Kapitola:
Pridaná: 16.1.2022, 17:10:56
Čítaná: 868×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Albus Dumbledore, Gellert Grindelwald, Ariana Dumbledoreová, Bathilda Bagshotová
Stručný dej: Keď Dumbledore Harrymu povedal, že v Zrkadle z Erisedu videl pár vlnených ponožiek, nebolo to tak celkom klamstvo. Ponožky však mali preňho omnoho hlbší význam, než by mohol ktokoľvek pochopiť - azda okrem Grindelwalda.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika, tragédia

Kapitola: 1 » 1. kapitola 2 » 2. kapitola 3 » 3. kapitola 4 » 4. kapitola 5 » 5. kapitola 6 » 6. kapitola 7 » 7. kapitola 8 » 8. kapitola 9 » 9. kapitola 10 » 10. kapitola 11 » 11. kapitola 12 » 12. kapitola 13 » 13. kapitola 14 » 14. kapitola 15 » 15. kapitola 16 » 16. kapitola

Slnko zapadlo za obzor, ale obloha mala ešte stále krásnu indigovú farbu. Prvé hviezdy už oznámili príchod noci, a Albus sa na chvíľu zastavil, aby si ten pohľad vychutnal. Už len dvakrát sa vyspia. A potom odídu.

"Nebude ti to chýbať?" opýtal sa Gellert.

Albus sa pousmial. "Nie. S radosťou za sebou zavriem dvere domu a už nikdy sa neobzriem."

Zastal pred bránkou. "Asi by si mal ísť. Abe je doma a..."

"Viem, nemá ma rád. Aj keď som mu zachránil život."

"Nesúhlasí s nami."

"Sám si vravel, že nie je taký múdry, ako ty."

"Je to pravda. No to neznamená, že mi každú chvíľu nevyhadzuje na oči, že s tebou trávim čas."

"Tak nech. O dva dni ho to už nemá právo trápiť."

Než stihli prejsť cez bránku, dvere domu sa otvorili. Stál v nich Abe. "Dnu," povedal s pohľadom upretým na Albusa.

"Zajtra," šepol Albus.

"Zajtra," usmial sa Gellert.

"Tak bude to?" povedal Aberforth rázne. Z jeho očí sršal hnev. Rovnaký, aký vídal Albus kedysi v otcových. Podvedome sa zachvel.

Vybral sa k domu, ale Gellert ho dobehol.

"Ty choď domov," oboril sa naňho Aberforth.

"Čokoľvek s ním chceš prebrať, týka sa to aj mňa," vyhlásil Gellert.

Aberforth pokrútil hlavou, ale prudko otvoril dvere a zmizol v predsieni.

Albus sa otočil ku Gellertovi. "Nemusíš-"

Gellert mu skočil do reči: "Musím."

Spoločne vošli dovnútra. Aberforth ich čakal v obývačke.

"Zbláznil si sa?" vybrechol na Albusa okamžite. "Ariana mi všetko povedala."

"A?" opýtal sa Albus.

"Nemôžeš ju ťahať po svete ako príručnú batožinu, iba preto, že sa ti tu nechce byť."

"Nemôže tu ostať sama."

"Sľúbil si, že sa o ňu postaráš!"

"A to aj dodržím."

"Nie je na vonkajší svet pripravená. Nezvládne to."

"Podceňuješ ju."

"Nie. Ty ju preceňuješ. Rozruší ju aj príchod mliekara. Ako ju chceš zvládnuť na lodi? V prístavoch? Vo veľkomestách?"

Albus zažmurkal. "Stačí..." zaváhal.

"Problém možno spočíva v tom, že jej nedôveruješ," ozval sa Gellert. "Nie je to tak, hm? Žiarliš, že by sa o ňu mal starať niekto iný, však Abe? Je to tvoja malá sestra, lipne na tebe, a ty nechceš, aby sa spoliehala na niekoho iného."

Aberfoth sa vysoko zasmial. "Týmito rozprávkami ťa kŕmi, Albus? A čo ti ešte narozprával? Že Ariana mu pomôže získať moc? Že nech sa s ňou deje čokoľvek, vylieči ju? No tak, Al," zasmial sa trpko, "si omnoho múdrejší ako ja, ale aj ty musíš vedieť, že Ariane momentálne niet pomoci!"

Aberforthove slová narazili do múru, ktorý okolo seba a Gellerta vybudoval, ako silná Bombarda. Naštrbili istotu, ktorú predstavoval ich plán a cez malú trhlinku začala prenikať realita. Zrazu všetko, čo si s Gellertom povedali, všetko, čo si naplánovali, videl v jasných farbách. Akoby niekto zažal svetlo a on namiesto neistých siluet, ktorých sa nebál, videl prekážky, ktoré nebolo možné prekonať.

Otvoril ústa, aby zaprotestoval, ale nedokázal bratovi protirečiť. Chcel povedať, že Ariana si s Gellertom rozumie. Že jej emočné výkyvy sa počas leta ustálili.

