 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
NOVINKA Londýnska tlačovkaPoslala: Ocean Dream 10.7.2011, 22:41:27; komentáre (13)  Deň pred svetovou premiérou poslednej potterovky sa zišiel celkom pekný výber jej tvorcov a hereckých predstaviteľov na tlačovke v Londýne. Za dlhým stolom sedeli Nick Moran, Warwick Davis, Natlia Tena, David Thewlis, producent David Barron, Evanna Lynchová, Jason Isaacs, Helen McCroryová, Tom Felton, producent David Heyman, Ralph Fiennes, Emma Watsonová, Rupert Grint, režisér David Yates, Julie Waltersová, Robbie Coltrane, Michael Gambon, Matt Lewis, Bonnie Wrightová, James Phelps, Oliver Phelps a Domnhall Gleeson. Keďže Daniel Radcliffe tou dobou ešte vystupoval na newyorskej Broadwayi, dostal slovo aspoň prostredníctvom videonahrávky.250 vybratých zástupcov tlače a fanúšikovských stránok mali príležitosť opýtať sa svoje otázky, alebo prinajmenšom zaznamenať otázky svojich kolegov a najmä odpovede na ne. Celá tlačová konferencia, ktorá sa z bezpečnostných dôvodov konala na utajenom mieste naaranžovanom ako potterovsky vyzdobená železničná stanica, sa niesla v uvoľnenej atmosfére, v ktorej nechýbalo niekoľko vtipných momentov a humorných odpovedí. V pokračovaní nájdete video záznam celej tlačovky, ako aj jej prepis/preklad do slovenčiny. (Varovanie: video a audio nie sú celkom zosynchronizované a text je strááášne dlhý) +30 bodov - Tak tento preklad si určite prečítajte. Stojí za to! (micho) Dan: Priletím na premiéru, budem v Anglicku 36 hodín. Keď ožili sochy, nezadržal som výkrik: „Yes!“ Veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste so mnou robili rozhovory počas uplynulých desatiach rokov. Dúfam, že som vám povedal aspoň niečo zaujímavé. Neváhajte so mnou robiť rozhovory o ďalších filmoch. Ste zodpovedný za posledné štyri potterovky. Aký máte pocit, že práve privádzate celú sériu do finále? David Yates: Je to obrovské privilégium. Pracoval som s najlepším hereckým obsadením na svete, na jednom z najlepších príbehov na svete. Myslím, že mám obrovské šťastie. A tak ako Danielovi, aj mne budú chýbať predovšetkým ľudia. Boli sme ako rodina, či už pred kamerami, alebo za nimi. Vznikol medzi nami veľmi zvláštny vzťah, ktorý si ponesieme aj do budúcnosti a pretrvá ešte mnoho rokov. Bola to nádherná skúsenosť. Aké to bude nevracať sa pravidelne na natáčanie Harryho Pottera? Rupert: Pravdu povediac, ešte stále som sa s tým nevysporiadal. Cítim sa bez potteroviek trochu stratený, akoby som nevedel, čo so sebou. Bola to veľmi stála súčasť môjho života – a už sme pri poslednej premiére, takže je to istým spôsobom smutné, a aj mne budú všetci chýbať. Emma: Aj medzi jednotlivými filmami sme mali prestávky, povedzme aj šesť mesiacov, takže keď prešiel istý čas od skončenia natáčania, začala som mať také „svrbenie“ – fajn, je čas vrátiť sa na natáčanie. A potom mi to došlo, že už nie, takže to bol čas, keď som sa s tým musela vysporiadať. Bolo to veľmi ťažké pochopiť. Ale na druhej strane, Dan, Rupert aj ja sme už začali pracovať na iných projektoch. Pri natáčaní potteroviek sme sa naučili strašne veľa, takže bude vzrušujúce otestovať si svoje zručnosti na iných filmoch. Nie je vám ľúto, že potterovky, hoci ide o najúspešnejšie filmy v dejinách, sú ostentatívne prehliadané na Oscaroch a cenách BAFTA? David Yates: S tým sme sa už všetci vysporiadali. V procese výroby týchto filmov bolo veľmi veľa vecí, ktoré nám sústavne robili radosť, predovšetkým priazeň fanúšikov a skutočnosť, že za nami stojí celosvetová komunita, ktorá náš príbeh sleduje s veľkým