“

„Áno?“

„No... Zaujímalo by ma ako si sa včera večer dostal do našich spálni. Počula som že sa tam chalani nedsostanú“

„Nedostanú, ak ich tam niekto nepustí,“ začervenal sa.

„Niekto?“

„Áno.“

„Kto?“

„Nooo... Vieš...“

„Ahoj Rick!“ pozdravili dve Slizolinčanky idúce oproti nim do dievčenských spálni.

„Niesi ty nejaký obľúbený?“ drsno sa opýtala doteraz mĺkva Chris.

„No... Trošku. Dúfam že vám to nevadí.“ Pozrel na nich. Obidve mali červené tváre. Pri jeho pohľade sa neudržali a vybuchli smiechom.

„Čo je vám také smiešne?“ opýtal sa Rick.

„Nič pán Obľúbený!“ odpovedali Alice a Chris naraz.

„Nevolajte ma tak!“

„Dobre, dobre. Nemusíš sa hneď rozčuľovať.“

Cestou už nikoho nestretli a ani nikto neprehovoril, iba Alice a Chris stále zadržiavali smiech nad odutým Rickom.

Vo Veľkej Sieni Rickov hnev vypršal.

Boli tam sami. Iba učitelia na nich zazerali s výrazom: ,Slizolinčania a prví v Sieni?’

Sadli si za stôl, pobrali si hrianky a natreli maslom a džemom.

Alice jedla a pri tom pozerala na McGonnagalovú. McGonnagalová na ňu pozerala vražedným pohľadom zatiaľ čo sa Alice usmievala. Riaditeľkin pohľad jej niečo pripomenul no nevedela si spomenúť čo. Tak tuho rozmýšľala že si nevšimla že jej džem kvapká na bielu mikinu. Vôbec si to nevšímala len ďalej pozerala na McGonnagalovú. V ich vražednej výmene pohľadov niekto vošiel do Siene. Obidve sa strhli a pozreli na rušiaceho. Bol to ,obor‘, ako ho Alice a Chris potajomky volali. Sadol si k McGonnagalovej a začal sa s ňou rozprávať. Rozhovor sa vyvinul do menšej hádky do ktorej sa zamiešal malý čarodejník sediaci na kope kníh. Vtom to Alice došlo. „Rick!“ skríkla.

„Čo sa stalo?“ strhol sa Rick, ktorý práve Chris niečo vysvetľoval a pozrel sa na Alice okvapkanú džemom. „Vieš o tom že vyzeráš akoby ťa niekto ogrcal?“

Alice sa pozrela na svoju bielu mikinu. „Do kelu! Neznášam slivkový džem!“ Začala to čistiť, ale stále tam ostával fľak.

„No čo si chcela?“ opýtal sa.

„Aha... Ja... Chcela by som sa opýtať na učiteľov,“ pripadalo jej to trápne že na neho kričala akoby horelo.

Rick jej povedal všetko čo vedel, že McGonnagalová je riaditeľka, vedľa nej naľavo sedí Hagrid(obor), učí Starostlivosť o zázračné tvory a je zástupcom riaditeľky a vedúci Chrabromilu, ďalej Slughorn(dosť starý pán s plešinou a fúzmi), učí elixíry(predmet na ktorý sa Alice najviac tešila) a je vedúci Slizolinu, vedľa neho je Binns(duch), učí Dejiny mágie, nikto však nevie prečo chodí do Veľkej Siene keďže nemôže jesť, vedľa neho sedí Vectorová, aritmancia, potom Hoochová, lietanie. Na pravej strane McGonnagalovej sedí Flitwick(malý čarodejník na kope kníh), učí čarovanie a je vedúci Bystrohlavu, ďalej Sprautová, Herbológia a je vedúcou Bifľomoru, slečna Marshová(mladá pekná blondínka), učí transfiguráciu, potom Dawlish(dosť starý pán), nový učiteľ Obrany proti čiernej mágii, Sinistrová astronómia. Ešte tu je Trelawneyová a Ronan(kentaur), učia veštenie ale do Siene nechodia.

