 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Odtlačok duše65. kapitola: LXV. kapitolaBolo po pol desiatej a vyučovanie bolo tým posledným, na čo pomyslela. Vykašlala sa na Kettleburna aj Sproutovú a zašla do slepej uličky na prvom poschodí. Rozvinula mapu a zadívala sa na hromady a hromady mien, no hľadala jedno jediné.
„Remus Lupin Revelio!“ vyskúšala vlastnú podobu kúzla, ktoré malo za bežných okolností prezradiť prítomnosť človeka. Nič sa však nestalo. Keďže nevedela Removo meno v latinčine správne vyskloňovať, prižmúrila oči a ďalej pátrala. Zrazu ich zazrela všetkých spolu, ich menovky sa prekrývali, no jasne kráčali po chodbe, ktorá viedla k pracovni riaditeľa. Oni však smerovali od kamennej príšery.
Ro pozbierala zvyšky energie a vybrala sa im naproti. Vyšla spoza rohu práve v momente, keď Sirius zabočil, a nechtiac doňho narazila. „Ah, prepáč. Ro?“ prekvapene na ňu zažmurkal.
Ona však hneď hľadala očami Remusa. „Rem,“ natiahla k nemu ruku.
„Ro, si v poriadku?“ Chytil ju a objal. „A tvoj brat?“
„Áno. Vyvrtol si členok,“ vzdychla mu do trička.
„Čo ste tam vôbec robili?“ pokrútil hlavou Sirius, keď sa od Remusa odtiahla.
Pozrela naňho, Jamesa a Petra – všimla si, že na rozdiel od Pettigrewa majú obaja metlobalisti dlhé rukávy, hoci počas dňa už bývalo sem-tam teplo ako v lete. Rýchlo však pochopila – s najväčšou pravdepodobnosťou zakrývali čerstvé modriny. „Mali by ste ísť za madam Pomfreyovou. Všetci.“
„Mne nič nie je,“ povzdychol si Peter a zahanbene sklonil hlavu. „Ja... idem do izby.“ Nato sa otočil a ďalej kráčal sám.
Ro zmätene nadvihla obočie. „Čo mu je?“
„Viní sa,“ odvetil Remus po chvíli. „Vraj nedostatočne zabezpečil búdu. Je presvedčený, že má „príliš slabý Colloportus“.“
„A možno naozaj má,“ podotkol Sirius.
„Zhodli sme sa, že to nie je ničia vina,“ zamračil sa naňho Rem.
„No tak, nebudeme rozoberať znovu to isté, čo sme už vyriešili s riaditeľom,“ upozornil ich James. „Poď, Tichošľap, Rowena má pravdu. Mali by sme si nechať tie rany skontrolovať.“
„Aj ty,“ pozrela na Remusa.
„Ideš s nami, Námesačník?“ zadíval sa naňho Sirius.
Videla, že váha. Všimol si mapu v jej ruke a takisto obväz na druhom zápästí. „Musíme sa... porozprávať,“ pozrel jej do očí. Rowene z jeho pohľadu z neznámych dôvodov stislo srdce.
„To Mer. Vysvetlím ti to,“ povedala a podala mu mapu.
Remus ju vzal, no hneď ju aj podal Jamesovi, ktorému ju uchmatol Sirius. „Poď,“ vzal Rowenu za ruku a vybral sa ku schodom.
„Kam ideme?“ opýtala sa, za zvyšnými dvoma sa ani neobzerala.
„Ešte neviem.“
„Nemal by si ísť na starostlivosť o zázračné tvory? Alebo, ešte lepšie, za Pomfritkou?“
„Toto je teraz dôležitejšie.“
Znel tak čudne, cudzo. Aj jeho dlaň bola akási chladná, stisk slabý. Rowena kráčala za ním, myšlienky jej lietali sem a tam. Keď vyšli z hradu, nevypytovala sa, kam teda idú, ale rozhodla sa prerušiť ticho a vyrozprávala Removi všetko, čo sa udialo od momentu, ako ju Merwyn v lese prebral.
Najprv dlho nereagoval, stále kráčal, vzďaľoval sa od hradu – a ona s ním. „Prečo si to všetko vzala na seba, Ro?“
„Pretože som nemohla dovoliť, aby sa prezradilo tvoje tajomstvo. A... radšej som Merovi prezradila, že chalani sú animágovia. Teda, tvrdila som, že všetci štyria ste. Keby sa pýtal, si vlk. A chodievate bojovať s tým vlkolakom, čo žije v Škriekajúcej búde. Niektoré veci som mu, žiaľ, vyhovoriť nedokázala, keďže ich videl na vlastné oči.“
Privrel oči. „Klamala si. Kvôli mne.“
„Tak ako ty predtým kvôli mne, Rem. A ešte predtým kvôli Siriusovi. A istotne mnohokrát predtým kvôli hocikomu spomedzi svojich priateľov. Aspoň niečo som sa od teba naučila,“ pousmiala sa a pohladila ho palcom po chrbte dlane.
„Máš to zápästie zlomené?“
„Hej. Ale malo by sa to bez problémov zrásť.“
„Možno by ti pomohla sadra.“
„Čo?“
„Používajú to muklovia na spevnenie zlomenej končatiny. Aby sa kosti mohli lepšie zrásť. Táto... gáza madam Pomfreyovej...“
„Je nasiaknutá liečivou masťou.“
„Ale ak ťa to bude naďalej bolieť...“
„Rem, to je to najmenej, jasné?“
„A Merwynov členok?“
„Bude v pohode. Ten s naším bojom nemal nič spoločné, vyvrtol si ho, keď ešte len utekal. Okrem toho, ty si mu naozaj nič neurobil, tak prečo by som mala hádzať vinu na teba? Spadla som naňho, poškriabala som ho...“
„Pretože som ťa odhodil.“
Na moment sa jej vynorili spomienky na noc a stisla pery. „Ty si to všetko dokonale pamätáš?“
Obišli skleníky a zeleninové záhony madam Sproutovej (Ro sa podvedome vzdialila do tieňa, aby ju náhodou niekto z ročníka nezahliadol) a vtedy pochopila, že Remus smeruje k Čiernemu jazeru. „Je to... ako spomienky niekoho iného,“ priznal po ďalšej odmlke. „Ako... film. Ale áno, pamätám. Pamätám si každý detail. Každý úder, ktorý som vám dal. Všetko.“
Pozrela mu do tváre – pripadal jej taký strhaný. Pred splnom a po ňom nikdy nevyzeral dobre, no teraz to bol extrém. A nielen pre drobné ranky na tvári či na rukách, ktoré videla. Mal to v očiach. Bolesť, strach – zo seba samého? –, ale i odhodlanie. Na čo sa však odhodlával, to netušila.
Zastavili na kamenistom brehu jazera, Ro stále neisto hľadela na Rema, hoci len periférne. Zrazu jej opätoval pohľad a pevne ju objal. Cítila na hrudi tlkot jeho srdca, cítila, ako sa zhlboka nadýchol, a jemne ho hladila na chrbte. Vynoril sa jej obraz všetkých tých jaziev a krvi, čo čerstvo stekala po mŕtvolne bledej koži vlkolaka, a zachvela sa.
Vtom sa Remus odtiahol a sklopil zrak. S ťažkým povzdychom sa posadil a Ro prenikol intenzívny pocit, že si k nemu vôbec nechce sadnúť. Že nechce počuť, čo sa chystá povedať.
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|