Kapitola:
Pridaná: 26.6.2020, 14:31:50
Čítaná: 620×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Rowena, Remus, ...
Stručný dej: Pokračovanie Odtlačku duše. O:) Rowena sa vracia ako začínajúca kliatborušiteľka a osud ju zaveje do Rokvillu, kde rýchlo natrafí na starého známeho, Remusa Lupina. Avšak odkedy sa rozlúčili, veľa sa vo svete aj v ich životoch zmenilo.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » I. kapitola 2 » II. kapitola 3 » III. kapitola 4 » IV. kapitola 5 » V. kapitola 6 » VI. kapitola 7 » VII. kapitola 8 » VIII. kapitola 9 » IX. kapitola 10 » X. kapitola 11 » XI. kapitola 12 » XII. kapitola 13 » XIII. kapitola 14 » XIV. kapitola 15 » XV. kapitola 16 » XVI. kapitola 17 » XVII. kapitola 18 » XVIII. kapitola 19 » XIX. kapitola 20 » XX. kapitola 21 » XXI. kapitola 22 » XXII. kapitola 23 » XXIII. kapitola 24 » XXIV. kapitola 25 » XXV. kapitola 26 » XXVI. kapitola 27 » XXVII. kapitola 28 » XXVIII. kapitola 29 » XXIX. kapitola 30 » XXX. kapitola 31 » XXXI. kapitola 32 » XXXII. kapitola 33 » XXXIII. kapitola 34 » XXXIV. kapitola 35 » XXXV. kapitola 36 » XXXVI. kapitola 37 » XXXVII. kapitola 38 » XXXVIII. kapitola 39 » XXXIX. kapitola 40 » XL. kapitola 41 » XLI. kapitola 42 » XLII. kapitola 43 » XLIII. kapitola 44 » XLIV. kapitola 45 » XLV. kapitola 46 » XLVI. kapitola 47 » XLVII. kapitola 48 » XLVIII. kapitola 49 » XLIX. kapitola 50 » L. kapitola 51 » LI. kapitola 52 » LII. kapitola 53 » LIII. kapitola 54 » LIV. kapitola 55 » LV. kapitola 56 » LVI. kapitola 57 » LVII. kapitola 58 » LVIII. kapitola 59 » LIX. kapitola 60 » LX. kapitola 61 » LXI. kapitola 62 » LXII. kapitola 63 » LXIII. kapitola 64 » LXIV. kapitola

Craigovi sa v ten večer obzvlášť nedarilo (alebo nechcelo) zaspať. Rowena už nevedela, čo má robiť – povedala mu rozprávku, zaspievala mu, objímala ho. Až sa začala obávať, či sama nezaspí skôr ako on. Napokon sa mu však predsa len zavreli oči a ona sa zvalila do postele. Netrvalo dlho, kým zadriemala, avšak prebral ju jemný dotyk na odhalenom pleci.

„Tian,“ zamrmlala a pousmiala sa. „Poď ku mne,“ natiahla k nemu ruku.

Uvelebil sa na boku a zadíval sa na ňu, pričom jej odhrnul kučeru z čela. „Ak už spíš...“

Požmolila si oči a opätovala mu pohľad. „Nespím. Vymámil si z neho niečo?“

Andros popoludní hovoril cez hop-šup práškovú sieť so Sierrou, no neráčil zísť na večeru a ani jeden z nich nevedel, ako to dopadlo. Chceli mu dať čas, ale počas rozhovoru po večeri dospeli k tomu, že by za ním predsa len ktosi mal zájsť. A keďže Craig sa dožadoval pri uspávaní mamy, podujal sa na to Tian.

„Vymámil. Vlastne sme sa zhovárali ako dvaja dospelí muži.“

„Veď už má šestnásť, nečuduj sa.“

„V jeho veku som nebol ani zďaleka taký zrelý. Ale o to teraz nejde. Pokúšal sa Sierru presvedčiť, no nedala si povedať. Vraj je medzi nimi definitívny koniec. Je z toho dosť zničený. Vraj plakala. A mal som dojem, že on tiež.“

Vzdychla. „Boľavý prvý rozchod. Kiežby sme mu mohli pomôcť.“

„Kiežby sme mohli zaistiť, aby už niečo podobné nezažil. Ale svoj život má v rukách jedine on.“

„Myslíš, že je to chyba? Ten rozchod?“

Pokrčil plecami. „To neviem posúdiť. Občas sa pýtam, či by si ju Andy všimol, keby nebol videl ten bozk vo vešteckej guli.“

„Je citlivý a všímavý. Myslím, že áno. Mala byť predsa rozrušená po hodine obrany, nie? A keďže ich učila tá tyranská ropucha, nečudujem sa,“ zvraštila obočie.

