Kapitola:
Pridaná: 10.3.2020, 19:33:30
Čítaná: 2233×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Greta Schoorlová, Percival Graves, Mary Lou Bareboneová, Krédus Barebone
Stručný dej: Mini-pici poviedka z obdobia pred dejom Fantastických zverov 1 :)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1. kapitola 2 » 2. kapitola 3 » 3. kapitola 4 » 4. kapitola 5 » 5. kapitola 6 » 6. kapitola 7 » 7. kapitola 8 » 8. kapitola 9 » 9. kapitola 10 » 10. kapitola 11 » 11. kapitola 12 » 12. kapitola 13 » 13. kapitola 14 » 14. kapitola 15 » 15. kapitola 16 » 16. kapitola 17 » 17. kapitola 18 » 18. kapitola 19 » 19. kapitola 20 » 20. kapitola 21 » 21. kapitola 22 » 22. kapitola 23 » 23. kapitola 24 » 24. kapitola 25 » 25. kapitola 26 » 26. kapitola 27 » 27. kapitola 28 » 28. kapitola 29 » 29. kapitola 30 » 30. kapitola 31 » 31. kapitola 32 » 32. kapitola 33 » 33. kapitola 34 » 34. kapitola 35 » 35. kapitola 36 » 36. kapitola 37 » Epilóg

Greta zhíkla a otočila sa ku Grindelwaldovi, nakoľko jej to spútané nohy dovolili.

Než stihla čokoľvek povedať - alebo si rozmyslieť, čo povie - Grindelwald mávol prútikom a Greta začula Gravesov ston a tupé buchnutie. Otočila sa k nemu. Kľačal na zemi s rukami spútanými za chrbtom. Oči mu blyšťali niečím, čo Greta videla iba u vojakov vo vojne tesne predtým, než sa vydali do boja.

Dodalo jej to odvahu.

“Neznášam, keď niekto vstupuje bez vyzvania,” zamrmlal Grindelwald. Graves otvoril ústa, no stačilo jedno mávnutie prútika a skrútilo ho na zemi. Z hrdla sa mu vydral nemý ston, ktorý ku Gretiným ušiam nedoľahol. Vedela však, že to je ono. Že je to ono kúzlo, ktoré naňho Grindelwald použil aj predtým, a ktoré mu spôsobovalo traumu.

Nedokázala sa dívať na to, čo spôsobovalo, a predsa od Gravesa neodtrhávala oči. Triasol sa v strašných bolestiach, kričal, a stonal, a mykal sa. Chcela Grindelwalda začať prosiť, aby s tým prestal, chcela sa ponúknuť, že urobí čokoľvek, čo jej nakáže, len nech nechá Gravesa napokoji. Lenže ona Grindelwaldovi nemala čo ponúknuť. Ortieľ smrti si podpísala rozlúčkou pre Krédusa.

“Vymažte mu pamäť,” ozvala sa napokon. Myslela si, že sa jej bude triasť hlas, ale nestalo sa tak. Mala ho pevný. Chladný. Ako vo vojne. “A nechajte ho odísť. Ja vám postačím.”

Grindelwaldovi myklo lícom. Pokrútil hlavou. “Takže predsa len ti na ňom záleží.”

“Nechcem mať na svedomí jeho život,” odpovedala po pravde. Mala však dojem, že tentoraz ju jej hlas aj tak prezradil, pretože Grindelwald trafil do čierneho. Záležalo jej na Gravesovi.

“A čo on ten tvoj?” opýtal sa Grindelwald.

Gravesovo stonanie ustálo. Grindelwald upriamil svoju pozornosť naňho. “Gretin čas je zrátaný. Boli by ste ochotný spolupracovať so mnou, aby som ušetril jej život?”

“Zbláznili ste sa?” zasmiala sa Greta, hľadiac na Grindelwalda. Pomaly otočila hlavu ku Gravesovi. “Má svoju integritu. Niečo také by nikdy neurobil.” Pri tých slovách prepálila Gravesa jedným zo svojich prenikavých pohľadov.

Bol rád, že to urobila. Pretože na okamih zaváhal. Áno, možno ak by pristal na spoluprácu s Grindelwaldom, zachránil by Gretu a možno by prišiel na spôsob, ako Grindelwalda preľstiť. Lenže stratil by svoju česť.

A o to Greta nestála.

Rovnako ako o to, aby ju zachraňoval. Celý život sa zachraňovala sama. Nebála sa smrti - videl to na nej a svojím spôsobom ho práve to na nej po celý čas priťahovalo, hoci to doteraz nevedel pomenovať. A on nehodlal ten krátky čas, čo jej zo života ostával, zneuctiť tým, že by porušil svoje vlastné zásady a sklamal ju.

“Nechajme pána Gravesa, aby odpovedal sám. Čo hovoríte, pán Graves?”

“Že Greta má pravdu. Nepomôžem vám.”

“Pomôžete. Len nie z vlastnej vôle.”

Gravesove zreničky sa rozšírili strachom. A v tej chvíli ho Greta pocítila naplno. Zdesenie z nevyhnutnosti. Z toho, že Graves nielenže z tohto nevyviazne živý, ale pred smrťou ho Grindelwald zneužije. Pošliape všetko, na čom pracoval. Česť, ktorú si celý život budoval.

Bez žmurknutia sa naňho dívala. Aj Graves sa díval na ňu a v očiach sa mu ligotal číri strach.

“Mrzí ma to,” šepla.

Chcela mu toho tak veľa povedať.

Nie.

Nie povedať.

Prežiť s ním.

Občas - keď spolu strávili viac času, alebo keď sa v prítomnosti toho druhého uvoľnili - si predstavila, aké by to bolo, ak by ich nerozdeľoval zákon. Áno, Graves bol rozhodne mužom, do ktorého by sa bola mohla zamilovať. Intelektom sa jeden druhému vyrovnali, obaja boli zásadoví, ochotní bojovať za správnu vec.

Bol jedným z mála mužov, ktorý ju naozaj zaujal. O ktorého sa zaujímala nie preto, pretože si to vyžadovala spoločnosť, ale preto, pretože to obohacovalo jej vnútro.

Prichádzala jej na um len jedna možnosť, ako Gravesa zachrániť. A vôbec sa jej nepáčila.

“Kedy pôjdeme za Krédusom, aby som vás zoznámila?” opýtala sa Grindelwalda. Vystrela sa na stoličke a upravila si vlasy.

“Ešte dnes.”

“Tak mi odčarujte nohy. Tu je ten list. Prečítajte si ho. Ja sa zatiaľ idem pripraviť.”

“Nemáš kadiaľ ujsť,” pripomenul jej Grindelwald.

“Ani to nemám v úmysle. Rada by som Krédusa videla ešte posledný krát.”

Grindelwald mávol prútikom. Jej nohy sa uvoľnili. Podala Grindelwaldovi papier a odišla do kúpeľne.

[ » na začiatok « ]