„Dvaja na nezmyselnom predmete?“ spýtala sa Alice.

„Trelawneyová je tu už dávno, to ona vyriekla proroctvo o Potterovi a Voldemortovi,“ Alice sa preľakla pri tom mene, hoci ho sama hovorila aj tak si nevedela zvyknúť, „mimo hradu by bola v nebezpečí. Ďalej raz ju jedna sprostá žena vyhodila a tak Dumbledore zamestnal kentaura Firenzeho, ktorého za to vyhostili z lesa. Jedného dňa keď Firenze zomrel, jedine Ronan mu prišiel na pohreb za čo ho tiež vyhostili z lesa. McGonnagalová mu tu ponúkla miesto.“

Chris stále len počúvala. Keď Rick dokončil začali do Siene prúdiť študenti a oni sa vrátili k jedlu. Ledva sa ho dotkli a do Siene vošli Záškodníci. Na to že boli iba druháci boli známi aj medzi tretiakmi a štvrtákmi. Piataci a šiestaci boli príliš zahľadený do svojich partnerov akoby sa mali zaujímať o druhákov a siedmaci zas do seba.

Alice si všimla že pri Verity je ešte jedno malé dievča s blond vlasmi po pás. Bola asi prváčka. ,Škoda že som nedávala pozor na triedení,’ pomyslela si Alice, Záškodníci si sadli a Alice sa vrátila k raňajkám.

Po chvíli bola plná sieň.

O približne polhodinu sa jednotlivý vedúci fakúlt zdvihli a zamierili k svojim fakultným stolom.

Alice pozorovala Slughorna ako rozdáva nejaké papiere. Siedmakov sa niečo pýtal, poklopal prútikom po papieri a podal. Od šiestakov niečo chcel. Alice zovrelo žalúdok, ona nič nemala. Pomaly prešiel k nim ako k prvým prváčkam.

„Richard Malfoy? Druhý ročník?“ opýtal sa Slughorn.

„Áno.“

„Nech sa páči!“ Slughorn poklopal po papieri a podal ho Rickovi. Potom prešiel k Alice.

„Alice Snapeová?“ pýtal sa Slughorn a pozrel na Alice.

„Áno.“

„Prvý ročník... Nech sa páči.“ Podal jej papier a prešiel na Chris ktorú si tiež premeral.

Alice sa pozrela na papier. Bol to jej rozvrh.

„Och nie! Hneď prvá hodina sú dejiny!“ rozčuľovala sa Chris.

„Nieeeeeee!“

„Hihihi. My máme prvé elixíry,“ smial sa Rick.

Dosť dlhú chvíľu pozerali do svojich rozvrhov.

„Počkať,“ povedala Alice, „ prečo máme všetko s Chrabromilom, iba Herbológiu a Čarovanie s Bystrohlavom? A čo Bifľomor?“

„Vlastne,“ začal Rick, „to malo byť tak že Slizolin mal mať všetko s Chrabromilom a Bystrohlav s Bifľomorom, ale nakoniec je to tak isto ibaže my máme Herbológiu a Čarovanie s Bystrohlavom a Chrabromil s Bifľomorom.

„A to prečo?“ opýtala sa Chris.

„Lebo si tak zmyslela McGonnagalová(?).“

„To máme kvôli McGonnagalovej trpieť? A vôbec, veď nemáme žiadnu hodinu s Bifľomorom!“

„No dobre. Ja už pôjdem lebo sa bude Slughorn hnevať,“ povedal Rick zobral si veci a odišiel.

„Aj my by sme už mali ísť,“ povedala Chris.

„Áno asi máš pravdu,“ povedala Alice a stále sa pozerala do rozvrhu.

„Alice?“

„Áno?“

„A tá mikina?“

Alice pozrela na svoju bielu fľakatú mikinu. „No a?“

„To chceš ísť takto?“ pochybovačne sa spýtala Chris.

