Kapitola:
Pridaná: 20.6.2020, 14:22:00
Čítaná: 632×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Rowena, Remus, ...
Stručný dej: Pokračovanie Odtlačku duše. O:) Rowena sa vracia ako začínajúca kliatborušiteľka a osud ju zaveje do Rokvillu, kde rýchlo natrafí na starého známeho, Remusa Lupina. Avšak odkedy sa rozlúčili, veľa sa vo svete aj v ich životoch zmenilo.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » I. kapitola 2 » II. kapitola 3 » III. kapitola 4 » IV. kapitola 5 » V. kapitola 6 » VI. kapitola 7 » VII. kapitola 8 » VIII. kapitola 9 » IX. kapitola 10 » X. kapitola 11 » XI. kapitola 12 » XII. kapitola 13 » XIII. kapitola 14 » XIV. kapitola 15 » XV. kapitola 16 » XVI. kapitola 17 » XVII. kapitola 18 » XVIII. kapitola 19 » XIX. kapitola 20 » XX. kapitola 21 » XXI. kapitola 22 » XXII. kapitola 23 » XXIII. kapitola 24 » XXIV. kapitola 25 » XXV. kapitola 26 » XXVI. kapitola 27 » XXVII. kapitola 28 » XXVIII. kapitola 29 » XXIX. kapitola 30 » XXX. kapitola 31 » XXXI. kapitola 32 » XXXII. kapitola 33 » XXXIII. kapitola 34 » XXXIV. kapitola 35 » XXXV. kapitola 36 » XXXVI. kapitola 37 » XXXVII. kapitola 38 » XXXVIII. kapitola 39 » XXXIX. kapitola 40 » XL. kapitola 41 » XLI. kapitola 42 » XLII. kapitola 43 » XLIII. kapitola 44 » XLIV. kapitola 45 » XLV. kapitola 46 » XLVI. kapitola 47 » XLVII. kapitola 48 » XLVIII. kapitola 49 » XLIX. kapitola 50 » L. kapitola 51 » LI. kapitola 52 » LII. kapitola 53 » LIII. kapitola 54 » LIV. kapitola 55 » LV. kapitola 56 » LVI. kapitola 57 » LVII. kapitola 58 » LVIII. kapitola 59 » LIX. kapitola 60 » LX. kapitola 61 » LXI. kapitola 62 » LXII. kapitola 63 » LXIII. kapitola 64 » LXIV. kapitola

Sedeli spolu v záhrade a Rowena si vychutnávala obyčajné rodinné chvíle. Tian polieval záhony byliniek a Craig sa motal popri ňom, Andros listoval v hrubej knihe Predpovede Tycha Dodona a Ro ich na striedačku mlčky sledovala s jemným úsmevom. Zadívala sa na Craiga – už sám chodil, občas sa dokonca nechcene rozbehol; a neustále naťahoval rúčky k otcovi, akoby mu chcel pomôcť so zavlažovaním.

Preniesla zrak na staršieho syna. „Je to zaujímavé čítanie?“

Pozrel na ňu ponad knihu. „Sú to verše. Predpovede vo veršoch. Pre niekoho vlastne iba básne.“

Prekvapene nadvihla obočie. „Ty čítaš poéziu?“

„Je to pekné,“ mykol plecami. „Ale ako predpovede tie slová nedávajú zmysel. Môžeš si ich vztiahnuť na hocičo. A keďže Dodonus ani v predslove neurčil, či zapisuje svoje vízie, alebo je to skutočne iba poézia, dodnes sa o tom diskutuje.“

„Hm...“ zamyslene si zahryzla do pery, „ale to ti asi neporadil ako letné čítanie tvoj učiteľ. Neviem si predstaviť kentaura, ako číta knihy.“

Na tvári sa mu objavil výraz absolútneho pohoršenia a zároveň ešte stihol prekrútiť očami. „Mama, vôbec tomu nerozumieš. Kentauri a veštenie, to je úplne iná úroveň. Tam nikto z nás nedosiahne. Oni čítajú hviezdy – ale nepotrebujú naše tabuľky, mapy nočnej oblohy, schémy postavenia hviezd. Je to úplne iné. O takom nadaní môžeme len snívať.“

„Aha.“

„Čítam to zo záujmu. A... Sierra má rada básne.“

Uškrnula sa. „Ah, jasné.“

Zľahka sa zapýril a zabodol zrak späť do knihy. Ro pobavene preniesla pohľad opäť ku Craigovi, no upútalo ju čosi na oblohe. Prilietala sova. Aj Andros spozornel a po chvíľke odložil knihu. „To je Krištáľ. Sierra mi odpísala,“ usmial sa. Samec myšiarky ušatej, ktorého vyslal do Škótska iba pred pár dňami, sa vrátil prekvapivo skoro.

