Kapitola:
Pridaná: 11.4.2020, 21:18:54
Čítaná: 5450×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Rowena, Ann, Záškodníci
Stručný dej: Pokus o interaktívnu poviedku o Slizolinčanke, ktorá má zálusk na Siriusa Blacka. :D

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » I. kapitola 2 » II. kapitola 3 » III. kapitola 4 » IV. kapitola 5 » V. kapitola 6 » VI. kapitola 7 » VII. kapitola 8 » VIII. kapitola 9 » IX. kapitola 10 » X. kapitola 11 » XI. kapitola 12 » XII. kapitola 13 » XIII. kapitola 14 » XIV. kapitola 15 » XV. kapitola 16 » XVI. kapitola 17 » XVII. kapitola 18 » XVIII. kapitola 19 » XIX. kapitola 20 » XX. kapitola 21 » XXI. kapitola 22 » XXII. kapitola 23 » XXIII. kapitola 24 » XXIV. kapitola 25 » XXV. kapitola 26 » XXVI. kapitola 27 » XXVII. kapitola 28 » XXVIII. kapitola 29 » XXIX. kapitola 30 » XXX. kapitola 31 » XXXI. kapitola 32 » XXXII. kapitola 33 » XXXIII. kapitola 34 » XXXIV. kapitola 35 » XXXV. kapitola 36 » XXXVI. kapitola 37 » XXXVII. kapitola 38 » XXXVIII. kapitola 39 » XXXIX. kapitola 40 » XL. kapitola 41 » XLI. kapitola 42 » XLII. kapitola 43 » XLIII. kapitola 44 » XLIV. kapitola 45 » XLV. kapitola 46 » XLVI. kapitola 47 » XLVII. kapitola 48 » XLVIII. kapitola 49 » XLIX. kapitola 50 » L. kapitola 51 » LI. kapitola 52 » LII. kapitola 53 » LIII. kapitola 54 » LIV. kapitola 55 » LV. kapitola 56 » LVI. kapitola 57 » LVII. kapitola 58 » LVIII. kapitola 59 » LIX. kapitola 60 » LX. kapitola 61 » LXI. kapitola 62 » XLII. kapitola 63 » XLIII. kapitola 64 » LXIV. kapitola 65 » LXV. kapitola 66 » LXVI. kapitola 67 » LXVII. kapitola 68 » LXVIII. kapitola

Prinútila sa ísť na transfiguráciu a obranu proti čiernej mágii. V učebni profesorky McGonagallovej sa ani neobzerala k radu lavíc vpravo, no len čo si sadla k Ann, tá sa jej hneď začala vypytovať, čo je s Merwynom a či sa našiel. Nechcelo sa jej to rozoberať, nechcelo sa jej hovoriť nič. Počas profesorkinho výkladu o význame transfiguračnej premeny kotlíkového koláčika na kapustu len načarbala na okraj svojho zošita: Vyvrtol si členok, túlal sa v lese. Je v pohode, poleží si v nemocničnom krídle.

Ann si to prečítala a usmiala sa. „A prečo tu zas nie je tvoj frajer?“

Pozrela tam. Sirius sedel s Jamesom, Peter sám. Odvrátila sa a mykla plecami. „Už nie je môj frajer.“

„ČO?!“ skríkla Ann na celú učebňu.

„Slečna Gordonová! Kontrolujte sa!“ zahriakla ju pohoršene profesorka. „Strhávam Slizolinu päť bodov.“

„Prepáčte,“ zažmurkala a obrátila sa k Rowene. Tá jej však odmietla venovať pohľad.

Neprehovorila po zvyšok vyučovania ani na obede. „Idem von,“ dostala zo seba napokon a odobrala sa preč z hradu.

Ledva do seba napchala pár súst, hoci žalúdok si pýtal teplé jedlo. Ignorovala ho. Nezaujímal ju. Nezaujímalo ju nič.

Ani nevedela ako – a prečo –, ocitla sa späť pri Čiernom jazere. Niektorí študenti sa tam prechádzali, videla dva páriky, čo sa držia za ruky, a znechutene si sadla do tieňa. Objala si kolená a dívala sa na hladinu. Cítila sa taká prázdna ako nikdy.

