Kapitola:
Pridaná: 25.10.2019, 18:44:05
Čítaná: 2692×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Narcissa, Charlie, Lucius, Minkey
Stručný dej: Čerstvo vydatá Narcissa Malfoyová sa prisťahuje do manželovho sídla. Jej prázdne dni napĺňa iba usmievavý záhradník Charlie Springfield so zmiešaným pôvodom. Všimne si Lucius ich rozvíjajúce sa priateľstvo?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

Kapitola: 1 » Pani domu 2 » Skleník 3 » Výzdoba 4 » Medový bál 5 » Hnev 6 » Dlhé noci 7 » Tajomstvo 8 » Objatia 9 » Návrat 10 » Vitrína 11 » Pri okne Epilóg

Lucius preskočil na Charlieho pohľadom a odsotil Narcissu za seba. „To on...“ Pomaly vytiahol svoj prútik a obzrel sa k manželke ponad plece. „To on?!“

„Lucius, nie...“ Narcissa sa k nemu vybrala rýchlymi krokmi. Prútik, ktorý ležal nedotknutý v jej nočnom stolíku, od odchodu z Rokfortu používala iba veľmi zriedka. Všetko za ňu robilo služobníctvo – tu i doma, v dome Blackovcov. Teraz však veľmi banovala, že ho nemá pri sebe.

„Zostaň tam!“ odstrčil ju späť.

„Nedotýkaj sa jej!“ Charlie by sa bol za ňou rozbehol, keby ho nezasiahlo Luciusovo odzbrojovacie zaklínadlo. Nevyrazilo mu však prútik, ale trafilo ho do hrude a Charlie narazil do skrine za sebou.

„To ty si spravil mojej žene dieťa!“ zvolal rozhnevane.

„Lucius, to nie je...!“ Narcissa ho chcela zadržať, avšak Lucius len mávol prútikom jej smerom a ona znehybnela. Ostala ako prikovaná k stene, neschopná pohybu či slova. Mohla sa len dívať, hoci vnútri kričala a srdce jej poskakovalo až v krku.

„Neopováž sa jej ublížiť!“ mračil sa naňho Charlie a narovnal sa. „Petrifi...“

„Uväzniť!“ Lucius ho predbehol a záhradníkovi sa okolo zápästí obmotal hrubý nepreniknuteľný povraz. Prútik mu síce z ruky nevypadol, ale nemohol ho reálne využiť.

„Petri...“

„Nenamáhaj sa zbytočne.“ Malfoy podišiel k nemu a premeral si ho od hlavy po päty. „Takže to ty. Zradca. Vždy som vedel, že nie si nášmu rodu úprimne verný.“

Charlie sa naňho zamračil. „Ako by som mohol byť, keď ma k tomu donútili? Donútili k tomu aj mojich rodičov.“

„Aj naši škriatkovia sú nám vernejší než ty,“ vyprskol pohŕdavo.

„P-p-pán Lucius...“ ozvala sa piskľavým hlasom Minkey a postavila sa pred záhradníka. Nemalo to ktovieaký efekt, keďže mu siahala sotva po kolená, ale obaja k nej sklonili hlavy.

Lucius prižmúril oči. „Ty si o tom vedela. Preto si ho priviedla. Crucio!“

Narcisse takmer vyšiel z hrdla výkrik, snaha pomôcť Minkey, ale manželovo znehybňujúce kúzlo jej v tom bránilo. Škriatok, ktorý bol od detstva jej spoločníkom, kričal od bolesti a ona nemohla nič urobiť, iba čo jej oči naplnili slzy. „Prestaňte s tým!“ zvolal Charlie nahnevane. „Prestaňte ju týrať, ona za nič nemôže!“

„Ona? Ona?!“ rozosmial sa Malfoy. „Chceš povedať TO? Táto vec...“ kopol do nej a Minkey zaplakala, „táto vec vás dvoch kryla, kým ste...“ Pokrútil hlavou a sklonil sa, pričom Minkey zdvihol zo zeme. „Povedz pravdu. Čo bolo medzi nimi?“

Škriatok zaklipkal očami a pozrel Narcissiným smerom. Narcissa prešla zúfalým pohľadom z Minkey na Charlieho; ona, jej malá pomocníčka, bola oveľa bezmocnejšia ako Charlie. Hoci ani jeho nechcela nikdy ohroziť, Minkey sa vôbec nemala ako brániť. Snažila sa na ňu aspoň žmurknúť tak, aby to pochopila ako prikývnutie, ako uistenie, že smie. Že smie povedať, čo treba.

Minkey sa však vzápätí zamračila. „Nie!“ Udrela Luciusa malými zovretými päsťami do hrude. „Minkey nikdy pani Cissy nezradí!“

Lucius odfrkol a hodil ju na zem, kde pristála na bruchu. Po chvíľke sa pomaly zdvihla, i keď vyzerala ubolene, a položila si dlaň na hruď. „Tak čo, priznáš sa sám?“ zagánil vzápätí Lucius na Charlieho.

„Nemám sa k čomu priznávať. Nič zlé som neurobil.“

Narcissa na nich s napätím hľadela. Tak veľmi sa bála. Nie o seba, ale o Charlieho. A aj o Minkey – čo s ňou bude, keď na vlastného pána takto „zaútočila“? Pravdaže, nemohla mu reálne ublížiť, no dbal by Lucius Malfoy na niečo také? Bol príliš arogantný, príliš povýšenecký, príliš pyšný. Počula, ako zrejme zaobchádza s nečistokrvnými čarodejníkmi; videla, ako sa chová ku škriatkom. Minkey nečakalo nič dobré.

