Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Rowena, Ann, Záškodníci
Stručný dej: Pokus o interaktívnu poviedku o Slizolinčanke, ktorá má zálusk na Siriusa Blacka. :D
Ráno sa v ošetrovni zastavil riaditeľ Dumbledore. Jeho návšteva netrvala dlho (nielen pre neoblomné upozornenia madam Pomfreyovej), akurát sa ubezpečil, že profesorka McGonagallová mu povedala všetko podstatné. Ro si nanovo vypočula vlastné lži a pridali sa k tomu aj Merwynove.
Klamať do očí Dumbledorovi bola iná káva. Pred učiteľkou transfigurácie mala väčšina študentov rešpekt, aj keď Rowena ju rada provokovala. Avšak riaditeľ... I teraz mala pocit, že jej vidí až do duše. Najprv si však šiel pohovoriť v súkromí s jej bratom – znamenalo to, že vyčaroval paraván, ktorý bol zrejme i zvukotesný, lebo nepočula žiadne hlasy, nič. Netušila, čo mu Merwyn hovorí, vedela však, že sa musí držať svojej verzie.
Po dvoch-troch minútach sa Dumbledore objavil pri nej a zakryl ich rovnaký paraván. „Rád by som počul pravdu, slečna O'Sullivanová. Pravdu, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou zahŕňa aj pána Lupina.“
Vzdychla a zahryzla si do pery. „Pán riaditeľ... prosím, nedovoľte, aby sa Removo tajomstvo prezradilo. Takto to bude lepšie. Vina padne na mňa a on bude v poriadku.“
„Takže tam bol.“
„On... je silný. Dostal sa z búdy,“ pokrčila plecami. „Nemôže za to.“
„Ja veľmi dobre viem, kto je vinný, slečna O'Sullivanová. Pánovi Lupinovi som sa vždy snažil pomôcť. A hoci priatelia ho často vtiahnu do problémov, som veľmi rád, že ich má. Bude to mať v živote ešte veľmi ťažké,“ prenikavo sa na ňu zadíval. „Túto situáciu je však potrebné vyriešiť. Žiadate ma, aby som podporil vaše klamstvo?“
„Chcem ho iba ochrániť, pán riaditeľ. Prosím...“
„Váš brat je veľmi zmätený,“ odvetil po chvíľke. „Musíte poskytnúť obstojné vysvetlenie v prvom rade jemu.“
„Vynasnažím sa, sľubujem.“
„Dovolím vášmu bratovi ukončiť ročník, ale budem mu musieť napísať napomenutie. Dostal podmienky a porušil ich. Takisto budem musieť oficiálne napomenúť aj vás.“
„Rozumiem. Samozrejme, chápem.“ Napomenutie. Len napomenutie! Tak veľmi sa jej uľavilo, hlavne v súvislosti s Merwynom.
„Nepotrebujem poznať všetky vaše tajnosti, rovnako ako nepotrebujem vedieť, prečo bol váš brat skutočne vonku. A ako to, že ste sama, hoci v podobe vlčice, zvládli poraziť vlkolaka. Niektoré tajomstvá by nemali byť odhalené.“
Ako sa mu dívala do svetlomodrých očí, beztak nadobudla dojem, že Dumbledore to skrátka vie. Možno nepoznal presné fakty, ale tušil, že s tým majú niečo spoločné zvyšní traja Záškodníci. Možno nevedel, že sa stali animágmi, možno to i vedel, ale ich dôvody považoval za dostačujúce. Možno veril, že sa po dosiahnutí plnoletosti zaregistrujú.
Možno ho to netrápilo. Možno svojim študentom z podivných dôvodov bezhranične dôveroval. A možno, ale o tom skutočne pochybovala, možno mu to bolo jedno. Možno im len nechcel spôsobovať zbytočné problémy.
„Ďakujem, slečna O'Sullivanová,“ vyriekol takmer vzápätí a paraván so vzorom rozkvitnutej japonskej sakury zmizol. „Dovidenia, pán O'Sullivan,“ pozrel na Merwyna, ktorý hneď odzdravil. „Dovidenia, Poppy!“ zvolal Dumbledore hlasnejšie smerom k ošetrovateľkinej pracovni.
Madam Pomfreyová sa vzápätí chopila svojich úloh a skontrolovala oboch súrodencov. Rowenino zápästie ovinula pevným obväzom, nasiaknutým liečivou masťou, ktorá mala urýchliť zrastanie zlomených kostičiek, a prepustila ju, pokým Mer musel ostať. Ro však podišla k jeho lôžku a usadila sa pri ňom.
