 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Odtlačok duše63. kapitola: XLIII. kapitola„Ro? Ro! Rowena...“ Bezohľadne ňou mykali, nech to bol ktokoľvek.
„Hm...“ zamrmlala a chcela tých ľudí odstrčiť, keď pocítila silnú bodavú bolesť v pravom zápästí. Zastonala a otvorila oči.
„Ro, si to vážne ty? Ja... pre Merlina, si v poriadku?“
„Mer?“ Rozoznala jeho hlas, ale tvár jasne nevidela. Všetko okolo nej bolo rozmazané, ako v hustej mliečnej hmle. Náhle sa posadila. „Merwyn! Braček!“ Pritiahla si ho a objala, pričom oči jej zaliali slzy. „Merwyn, nič ti nie je?“
„Len môj členok. A...“ pozrel si na rameno, cez rukáv bundy mu presiakala krv.
„Oh, pre Merlina...“ Rowena roztrasene uchopila prútik do ľavej ruky a zamrmlala: „Vermillious,“ načo k oblohe vyleteli červené iskry.
„Myslíš, že to niekoho privolá? Že to uvidí niekto z hradu?“
„Hľadajú ťa, Mer!“ pozrela naňho. „Pre Merlina, čo si tu vôbec robil?!“
Uprel zrak za seba na zem, kde si Ro všimla pokrčený pergamen. Hneď jej to došlo – bola to Záškodnícka mapa. „Ostalo to na zemi vo Veľkej sieni. Skúmal som to celý večer. A potom som videl, že tvoj frajer a jeho kamoši idú preč z hradu. Mal predsa rovnaký trest ako ja, nie? A potom z mapy zmizli. Tak som šiel... šiel som von i ja. Chcel som zistiť, čo sa deje. Nepočula si tie reči o tom, že v Škriekajúcej búde žije vlkolak?“
„Čo...?“ zbledla.
„Bál som sa o nich. A mal som pravdu. Dúfam, že nešli sem. Myslel som, že mapa mi ukáže viac, keď sem prídem. Ale ona ukazuje len Rokfort a okolie,“ povzdychol si.
Rowena sa naňho chvíľu zmätene dívala. Pravdaže, neuvedomil si, že tým vlkolakom je Remus. Ako by si to aj mohol dať dokopy? Keďže mapa nebola vymazaná a Merwyn tak či onak nepoznal čarovnú formulku, nevidel slávnostný oznam s prezývkami štyroch Záškodníkov. Možno by to aj tak z toho všetkého nevyrozumel.
„Mer, prečo si sem šiel?“ pokrútila hlavou. „Zbláznil si sa? Vydal si sa sem, v ústrety potenciálnemu vlkolakovi?“
„Hej... a oľutoval som to. Ale kde sú chalani?“
„Tí sú určite v poriadku,“ odvrátila zrak. Nezaslúžil si poznať pravdu?
„A ty? Ako to, že si bola... no, vlčica?“
„Dokážem sa tak zmeniť,“ priznala, „ale... strašne ma to vyčerpáva.“
„Ale ty nie si animágus. Alebo...?“
„Nie. Je to metamorfmágia. Už sa to párkrát stalo.“
„Som z toho poriadne mimo, Ro.“
„Ver mi, aj ja. Snáď tu o chvíľu budú.“
Mala pravdu, o pár minút začuli šepot a chôdzu a zbadali aj dve svetlá prútikov. „Slečna O'Sullivanová?“ ozvala sa profesorka McGonagallová.
„Tu sme,“ odvetila Rowena a rozžiarila do modrobiela i svoj prútik.
Učiteľka transfigurácie sa k nim elegantne ponáhľala, pokým profesor Flitwick k nim s vyplašeným výrazom rýchlo priskackal. „Ste zranení? Obaja?“
„Ja vám to vysvetlím,“ vypadlo z Roweny a vzápätí pozrela na Merwyna. Už ho nemohla o nič nahlas požiadať, a tak použila iba výraz tváre a naliehala naňho očami. Verila, že pochopí.
„V poriadku, najprv vás však dostaneme do hradu, rovno k madam Pomfreyovej,“ rozhodla McGonagallová.
Ani jeden zo súrodencov sa nepriečil. Profesorka pre oboch vyčarovala nosidlá a potom jej Flitwick pomohol vzniesť ich nad zem a obaja ich levitovali pred sebou. Ro si pripadala hlúpo, že tam len tak leží, hoci mohla chodiť – veď si naozaj zranila iba zápästie –, ale na nič sa nezmohla. Možno by skutočne ani nevládala prejsť. Nielenže bola premenená neobvykle dlho, ale dosť sa nabehala a potom ten boj... toľko odrenín, úderov, rán...
Kým sa dostali do nemocničného krídla, privrela oči a zadriemala. Prebral ju až ustarostený hlas madam Pomfreyovej, ktorá sa však nezaujímala najprv o ňu. Skláňala sa nad Merom, ktorému vyzliekla bundu i tričko, aby odhalila celú ranu na ramene. Bola hlboká, ozaj nepekná, až Ro bodli výčitky svedomia. Samozrejme, nespôsobila to naschvál, ale... Na druhej strane, iba ju to utvrdilo v tom, čo musí urobiť.
Posadila sa a oprela sa o mäkký vankúš, aby ju netlačilo čelo postele. „Pani profesorka,“ ozvala sa.
