Kapitola:
Pridaná: 7.8.2007, 21:53:41
Čítaná: 6135×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Paige Carterová (Saige Karkarova), jej rodičia, Sirius Black
Stručný dej: Matka chce zachrániť svoju dcéru pred nenávisťou jej otca. Podarí sa jej to? Z dcéry, ktorá študuje na Rokforte sa stane arogantný človek. Zaľúbi sa do Siriusa Blacka a možno ju to zmení. Alebo nie?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » ZOZNÁMENIE

Hrad bol pokojný. Po jeho hrubých, kamenných stenách sa kĺzali dotieravé prsty mesiaca. Sem-tam zapískal vietor preháňajúci sa Zakázaným lesom, pohrávajúci sa so záclonami študentských spální a vyhrávajúci na vlasoch akéhosi dievčaťa uspávajúcu pieseň. Bolo to zvláštne, čudné dievča, sediace na ľadovej zemi. Jej zvedavé oči, sledujúce to všetko okolo seba, vnímajúce to ostrejšie ako ostatní ľudia, blúdili v tme. Ticho, nočný kľud a spánok zrazu prerušili rázne kroky a hlasy na školskom dvore.

,,Minerva, Horace, stratila sa študentka.“ Vravel zronene starý čarodejník. Zvyčajný a povestný úsmev mu z tváre zmizol. Dievča sa v tme strhlo, meravo sa postavilo a na celú scénku hľadelo z obrovskej výšky. Naklonilo sa, jemne sa pridržiavac zábradlia Astronomickej veže.

,,Ale, ktorá študentka Albus?“ Nervózne vyhŕkla postaršia žena prísneho vzhľadu.

,,Saige Prewettová,“ Posmutnejšie zamrmlal čarodejník s vlasmi čudnej farby a silnejšej postavy, ,,nevidel som ju na večeri a neprišla ani na môj večierok.“

,,Presne tak, Horace.“ Pritakal strieborno vlasý muž a cítiac cudzí pohľad obozretne pozrel na vrchol Astronomickej veže.

,,Pre svojho študenta urobím čokoľvek, zavolajte šiestakov a siedmakov. Pomôžu nám hľadať.“ Povedal rázne, stále žmúriac do tmy, ktorá zahaľovala vežu. Po chvíli si vzdychol a zamrmlal sám sebe: ,,Asi starnem.“

Dievča to však počulo, nakrivo sa uškrnulo a pobralo sa preč. Ostatným by bolo podivuhodné, že začula povzdych venovaný tme, no jej to nebolo vôbec čudné. Na svoju zvláštnosť si už totiž zvykla.

Letela dolu schodmi vedúcimi z veže. Blúdila v tme, míňala nesprávne chodby, bežala, fučala orientujúc sa podľa inštinktu. Pár krát nešťastne vrazila do steny, čo nasvedčovalo, že v pohybe po zemi je pomerne nešikovná. Zúfalo pobehovala po siedmom poschodí v snahe dostať sa späť do chrabromilskej klubovne.

,,Keby som si vzala prútik.“ Zavrčala a celou silou vrazila do akéhosi chlapca. Netrvalo dlho, kým spoznala jeho vôňu. Identifikovala jeho lesklé, dlhé vlasy. Kým si všimla jeho zvyčajný pohľad. Vysoký, chudý chlapec sa unavene usmial.

,,Sirius...“ Začala, no chlapec jej zapchal ústa bozkom.

,,Čo je Paige?“ Zašepkal otrávene a rukami ju hladkal po tele.

,,Niečo...“ Pritisol ju o stenu a v tme začal hľadať kľučku núdzovej miestnosti.

,,Meškáš dve a pol hodiny.“ Šepkal jej pobavene do ucha a bozkával jej krk.

,,No tak, Sirius.“ Zavrčala a s veľkou námahou ho od seba odtlačila. Nahnevane na ňu pozrel.