„Nemôžem si ju vyzliecť! Zničilo by mi to imidž!“

„Bože, prečo sa tu nenosia rovnošaty?“ opýtala sa len tak pre seba. „Takže pôjdeme najprv do klubovne?“

„Áno.“

Cestou museli prejsť okolo Chrabromilského stola, čo využil Potter.

„Hej Pettigrewová, už máš správy o ockovi?! Alebo už nebodaj zomrel?!“ zakričal Potter a škodoradostne sa zasmial.

„Sklapni Potter!“ povedala mu Alice.

„Pogrcala si sa Snapeová?!“

Alice zavrčala a ťahala Chris do klubovne.

V izbe sa Alice prezliekla a „ponáhľali“ sa na Dejiny mágie.

Zastali pred dverami do učebne. Otvorili ich. Profesor Binns tam ešte nebol. Žiaci sedeli na laviciach a hlučne sa zabávali. Alice padol zrak na jedno dievča, ktoré na ňu pozeralo. Spoznala v nej dievča pri Verity z raňajok. Alice šoklo, keď zistila že sa to dievča úplne podobá na Lunu Longbottomovú.

„Ginny?! Pomôžeš mi s týmto?“ pýtal sa nejaký Chrabromilčan a blonďavé dievča sa otočilo.

„Alice?!“ zakričala na ňu Chris.

Alice precitla a uvedomila si že ešte stále stojí vo dverách a polovica triedy na ňu hľadí.

Rýchlo prešla ku Chris.

„Ahoj! Čo si tam robila?“ nechápavo sa opýtala Chris.

Alice ju však nepočúvala. Znova pozerala na dievča. „Kto je to?“ ukazovala na dievča.

„Čo? Kto?“

„Ona,“ netrpezlivo povedala Alice.

„Čo?“ pozrela sa na dievča Chris. „V živote som ju nevidela. Aj keď mi je nejaká povedomá.“

Vtedy do triedy(cez tabuľu) vletel Binns. Bez toho aby sa pozdravil si otvoril zošit a začal čítať poznámky.

Čítal monotónne a nezaujímavo.

Väčšina študentov spala, lúštila krížovky alebo hrala šibeničku.

Alice bola jediná odhodlaná si ich napísať.

„Alice,“ štuchala Chris do Alice. „Poď si zahrať šibeničku. Prosííím!“

„Chris, ako chceš urobiť koncoročné skúšky?“

„Budem sa učiť.“

„A z čoho?“

„No z poznámok. Tak poď hrať.“

„Chris nie. Ja chcem tie poznámky mať.“

„Rick ti ich požičia.“

Alice niečo napadlo. Bol by to super nápad a nikdy by si už nemusela na dejinách mágie písať poznímky. Radšaj to však Chris nepovedala. Bude to prekvapenie.

„Tak dobre. Idem hrať.“

„Jupííí!“

„Ale tie poznámky si nepožičiam.“

„Fajn ako chceš.“

Celú hodinu hrali šibeničku a keď konečne zazvonilo, všetci boli šťastný a pomalými zaspatými krokmi sa vybrali na ďalšiu hodinu.

Obrana proti čiernej mágii bola skoro taká nudná ako Dejiny mágie. Kebyže tu nepotrebujú prútik, prvé dve hodiny pondelka by spali.

Dvojhodinovka Herbológie s Bystrohlavom bola zaujímavejšia. Profesorka Sprautová bola zábavná, nie ako Dawlish. Po nej sa vybrali na obed.

„Ahoj Rick!“ pozdravili sa Alice a Chris naraz keď vošli do Siene.

„Čaute! Ako ste sa mali?“

„Nuda! Nuda! Zábava!“

„Čo?“

„Dejiny a OPČM nuda a Herbológia zábava. Už chápeš?“

„Áno. Čo máte poobede?

„Transfiguráciu.“

Začali jesť. Do Siene vošli Záškodníci.

„Rick?“ ozvala sa Alice.