Sedela tam hodiny, sama netušila, koľko času prešlo. Obloha sa začala sfarbovať doružova a dofialova, keď opäť zaskuvíňal jej vyhladovaný tráviaci trakt. Za chrbtom začula kroky v tráve a ledabolo sa obzrela. „Tu je to obsa...“

Blížil sa k nej Sirius, v ruke držal akúsi fľašu. „Ahoj.“ Zastavil pri nej a zadíval sa na ňu.

„Je niečo s Remom?“

„Šiel spať. Teda, vypil asi tri poháre nápoja bezsenného spánku a šiel si ľahnúť.“

„Ak mu nič nie je, tak čo tu robíš?“

Sadol si vedľa nej. „Videl som ťa na mape. Teda, videl som ťa tu o tretej, o piatej a aj o siedmej. Tak som usúdil, že by ti mohla prospieť spoločnosť.“

„Zrovna tvoja...“ zamrmlala.

„Alebo aspoň spoločnosť bazového vína,“ dodal a podal jej fľašku. „Vonia ako kvety bazy, je trochu sladké, myslel som, že by ti mohlo chutiť.“

Radšej nechcela vedieť, ako sa k takému alkoholu dostal. Možno náhodou v nočnom stolíku alebo v skrini skladoval zásoby pre podobné prípady. Uchopila fľašu a zadívala sa na ozdobnú etiketu – okrem elegantného nápisu Bazové víno, ročník 1975 ju skrášľovali kvety bazy, ktoré opakovane mizli a rozkvitali na zelených stonkách. „Otvára sa to Alohomorou?“ nadvihla obočie.

„Nie,“ Sirius sa pousmial a vzal si fľašu späť. Odstránil korkovú zátku a vrátil jej ju. „Vyčarujem ti pohár?“

„Neobťažuj sa,“ zamrmlala a napila sa. Ústa jej naplnila kyslastá chuť, v ktorej sa však dali badať stopy čohosi sladkého. Nie však takého sladkého, ako boli Remove bozky. Odpila si znovu, možno to pocíti, keď ochutná viac.

„Nerozdelíš sa?“ zahľadel sa na ňu. Nepekne naňho zazrela, no strčila mu fľašu do ruky. „Na zdravie,“ pozdvihol ju, akoby držal čašu, a doprial si zopár hltov. „Rem nám povedal, že...“

„Že ma odkopol ako prašivú topánku? Hej.“

„Nekrivdi mu, Ro.“

Odfrkla a zavrtela hlavou. Hrdlo jej naplnili ďalšie glgy vína.

„Máš právo hnevať sa. Vôbec som niečo takéto od neho nečakal. Ale od momentu, ako sa premenil pri prvých stopách svitania späť na človeka, videl som, že je iný. Že niečo pochopil. Že má niečo za lubom. Nič však nevravel, nenaznačil.“

„Prečo by to mal vravieť tebe?“ zagánila naňho. „Odkopol mňa!“

Sirius vzdychol. „Mala by si to zo seba všetko dostať.“

„A načo, keď ma on nepočuje? On dobre vie, že som to neprijala. Že budem oňho bojovať.“

„Trápi sa, Ro. Popravde, na jeho mieste by som asi konal rovnako.“

„Nie si na jeho mieste!“ zvolala nahnevane a napila sa.

„Nie, nie som,“ odvetil trochu tichším hlasom. Potom sa s nádychom natiahol po fľaši, ktorú mu neochotne na pár sekúnd zverila, ale netrpezlivo na ňu čakala. „Skús sa doňho vžiť, hm? Predstav si, že sa meníš na netvora, ktorý sa nedokáže kontrolovať. Niekedy, keď nám opisuje, ako sa počas toho cíti... behajú mi z toho po chrbte zimomriavky. Keď mi prvýkrát vravel o tej neznesiteľnej túžbe po krvi a surovom mäse, po tom, aby niekoho pohrýzol... pár nocí som nemohol spať, neustále som myslel na to, že leží v tej istej izbe ako ja. Že by roztrhal aj mňa, keby na to prišlo.“

„Ale aj tak ti dovolí, aby si tam s ním zakaždým bol,“ pripomenula a uchmatla mu víno. „Nikdy ani jedného z vás neodkopol. Neposlal vás preč.“

„Sme priatelia celé roky. Máme toho za sebou veľa.“

„Aha, takže ja ho poznám kratšie, a preto na mne nezáleží, že?!“

„Tak som to nemyslel. Možno skôr naopak... Pozná ťa kratšie, ale váš vzťah je – teda bol – oveľa intenzívnejší. Pravdu o ňom si zistila tak rýchlo. Tak rýchlo si sa s ňou zmierila. Celý život sa obáva odsúdenia, odstrčenia na okraj. A veľmi dobre rozumiem, prečo sa tebou nechal opantať,“ opäť si vzdychol. Vzal medzi prsty niekoľko trsov trávy, aby sa čímsi zamestnal.