,,Čo je? Chodíme spolu týždeň, je normálne, že chcem...“

,,Týždeň? Veď to je nič! Prepáč, pri tých tvojich dvojhodinových vzťahoch je to fakt večnosť.“ Zamračila sa.

,,Toto je môj najdlhší vzťah. A okrem toho, to ty si neprišla na posledné dve rande.“ Znova si ju pritiahol ku sebe a bozkával jej kľúčnu kosť.

,,Takže to kazím ja? Veď ty sa hanbíš pobozkať ma pred ľuďmi!“ Zasyčala, ale to ju už chlapec zdvihol zo zeme.

,,Musíš sa so mnou stále hádať?“ Vyštekol a otvoril dvere núdzovej miestnosti.

,,Sirius! Snažím sa ti povedať...“ Sirius ju surovo hodil na posteľ až jej to vyrazilo dych a ľahol si ku nej.

,,Paige už prestaň. Viem, viem, miluješ ma.“ Zatiahol posmešne a pre zmenu jej bozkával brucho.

,,Sirius Black! Niečo sa stalo!“ Skríkla a chlapcom trhlo.

,,Ešte sa len niečo stane, neboj sa.“ A znova sa natiahol k jej perám.

,,Zmizla študentka.“ Zvolala dúfajúc, že ho to zastaví.

,,Čo? A to mi hovoríš až teraz!“ Skríkol a odhrnul si starostlivo upravené čierne vlasy. Paige prekrútila pár zeleno-sivých očí a bez vysvetlenia vybehla z izby. Odtiaľto poznala cestu už naspamäť, naučil ju život. Kráčala rezkým krokom po mesiacom zaliatej chodbe na druhom poschodí, keď v diaľke zazrela masu žiakov. Rozbehla sa a sledovala ich raziac si cestu k dvojici dievčat.

Skupinka žiakov sa držala pokope. Naraz sa obzerali, spoločne sa podporovali a zdalo sa, že aj dýchajú rovnako ťažkým tempom. Bolo riskantné a nebezpečné ísť do Zakázaného lesa už len kvôli povestiam, legendám, básniam a piesňam, ktoré o ňom kolovali. Bol to les bolesti, strachu...

,,...smrti a krvi.“ Veľavážene hučalo vysoké, štíhle blonďavé dievča do dievčaťa s prefektským znakom.

,,Rokfort by nestál vedľa niečoho takého strašidelného, ako to je v tvojich predstavách Mary.“ Nervózne odvetilo červenovlasé dievča.

,,To nie sú predstavy Lily, ale pravda!“ Zavrčalo a na špičkách hľadelo cez okná na ohýbajúce sa vrcholky stromov Zakázaného lesa. Ich neisté kroky sa ozývali po chodbách. Keď ich osvietili fakle, vsadené do studených kamenných stien, ich tváre sa videli zachmúrené, trochu vystrašené. Až na jednu, ktorá sa tam zrazu, odnikiaľ objavila. Na tej tvári sa niesol zlomyseľný úsmev. Dievča, zjavne namyslené a arogantné, sa hrdo nieslo povedľa hádajúcich sa dievčat.

,,Kde si bola Pai? A všakže je ten les taký temný a hrozný, ako vravím?“ Prosebne na ňu pozrela Mary.

,,Ó, áno. Ale nič, čo by najlepšia študentka ročníka – Lily Evansová nezvládla.“ Povzbudilo ju čudné dievča úškrnom.

,,Hovoríš o tom...“ Zachmúrene začala Lily, ,,akoby si...“

Dievča jej však skočilo do reči:

,,V ňom bola. Áno.“ Hrdo poznamenala a keď do pľúc konečne vdýchla októbrový chladný vzduch, úsmev sa jej rozšíril ešte viac.

,,Milujem strach.“ Pošepkala Lily a Mary.

,,Vieš Paige, niekedy si fakt čudná.“ Znechutene poznamenala Mary a uškrnula sa na ňu.