„Áno?“

„Kto je to blonďavé dievča pri Záškodníkoch?“

Rick sa otočil. „Ach áno. To je Ginny Longbottomová.“

„Čo?!“

„Dcéra Luny Longbottomovej. Ty si to nevedela? Je to to posledné prečo Longbottom dúfa že sa jeho manželka nájde.“

„Wav. Nevedela som že majú dcéru.“

„Väčšina ľudí tiež nie.“

Po obede šli Alice a Chris na Transfiguráciu. Slečna Marshová bola veľmi milá. Alice sa tento predmet veľmi páčil. Už na prvej hodine získala pre Slizolin 20 bodov.

Teraz už mali voľno. Rozhodli sa že najprv si napíšu prácu o vojnách škriatkov pre Binnsa. Z OPČM si precvičili kúzlo, na Herbológiu si nakreslili obrázok, popísali ho a keďže z Transfigurácie nič nedostali mali všetko hotové.

V klubovni si zobrali Rachotiacu sedmu. Asi v polovici druhej hry prišiel Rick.

„Kde si bol?“ opýtala sa Chris.

„Zase môj žalúdok,“ sťažoval sa Rick.

„Mal by si ísť za madam Pomfreyovou,“ povedala Chris.

Alice pozrela na Chris nechápavým pohľadom.

Chris mávla rukou. „Nemocničné krídlo. Madam Pomfreyová.“

„A to odkiaľ vieš?“

Nevieš o tom že moja teta je do Rokfortu blázon?“

„V ktorej fakulte bola?“

„Prečo sa pýtaš?“

„Len tak pre zaujímavosť.“

„V Bifľomore.“

Kým si Rick robil úlohy si Alice a Chris zahrali s Barbarou a Narcissou pľuvadlíkov. Oni sa po chvíli odpojili a niekam odišli, takže si ich zahrali už iba s Rickom.

O siedmej sa vybrali na večeru. V Sieni bolo už pomerne dosť ľudí. Sadli si oproti Barbare a Narcisse, ktoré sa tvárili dosť naštvane.

„Čo sa stalo?“ opýtala sa Chris.

Obe kývli k ostatným stolom. Chrabromilský sa dosť hlučne smial. Bystrohlavský a Bifľomorský iba trošku.

„Nejaký Chrabromilčan naštval Dawlisha. Akoby to bolo nejaké super,“ povedala Narcissa, lebo Barbara sa nezmohla na slovo.

Narcissa však nemusela vravieť že je to super. Lebo hoci bol len prvý deň, už sa každý snažil naštvať ho.

Všetci piati sa radšej pustili do jedla.

Boli už najedený, keď do Siene vletelo pár sov, večerná pošta.

Alice prekvapilo keď medzi nimi zbadala svoju sivobielu sovu, Simone. Toto meno jej navrhla mama a veľmi sa jej páčilo.

Simone zletela na stôl a poslušne vystrčila labku. Alice jej odviazala list a sova odletela.

„Je od mamy!“

„Poďme už. Prečítaš si ho cestou,“ navrhla Chris.

Chris a Rick šli vpredu a o niečom sa rozprávali. Alice šla za nimi a čítala list od mamy. Bol celý pokropený jej slzami.

Milá Alice

Dnes som bola v Azkabane za

tvojím bratom. Lukas je vo veľmi

zlom zdravotnom stave. Doktor

mu nedáva viac ako rok života.

Tvoja mama

Alice dočítala list a ani si nevšimla že sú už v podzemí. Stále sklonená narazila do jedného zo stĺpov. Hlava sa jej zakrútila a ona spadla.

Posledné čo videla bola tmavá silueta skláňajúca sa nad ňou.

_______________________________________________________________________________________________

Chcem poďakovať všetkým ktorý to čítajú, hlavne Cisse Black a Smejkovi95.

Chcem aj upozorniť tých čo už prečítali Harry Potter 7, že tu sa neberie do úvahy. Začala som to písať pred tým ako som poznala obsah siedmej knihy.

Ďalej vás chcem poprosiť aby ste mi písali vaše názory sovou alebo na mail baaasa@azet.sk

Ďakujem

PS.: prepáčte že to trvalo tak dlho a nemám tušenia kedy bude ďalšia

[ » na začiatok « ]