„Aby ťa z toľkého usmievania nerozbolela sánka,“ podpichla ho Rowena. Otočila sa však ku Craigovi, ktorý k nej smeroval, a vzala si ho na kolená. „Polial si už všetky bylinky?“ opýtala sa.

Andy sa zvítal s Krištáľom a vzal si od neho obálku, ktorú nedočkavo otvoril. Soví samček však doňho dobiedzal, a tak musel vstať a ísť s ním k voliére, kde mu za odmenu nasypal zopár žabích stehienok. Potom sa rýchlo vrátil a hneď sa pustil ešte postojačky do čítania. Najprv sa usmieval, zrazu však zvraštil obočie. „Čo?“

„Stalo sa niečo?“ Ro zvrtla pohľad späť k nemu.

„To nemyslí... to nemôže...“

„Andy?“

Zavrtel hlavou. Aj s listom v ruke sa rozbehol dnu a tresol za sebou dvermi. Rowena zmätene pozrela na Tiana, ktorý sa narovnal a hľadel k domu. „Čo to malo znamenať?“ ozval sa.

„Ja neviem. Sierra mu asi napísala niečo nečakané.“

„A preto musí búchať dvermi? Asi si s ním pohovorím o zvládaní hnevu.“

„Nepreháňaj. Najprv zistime, čo sa stalo. Nemusíš ho hneď poúčať.“

„Nechcem ho poúčať, len... aby sa takto choval...“

„Má šestnásť, ako inak sa má chovať, hm? Ak nemôže vyvádzať v tomto veku, tak kedy?“

Povzdychol si. „Vieš o tom, že odkedy máme Craiga, si na Andyho o dosť miernejšia?“

„Miernejšia? Vážne?“

„Občas si vedela byť aj prísna. Ak by som bol prísnejší ja, povedal by som... netrpezlivá.“

„Oh, odkiaľ sa zrazu berie táto kritika?“

„Snažím sa ťa pochváliť.“

„Trochu nešťastným spôsobom,“ mykla plecami.

Pristúpil k nej a pobozkal ju do vlasov. „Ale s dobrým úmyslom.“

Andy nevyšiel z izby do zotmenia a dokonca ani po pozvaní na večeru. Najedli sa teda v trojici a kým Tian šiel uspať Craiga, Rowena sa vybrala za starším synom. Zaklopala na dvere jeho izby. „Andy? Môžem vojsť?“

„Chcem byť sám.“

„Andy, je všetko v poriadku?“

„Nie, nie je!“

Vzdychla. „Idem dnu.“ Pootvorila dvere a zbadala ho ležať na posteli. Okolo neho sa povaľovali pokrčené kusy pergamenu, na ktoré zrejme začal písať odpovede pre Sierru, ale žiadna sa mu nezdala dosť dobrá. „Andy, čo sa stalo?“ zadívala sa naňho.

Tvrdohlavo hľadel na strop a vôbec sa nepohol. „Rozišla sa so mnou.“

Prekvapene zažmurkala. „Čože? Prečo?“

„Prečo... Mal by som skôr povedať, že sa so mnou rozišla jej sestra!“

Ostala ešte zmätenejšia. „Ty chodíš aj s jej sestrou?“

„Pre Merlinove spodky, nie!“ Nadvihol sa na lakťoch a zagánil na ňu. „Má staršiu sestru, ukončila Rokfort ešte minulý rok. Lara,“ vyriekol priam s odporom. „Neznáša ma. Poznám jej slová. Celý ten list Sierre nadiktovala.“

