Kapitola:
Pridaná: 5.4.2020, 09:21:36
Čítaná: 920×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Sheilla Potterová, Remus Lupin, Sirius Black, James Potter
Stručný dej: Poviedka o tom, ako sa Remus zaľúbil do Sheilly Potterovej (a ona doňho) :P Odohráva sa pred dejom príbehu Rozhodnutie, ktoré všetko zmenilo :)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Kapitola: 1 » Dorážačka 2 » Obrana 3 » Kupé 4 » Pohľad 5 » Mesiac 6 » Prízrak 7 » Noc 8 » Ochrana 9 » Vďaka 10 » Ticho 11 » Knihy 12 » Novinka 13 » Kresba 14 » Nápad 15 » Starosť 16 » Ceruzka 17 » Nádej 18 » Nervy 19 » Strach 20 » Zmena 21 » Rozhovor 22 » Elixír 23 » James 24 » Incident 25 » Dôvod 26 » Vojna 27 » Hnev 28 » Expelliarmus 29 » Leto

James našiel Sheillu tam, kde zvyčajne chodila, keď potrebovala byť sama. Pri Čiernom jazere. Nehybne sa dívala na vodu a objímala si lakte. Neisto sa poškrabal po hlave a vykročil k nej.

“Čau,” pozdravil ju. Skontroloval, či neplače, ale našťastie neplakala. Iba bola bledá.

“Ahoj,” zamumlala. “Som v pohode,” dodala vzápätí.

“Si príšerná klamárka,” odpovedal nenúdene a sadol si do trávy. Potľapkal po mieste vedľa seba. “Hm?” pozrel na ňu nevinne.

“Nemal by si byť na hodine?”

“Lily ma kryje.”

“Kazíš ju, vieš o tom?”

“Možno ma ona napráva,” odpovedal po pravde. “No tak,” chytil ju za zápästie a potiahol. “Sadaj.”

Neochotne klesla na zem a objala si kolená.

Chvíľu ju pozoroval. “Prečo mám dojem, že si naštvaná?”

“Lebo som?” odpovedala sarkasticky.

“A prečo?” drgol do nej ramenom.

“Prečo ťa to zaujíma?”

“Lebo si moja sestra. A tam v sieni si vyzerala…”

Zdvihla ruku. “Nechcem sa o tom baviť.”

“Ty že by si sa o niečom nechcela baviť? Sheilla, si najpriamejší človek, akého poznám. No tak, vyklop to.”

Chvíľu sa naňho dívala a potom spustila: “Nechápem, ako to môže byť považované za normálne… taká krutosť, také… ubližovanie…” Potriasla hlavou. “Nikdy som nemala obranu proti čiernej mágii rada, lebo mi pripomínala, akí vedia byť čarodejníci krutí, keď chcú ublížiť. Všetky tie kúzla…” Znova pokrútila hlavou a pozrela sa na jazero. “V akom svete to žijeme? Veď… veď...” prerývane sa nadýchla. Spodná pera sa jej zachvela. James sa toho možno mal zľaknúť, no nezľakol sa.

“Nechápem to… Nechápem, kedy sa ten svet, v ktorom bolo bezpečné prechádzať sa po Londýne, zmenil na taký, kde z ničoho nič umierajú ľudia. A…” znova sa pozrela naňho, “bojím sa. Viem, že so Siriusom a Peterom uvažujete o aurorskom výcviku a viem, že to nerobíte len preto, že vám to príde hrdinské. Viem, že ste si vedomí toho, čo sa deje, viac, než dávate najavo. Aj to, že je vo vás viac hrdinstva, než sa na prvý aj druhý pohľad zdá. A chápem, prečo to chcete robiť. Ale keď si predstavím, že raz možno sa možno vy ocitnete v takom boji, a môžete…”

Položil jej dlaň na chrbát. “Priveľmi rozmýšľaš dopredu. Veď sme ešte ani nepodali prihlášku.”

“Ale podáte si ju. A… bude to zlé, James. Viem, že si nikdy neveril na moju intuíciu, ale bude to horšie… A vy sa ocitnete v prvej línii.”

Povedala to s takou istotou, až ho zamrazilo.

Rýchlo sa však spamätal. “Máš pravdu, neveril. Si rozrušená. Ak mi toto povieš aj o dva mesiace, možno ti uverím. Ale teraz by sa ti zišla čokoláda.”

“Čokoládu mi nespomínaj,” zahundrala.

“Prečo?”

V očiach sa jej zaleskli slzy. “Lebo tú zvyčajne so sebou nosí Remus.”

“A?”

“Chcel ma upokojiť a ja som ho poslala preč.”

James sa zasmial. “Iba preto? On to prežije, neboj sa.”

“Prestaň bagatelizovať jeho pocity. On nie je ty.”

“Baga-čo?”

“Zľahčovať,” vysvetlila mu s povzdychom.

Chvíľu premýšľal. “Asi máš pravdu.”

Obaja sa odmlčali. Uvažoval, ako túto debatu ukončiť. “Vieš, s chalanmi nechceme ísť na ten výcvik len kvôli sebe.”

“A prečo?”

“Neviem, ako Peter, ale my so Siriusom…” zaváhal. “Kvôli tebe.”

Zarazene zažmurkala. “Kvôli mne…?”

“Aj kvôli tatkovi a mamke, ale…” povzdychol si, hľadal vhodné slová. “Raz nám Scamanderová povedala, že ak bojuješ vo vojne za mier, nikdy nebojuješ iba za ideál. Bojuješ predovšetkým za niekoho. Za niekoho, pre to, aby nemusel vedľa teba stáť, vystavený riziku. Za niekoho, koho takto chrániš. A… ja viem, že sme si dlho nerozumeli, a že som býval magor, ale teraz si uvedomujem, že ak k vojne dôjde, tak tam budem bojovať preto, aby si ty nemusela.”

Sheilla sa rozochvela. Po lícach jej stiekli slzy. Objala ho okolo krku a pritiahla ho k sebe. Aj on ju objal, pevne a ochranársky. Pocítil náhle dojatie, oči mu zvlhli. Rýchlo si ich utrel a potiahol nosom. A potom pocítil náhly pokoj. Čosi sa v ňom zlomilo, čosi pochopil. Nevedel presne povedať, čo. Mal na to prísť až neskôr, v jedno chladné decembrové ráno o dva roky neskôr, keď sa jeho život navždy zmení.

[ » na začiatok « ]