Celý Androsov piaty ročník bojovala sama so sebou, keď sa dozvedela, že jej syna učí obranu proti čiernej mágii zákerná Dolores Umbridgeová. Dokonca kontaktovala Dumbledora listom, v ktorom mu oznámila Umbridgeovej prepojenie so zlodejom Bertramom Cracknellom, avšak ani ten nič nezmohol. Tá žena riaditeľa takmer obrala o akúkoľvek moc v Rokforte, ale našťastie sa po odhalení Voldemortovho návratu vrátil na svoje právoplatné miesto – a ona o svoj post učiteľky prišla.

„Nuž, áno,“ uznal Tian. „Tieto veci však ostanú navždy zahalené hmlou tajomstva.“

„Hmla tajomstva, pekné,“ pousmiala sa.

Pobozkal ju na čelo a zľahka objal. „Jeho vzťah so Sierrou nám poslúžil ako dobrý argument, prečo ostať. No čo teraz?“

Zažmurkala. „Teraz? Chceš to vari znovu zvážiť?“

„Mali by sme aspoň prehodnotiť situáciu. Všetka pravda už vyšla na povrch. Nemyslím, že Andyho čakajú v Rokforte ľahké roky – a nehovorím o skúškach a výbere kariéry.“

„Nechcem nás vytrhnúť z prostredia, ktoré je naším domovom.“

„Takže nechceš odísť.“

Stisla pery. „Nie. Nie, nechcem.“

„Ani za cenu, že sa niečo stane? Že smrťožrúti si zmyslia, že sa im predsa len môže zísť kliatborušiteľka na voľnej nohe či singapurský bylinkár?“

Myklo jej kútikmi úst. „Ak si to zmyslia, pošleme ich kadeľahšie.“

„Tým slovám sama neveríš.“

„Nie,“ priznala. „Ale čo nám ostáva? Akokoľvek nespravodlivo a škaredo to vyznie, s našou krvou sa v podstate nemáme čoho báť. Nečudovala by som sa čarodejníkom so zmiešanou krvou, keby hromadne opúšťali Britániu, no... ani o ničom takom sa nehovorí.“

„To je pravda. Tak sa zdá, že čarodejnícka verejnosť akosi úteky nemá v krvi.“

„Zdá sa,“ prisvedčila.

„Dobre. Takže je rozhodnuté. Ostávame.“

„Neprekáža ti to?“

„Ostal by som s tebou kdekoľvek. A odišiel kamkoľvek. Pokým ma budeš chcieť po svojom boku, je mi jedno, kde sme.“

Našla jeho dlaň svojou a preplietla si s ním prsty. „Niečo ma tu drží. A ak to teba vyslovene neťahá inam...“

Pomaly prikývol a venoval jej jemný úsmev. „Budeme sa chrániť navzájom.“

Dívala sa mu do zošikmených čiernych očí a v hrudi jej rástlo teplo. Málokedy si stihla uvedomiť a precítiť, čo všetko jej prináša Tianovo objatie a jeho blízkosť. Počas bežných dní a každodenného života nevnímala, že jeho šalviová vôňa ju sprevádza na každom kroku. Celá jeho existencia po jej boku sa stala možno až priveľkou samozrejmosťou – v tom najlepšom, no zrejme i najhoršom zmysle slova.

Skĺzla zrakom k jeho perám. „Kiežby si vedel, ako veľmi ťa...“ nadýchla sa a pozrela mu do očí. Už ich mal zatvorené. Sama nevedela, aké slovo chcela presne povedať, ale nechala to tak. Zľahka ho pobozkala do kútika úst a tiež privrela oči.

[ » na začiatok « ]