Lenže to nebola pravda. Prichádzali a odchádzali rovnako nečakane ako predtým, lenže predtým o nich Albus iba počúval od mamy. Nevidieť ich znamenalo, že neexistovali, boli iba vzdialeným faktom, o ktorom zdanlivo počúval neustále, pretože Kendru i Abeho trápili omnoho viac, než jeho.

Ibaže teraz si to spočítal. Spočítal si množstvo listov, ktoré Abe každý rok na Rokforte dostával so správou, že sa Ariane pohoršilo. Že niečo rozbila, alebo zničila, alebo že mame ublížila. Za tých šesť rokov ich nebolo päť, ani šesť. Boli ich desiatky.

Albus cítil, ako z neho opadá nádej. Rozplývala sa v ovzduší, vznášala sa medzi ním a Gellertom a on sa cítil ako zradca.

"Nie," zavrčal Gellert.

Albus mu nestihol nič vysvetliť, Gellert vytiahol prútik a Albus čakal, že naňho uvrhne zaklínadlo, lenže namiesto toho sa konček bazového prútika namieril na Abeho a ticho preťal Gellertov príkaz: "Crucio!"

Ešte ani vtedy Albus úplne neporozumel, čo sa udialo. Až keď Aberforth vykríkol, pochopil. Vytiahol svoj prútik a vrhol cloniace zaklínadlo, ktoré Crucio prerušilo. Nemalo zmysel bojovať proti Gellertovi, mal predsa bazový prútik.

Chcel mu povedať, aby odišiel. Aby sa zajtra porozprávali, aby... sa rozlúčili? Aby prišli na iný spôsob.

Lenže Gellert, ktorý pred ním stál, nebol tým mužom, ktorý mu pred pol hodinou prisľúbil, že mu uštrikuje ponožky. Nebol tým mužom, ktorý ho dokázal po líci pohladiť tak jemne, že ten dotyk cítil aj dávno po tom, čo sa rozlúčili. A nebol ani tým mužom, ktorý mu prisľúbil, že nájde spôsob, ako Ariane zachráni život.

Stál pred ním tvrdý, surový, drsný Gellert, ktorému sa pri uvrhnutí ďalšieho Cruciata v očiach zablysla vášeň. Rovnaká vášeň, akú v nich vídal iba vtedy, keď spolu trávili čas ukrytí pod kúzlami alebo v Albusovej izbe.

Albusovi sa podarilo odkloniť aj ďalšie kúzlo, no na viac sa nezmohol. Kolená sa mu triasli, realita prenikala jeho svetom a trieštila ho na kúsky.

Aberforth vyskočil na nohy a vyslal na Gellerta omračujúce kúzlo, on ho však odrazil. Abeho hodilo dozadu. Albus sa postavil pred neho a sotva stihol vrhnúť Protego proti Gellertovmu smrtiacemu zaklínadlu. Na malý okamih veril, že ho Gellert vyslal, pretože vedel, že nemôže Albusovi ublížiť. Že ho chcel jednoducho vyviesť z rovnováhy. Lenže Albus skočil pred Abeho prirýchlo na to, aby to Gellert mohol predpovedať.

Do končanín sa mu nalial adrenalín zmiešaný s obavami. Vyslal na Gellerta omračujúce kúzlo, no vyhol sa mu. Kdesi spoza Albusa priletelo ďalšie smrtiace zaklínadlo, no narazilo iba do steny za Gellertom.

"Prestaň!" zreval Albus na Gellerta, no ten už vysielal ďalšie zaklínadlá na Aberfortha. Prichádzali s takou rýchlosťou a takou silou, že ich sotva stihol s Albusom odrážať.

"Prestaň, Gellert, pres-"

Tento súboj nemohol mať víťaza, nie férového. Gellert bol majiteľom bazového prútika. No nemohol Albusovi ublížiť. A ani Albus Gellertovi. Zaklínadlá medzi nimi iba bezcieľne svišťali, a Aberforth nemal proti Gellertovi šancu.

Albus vrhol ďalšie cloniace zaklínadlo, aby ochránil brata a vybil okno. Zdvihol ruky, aby si ochránil tvár pred letiacimi črepinami.

Zrazu ho z oboch strán oslepila silná zelená žiara. Vyslal Protego smerom k miestu, kde predtým stál Aberforth a dúfal, že to stihne.

"Prestaň-!" zaznelo od dverí.

Zelené svetlo sa stratilo.

Všetci traja čarodejníci sa obrátili k dievčenskému hlasu, ktorý nestihol dopovedať svoju prosbu.

Abe ako prvý pochopil, čo sa udialo. Z hrdla sa mu vydral vysoký, srdcervúci výkrik, pustil prútik a rozbehol sa k bezvládnemu telu.

Albusove a Gellertove oči sa stretli. V jedných sa zračilo odmietnutie a začínajúci žiaľ. V druhých trpkosť a obozretnosť.

"Nie!" zvolal Albus skôr, než sa Gellert vôbec pohol. Nedbal na Albusovu prosbu, nedbal na nemú žiadosť, nedbal na strach a bolesť, ktoré ním vtedy lomcovali. Otočil sa na mieste a odmiestnil sa.

Ostali po ňom stopy v prachu, potrhané knihy, mŕtve dievčatko a dve zlomené srdcia.

[ » na začiatok « ]