„Ak je náš vzťah intenzívnejší, prečo ma tak ľahko opúšťa?“

„Myslíš, že je to preňho ľahké?“

„Rozhodol sa zo sekundy na sekundu.“

„Počas chvíľ, keď takmer pripravil o život teba alebo tvojho brata. Mohlo sa stať hocičo, Ro. V tom má Rem pravdu. A i keď by som mu rád doprial šťastie, šťastný vzťah, lásku, ktorú si zaslúži... Keď sa pozriem na teba, cítim to isté čo on – potrebu ochraňovať ťa.“

Zamračila sa. „Tešíš sa z nášho rozchodu, lebo sa ti páčim.“

„Rozhodne sa neteším z toho, že môj najlepší priateľ sa rozišiel s priateľkou, ktorú ľúbi.“

Pokrútila hlavou a odpila si. A potom ešte raz. Do líc jej stúpalo teplo, možno i červeň, ktorá však nevyplývala z rozpakov, ale z toho, ako rýchlo sa jej žilami vlieval do celého tela alkohol.

„Ro, mám ťa rád. Nebudem tvrdiť, že tak hlboko ako Rem, pretože som nemal možnosť spoznať ťa tak dobre ako on. Ale mám rád aj jeho. A vážne mi nerobí žiadnu radosť, že sa teraz obaja trápite. Len ťa žiadam... skús ho pochopiť.“

„Tak nech on skúsi pochopiť mňa!“

„Záleží mu na tebe, preto to robí. Možno neskôr, keď dospeje, dá tomu znova šancu.“

„Ale ak ma nenechá u seba, budem musieť odísť do Singapuru.“ Do očí sa jej natisli slzy, skúsila ich však nepustiť von.

Sirius zmĺkol. Došli mu argumenty? Pozrela naňho, no on sa díval do prázdna pred sebou. „Nechcem, aby si odišla.“

„Tak ho presvedč... presvedč ho,“ vravela, pričom sa jej mierne zachvel hlas, „aby to vzal späť. Sirius, ja ho chcem späť...“

Preniesol zrak na ňu, cítila to, ale zrazu to bola ona, kto to nedokázal opätovať. Vtom ju chytil okolo pliec a pritiahol k sebe, do nosa jej prenikla vôňa ihličia a živice. Tá vôňa, ktorá ju vždy tak fascinovala. Priťahovala. Rovnako ako maliny, pivónie... les po daždi. Remus. A pritom i Sirius.

Položila si hlavu na jeho hruď, nechala sa pohltiť vlastnými emóciami a znovu sa rozplakala. „Len to daj von,“ povedal. Žiadna ďalšia útecha, presviedčanie. Ponúkol jej iba svoju prítomnosť.

Keď sa jej slzy minuli a ostali iba potláčané vzlyky a štikútavka, zdvihla si k ústam hrdlo fľaše. Bola prázdna. Zvraštila obočie, prevrátila ju, prezrela, ale nič viac z nej nevytieklo. „Doplň mi ju...“ zamrmlala. „Ako Aguamenti... iba s alkoholom...“

„Už máš dosť.“

„Sirius...“ zdvihla k nemu oči. Stále ju jednou rukou objímal okolo pliec, druhou sa však načahoval po prázdnej fľaši. Nevzdialil sa, no ani sa nepriblížil o jediný milimeter, ibaže teraz mu hľadela do tváre. A on jej tiež.

Dlaň, ktorá sa snažila chytiť fľašu, pomaly klesla späť do trávy. Rowena sa zhlboka nadýchla. Čas prestal plynúť.

Jeho pery boli neskutočne blízko.

---

Dúfam, že mi túto kapču odpustíte. O:) Vyzerá to tak, že ďalšia bude posledná. Ale potom by som si chcela premyslieť pokračovanie, takže Rowena sa asi onedlho vráti. O:)

[ » na začiatok « ]