potešením. Ak by ste v tejto chvíli zašli na Trafalgarské námestie, vyzerá to tam ako na veľkom hudobnom festivale – sú tam ľudia z celého sveta, ktorí tam kempujú už tri noci v daždi. Je to pre nás väčšia odmena než celý rad ocenení, takže je to v pohode. Ktorý zo všetkých ôsmich filmov predstavoval pre vašu postavu najväčší prechod od detstva k dospelosti? Rupert: Posledné dva filmy, najmä prvá časť. Ron bol vždy dosť komplikovaný, a v prvej časti sa ocitol uprostred obrovskej nesebavedomej paranoje a žiarlivosti. V predchádzajúcich filmoch bol len vystrašeným zajkom. Emma: Podobne ako Rupert. V posledných dvoch filmoch som robila veci, v ktorých som nemohla vychádzať z vlastných skúseností. Dovtedy som si nevedela predstaviť, aké to je, keď vás mučia, alebo keď máte o dvadsať rokov viac a lúčite sa sa svojím dieťaťom. Rovnako po fyzickej stránke, robili sme veľké množstvo kaskadérskych kúskov, veľa sme behali. Bola to obrovská príležitosť naučiť sa množstvo nových vecí. A ak by som mohla, doplnila by som Davidovu odpoveď. Knižky o Harrym Potterovi miluje tak veľa ľudí na celom svete a fanúšikovia týchto kníh sú najprísnejšími kritikmi, takže skutočnosť, že prijali naše filmy, a že voči nim nie sú nejaké zásadné výhrady, skrátka, že sme dokázali uspokojiť náročných čitateľov – neexistuje lepšia cena než to. Mám otázku pre Robbieho Coltrana. (Robbie Coltrane nevidí, kto sa ho pýta, vyrába si z dlaní ďalekohľad a pátra po sále.) Pardón, tu som, po vašej pravej strane. Čo vám bude najviac chýbať na hraní Hagrida? Robbie Coltrane: Prechod od päťdesiatky k šesťdesiatke na jednej sérii filmov je snáď iný ako prechod od desiatich k dvadsiatim rokom. Skvelé na Hagridovi je to, že je to veľmi dobrý človek. Ja som takého dobrého chlapíka nikdy nehral, hral som gangstrov, prostitútov, transvestitov, vrahov, toto bolo po prvýkrát, čo som hral niekoho skrz-naskrz dobrého. Vychutnával som si každú minútu. Teraz je to, ako keď sa skončí škola. Skončili sme školu, hurá, môžeme robiť, čo len chceme. Na druhej strane, skončili sme školu, skončila sa aj zábava. Emma, porovnaj bozky s Ronom a Harrym. A chcela by si pobozkať aj Toma? (smiech v sále) Emma: Mohla som čakať, že to príde. Takže... Ťažká otázka, a musím byť diplomatická. Ale Dan tu nie je, takže mi to trochu uľahčuje. Bozk s Harrym v tej scéne, to bola ukážka Ronovej predstavivosti, takže ten bozk musel byť vášnivý. Bola som napoly nahá a namaľovaná striebornou farbou, takže to bolo dosť trápne. Aj bozkávanie s Rupertom bolo trápne, práve na nás vychrstli obrovské vedro vody a mali sme predstierať, že sme neočakávali, že to príde. Aj Dan aj Rupert boli úplní gentlemani. (povzdych) Je ťažké odložiť nabok našu súkromnú minulosť, že sme spolu vyrástli. A myslím, že im nebude vadiť, ak poviem, že bozk môže byť dosť nudný, keď ho máte zopakovať niekoľkokrát. Jason Isaacs: A Tom? Tom: Vďaka, Jason. Emma: Poznám jeho úžasnú priateľku, ktorá sedí hentam v kúte. Nie, myslím, že nechcela. V dvanástich určite, v dvadsaťjeden – nie. Ak si spomeniete na začiatky natáčania, dopadlo to celé lepšie, než ste dúfali? Mám na mysli najmä skutočnosť, že sa vám podarilo udržať pokope celé herecké obsadenie, bohužiaľ okrem Richarda Harrisa. David Heyman: Keď sme začínali, nevedel som si predstaviť, že o desať rokov tu budeme sedieť a rozprávať sa. Vtedy sme len jednoducho natáčali jeden film. Samozrejme, dúfal som, že si ho ľudia obľúbia, ale nemal som ani poňatia o tom, čo z toho vznikne. Je to oveľa lepšie, ako som si kedy vedel predstaviť, v toľkých rôznych