Kapitola:
Pridaná: 12.8.2007, 12:52:35
Čítaná: 1351×
Hodnotenie: (počet hlasov: 36)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Nagini, Sirius Black, Lord Voldemort, Albus Dumbledore
Stručný dej: Na Rokforte je nová učiteľka - Nagini. Taktiež hrá na dve strany, ale ktorú si nakoniec vyberie?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nagini 2 » Zoznámenie s Tichošľapom 3 » Had a potkan 4 » Hnev a úskoky 5 » Obrana proti čiernej mágii 6 » Zmierenie a kliatba 7 » Čierna kobra 8 » Hnev a trest 9 » Nový člen 10 » Stretnutie 11 » Spomienka 12 » Tom Riddle a nový návrh 13 » Výlet 14 » Jeden z najhorších dní 15 » Moc ničí 16 » Degasere 17 » Získané tajomstvo 18 » Obchodník 19 » Temný pán 20 » Dokonalý plán 21 » Spln 22 » Netvor 23 » Priatelia 24 » Sean O´Neil 25 » Schôdzka 26 » Temná stránka 27 » Vianočné prázdniny 28 » Trest 29 » Jaskyňa 30 » Navždy spolu

James, Remus a Peter sa na seba na chvíľu nechápavo dívali. Sirius najprv vybehol z izby ako šialenec a teraz sa tváril namyslenejšie a zákernejšie než obvykle. James prehovoril po nejakej chvíľke ako prvý.

„Vieš Tichošľap, aj tak tomu trošku nerozumiem. Načo sú ti tie chrobáky? A čo za vojnu si vyhlásil?“ postavil sa z postele a tváril sa nervózne. „Čo si vlastne urobil?“

„Nič zvláštne. Pohádal som sa s ňou a šiel som za Dumbledorom,“ povedal na oko ľahostajne a sadol si na posteľ s výrazom spokojného dieťaťa. Chlapci sa na seba opäť neveriacky pozreli.

„To nemyslíš vážne?“ povedal skoro nahnevane Remus.

„Čo?! Čo sa tak čudujete? Je to obyčajná vypočítavá mrcha a vy sa tvárite ako keby som jej krivdil. No chúďatko!“ rozčuľoval sa Sirius a po jeho nadutom výraze nebola ani stopa.

„Rozprávali sme sa o tom, keď si bol preč a dospeli sme k záveru, že možno vyzvedala od Petra len pre to, aby sa dostala k tebe bližšie,“ povedal vysvetľujúco James.

„Ja asi naozaj zle počujem! Vy ju vôbec nepoznáte! Ju nikto iný nezaujíma, len ona sama!“

„Ale to ty si nám povedal, že je to len forma. Že je taká... ľudská. A to citujem.“

„Ale to bolo predtým! Ja... ja musel som ísť za Dumbledorom. Neviete si predstaviť...“ prudko sa postavil a hodil rukou, akože na tom nezáleží. Tváril sa, že si upratuje neporiadok na posteli, no v skutočnosti sa v tej kope len prehrabával.

James a Remus si vymenili pohľady. „Musíš nás chápať kamarát,“ začal James a chytil Siriusa za plece. „Ty to vidíš v inom svetle, ale my ťa sledujeme už dlhšie a naozaj to teraz vyzerá tak, ako keby si si na nej len vybíjal zlosť.“

Remus pokračoval: „Videli sme ten list.“

„Ale to s tým predsa nemá nič spoločné.“ To už Sirius nekričal, ale otočil sa na nich mračiac, nechcel sa hádať ešte aj s priateľmi.

„Dobre Tichošľap,“ snažil sa o zmierlivý tón James. „Tak si sadnime a preberme to rozumne. Povedz nám všetko čo sa stalo a my to možno pochopíme.“ Sadol si s rozhodným a pokojným výrazom na tvári naspäť na posteľ.

Remus ho nasledoval. Peter sa ani nepohol. Celý ten čas, čo boli v spálni. Plne si začal uvedomovať dôsledky svojho neuváženého správania sa a začal sa báť aké to bude mať pre neho následky. Sirius mlčky na nich hľadel a stále sa mračil. Behal pohľadom z jedného na druhého.