„Takže je ti ukradnutá,“ vyhlásil Lucius, pomaly sa prešiel po miestnosti a zastavil pri Narcisse. „Je ti ukradnuté, čo s ňou bude.“ Premieľal prútik medzi prstami, až ho namieril na Narcissino brucho.

„NIE!“ Charlie sotva na sekundu pozrel do Narcissiných očí, v ktorých sa skrývala nemá prosba. Videl v nich iba jedno: Zachráň nás. Bol to dlhý pohľad, a pritom desivo krátky; pohľad bez slov, v ktorom však odznelo všetko. Pochopil, že pod jej srdcom rastie ich spoločné dieťa, poklad, o akom nikdy ani len nesníval. A nemal prečo váhať.

Rozbehol sa, nedbal na to, že nemôže čarovať ani použiť ruky, potreboval iba Luciusa dostať od Narcissy preč. Len čo si Malfoy všimol Charlieho pohyb, prútik zvrtol k nemu a zvolal: „Expulso!“ V miestnosti sa zablyslo jasnomodré svetlo a zasiahlo veľkú čiernu vitrínu, ktorá sa rozletela. Narcissa zacítila v predlaktí ostrú bolesť, zrejme ju trafil črep.

A vtom to zbadala. Vitrína sa zrútila a Charlie uviazol pod ňou. Celé jej vnútro zrevalo jeho meno a po tvári jej tiekli potoky sĺz, túžila bežať k nemu. A zrazu i mohla. Lucius totiž ležal na zemi, aj jeho zasiahla časť poličky rovno do hlavy. Naňho však vôbec nedbala a klesla na kolená k Charliemu, ktorému brucho i nohy zavalila skriňa.

„Charlie...“ vzlykla a vzala jeho tvár do dlaní. „Charlie, pomôžem ti... ja...“

Ťažko dýchal, ale pomaly zdvihol ruku k jej lícu. „Neplač... úsmev ti pristane oveľa viac,“ zašepkal.

„Charlie...“

„Narcissa...“ šepol a sťažka vydýchol. Zadíval sa jej do očí, no po pár sekundách si Narcissa uvedomila, že už ju nevidí. Z hrdla sa jej vydral hlasný ston, keď sa k nemu sklonila a priložila čelo k tomu jeho.

„Charlie... Charlie...“ opakovala pošepky, ale on už to nemohol počuť.

Hruď jej drvila príšerná bolesť, sama sa nemohla nadýchnuť a mala pocit, že nikdy neprestane plakať. V jednej sekunde ju chcel zachrániť, a v ďalšej...

Ako sa to mohlo zbehnúť tak rýchlo? Ako mohol odísť tak rýchlo?

---

Vošla do nej zlosť. Nadvihla sa a obzrela sa k Luciusovi. S hlbokým nádychom pomaly vstala a vzala do rozochvenej ruky manželov prútik. Celá roztrasená ho namierila na Luciusovu tvár a odhodlávala sa vyriecť kliatbu, za akú by ju čakalo doživotie v Azkabane. V tomto momente jej však bolo všetko jedno.

Zrazu zbadala čosi iné. Spod zvyškov vitríny vytŕčali drobné bosé nôžky. „Minkey...“ Hlas jej od hrôzy preskočil – a vtom jej prútik ktosi vytrhol z ruky. Lucius nadobudol vedomie a vstával, Narcissa sa nezmohla na nič iné, len pred ním ustupovala, až kým nevrazila do vitríny. Takmer ho pre slzy nevidela. „Ty... ty si ich... ty si ich z-zabil...“ vyšlo z nej.

Lucius si prezrel izbu a z tváre mu zmizla všetka farba. Špička jeho brestového prútika sa obrátila proti nej. Na líci mal krvácajúcu ranu a takisto mu pramienok krvi stekal z roztrhnutého obočia. Na čele mu navierala hrča, ktorej ebenový pôvodca ho na pár chvíľ omráčil. „Bola to nehoda.“

Srdce jej zvierala bolesť, nevládala ho obviňovať ani naňho kričať. Len privrela oči. „Dokonči to... zabi aj mňa... Chcem byť s ním...“ zaúpela.

Chvíľu tam obaja nehybne stáli, Narcissa si stále nechcela pripustiť, čo sa udialo. Chcela jednoducho odísť za Charliem, nech jeho duša šla kamkoľvek; veď len opustil svoje telo, nič horšie... Nie, bolo to hrozné. Bolo to príšerné. To najhoršie, čo sa mohlo stať. Radšej by ho každý deň vídala s vedomím, že sa k nemu nesmie priblížiť – ale vidieť ho takto... odísť... odísť navždy...

„Dokonči to!“ zvolala. Keď otvorila oči, mykla sa; Lucius stál celkom blízko pri nej.

„Áno, dokončím. Budem mať syna. A ty budeš moja poslušná manželka. No aspoň sa ťa už nebudem musieť nikdy dotknúť. A už nikdy – nikdy – nebudeš plakať.“

Nerozumela, čo tým chce povedať. Posledné, čo videla, bola jeho nenávidená odhodlaná tvár.

„Obliviate!“

[ » na začiatok « ]