 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Odtlačok duše66. kapitola: LXVI. kapitolaS povzdychom si po pár sekundách sadla a natiahla k nemu dlaň. Remus však akoby to nevidel – alebo sa to aspoň rozhodol predstierať.
„Urobil som chybu. Veľkú chybu.“
„Rem, nemohol si predsa vedieť...“
„Nemyslím tým včerajšok.“
„A čo teda?“ zadívala sa naňho. Sledovala jeho profil, pokým on upieral zrak na nehybnú hladinu jazera.
Vzdychol. „To, že som si dovolil myslieť a veriť, že... že môžem byť takýmto spôsobom šťastný. A pozri sa, čo som spôsobil.“
„Čože? Veď si nič nespôsobil, Rem...“
Zavrtel hlavou. „Mohol som tvojho brata zabiť, Ro. Alebo pohrýzť. Alebo teba. Pre Merlina, vieš si predstaviť, že by sa niečo také stalo? Nikdy v živote by som si to neodpustil. Zaslúžil by som si doživotný pobyt v Azkabane...“
„Remus, prosím, nevrav takéto veci. Nič sa nestalo.“
„Ale mohlo sa. A to ma bude navždy mátať.“
„Mer bol tam, kde nemal čo robiť.“
„Stále za to môžem ja. Aj za to, že mi vypadla Záškodnícka mapa.“
„To už trochu preháňaš, nemyslíš?“
Pomaly jej pozrel do tváre. „Ro, toto sa musí skončiť. Nechal som sa príliš ovládnuť pocitom šťastia a zabudol som, ako príšerne ťa ohrozujem.“
„Toto,“ preskakovala pohľadom z jedného olivového oka do druhého, „toto nemyslíš vážne.“
„Smrteľne. Neviem, či som niekedy niečo myslel vážnejšie.“
„Ale...“ V hrdle pocítila hrču.
„Ľúbim ťa, Ro,“ povedal tichým hlasom a jemne uchopil jej dlaň. „Ale keď sa premením, zabúdam, kto si. Bol by som ťa roztrhal na kusy, keby som mohol... alebo ti odovzdal svoje prekliatie...“
„Rem...“ po líci jej stiekla slza. „Prosím, nerob to.“
„Musíme sa rozísť,“ vyhlásil zrazu. Tak nekompromisne, tak odhodlane, až sa jej tie tri slová zabodli do srdca ako tri otrávené dýky. Bolesť, ktorú spôsobili, sa jej ako jed rozlievala žilami do celého tela.
„Nie... Veď ma ľúbiš. A ja teba.“
„Práve preto. Bol som taký hlupák.“ S povzdychom pustil jej ruku a zovrel päste. „Mal som vedieť, že niečo takéto si nemôžem dovoliť.“
„Čo si nemôžeš dovoliť?! Akoby tvoj stav nebol sám o sebe dostatočným trestom... trestom, ktorý si si ničím nezaslúžil.“
„Možno. Ale je to moja súčasť. Ten vlkolak, na ktorého sa mesiac čo mesiac mením – a budem sa naňho meniť do konca života... ten vlkolak je odtlačkom mojej duše.“
Vzbúrila sa. „Somarina! Nikdy v živote som nepočula väčšiu blbosť, rozumieš? Toto si ty, Rem. Táto starostlivosť, priateľskosť, rozvaha – to sú odtlačky tvojej duše! Nie nejaká šelma, ktorá vôbec nie je ty...“
„Som to vtedy ja, Ro. Ibaže iný.“
„Je to kliatba, Rem. Nie tvoja súčasť.“
„Či chceš, či nechceš, vieš, že mám pravdu. Že by to ďalej nešlo. Nikam to nevedie. Ja... ja si nemôžem dovoliť mať vzťah.“
„Tomuto sám neveríš. Veď je nám spolu tak dobre. Rem, znamenáš pre mňa tak veľa. Veď sa mením na vlčicu! Prečo asi? My dvaja patríme k sebe...“ siahla po jeho dlani, no stiahol ju a odtiahol sa od nej.