„Áno, slečna O'Sullivanová?“
„Mohla by som vám to všetko... vysvetliť?“ zažmurkala.
McGonagallová vzdychla, ale mávla prútikom a pri Roweninom lôžku pristála stolička. Usadila sa na nej. „Počúvam vás.“
„Ja... musím sa vám s niečím priznať. Viete, že som metamorfmág.“
„To je nemožné nepostrehnúť.“
„Viem,“ sklopila zrak. „Pred pár mesiacmi som zistila, že dokážem nielen zmeniť farbu vlasov či očí. Dokážem... dokážem sa premeniť aj na zvieratá. Keď bol Mer námesačný a takmer sa utopil v Čiernom jazere a ja som ho šla zachrániť, vytvorila som si žiabre a plávacie blany.“
„Ako to súvisí s dneškom?“
„Potom som sa začala meniť na vlčicu.“
„Na vlčicu? Ako animágus?“
„Nie. Teda, áno. Ale nie som animágus. Viem, že pri tom používam metamorfmágiu. Nestala by som sa predsa neregistrovaným animágom,“ kyslo sa usmiala. „No... a dnes, keď som hľadala Mera, myslela som, že tak budem rýchlejšia. Našla som ho. Lenže... keď sa premením,“ nadýchla sa a pozrela jej do očí – začínala klamať, „moja myseľ ustupuje do úzadia a prevládajú zvieracie pudy. Ja som... ja som naňho zaútočila.“
„Vy?“ zmätene nadvihla obočie.
„Utekal predo mnou,“ pozrela Merwynovým smerom. Videla, že na ňu hľadí, celý bledý, ale nič nevravel. „Zakopol, vyvrtol si členok. Potom som naňho zaútočila. Ja som mu spravila tú ranu. A on sa bránil. Odkopol ma – nevedel, že som to ja, nevedel, že niečo také dokážem –, a pri tom páde som si zrejme zlomila... labu. Teda, ruku.“
„Vy ste mu spôsobili to zranenie?“
„Nebola som to tak celkom ja. Ten pád ma priviedol k rozumu. Premenila som sa späť a privolala vás.“
McGonagallová vzdychla a obzrela sa k Merwynovi. „Je to tak, ako hovorí vaša sestra?“
Rowena uprela zrak na Merwyna, ba priam ho hypnotizovala pohľadom. Povedz áno. Prosím, povedz áno. Ani slovo o vlkolakovi! Bola si takmer istá, že McGonagallová ako vedúca Chrabromilu pozná Removo tajomstvo. A ak by sa zistilo, že zaútočil na študenta, zaručene by ho nielen vyhodili zo školy, ale všetci by sa dozvedeli pravdu. To by ho zničilo.
„A-áno, pani profesorka.“
„To však stále nevysvetľuje,“ učiteľka pomaly vstala zo stoličky a vybrala sa jeho smerom, „čo ste vôbec robili vonku a prečo sme vás museli hľadať.“
„Ja... som bol námesačný.“
„Vaša izba je predsa chránená proti odchodu pod vplyvom somnambulizmu. Preto som rýchlo zistila, že v nej nie ste.“
Vzdychol. „No dobre, nebol som námesačný. Ak ma preto musíte vyraziť...“
„Čo ste vonku robili?“
„Ja...“ zaváhal a pozrel na Ro.
„Mer, nemusíš sa hanbiť. Ak si stále nešťastný kvôli Saoirse a bol si sa prejsť, aby si si prečistil hlavu...“
Zdvihol obočie, potom však prikývol. „Priznávam. Bolo to hlúpe. Lenže chalani si zo mňa v izbe robili srandu a ja som to nevydržal. Smejú sa mi, lebo Saoirse McLaughlinová z Bifľomoru si vybrala Bystrohlavčana Bryana Quarringtona namiesto mňa.“
Učiteľka transfigurácie vyzerala nanajvýš nezaujato. „A vy ste nemali dosť rozumu, aby ste sa nenechali vyprovokovať? Dostali ste veľmi prísne napomenutie, pán O'Sullivan. Skutočne neviem, ako sa k tejto situácii postaví pán riaditeľ. Všetko mu, prirodzene, oznámim.“
Madam Pomfreyová sa presunula k Rowene a opatrne chytila jej zápästie. Prechádzala nad ním prútikom a mrmlala si zaklínadlá, pričom Ro cítila v celej ruke teplo.
„Pani profesorka, prosím vás,“ oslovila ju, „Mer nerobil nič až také hrozné. Len sa bol prejsť. Viem, v nevhodnom čase. No lepšie, než keby šiel opäť fajčiť anemonelu, no nie?“ pokúsila sa o chabý žart.
McGonagallová na ňu pozrela a pokrútila hlavou. „Poppy, daj im, prosím, dúšok živej smrti, nech do rána naberú sily. Situáciu budeme riešiť zajtra.“
„Ako povieš, Minerva. Ale pred deviatou nech sem na návštevu nechodí ani samotný riaditeľ,“ zareagovala nekompromisne ošetrovateľka.
„Som si istá, že pozná tvoje pravidlá, Poppy,“ odvetila takmer pobavene, načo Ro nadvihla obočie. Toto sa jej zdalo v porovnaní so Slizolinčankinou poznámkou vtipnejšie? „Dobrú noc, slečna a pán O'Sullivanovci.“ Zavial za ňou smaragdový károvaný plášť a vytratila sa z nemocničného krídla.
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|