„Ďakujem, Mer. Ďakujem, že si sa držal mojej verzie,“ povedala mu potichu.
„Vysvetlíš mi, prečo si to vzala na seba? Nemali by všetci vedieť, že tu na okolí vyčíňa vlkolak? Veď nás mohol oboch zabiť.“
Nadýchla sa. „Riaditeľ o tom vie. Mer, keby sa to rozkríklo, nastala by strašná panika. Rodičia by začali svoje deti odhlasovať z Rokfortu... Rokville by mnohí obyvatelia opustili...“
„Možno by mali,“ zvraštil obočie.
„Neveríš, že Dumbledore všetkých ochráni?“
„Mňa neochránil včera on.“
„Ty si nemal byť vonku, jasné?“
„Ale tá mapa... Kde sú chalani?“
„Mer... to je súčasť môjho vysvetlenia. No...“ zamyslela sa, „vysvetlíš najskôr ty mne, čo sa stalo, keď som stratila vedomie? Ako to, že tam potom nik nebol?“
„Veď ty si ho omráčila. Vtedy sa prebral ten jeleň a aj s tým čiernym psom ho odvliekli preč.“
Povzdychla si. Tušila to, ale potrebovala to jasne počuť. Takže by mali byť všetci traja v poriadku. Snáď. „Všetka vina musí padnúť na mňa, pretože... pretože ten jeleň a pes, to neboli len zvieratá.“
„Ani sa tak nesprávali,“ poznamenal.
„Hej. Sú to... boli to...“ V tej chvíli sa neznášala. Prezrádzala jedno tajomstvo, aby uchránila druhé. Sirius s Jamesom ju možno budú nenávidieť. Ale nech... Remus bol pre ňu dôležitejší. „Boli to Sirius a James. Preto si ich predtým videl na mape. Oni o tom vlkolakovi vedia. Sú animágovia, ale neregistrovaní. Preto sa nesmie nič prezradiť, rozumieš? Ja sa môžem legálne premieňať na vlčicu, avšak oni nie. Mali by obrovské problémy. Nielenže by ich vyhodili, ale mohli by ich aj súdiť, vziať im prútiky...“
Merwyn zbledol. „Oni... chodia bojovať s tým vlkolakom? Oni o ňom vedia?“
„Áno, presne tak.“
Vzdychol a pokrútil hlavou. „Sú šibnutí. Mala by si sa od nich držať ďalej.“
„Snažím sa. Ale Remus je Remus,“ pousmiala sa.
„On je tiež...? Aj ten štvrtý?“
„Uhm,“ kývla.
„A aké zviera je tvoj frajer? Nevrav mi, že vlk.“
Chvíľu mlčala. „Áno, on je vlk a ja som vlčica.“
„Prečo tam nebol?“
„To neviem. Porozprávam sa s nimi.“
„Nemali by tam chodiť. A ak, tak snáď len všetci spolu. Možno toho vlkolaka jedného dňa zabijú.“
Po chrbte jej prešli zimomriavky, avšak iba bratovi jemne stisla dlaň ľavicou a postavila sa. „Drž sa. Ja idem zistiť viac od chalanov.“
„Fajn. Ale... dávaj si pozor, Ro. A tu máš tú Removu mapu,“ podal jej pokrčený pergamen.
„Vďaka. Tiež si dávaj pozor,“ krátko mu opätovala pohľad a ponáhľala sa so slzami v očiach preč.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Milí čitatelia, nikdy by som si nemyslel, že takýto článok niekedy napíšem, ale je to tak a stále neverím, že sa to deje. Dnes v dopoludňajších hodinách nás vo veku 39 rokov navždy opustila naša Jin, niekdajšia vedúca fakulty Bifľomor, významná postava tejto stránky spoluzodpovedná za mnoho zábavných aktivít a stretiek. Pre mňa však bola oveľa významnejšia, bola to moja dlhoročná partnerka a láska.
Škriatkovia Gringottbanky kontrolujú trezory každých desať rokov.
A viem i to, ako vyzeráš v skutočnosti, videl som ťa minulý rok. Si úplná troska. Nežiješ, len živoríš. Vidíš, kam až ťa dohnala tá tvoja túžba po moci.
Harry Potter HP2: Tajomná Komnata (kap. 17, str. 332)
Ocenenia:
Partneri:
Spriatelené stránky:
Grindelwaldove zločiny Slovensko 15. november 2018 UK / USA 16. november 2018