„Prosím, Ro, nesťažuj mi to.“
„Mám ti to vari uľahčiť?!“ vyprskla. „Uľahčiť ti, ako ma púšťaš k vode?!“ Neveriacky sa odvrátila a utrela si vlhké líca, pričom smrkla. Remus takmer vzápätí vytiahol vreckovku a podal jej ju. Vzala si ju s odfrknutím a neveľmi decentným spôsobom si vyčistila nos.
„Prepáč. Nechcem ti ublížiť, Ro. Za tvoje slzy sa budem navždy nenávidieť.“
Pozrela naňho s odmietavým výrazom. „Tak prečo to robíš? Prečo? Sľúbil si mi... Veď kvôli tebe ostávam...“
„Som nebezpečný, Ro. V tom stave som nebezpečný pre všetkých, aj pre tých, ktorých mám hlboko v srdci. Viem, že si to ty, a aj tak na teba chcem len zaútočiť. Vždy je mi potom tak príšerne. A zhoršuje sa to. Chlapci vravia, že som čoraz nekontrolovateľnejší.“
„Možno by si mal Peter lepšie precvičiť Colloportus,“ zamrmlala.
„Nie je to Petrova vina, a toho si si určite dobre vedomá.“
„Rem... to ma chceš len tak vytlačiť zo svojho života? Ako si to vôbec predstavuješ? Kam pôjdem?“
„Do Singapuru,“ pozrel jej do očí.
Rowena zvraštila obočie. „Nie,“ odvetila tvrdohlavo. „Ja nie som tá, čo sa rozchádza. Ja tento rozchod neprijímam.“
„Ro...“ smutne sa pousmial – alebo mu skôr len myklo kútikmi úst do akéhosi nepresvedčivého úškľabku.
Zachvela sa jej brada. „Rem, prosím... Mám žobroniť? Prosiť ťa? Ponižovať sa?“
„Nie, prosím, nič také.“ Otočil sa k nej a uchopil obe jej dlane. „Verím, že raz pochopíš, že je to pre tvoje dobro. Mám ťa priveľmi rád, aby... aby som ťa držal pri sebe.“
„To nemá žiadnu logiku.“
„Pre mňa má. Niekedy druhému prejavíš lásku práve tým, že ho necháš ísť. A to ja robím teraz pre teba.“
S bolesťou zdvihla zrak k jeho tvári – mal podobný výraz ako ona, i v jeho očiach sa leskli slzy, no aspoň mu zúfalo nestekali po lícach ako jej. „Ak čakáš, že to len tak prijmem... že nebudem o teba bojovať...“
„Žiadam ťa o to. Bolo by to len ťažšie pre nás oboch.“
„Rem...“ skúsila to ešte raz. „Ľúbim ťa, nezáleží mi na tom, že si vlkolak. Ani na sekundu ma to neodradilo. Viem sa chrániť, ak treba.“
„Ro, prosím ťa...“ privrel oči. Konala inštinktívne, rýchlo prekonala vzdialenosť medzi nimi a pobozkala ho. Remusove pery pod jej dotykom takmer hneď zmäkli a podriadili sa. Doprial jej pár sladkých sekúnd, no potom sa nekompromisne odtiahol. „Musí to takto byť. Prosím ťa, odpusť mi to.“ Nenechal ju nič viac povedať, vstal a odišiel.
Rowena za ním hľadela – musel na chrbte cítiť, ako ho priam prepaľuje prosebným pohľadom –, ale nevydala ani hlások. Takúto bolesť ešte nikdy necítila. No čím ho mala zastaviť? Rozhodol sa, skôr než sa dnes vôbec stretli. Rozhodol sa a presne vedel, čo jej povie, keď ju sem bral.
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|