„Dobre. Ako chcete,“ povedal ešte vzdorovito, ale sadol si na svoju posteľ. Začal rozmýšľať čo sa vlastne všetko stihlo udiať.

„Nemôžem vám povedať úplne všetko, ale povedzme, že bolo všetko v absolútnom poriadku. Potom ráno prišiel ten list. To mi úplne pokazilo náladu. Všetci viete prečo,“ teatrálne odfrkol. „Nechcel som sa s nikým rozprávať, tak som odišiel do prázdnej učebne. Nagini prišla za mnou. No a povedzme, že sme sa trošku pohádali. Lebo bola všetečná...“ rýchlo dodal, keď videl ako sa tvária. „No a potom som si to uvedomil, že to bola chyba a myslel som si, že to napravím po hodine s ňou. Ale ako viete, neprišla a učil nás brucháč Slugy. A potom mi Peter povedal, to čo mi povedal. Myslím, že to bol dobrý dôvod,“ pozrel sa odobrujúco na Petra. Ten sa len díval na podlahu. „A keď som za ňou prišiel, vyhrážala sa mi smrťou!“ dokončil triumfálne. „To som nemohol nechať tak. Povedal som Dumbledorovi len, že mám podozrenie, že Nagini až príliš vyzvedá. To je všetko,“ vydýchol.

Keď to takto povedal nahlas a s odstupom času, zdalo sa mu to až detinské. Ale vedel, že má pravdu. Že Nagini niečo skrýva. Pozrel spýtavo na všetkých svojich kamarátov.

Remus prehovoril: „Tak už tomu rozumiem.“

„Čomu zase?“ opýtal sa ho podráždene Sirius.

„Prečo bola ku mne taká protivná.“ Keď videl, že Sirius nerozumie, pokračoval. „No dnes, len tak som to spomenul, ale bol si rozčúlený. Len som jej chcel povedať, že mám obavy...“ zastavil sa.

„Obavy?“ zostal ako obarený Sirius.

„No, že nechcem, aby ti niekto ublížil,“ odkašlal si. „Ale to som nevedel, že už ste sa stihli pohádať,“ dokončil Remus rýchlo, ako keby to všetko vysvetľovalo.

„Aha.“ Sirius sa na neho stále zarazene díval.

„Ak chceš, tak zúr, ale fakt som si začal robiť o teba starosti. Aj ty by si to pre mňa urobil, keby si videl, že som sa zbláznil do staršej ženy a ešte aj profky,“ to už sa uškŕňal.

Sirius len mlčky pozrel na ústa si držiaceho Jamesa.

„Ty sa čo rehoceš?“ už so zubatým úsmevom vyštekol Sirius.

„Vieš, mne sa to zdá celé nejaké divné. Ako dobre, vyhrážala sa ti smrťou, ja to beriem. Ale niekedy ťa mám aj ja chuť zabiť. Možno je to len jedno veľké nedorozumenie. Peter ty si čo myslíš?“ opýtal sa ho James a všetci traja na neho upreli pohľad.

„Ja???“ strhol sa zo zadumania, že sa ho pýtajú na názor. „Ja si myslím to isté. Ona, teda Nagini sa ma vlastne vždy hlavne pýtala na Siriusa a vždy chcela vedieť, či žiarli,“ dodal až s príliš veľkou nádejou v hlase.

Sirius si zachmúrene pozeral na prepletené prsty na rukách. „Chalani možno máte pravdu. Ale mne na tom všetkom aj tak niečo nesedí. Cítim to. Viete,museli by ste byť pri tom. Vidieť vtedy tie jej oči. Ja neviem, aj tak som rád, že som bol za Dumbledorom. Myslím, že je to tak lepšie,“ stále si pozeral na prsty.

„A nechceš to s ňou urovnať? Pre istotu?“ opýtal sa ho Peter. Mal strach. Vedel, že to je jeho jediná šanca vyhnúť sa trestu od Nagini.

„Pre istotu? To nemyslíš vážne! Nemusíš sa jej báť Červochvost. Vidíte! Toto je presne ten dôvod prečo som bol za Dumbledorom. Jednoducho aby o tom vedel. Ale všetko sa aj tak ešte uvidí, teraz je na ťahu ona,“ povedal rozhodne Sirius. „Dúfam, už kvôli vám, že sa mýlim. Ale mám proste také tušenie,“ spravil grimasu plnú dôležitosti.

