Kapitola:
Pridaná: 15.7.2020, 09:16:44
Čítaná: 1914×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Rowena, Remus, ...
Stručný dej: Pokračovanie Odtlačku duše. O:) Rowena sa vracia ako začínajúca kliatborušiteľka a osud ju zaveje do Rokvillu, kde rýchlo natrafí na starého známeho, Remusa Lupina. Avšak odkedy sa rozlúčili, veľa sa vo svete aj v ich životoch zmenilo.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » I. kapitola 2 » II. kapitola 3 » III. kapitola 4 » IV. kapitola 5 » V. kapitola 6 » VI. kapitola 7 » VII. kapitola 8 » VIII. kapitola 9 » IX. kapitola 10 » X. kapitola 11 » XI. kapitola 12 » XII. kapitola 13 » XIII. kapitola 14 » XIV. kapitola 15 » XV. kapitola 16 » XVI. kapitola 17 » XVII. kapitola 18 » XVIII. kapitola 19 » XIX. kapitola 20 » XX. kapitola 21 » XXI. kapitola 22 » XXII. kapitola 23 » XXIII. kapitola 24 » XXIV. kapitola 25 » XXV. kapitola 26 » XXVI. kapitola 27 » XXVII. kapitola 28 » XXVIII. kapitola 29 » XXIX. kapitola 30 » XXX. kapitola 31 » XXXI. kapitola 32 » XXXII. kapitola 33 » XXXIII. kapitola 34 » XXXIV. kapitola 35 » XXXV. kapitola 36 » XXXVI. kapitola 37 » XXXVII. kapitola 38 » XXXVIII. kapitola 39 » XXXIX. kapitola 40 » XL. kapitola 41 » XLI. kapitola 42 » XLII. kapitola 43 » XLIII. kapitola 44 » XLIV. kapitola 45 » XLV. kapitola 46 » XLVI. kapitola 47 » XLVII. kapitola 48 » XLVIII. kapitola 49 » XLIX. kapitola 50 » L. kapitola 51 » LI. kapitola 52 » LII. kapitola 53 » LIII. kapitola 54 » LIV. kapitola 55 » LV. kapitola 56 » LVI. kapitola 57 » LVII. kapitola 58 » LVIII. kapitola 59 » LIX. kapitola 60 » LX. kapitola 61 » LXI. kapitola 62 » LXII. kapitola 63 » LXIII. kapitola 64 » LXIV. kapitola

S Remom sa nedalo stretnúť v normálnom čase, vždy mohol iba po deviatej večer. Nakoniec Ro ustúpila, keďže stretnutie nechcela (hlavne kvôli Dore) priveľmi odkladať. Uložila Craiga a usadila sa v obývačke. Beztak by nešla spať, kým bol Tian preč – zakaždým, keď bol na misii, prežívala veľký nepokoj. Najmä preto, lebo ani len netušila, kde je a čo tam robí. Také boli pravidlá, nevravel jej nič kvôli jej vlastnej bezpečnosti, čo dokázala rešpektovať iba s ohľadom na Craiga.

V krbe sa zakrútili zelené plamene a zjavila sa medzi nimi postava. Remus si oprášil ošúchanú bundu a našiel ju pohľadom. Ro sa postavila a pousmiala sa naňho. „Vitaj.“

„Tak som tu.“

„Sadni si,“ ukázala na sedačku a naliala do prichystaných šálok ešte teplý broskyňový čaj.

„Čo sa deje, Ro? O čom potrebuješ hovoriť?“

Zadívala sa naňho a vzdychla. „Rem, i keď sme nemohli byť prítomní na vašej maličkej svadbe, nezabudla som, že si sa oženil.“

Zmätene nadvihol obočie. „Iste...“

„No nezabudol si na to tak trochu ty sám?“

„Nerozumiem...“

„Pozri, s Dorou sa sem-tam stretneme. Nepovedala by som, že žiari ako šťastná novomanželka. Niežeby bola nešťastná, ale... nezanedbávaš ju trochu?“

Povzdychol si a sklonil hlavu. „Ro...“

„Sama od seba by som sa medzi vás nemiešala. Už nie. Ale... bola za mnou. Požiadala ma, aby som si s tebou pohovorila.“

„A o čom? Sťažovala sa na niečo?“

„Nevenuješ jej pozornosť, Rem. Nechcem vyťahovať váš vekový rozdiel, no... Dora je mladučká, je zamilovaná. Potrebuje, aby si jej venoval čas.“

„Ak si si nevšimla, Ro, zúri okolo nás vojna.“

„Práve preto by si sa nemal vzdať jedinej sekundy, ktorú môžete stráviť spolu! Nikdy som si nemyslela, že sa ocitnem v takejto situácii, ale... žiaľ, viem Doru veľmi dobre pochopiť. Tiež som teraz ako opustená žena, ktorá len čaká na svojho muža doma s malým dieťaťom. Akoby sme sa vrátili do čias svetových vojen,“ pokrútila hlavou. „A naši tvrdohlaví chlapi musia byť za každú cenu hrdinami.“

„Ro, prepáč, ale na toto nemám čas. Dobre vieš, že ani jeden z nás sa nevzdá boja. Nemôžeme sa vzdať. A Tian... nepodceňuj ho. Nejde mu o to, aby bol hrdinom, nie je taký malicherný.“

