Kapitola:
Pridaná: 10.3.2020, 10:00:26
Čítaná: 1288×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Greta Schoorlová, Percival Graves, Mary Lou Bareboneová, Krédus Barebone
Stručný dej: Mini-pici poviedka z obdobia pred dejom Fantastických zverov 1 :)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1. kapitola 2 » 2. kapitola 3 » 3. kapitola 4 » 4. kapitola 5 » 5. kapitola 6 » 6. kapitola 7 » 7. kapitola 8 » 8. kapitola 9 » 9. kapitola 10 » 10. kapitola 11 » 11. kapitola 12 » 12. kapitola 13 » 13. kapitola 14 » 14. kapitola 15 » 15. kapitola 16 » 16. kapitola 17 » 17. kapitola 18 » 18. kapitola 19 » 19. kapitola 20 » 20. kapitola 21 » 21. kapitola 22 » 22. kapitola 23 » 23. kapitola 24 » 24. kapitola 25 » 25. kapitola 26 » 26. kapitola 27 » 27. kapitola 28 » 28. kapitola 29 » 29. kapitola 30 » 30. kapitola 31 » 31. kapitola 32 » 32. kapitola 33 » 33. kapitola 34 » 34. kapitola 35 » 35. kapitola 36 » 36. kapitola 37 » Epilóg

Graves nečujne vybehol po schodoch. Prútik mal pripravený v rukáve. Nenápadne sa blížil ku dverám Gretinho bytu. Napriek tomu, že bol takmer po celú noc nervózny, teraz bilo jeho srdce pokojne. Rozvaha patrila medzi jeho najsilnejšie stránky, a rozvaha nebola nikdy dôležitejšia ako keď čelil (možnému) nebezpečenstvu.

Môj milý Krédus,

je mi ľúto, že Ti namiesto rozlúčky píšem iba list, no o Tvojej mame som zistila informácie, ktoré som musela ísť overiť. Budem sa snažiť zdržať v Paríži čo najkratšie a zistiť čo najviac, aby som mohla Tebe aj Modeste zabezpečiť domov, aký si zaslúžite.

Dávaj na seba, prosím Ťa, pozor, a nezabúdaj na to, že na Teba čaká lepší život.

Mám Ťa rada.

Greta

Prečítala si ten list ešte raz. Vyznieval vierohodne. A napriek tomu, že verila, že po Grindelwaldovom boku bude Krédusovi lepšie, mala v očiach slzy. Už odkedy ju rodičia opustili, nedovolila si ponoriť sa do predstáv o tom, čo by mohlo byť. Lenže pri Krédusovi si to dovolila. Áno, snívala o tom, že ho od Mary Lou odvedie. Že ho vyslobodí, tak, ako on vyslobodil pred všetkými tými rokmi ju.

Nikdy nemala potrebu pomáhať iným preto, pretože ju to robilo šťastnou. Jej kolegyne mali z práce zdravotnej sestry radosť, väčšinou mali na tvárach - i v očiach - úsmev.

Greta nie. Nemala v sebe spasiteľskú dušu. Iba robila to, čo považovala za správne.

Len v Krédusovom prípade mala z toho, že mu pomohla, naozajstnú radosť. Takú, ktorá sa jej zo srdca rozlievala do celého tela. Aj do pier. Aj do očí.

Kiežby... pomyslela si... Kiežby...

Ešte raz si ten list prečítala. Blížila sa jej smrť. A tento list bol jej rozlúčkou.

Pociťovala istý pokoj, to áno. Želala si len to, aby bola mohla nejakým spôsobom varovať Gravesa.

Uvedomila si, že počas celého dospievania si myslela, že patrí do dvoch svetov. Teraz na ňu ako balvan doľahlo vedomie, že už nežije iba v dvoch svetoch, ale v štyroch. V nečarodejníckom, v ktorom existujú láskaví ľudia ako jej kolegyne a Krédus a Modesta, a v čarodejníckom, v ktorom existujú ľudia, ktorí nemajú voči nečarom predsudky, tak ako Graves a v konečnom dôsledku aj jej adoptívni rodičia.

Žila aj v nečarodejníckom, v ktorom sú ľudia schopní opovrhnutiahodných krutostí ako Mary Lou, a v čarodejníckom, v ktorom ľudia opovrhujú takými, ako ona. Ako Grindelwald.

Ocitla sa vo všetkých štyroch bez toho, aby to chcela, ale nemohla si vybrať ani jeden z nich. Musela ostať vo všetkých, pretože každý jej niečo dával. A niečo aj bral. A zdalo sa, že život jej zoberie ten, v ktorom existovala najdlhšie, hoci bez vlastného vedomia.

Zámok na dverách šťukol. Švihla mokrými očami k dverám.

Vzápätí zamrela.

Len čo Graves zbadal Gretu sedieť na stoličke s lícami pokrytými slzami, dovtípil sa, že sa niečo stalo.

“Nie,” pokrútila hlavou. “Choďte preč,” šepla. “Grindelwald…”

Dvere sa s tresknutím zatvorili. Graves zdvihol prútik. Nebol dosť rýchly.

Kúzlo mu vyrazilo prútik z ruky a jeho sotilo k náprotivnej stene.

[ » na začiatok « ]