Nemohol im povedať o ich výlete a preto im ani nemohol povedať všetko o ich hádke. Musel by to všetko vysvetliť, ako je možné, že sú si takí blízki. Stále to pokladal za ICH tajomstvo. Nemohla mu byť ľahostajná zo dňa na deň, ale tiež nedokázal prehliadnuť jej krutosť. V tom si predstavil len jeden bozk. Ten, ktorý mal o všetkom rozhodnúť. Keď zhasli svetlá a všetci štyria už ležali v tme vo svojich posteliach, zavrel oči a precítil každú sekundu z toho momentu. Každý pohyb. To napätie, ktoré ho sprevádzalo jeho plánom, keď ju chytil za bradu a pritiahol si jej tvár k svojej a letmo ju pobozkal. Ešte teraz ním prešla triaška. Predstavil si to očakávanie ako zareaguje na to, že sa otočí a náhle odíde. Čakal všeličo. Ale to, že sa bezprostredne vyzlečie a daruje mu toľko lásky, tak to by ho nenapadlo ani v najkrajšom sne. Radšej zahnal tieto spomienky. Nechcel sa viac trápiť.

Nagini dopísala odkaz na pergamen, namierila na neho prútikom a zašepkala Geminio. Urobila tak toľkokrát kým pred ňou neležalo toľko zvitkov, koľko potrebovala. Pričarovala si obálky, do každej vložila odkaz. Zobrala si brko a atrament a precízne, na každú úhľadným písmom napísala meno adresáta. Poukladala ich na seba a zrovnala ich na jednu kopu.

Zreteľne zvolala: „Corky!“

V tom momente sa pred ňou zjavil s hlasným puknutím drobný domáci škriatok s veľkými ušami a malým špicatým nosom. Na sebe mal čisto opranú utierku, ktorá sa dotýkala zeme, keď sa pred Nagini hlboko uklonil. Uprel na ňu veľké šibalské oči a úctivo pozdravil: „Pani profesorka! Čo môcť pre vás urobiť?“

Nagini sa usmiala. „Ahoj Corky! Potrebujem od teba službu. Každú túto obálku zanes prosím jeho majiteľovi, ale tak, aby bol sám.“

„Samozrejme. Môcť pre vás ešte niečo urobiť?“

„Nie ďakujem Corky! Rada som ťa opäť videla,“ žmurkla na neho.

„Aj ja som vás rád videl,“ potmehúdsky sa usmial a zmizol tak ako prišiel.

Nagini poznala veľa domácich škriatkov, ktorí bývali a slúžili Rokfortu. Počas väčšiny prázdnin to boli jej jediní spoločníci. Ale Corky bol pre ňu výnimočný, pretože jej pomáhal z pár nebezpečných situácií. Vždy keď sa od Toma naučila nové kúzlo z čiernej mágie, nedalo jej to a chcela ho aj na niekom vyskúšať. Žiaľ niekedy tým narobila toľko rozruchu, že sa musela skryť. A nebolo lepšieho miesta, ako u škriatkov v kuchyni alebo v jednej z tajných chodieb, ktoré jej ukázal Corky. Nagini mu bola vďačná, že nikdy neprezradil Dumbledorovi nič o jej „malých“ pokusoch. Vedela, že nič nepovedal. Jednoducho to vedela.

Keď vybavila túto neodkladnú záležitosť, myslela už len na jedno. Sirius. Je čas ukázať mu kto je tu pán. Aj tak nebola spokojná s touto situáciou. Neplánovala to. Nemala rada, keď sa jej zámery a plány nevyvíjali, tak ako ona chcela. Musela potrestať narušiteľa. Vedela, že teraz to už nebude také jednoduché. Musela uskutočniť pár potrebných zmien. Chcela si Siriusa pripútať natoľko k telu, aby pre ňu urobil čokoľvek, ale takto to bude musieť ísť po zlom. Potrebovala ho oslabiť čo najviac. Každý milimeter svojho úmyslu musela poriadne nachystať. Postavila sa od stola, zobrala si opravené domáce úlohy a namierila si to rovno na hodinu so šiestakmi.