„Ale prečo by to Sierra robila, Andy?“

„Nič nechápeš. Sierra je zo zmiešanej rodiny. Obaja jej rodičia majú zmiešaný pôvod. Nikto z nich nie je čistokrvný.“

„A v čom je problém?“

„Presne v tom! Larine argumenty písané Sierrinou rukou. Argumenty, že ja som čistokrvný a som v tejto situácii v bezpečí, no keby sa „oni“ dozvedeli, že chodím s ňou, mohlo by ma to ohroziť. Hlúposti, ktorým ani jeden z nás neverí! Je to presne naopak. Jej sestra je presvedčená, že kým budú nenápadné, nič sa im nestane. A že keby sa zistilo, že Sierra chodí s čistokrvným, privolalo by to na ich rodinu pozornosť.“

Zamračila sa a pristúpila ku kreslu pod oknom, do ktorého sa usadila. „Možno je istým spôsobom pravda oboje.“

„Mama!“

„Chcem tým povedať, že chápem Larino uvažovanie – ak sú to skutočne jej slová, ako vravíš. To neznamená, že s tým súhlasím alebo že by som tvrdila, aby ste sa preto rozišli.“

Prudko vydýchol. „Fakt? Tak jej to napíš. Ja ani netuším, ako zareagovať.“

„Myslím, že keď ťa prejdú prvotné emócie, to posledné, čo budeš chcieť, bude, aby som sa do toho aktívne zapájala práve ja.“

„Ale ja neviem, čo mám robiť. Nechcem o ňu prísť.“

„Hm... možno hlúpa otázka, ale nevidel si nič z tohto vo vešteckej guli?“

Prekrútil očami. „Nie. Už sa do nej nepozerám.“

„Počkať, vôbec?“

„Iba na hodinách veštenia, ak je to nutné. Neznášam ten pocit! Nechcem vedieť, čo bude. Čo ak uvidím niečo hnusné, niečo hrozné, niečo zlé? Nechcem to,“ sklonil hlavu.

Súcitne zvraštila obočie. „To ma mrzí, Andy.“

„Takže ty si fakt myslíš,“ ozval sa po chvíli, „že Lara má pravdu? Teda, v tom, čo si NAOZAJ myslí – že ich ohrozujem?“

„To neviem posúdiť. Ak si odmyslíš to, čo čítame v novinách, tie udalosti sa nás zatiaľ takmer nedotkli.“

„Keby si bola na mojom mieste, čo by si robila? Mám sa jej vzdať, aby som ju ochránil?“

Zamyslene sa zadívala k oknu. Tie slová jej až bolestne pripomenuli Remusa. Presne takto by konal on. A možno to bolo z morálneho hľadiska to najsprávnejšie, ale platil za to vlastným šťastím. Nechcela taký osud pre vlastného syna. „Andy, myslím si, že by ste sa mali porozprávať. Osobne, nie prostredníctvom listov. Najlepšie bez prítomnosti Sierrinej sestry. Veď stačí použiť kozub.“

„Myslíš? Čo ak nebude chcieť?“

„Navrhnúť jej to je to najmenej, čo môžeš urobiť.“

Vzdychol, ale pousmial sa. „Dobre. Skúsim to.“

„Vieš, ak by ti nestála ani za takúto trošku boja, potom by váš vzťah až tak veľa neznamenal.“

„Chcem o ňu bojovať. Chcem, aby vedela, že mi za to stojí. Ale nechcem na ňu vyvíjať nátlak, chápeš?“

„Iste. Si skvelý, vieš o tom? Mám ťa rada.“

„Radšej už bež, aby si sa mi tu od dojatia nerozplakala.“

S úsmevom vstala. „Ráno ťa chcem vidieť na raňajkách, jasné? A dole ešte zostalo trochu kuracieho mäsa s ryžou. Varil otec. Choď sa najesť, nech nejdeš spať hladný.“

„Fajn,“ zamrmlal, ale pochybovala, že vnímal, čo hovorí. Bral už totiž do ruky ďalší pergamen a namočil si brko do kalamára na nočnom stolíku.

„Dobrú noc, Andy,“ dodala odo dverí, avšak odpovede už sa nedočkala. Andros sa sústredil na čosi úplne iné.

[ » na začiatok « ]