ohľadoch. Samotná cesta, rodina, o ktorej hovoril David, ktorá pri tom vznikla, práca, ktorú každý odviedol. Bola to úžasná cesta a bola plná prekvapení, no myslím, že nikto nemohol očakávať, že to bude pokračovať - a že to skončí - práve takto. Aký veľký tlak pociťuješ pri predstave, že si vzorom pre tak veľa detí, pre ktoré navždy ostaneš tak trochu Hermionou? Aký veľký tlak je byť dobrým dievčaťom? Emma: Myslím si, že Hermiona je úžasná mladá žena. Vyrastanie spolu s ňou ma posunulo vpred a domnievam sa, že ona zo mňa urobila lepšieho človeka a prinútila ma pracovať usilovnejšie, už len tým, že som sa s ňou každý deň porovnávala. Cítim sa poctená, že som ju mohla stvárniť, aj čo sa týka skutočnosti, že som teraz vzorom pre mnohých. Niekto, koho veľmi obdivujem, mi raz povedal: Najčistejší spôsob, ako žiť ako človek aj ako umelec, je zostať verný sám sebe. Vždy byť čestný. Súhlasím s tým a snažím sa tak žiť. Ak to zo mňa robí vzor, tak to je fajn a veľmi lichotivé. A som rada, že ma môžu stotožňovať s Hermionou. Mám otázku pre všetkých – a asi bude najlepšie, ak to vezmeme zaradom, aby sme nikoho nevynechali. Aká je vaša najobľúbenejšia veta, ktorú povie vaša postava v hociktorom z filmov? Nick Moran: Ahoj, kráska. Je to moja veta, píšem ju, aj keď sa niekomu podpisujem a veľa ľudí som ňou už vydesil. Som rád, že ostala vo filme. Warwick Davis: Vingardium leviosa! Často musím robiť mini-hodini čarovania pre malé skupiny fanúšikov. Môžeme si jednu urobiť aj teraz – máte so sebou prútiky? Natalia Tena: Nenahovorila som toho až tak veľa. Ale jedna z mojich viet, ktorú mám rada je: Nevolajte ma Nymphadora! Vtedy som bola naozaj nahnevaná na Divookého Moodyho, aj farba vlasov sa mi zmenila! David Thewlis: Nepamätám si takmer nič z toho, čo som povedal. Jedno slovo, ktoré dosť vystihuje moje pocity z toho, že som mohol stvárňovať túto postavu a pomocou ktorého sa v celej sérii z prútika stávalo čosi ako AK47: Riddiculus! (anglické homonymum ridiculous znamená smiešny, absurdný). A prízrak, mám rád slovo prízrak. David Barron: Producenti nehovoria vety vo filme, ale pamätám si, že som si často myslel: Nuž, toto by nemalo byť príliš ťažké. Evanna: Všetky Lunine hlášky sú fantastické, vždy povie niečo smiešne. Mám rada: Si taký normálny ako ja, pretože nech by to povedala komukoľvek, určite by ho to neupokojilo. Jason Isaacs: Moju obľúbenú vety vlastne povedal Daniel. Počas môjho prvého natáčacie dňa na sérii sme robili scénu, keď Lucius odchádza z Dumbledorovej pracovne, a ja som povedal Chrisovi Columbusovi, že by som tam chcel mať nejakú vetu „na rozlúčku“, a on súhlasil, ale Danielovi to nepovedal. A tak som sa naňho obrátil, čo bolo preňho nečakané, a povedal som: Ostáva nám len dúfať, že pán Potter bude vždy nablízku, aby zachránil situáciu. A on na mňa pozrel, nafúkol hruď a povedal: Netrápte sa, budem. Na dvanásťročného to bolo dosť pozoruhodné, a takým pozoruhodným ostal až do dnešného dňa. Helen McCroryová: Myslím, že mojou najobľúbenejšou vetou je tá, ktorú poviem v poslednom filme, ktorý som ešte nevidela, takže len dúfam, že v ňom stále je... David Heyman: Možno ju vystrihli. Helen McCroryová: ...je to tá chvíľa, keď sa postaví v Zakázanom lese a povie: Mŕtvy! Tom: Každý z nás mal určite šťastie na fantastické vety. Ja som si veľmi vychutnal, keď Draco po Hrdozobcovom útoku povie: Môj otec sa o tomto dozvie! Je to jedna z mojich najobľúbenejších. David Heyman (gestom predáva slovo Ralphovi Fiennesovi): Producenti nemajú žiadne vety. Ralph Fiennes: Veta, ktorá sa mi páčila a aj si ju