Vstúpila ladne do triedy a ako vždy, všetok ruch utíchol. Nagini sa mlčky rozhliadla po študentoch. Všetci sa dívali na ňu, len štyria Záškodníci hľadeli priamo pred seba. Peter evidentne z donútenia. Nagini sa v duchu zasmiala.

„Dobrý deň!“ usmiala sa a sadla si za katedru.

„Dobrý deň!“ zborovo odzdravili študenti.

„Dnes nás čaká špeciálna hodina. Neviem či bude zábavná, to asi nie, ale minimálne bude poučná,“ nadvihla záhadne obočie a stále sa rozhliadala po triede.

Peter preglgol. Mal neblahé tušenie, že sa to bude týkať aj jeho.

Sirius si v duchu hovoril, že už sa teší na to ako bude mať príležitosť jej ukázať, že je jej rovnocenný súper. Bol presvedčený o tom, že sa mu bude chcieť pomstiť.

„Takže milí študenti! Dnes vám ukážem kúzlo, ktoré je veľmi nebezpečné. Ministerstvo ho ešte stále nezaradilo do čiernej mágie, takže vám ho môžem bez okolkov predviesť a tých šikovnejších aj naučiť,“ povedala to ako keby išlo o nový druh sladkostí a oni majú byť celí bez seba. Náramne sa bavila.

„Je to veľmi silné kúzlo a len duševne silný čarodejník ho zvládne. Stojí na základe absolútnej vôle a sebaovládania sa. Čo je na tomto kúzle najhoršie je to, že ho neviete odvolať sami. Musí vám pomôcť niekto naozaj blízky alebo mocný. Prečo blízky, tak to pochopíte veľmi rýchlo. Máme tu nejakých dobrovoľníkov?“ zdvihla hlavu a prechádzala pohľadom po žiakoch.

Sirius okamžite zdvihol ruku. Za ním aj James a Remus. Peter sa na nich prosebne zadíval, ale nakoniec zdvihol ruku aj on.

Nagini sa uškrnula, lebo to predpokladala.

„Výborne. Máte odvahu páni. Aj keď ja by som sa nikdy neprihlásila pokiaľ by som nevedela o čo pôjde. Ale preto ste asi v Chrabromile. Máte viac odvahy než rozumu,“ odmlčala sa, aby si mohli všetci vychutnať jej slová. Slizolinčania sa chichúňali.

„Takže, páni Potter a Petigrew poďte prosím sem dopredu,“ naznačila im rukou vedľa svojej katedry.“

Obaja sa postavili. James so statočným vyrovnaným výrazom. Peter so zvesenou hlavou.

„A vzhľadom na to, že sa prihlásili akurát títo dobrovoľníci, musím požiadať ešte jednu osobu, aby sa zúčastnila tejto názornej ukážky.“

Trieda zatajila dych.

„Slečna Evansová prosím príďte sem ku svojim spolužiakom.“

James sa neveriacky zahľadel na Nagini a v očiach sa mu zračil strach.

Lily sa pozrela znepokojene na Alice, ale bez slova odišla z lavice a postavila sa vedľa Jamesa.

„Nebojte sa Lily. Nikoho z vás nenechám zomrieť a ani vás nezmrzačím,“ láskavo sa na ňu usmiala.

Siriusovi bilo srdce ako o život. Nepáčilo sa mu, že ide na jeho najlepších kamarátoch skúšať nejaké kúzlo, ktoré hraničí s čiernou mágiou. Začal si vyčítať, že chcel od nich, aby vzdorovali Nagini spolu s ním.

„Aby ste si nemysleli, že som taká nespravodlivá, samozrejme vysvetlím vám princípy tohto kúzla.“

James ju pozorne sledoval.

„Kúzlo sa volá DEGASERE. Vášmu protivníkovi ním vezmete vzduch. Nebude sa môcť nadýchnuť. Tak ako som vám už povedala, toto kúzlo musíte chcieť vážne, takže pri vyslovení musíte naozaj chcieť zobrať tomu druhému vzduch aj za cenu, že by sa zadusil.“

Všetci sa tvárili prestrašene.

