Kapitola:
Pridaná: 2.4.2020, 18:22:57
Čítaná: 1437×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Doctor, Donna a nejakí ďalší
Stručný dej: Toto je príbeh, ktorý som začal písať už pred rokmi. Moje dva srdcové fantasy svety spojené do jedného celku. Asi dva roky dozadu som ten príbeh kompletne prekopal, skrátil a neskôr naň úplne zabudol. No a nedávno som ho objavil na starom disku... nedokončený, chýba posledná časť, a úprimne, netuším, ako to ukončiť tak, aby som s tým bol spokojný. Pred vami je však aj tak pomerne veľa textu, aj bez tej jednej časti. Príjemné čítanie preto prajem.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, horor, crossover

Kapitola: 1 » Chlapec, ktorý sa stratil 2 » V policajnej búdke 3 » Slečna v posteli 4 » Missy 5 » My sme takí neboli 6 » Prenášadlá vs teleporty 7 » Večerný výlet

Veľké hodiny kdesi na chodbe práve zvonivo odbíjali poludnie. Na druhej strane miestnosti sa otvorili veľké krídlové dvere a dnu vošla akási žena. Rýchlo im kráčala v ústrety. Bola to malá, obstarožná žienka, možno tesne pred dôchodkom. Na krátko ostrihané vlasy pomaly začínali šedivieť a okuliare so širokým rámom podtrhovali jej prísnu, avšak v určitom zmysle jemnú tvár. Profesorka, nepochybne. Človek pri pohľade na ňu mal pocit, že by sa mu rozpadla v rukách, ak by sa jej čo i len dotkol.

„Ako sa cítite, slečna?“ opýtala sa jemne, keď prišla k nim.

„Ó ďakujem, už je to lepšie,“ odpovedala Donna s trochu kyslým výrazom na tvári. Trochu sa podoprela na posteli.

Profesorka si skúmavo obzrela všetkých od hlavy po päty. Pohľadom sa zastavila na Harrym, ktorému ktovie prečo napadlo, že táto žena možno nebude taká milá, ako sa mu na prvý pohľad zdalo.

Akoby mu čítala myšlienky, profesorka odrazu vypálila. „Môžem sa opýtať, čo ste včera večer hľadali na nádvorí?“

„Prišli sme sem preveriť isté problémy“ reagoval Doctor pohotovo a zamával profesorke pred nosom s akýmsi zdrapom papiera. „Sme z ministerstva.“

„Aha,“ profesorka nadvihla obočie potom, ako pozorne preštudovala papier. „A aké problémy chcete riešiť?“

„To táto škola nemá žiadne?“ Doctor nahodil svoj veľavýznamný výraz.

„Oh, pochopiteľne,“ profesorka si premeriavala Doctora svojim skenovacím pohľadom. „Takže minulotýždňová inšpekcia nepriniesla požadované závery?“

Harry okamžite pozrel na Doctora. Celonočné prípravy alibi práve leteli hore komínom.

„Pozrite sa, v prvom rade...“

„Missy, čo sa tu deje?“ zaspieval niekto za nimi. Harry sa prudko otočil. Všetci boli tak ponorení do nepríjemného výsluchu, až si nikto nevšimol, že cez otvorené dvere vošla do miestnosti ďalšia osoba. Bola to drobná, chudučká žena, tesne pred štyridsiatkou. Ostré črty jej tváre prezrádzali, že kedysi bola priam neskutočne krásna. Ešte aj teraz z nej vyžarovalo určité čaro. Na prvý pohľad sympatická blondínka, hoci v nej bolo niečo, čo Harryho znepokojovalo, ba priam desilo. Usmievala sa, ale bol to len dobre nacvičený umelý úsmev, akých nepochybne rozdáva desiatky denne. Pomaly k nim plachtila, s kučerami vlajúcimi z jazzového veku, oblečená, akoby práve vyliezla z 30-tych rokov. Určite je dvadsiate druhé storočie? Nosiť veľké slnečné okuliare uprostred jesene taktiež nebýva bežným zvykom. Ale však čo, výstrednosť je charakteristika mocných. Alebo šialencov.

„Pani riaditeľka,“ rýchlo sa ponáhľala s odpoveďou podriadená. „Títo tu hovoria, že sú z ministerstva a...“

„Viem, čo hovorili, už nejakú dobu som pozorovala túto komickú scénku,“ odvetila riaditeľka potichu, prechádzajúc sa po miestnosti. Pristúpila k Doctorovi a natiahla k nemu ruku. Ten to očividne správne pochopil a podal jej ten zdrap papiera. Harryho by vážne zaujímalo, čo je na tom papieri také zaujímavé.

„Ja som len myslela...“ začala postaršia profesorka.

„Že sú z Ministerstva mágie a mali by sme sa k nim správať trochu milšie? To si myslela, však Missy?“ zaspievala riaditeľka zasnene a vrátila Doctorovi papier. Potom sa otočila a namierila svoj pohľad na profesorku, ktorá len naprázdno otvorila a zatvorila ústa.

„Áno, pani riaditeľka.“

„Ospravedlňujem sa, ale na dnes sme nemali ohlásenú žiadnu inšpekciu. Hoci, v týchto časoch ma to ani veľmi neprekvapuje. Tuto moja zástupkyňa, profesorka Wawlingová,“ kývla smerom k obstarožnej žene, ktorá už očividne skrotla a teraz sa krčila v riaditeľkinom tieni, „vám je plne k dispozícii.“ Profesorka Wawlingová okamžite prikývla a urobila krok dopredu.

„Tak som rada, že sme všetko vyriešili,“ zašvitorila riaditeľka vysokým tónom a otočila sa im chrbtom. „Všetci ste samozrejme pozvaní na dnešnú Halloweensku oslavu, ktorá sa tradične bude konať vo Veľkej sieni. Teraz ma však, prosím, ospravedlňte. Želám vám všetkým pekný deň a...“ – otočila sa k Donne – „skoro sa vyliečte,“ zašepkala s predstieraným úsmevom a zmizla vo dverách.

„Elza Wawlingová,“ predstavila sa stará profesorka trochu odmerane a nepatrne kývla hlavou.

„Ha,“ odvetil s úsmevom Doctor. „Myslel som, že sa voláte Missy.“

Profesorka ho prebodávala pohľadom. Doctor buď jednoducho nepozná hranice, alebo ich vytrvalo ignoruje.

„Pre vás profesorka Wawlingová.“

„Je zvykom na Rokforte prideľovať inšpekcii špeciálnu kontrolu, profesorka?“

Elza Wawlingová neodpovedala.

„Musím uznať, že vaša výrečnosť ma ohromuje,“ ozvala sa Donna z postele a v hlase jej bolo poznať, že je napajedená.

„Prečo ste prišli?“ vybehla po nich slečna Wawlingová s pohľadom prudko preskakujúcim po návšteve. „Pochybujem, že máte na nápad, ako opätovne spustiť Pero.“

Tak toto vyznelo pekne absurdne, pomyslel si Harry.

„Na začiatok by sme radi začali naše inšpekcie,“ odvetil jej okamžite Doctor a v očiach sa mu tajomne zablesklo. „Ešte dnes, ak je to možné.“

„Pochopiteľne,“ odpovedala slečna Wawlingová s kamenným výrazom, ktorý jasne naznačoval, že im ani náhodou neverí. „O dvadsať minút sa začínajú posledné poobedňajšie hodiny Transfigurácie, Čarovania a Dejín mágie. Ktorým predmetom si prajete začať?“

[ » na začiatok « ]