,,Niekedy sme čudní všetci. Ale Paige obzvlášť.“ Zacitovala Lily a ponáhľala sa s Mary dopredu. Paige tie dve odrazu zmizli z dohľadu, nechtiac sa rozdelili.

,,Buďte tichí a nenápadní.. Opatrní a bystrí. Hľadajte poriadne, poctivo, ako by to bola práve vaša kamarátka, kto sa stratil. Hľadajte Saige Prewettovú, slizolinčanku, kapitánku slizolinského metlobalového družstva.“ Prehovoril istý hlas Dumbledora a ustarostene sa usmial.

,,Chrabromil pôjde na sever lesa. Dávajte na nich pozor Minerva a aj na seba.“

Dodal a pozrel na ňu ponad polmesiačikové okuliare.

,,Ale vy slečna Carterová,“ zašepkal Dumbledore a chytil Paige za rameno, ,,zostanete tu, s profesorom Slughornom.“ Povedal pokojne a usmial sa.

,,Prečo?“ Paige vyvaľovala oči.

,,Vaša matka mi poslala list, v ktorom ma prosila, aby som vás ochránil.“

,,Ochránil? A pred čím?“

,,Pred vaším ja.“ A jednoducho sa stratil v lese. Paige si nazlostene sadla do trávy.

,,Ako keby som bola malé decko...“ Vrčala a nadávala. ,,A ešte tu trčať so slizkým Horácom, ktorý je nažive len kvôli tým sprostým elixírom...“

,,Čože, slečna Carterová?“ Okríkol ju Slughorn a zvrchu na ňu hľadel.

,,Nič.“ Odula sa a s úškrnom si skrížila ruky na prsiach.

,,Zdalo sa mi, že som...“

,,Vám sa veľa vecí zdá.“ Odvrkla Paige a zúriac trhala skrehnutú trávu okolo seba celú večnosť až nad stovkami temných korún stromov zablikalo červené svetlo. Paige vyplašene vstala a vytočila hlavu pripomínajúc nejaké zviera. Bezradne bádala v tme. Slughorn robil to isté.

,,Myslíte...“ Zašepkala Paige a zabudla, že muža stojaceho vedľa seba nenávidí.

,,Albus to dievča našiel, výborne.“ Vydýchol si a odľahčujúc situáciu sa zasmial. Z lesa sa po jednom vynárali prútiky. Roztrasení študenti vystupovali po jednom z lesa. Lily venovala Paige zhnusený pohľad.

,,Pán riaditeľ ju našiel!“ Radostne kričal Slughorn a upokojoval bokom tri šiestačky.

,,Neboj sa, Danielle, Saige je určite v poriadku. Zdravá a usmiata ako vždy...Len zablúdila, to je všetko.“ Povzbudivo vravelo čiernovlasé dievča spolužiačke.

Paige naklonila hlavu a tmavé vlasy jej rozfúkal vietor. Zdalo sa jej, že ďaleko zahliadla tri osoby. Jedna kráčala vzpriamane, poskakovala a smiala sa. Vyššia, väčšia postava držala v rukách akési telo.

,,Tým by som si nebola taká istá.“ Prehovorila Paige nahlas a tým prerušila Slughornove volania a výskania na slávu odvážnemu Albusovi Dumbledorovi.

Ahojte. Vítam vás vo svete mojich nových poviedok o namyslenom, arogantnom, na druhej strane čudnom a nepochopenom dievčati, z ktorého sa neskôr(ako uvidíte) stane úplne iný človek.

Niekedy som si vravela, že nebudem písať poviedky tohto typu, ale môj psychológ(moje druhé ja) to bral ako dobrý nápad odľahčiť sa. Tak otvorene dúfam, že sa vám to bude páčiť. Vaše reakcie, otázky, hocičo rada príjmem sovkou :) ! A moje poďakovanie patrí Mei, ktorá mi vždy dodá chuť písať ďalej :P Zatiaľ papa.

[ » na začiatok « ]