„Nebojte sa, nebudem chcieť od vás, aby ste ho urobili vy. To urobím za vás.“

Teraz boli už naozaj všetci zhrození.

„Ja nepotrebujem, aby ste sa naučili niekomu vzduch brať, to by sa táto hodina volala Náuka o čiernej mágii. Ja potrebujem, aby ste ho vedeli znova dať osobe, ktorá bola týmto kúzlom zasiahnutá.“

To ich trošku upokojilo.

„Takže pán Potter,“ otočila sa priamo na Jamesa. „Túto úlohu vám zverujem hlavne preto, lebo viem, že ste veľmi talentovaný a ak to niekto zvládne, tak vy,“ povedala úprimne.

Sirius si v duchu odfrkol.

„Protizaklínadlo na DEGASERE je INSAFLERE. Zoberte si prosím do ruky prútik, ukážem vám ako ním švihnete.“

James si vytiahol spod habitu prútik. Nagini sa postavila za neho a nežne mu vzala ruku za zápästie. Bola pri ňom tak blízko, že cítil jej dych na krku.

„A teraz sa sústreďte James,“ skoro mu šepkala do ucha. „Jemný pohyb do prava a krúživým pohybom do ľava. Zreteľne a s pokojom vyslovíte INSAFLERE. Čo je najdôležitejšie pán Potter,“ pustila mu ruku a odstúpila od neho, „musíte to naozaj chcieť. Musíte človeku naozaj chcieť dať vzduch. Ale váš vlastný. Dúfam, že ste ma pochopili. Ak sa vám kúzlo podarí, prídete na moment o váš vlastný dych. Ale nebojte sa, on sa zase vráti,“ usmiala sa.

„Lily, Peter, prosím postavte sa oproti pánu Potterovi.“

Urobili ako im kázala.

„Pán Potter možno sa divíte, prečo oproti vám stoja vám až dvaja blízky ľudia. Je to preto, že ak od vás protivník bude niečo chcieť, nebude sa vás pýtať na kom vám najviac záleží. A aj preto, aby ste to nemali také jednoduché. Všetkých ostatných upozorňujem, aby sa do toho nemiešali, nech sa deje čokoľvek,“ pozrela priamo na Remusa a Siriusa.

„A mimochodom, žiadne iné kúzlo nedokáže zvrátiť DEGASERE. To znamená pán Potter,“ otočila sa zase priamo na neho, „že je zbytočné skúšať čokoľvek iné. A samozrejme nefungujú tu ani muklovské spôsoby, typu dýchanie z úst do úst, čo by vám možno mohlo v prípade slečny Evansovej napadnúť,“ usmiala sa.

Tentokrát sa upriamila na Lily.

„Lily pretože ste dáma, dám vám náskok, možno sa zatiaľ Jamesovi podarí oslobodiť jedného zo svojich najlepších priateľov,“ venovala prísny pohľad Petrovi.

„Môžeme začať pán Potter?“ opýtala sa veselo.

James prikývol, trošku bledý v tvári a venoval jej pohľad, ktorý hovoril len jedno: „Dôverujem vám!“

Nagini namierila prútik na Petra a zreteľne vyslovila „DEGASERE“. Peter sa chytil za hruď. Začal sa viditeľne trápiť. James neváhal, vedel, že má na to zhruba minútu. V tom momente namierila Nagini prútik na Lily a znova zreteľne vyslovila: „DEGASERE“

Lily sa tiež chytila za hrudník a statočnejšie ako Peter čakala čo bude. James na chvíľu zaváhal. Trasľavo namieril prútik na Petra, ktorému ubehlo z času bez vzduchu asi päť sekúnd. Presne podľa toho ako mu Nagini ukázala namieril prútik na svojho priateľa a zreteľne vyslovil „INSAFLERE“ Nič sa, ale nestalo.

