 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Prútik pomsty54. kapitola: LIV. kapitolaStromy pomaly redli a kopec sa menil na rovinu.
„J-ja som len šiel okolo...“ začula Shanov hlas a zvraštila obočie.
„Okolo? Odkedy sa tu usídlili írske kmene, hocikto sa sem len tak nezatúla.“ Druhého muža nepoznala. Neznel však priateľsky.
„Už som bol na odchode. Len ma nechajte...“
Vyšla z lesa a zbadala trojicu mužov, ktorí výhražne hľadeli na jej klienta. Postavili sa pred neho ako hradby, aby mu zabránili v odchode. Mali na sebe bundy z tmavej grarožej kože. Jeden mal neupravenú bradu ako Remus, ale podstatne dlhšiu a rozčuchranejšiu, druhému lemovali vychudnutú tvár mastné ryšavé vlasy a tretí na ňu vyceril zuby ako nebezpečná šelma, keď ju zbadal.
Bolo jej jasné, že títo muži nie sú zvedaví dedinčania. Nie, toto boli pravdepodobne súčasní obyvatelia kopcov – našťastie, vo svojej ľudskej podobe. „Čo sa tu deje?“ opýtala sa.
Aj zvyšní dvaja k nej zvrtli zrak. „Ďalšia náhodná okoloidúca,“ uškrnul sa ryšavec. „Dnes bude hostina.“
„Ukľudni sa, Perry,“ povedal mu bradáč a oboch si premeral.
Rowena vyzývala Shana pohľadom, aby sa odmiestnil. Keď mu nenápadne kývla, že to zvládne, urobil tak a zaznelo puk!.
„Ušiel nám!“ zamračil sa Perry.
„Fenrir vravel, aby sme si dávali pozor,“ poznamenal zubatý.
Ro si ich premeriavala a väčšmi sa zamračila. Fenrir? To meno v nej hneď vyvolalo hnev. „Čo tu chcete? Hľadáte partiu?“
„Čo ty o nás vieš, ty... fialka?“ zagánil na ňu zubatý.
Nadvihla obočie. „Fialka?“
„Pozri sa, ak sa chceš zabaviť, pokojne poď s nami. Na kopcoch na teba čaká aspoň tucet takých, ako sme my. Nudiť sa s nami nebudeš.“ Bradatý sa k nej približoval, ostávala v strehu.
„Nemám najmenší záujem.“
„Oh, vážne? A čo ak ťa jednoducho... prinútime?“ Bradáč mávol rukou skrytou vo vrecku bundy a Rowenu odsotilo k najbližšiemu stromu, pričom chrbtom prudko narazila do práchnivého kmeňa.
„To ťažko,“ zamrmlala si, hoci sa nepríjemne udrela. „Petrificus...“ Než stihla dokončiť zaklínadlo, obviazali ju neviditeľné povrazy a prútik sa jej v spútaných dlaniach rozhorúčil. „Imobilus!“ skríkla a bledomodré svetlo sa odrazilo od zubatého k ryšavému Perrymu. Vzápätí namierila na bradatého: „Relacio!“
Získala tak sotva tri sekundy, počas ktorých musela zničiť magické povrazy a odmiestniť sa. Keď sa zatočila okolo vlastnej osi, zrútila sa v záhrade na kolená a spadla do mokrej trávy. Vydýchla si a zaborila dlane do pôdy, ktorú búrka premenila na blato. Odkašlala si a odhrnula si z čela prameň zmoknutých fialových vlasov.
Pomaly vstala a prešla do domu, kde si usušila odev i zmenila pracovný účes na typické kučery. Po celý čas, čo držala v ruke prútik, cítila pálenie, ako keby sa mu nepáčilo, čo s ním robí. Akoby chcel robiť čosi iné, čosi... zákernejšie než len sušiť jej oblečenie.
„Ro, už si doma?“ ozval sa jej za chrbtom Tian s Craigom na rukách. Zrejme ju začul, keď prechádzal okolo kúpeľne. „Kedy si prišla?“
„Len pred chvíľou,“ odvetila a pozrela na seba v zrkadle. Na čele mala blatistú šmuhu, keďže sa ešte vonku dotkla vlasov zašpinenými prstami. Upravila sa a vybrala sa s úsmevom k nim. „Ahoj, drobček!“ Tian jej bez otázok podal malého a pozdravil sa s ňou bozkom, ale skúmavo si ju premeriaval.