„Nemyslela som to ako výčitku. Len pochopte aj vy nás. Je to pre nás ťažké.“

„Samozrejme, že tomu rozumiem. No tu ide o čosi viac. O budúcnosť.“

„Áno, ide aj o budúcnosť,“ prisvedčila. „Ale nielen budúcnosť Británie či čarodejníckeho sveta. Aj o našu osobnú budúcnosť. Naše vzťahy neprestanú na obdobie vojny existovať. Stále sa o ne treba starať.“

Zadíval sa na stôl. „Vážne sem Dora prišla, aby sa na mňa mohla posťažovať?“

„Neboli to sťažnosti, Rem. Len... sama nevie, čo s tým. Cíti sa od teba vzdialená.“

„Nie som dobrý manžel...“

„Rem, nepreháňaj.“

„Nie, máš pravdu. Dora má pravdu. Nikdy som nemal ani na sekundu uvažovať, že by som mohol žiť taký normálny život. Mať svadbu, manželku...“

„Samozrejme, že môžeš. Máš rovnaké právo na šťastie ako my ostatní. A ver mi, mala som veľkú radosť, keď ste nám oznámili svoje zásnuby. Bola som taká vďačná, že si konečne dostal rozum a dovolil si si byť šťastný.“

„S ňou...“ zľahka mu myklo kútikmi úst, „s ňou to nejde inak. Úplne ma opantala, vieš? Oživila ma. Ale od začiatku som sa bál, že jej len ublížim. Že pokým ona mi dáva novú silu, ja jej beriem tú jej. A je to presne tak. Od svadby prešlo sotva pár mesiacov – a už nie je šťastná.“

„Nič také ani len nenaznačila, Rem. Veď ona ťa tak veľmi miluje. Tak oddane a bezpodmienečne. Niečo také sa nevidí často.“

„A ja nie som dostatočne vďačný...“

Zahryzla si do pery. „Možno nie si. Obávam sa, že mám ten istý problém, pokiaľ ide o Tiana. Niektoré veci si niekedy začneme uvedomovať trochu neskoro – ale nikdy nie je PRÍLIŠ neskoro.“

Pomaly pokýval hlavou. „Vďaka. Opäť mi otváraš oči.“

„Snažím sa,“ mierne sa uškrnula. „Vieš, na istý čas som uverila, že si prestal pochybovať.“

„Asi nikdy neprestanem,“ priznal s povzdychom. „Dora by to tiež mala pochopiť.“

„Remus, Dora ti prejavila a prejavuje všetko pochopenie sveta.“

„Chceš tým povedať, že od nej vyžadujem priveľa?“

„Možno, tak trošku. Istým spôsobom. Na jednej strane ju chrániš, na druhej strane ju... žmýkaš.“

„Zaslúži si oveľa viac. Niekoho oveľa lepšieho.“

„No ty si ten, koho si vybrala. Ty si jej manžel, nik iný. Takže sa láskavo začni chovať ako muž, ktorého si Dora zaslúži, hm?“ usmiala sa naňho.

Remus jej opätoval dlhší pohľad bez slov a potom sa napil. „Máš pravdu. Pokúsim sa jej dať, čo si zaslúži.“

„No vidíš, že to ide. Žiadne výhovorky, žiadne ospravedlňovanie. Jednoducho... ľúb ju.“

„Veľmi ju ľúbim. Len to musím dávať trochu viac najavo.“

„Asi,“ prisvedčila. „Bude to potrebovať.“

„Všetkým by sa nám zišla trocha lásky, však? Čo ty a Tian?“

„Čo my dvaja?“ zažmurkala.

„Okrem toho, že ťa trápia jeho misie... ako sa máte?“

„Je to trápenie, ktoré neodchádza, keď sa Tian vráti. V podstate mi vždy ujde nejaká nervózna poznámka a... niežeby sme sa vyslovene hádali, ale vidím, že už ho nebaví dookola mi vysvetľovať, prečo vstúpil do rádu. A ja viem, prečo to urobil. Rešpektujem to. Ale príliš sa oňho bojím a nedokážem o tom mlčať.“

„Rozumiem. No nemysli si, že jemu je to všetko ľahostajné. Tvoje prežívanie mu nikdy nebolo ľahostajné.“

„Viem. Vždy na mňa robil ohľady. Hlavne preto som ustúpila a nechala ho, aby bojoval, hoci som mala byť v ráde ja.“

„Mala si?“ zopakoval s nenápadným dôrazom.

„Cítila som to tak. Ale už je to jedno. Craig potrebuje doma aspoň jedného rodiča.“

„V tom máš pravdu. A som rád, že si nešla tvrdohlavo za svojím. Aj ty si rokmi trochu zmäkla,“ pousmial sa. „A dozrela. Si skvelá a obetavá mama, Ro.“

Zahľadela sa naňho. Kiežby mu mohla povedať, akým bude skvelým otcom. Táto informácia však bola stále v Doriných rukách, takže mu len venovala úsmev. „Ďakujem, Rem.“

Dopil šálku čaju a postavil sa. „Tak, už by som mal...“

Rowena pozrela ku krbu, no vtom si všimla akýsi záblesk v kuchyni. Zrazu zaznel rachot a začula bolestivé stony. „Rýchlo, na lôžko!“ ozval sa neznámy ženský hlas.

Ro zvraštila obočie a prebehla do kuchyne. „Čo sa...? Tian!“ zvolala a zhrozene naňho pozrela.

Dvojica čarodejníkov ho podopierala, ledva sa držal na nohách. A čo bolo horšie, tvár mal doráňanú a košeľu celú roztrhanú a zakrvavenú.

[ » na začiatok « ]