„James musíte mať čistú hlavu. Sústreďte sa len na to, že váš milovaný človek nemá vzduch a vy ste jediný, ktorý mu môže dať ten svoj. Nemôžete ich oslobodiť oboch naraz. Musí to ísť postupne.“

Medzitým James namieril na Lily prútik aj na Petra a pomaly už kričal:„INSAFLERE!“

„Musíte myslieť len na jedného James. Musíte si vybrať. Keď budete rozvážny, tak ich zachránite oboch.“

Peter si už kľakol na kolená, čo mu chýbal vzduch. Ubehlo od vtedy už tridsať sekúnd. Lily sa už tiež začala držať za hrdlo a prosebne pozerala na Jamesa.

V tom sa postavil Sirius prudko zo svojej stoličky a zakričal: „Zastav to!“ namieril na ňu prútik. Nagini bez mihnutia oka vyčarovala neviditeľnú zábranu pred zbytkom triedy. Sirius zostal bezmocne stáť a díval sa na scénu pred sebou.

„No tak James, sústreďte sa!“ Peter začal fialovieť. Lily bola úplne bledá a tiež padla na kolená. James sa prosebne otočil na Nagini. „Prosím zastavte to! Ja to neviem!“

„Pokúste sa! Nepriateľa neuprosíte!“ tvárila sa absolútne vážne, až nebezpečne.

Keď už aj Lily začala fialovieť, zrazu sa postavil Severus Snape. Švihnutím prútika zrušil neviditeľnú bariéru. Namieril prútik na Lily a zreteľne vyslovil: „INSAFLERE“

V jednej sekunde sa Lily vrátil vzduch do pľúc a hlboko sa nadýchla. Severus sa chytil za hruď a oprel sa o lavicu. Každou sekundou sa mu vracal vzduch do pľúc.

Nagini namierila prútik na skoro odpadnutého Petra a tiež zreteľne vyslovila: „INSAFLERE“

Peter sa až chrapľavo hlasno nadýchol. Nagini stratila tiež na moment dych, ale postupne sa jej vrátil. Všetci sa nechápavo pozerali na Severusa.

„Sadnite si prosím na svoje miesta,“ požiadala ich Nagini, keď už mohla v pokoji dýchať.

„Verím, že pán Potter by to zvládol úplne bezchybne, pokiaľ by sa nedostal do situácie, že si musí vybrať medzi dvoma milovanými osobami.“

Lily zružovela.

„Vysvetlím vám prečo som to tak chcela. Musíte sa naučiť ovládať. Nikdy nič nevyriešite s horúcou hlavou. Musíte si vybrať. Buď zlyháte alebo uspejete. Buď budete pán alebo obeť." Pozrela sa na Siriusa, ale tak aby to nikto iný nepostrehol.

"Už sa nebudeme k tomuto kúzlu vracať. Ešte nie ste na neho pripravení,“ pozrela sa na Severusa. „Chcela som vám ukázať aké je dôležité mať okolo seba ľudí, ktorí vám pomôžu. Sami nikdy nič nedokážete, aj keď ste mocní,“ pozrela sa na Petra. „Verím, že láska je krásny cit, ale sú situácie, kedy vám zaslepí rozum a vaše konanie bude nebezpečné aj pre človeka, ktorého milujete,“ pozrela na Jamesa a Lily. „Myslím, že dnes sme sa takto na začiatok potrápili dostatočne. Takže prejdeme ku kúzlam, ktoré sú schválené v osnovách,“ usmiala sa. „Otvorte si prosím vaše učebnice na strane dvadsaťpäť.“

Až dokonca hodiny bola atmosféra v triede napätá. Bolo vidieť, že žiaci si chcú konečne medzi sebou povedať, čo videli. Nagini nebola tiež úplne pokojná. Vedela, že sa musí porozprávať so Severusom aj s Petrom. A potrebovala ten list.

.............................................................................................

Po dlhej dobe som zostala na kapitolku sama, lebo môj drahomilovaný spoluautor si vychutnáva plnými dúškami čerstvý vzduch na chate :-).

V každom prípade, ďakujem, že čítate Nagini a dúfam, že sa vám stále páči. Budem sa veľmi tešiť ak mi napíšete sovku, ak sa vám páči alebo nepáči. Budem sa samozrejme stále snažiť zlepšovať, aj vďaka Gorathovi, ktorý nešetrí kritikou ;-).

Posielam bošteky na dúfam stále zvedavé nošteky... *cmuk*

[ » na začiatok « ]