„Bola si na nejakej misii?“ predsa len sa napokon opýtal, keď sa Rowena nemala k tomu, aby dačo vysvetlila.
„Bola,“ vzdychla, „no nič som nedokázala. Teda, snáď až na tú drobnosť, že Remus sa možno konečne dá dokopy s Tonksovou.“
Zatváril sa načisto zmätene. „Prosím?“
„Chcem sa chvíľu venovať Craigovi,“ odvetila úprimne. Na to nemal protiargumenty, tak sa pripojil k ich spoločnej hre s figúrkami čarovných zverov, ktorých zvuky Craig tak rád napodobňoval – a ešte radšej bol, keď ich napodobňoval niekto iný.
„Dnes povedal kelpia,“ pochválil ho potom Tian, keď ho uložili spať.
„Oh, to vážne? Ďalšie nové slovo? A zas s tebou,“ povzdychla si.
„Nemôžeš byť predsa pri všetkom.“
„Pri mne nové slovo nepovedal už... od metly.“
„Čo iné si čakala, keď chodíš do práce?“ mykol plecami.
Pozrela naňho, ale tie slová analyzovala iba sekundu-dve. Tian ju neprovokoval. Skôr možno vlastné svedomie ju nútilo počuť výčitky aj tam, kde žiadne neboli. Toto bol skrátka fakt. „Ja viem.“
„Tak vrav, čo sa stalo?“
„Hm... poviem ti to, ale nechcelo by sa ti spraviť mi masáž?“
„Masáž?“ pousmial sa. „Tak rýchlo, do postele.“
S úsmevom sa prezliekla do nočnej košele a ľahla si na brucho. Tian si sadol k nej a začal jej pomaly prechádzať dlaňami po lopatkách a pleciach. „Tie tvoje dokonalé dotyky...“
„Takže? Čo sa stalo?“
Privrela oči, najradšej by si len vychutnávala, ako sa jej postupne uvoľňujú napäté svaly – a zároveň sa z nej vyplavuje aj duševné napätie. Čo najstručnejšie, ale tak, aby nič podstatné nevynechala, Tianovi vyrozprávala udalosti dňa. Záverečnú časť o vlkolakoch (podľa všetkého nimi boli), na ktorých natrafila, opísala najstrohejšie.
„Dobre, že si odtiaľ ušla,“ zhodnotil nakoniec. V jeho hlase počula obavy.
„Rem tam ostal.“
„Je tam z iných dôvodov, než si tam šla ty. A vie sa o seba postarať.“
„Najviac ma trápi, že spomenuli Greybacka. Vlkolaka, ktorý Rema pred rokmi uhryzol. Teda... spomenuli meno Fenrir. No koľko takých asi chodí po Británii, navyše medzi vlkolakmi?“
„Čo tým chceš povedať?“
„Ja neviem. Bojím sa oňho. Čo ak tam Greyback príde? Čo ak sa tam zjaví a spozná Rema?“
„Nie som si istý, čo chceš teraz počuť, Ro.“
„Robím si oňho starosti. To je snáď dovolené.“
„Samozrejme. Ale nepomôžeš mu tým.“
S povzdychom sa prevalila na chrbát a zadívala sa mu do očí. „Tonksová ani nevie, kde presne je, chápeš?“
Založil jej kučeru za ucho. „Bojí sa oňho, to je pochopiteľné. Keby som čo len tušil, kde dnes si, tiež by som sa bál.“
„Mala som horúci prútik. Od momentu, keď zaznelo to meno.“
„Horúci? Čo tým myslíš?“
„Ja neviem.“ Natiahla ruku k nočnému stolíku a uchopila svoj prútik. „Stále to cítim.“
Tian ho vzal medzi prsty a Rowena sa pomaly posadila, pričom naňho zvedavo hľadela. „Mne príde normálny. Nič zvláštne.“
Keď jej ho vrátil, vybral sa do kúpeľne. Ro skontrolovala Craiga v postieľke a potom sa oprela o vankúš. Premieľala si prútik medzi prstami, až kým nezadriemala. Stále ju v ruke pálil, nech si Tian hovoril, čo chcel.
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|