pamätám, je: Teraz sa ťa môžem dotknúť. To je moja obľúbená veta. Emma: Moja obľúbená veta je: Idem spať, kým niektorý z vás príde so skvelým nápadom, ako sa dať zabiť, alebo ešte horšie – vylúčiť. Pamätám si, keď som to hovorila, keď som mala jedenásť alebo dvanásť, a pripadalo mi, že to je najvtipnejšia a najrozumnejšia veta na svete. Rupert: To si pamätám. Naozaj si musí ujasniť priority! Automatický mi to naskočilo v hlave. Viem, že som často hovoril Dopekla! a ako mladší som bol vždy nadšený, keď som to mohol povedať, predsa len je to nadávka. David Yates: Skvelú vetu máš aj v poslednom filme, keď Draco zaútočí na Hermionu a ty naňho reveš To je moja priateľka, ty tupý podrývak! (That’s my girlfriend, you numb tease!) Rupert: Hej! David Yates: Bolo to veľmi sladké! Julie Walters: Nuž, mojou musí byť – Nie moju dcéru, ty suka! Nemohla som uveriť, že to pani Weasleyová povedala, keď som to čítala, bolo to bombastické. Robbie Coltrane: Mojou obľúbenou časťou bolo v prvom filme, keď sme boli v šikmej uličke a ja som hovoril: Si Harry Potter... Si ten, čo unikol... Veď-Vieš-Komu! Moja druhá veta je z bondovky, (smiech v sále) kde mi dali revolver k hlave a ja som povedal: Nemôžeš jednoducho povedať ahoj ako všetci ostatní? Michael Gambon: Aj ja mám vo filme málo viet, (smiech v sále) ktoré by som si pamätal, ale moju obľúbenú uvidíte zajtra, keď sa zjavím na stanici a poviem Harry! Vtedy sa mi chcelo plakať, je to moja obľúbená veta. Matt: Ako mám teraz pokračovať? Myslím, že mojou obľúbenou vetou je to, čo desať rokov v podstate sumarizovalo Nevilla a bolo to v druhom filme, keď visí zo svietnika a hovorí: Prečo som to stále ja? Bonnie: Ja si vyberiem moju úplne prvú vetu, ktorá pôvodne ani nebola v scenári a len sa jednoducho prihodila na nástupišti 9 a ¾ - Veľa šťastia!, čo som povedala Harrymu. To bol začiatok toho, čo sa skončilo na tom istom mieste, ako taký veľký kruh. James: Ja mám dve. Tá prvá je z prvého filmu, kde zniem, akoby som sa nahltal hélia, a hovorím: Vážne, žena a ty si hovoríš naša matka?, pretože si pamätám, aký som bol z toho vzrušený, lebo ak by som to povedal našej mame, musel by som sa uhýňať pred fackou. A druhou je Darebáctvo sa podarilo, ktorá podľa mňa veľmi dobre vystihuje moju postavu. Oliver: Myslím, že moja obľúbená veta je z Darov Smrti I, keď sa Harry a Ginny bozkávajú a George sa za nimi zakráda a povie Ránko! Je to asi jeden z najnepríjemnejších okamihov, ktoré Harry musí prežiť. Domhnall Gleeson: Natalia povedala, že nepovedala veľa viet, a ja som ich mal rozhodne menej ako ona, takže neviem, kam ma to stavia. Hovorím: Divooký je mŕtvy, a toho hrá môj oco, takže to bola veľká zábava. Tento film je majstrovským kúskom po vizuálnej stránke. Aká bola spolupráca s Eduardom Serrom? Nakoľko prispel k štýlu týchto dvoch filmov? David Yates: Eduardo má veľmi elegantný európsky štýl. Chceli sme, aby obidva tieto filmy mali odlišný pocit, takže v prvom je veľa modrých tónov, veľa sivej, kým v druhom veľa plných tónov – krv, oheň, veľmi zemité, apokalyptické. Eduardo bol veľmi šarmantný. Nehovorí veľmi po anglicky, takže sme potrebovali aj tlmočníka, ale vždy sme sa s ním cítili príjemne. Je to veľmi príjemný, jemný muž, takže zapadol do našej rodiny. Toto je otázka pre Jasona, Robbieho a Michaela. Aký vplyv mala vaša účasť na tejto sérii filmov na vaše zabehnuté kariéry? Jason Isaacs: V provom rade... (Michael Gambon tiež začne rozprávať, chvíľu váhajú, potom pokračuje Jason) V prvom rade vám chcem poďakovať, že ste to nazvali séria filmov. Vždy ma rozhodí, keď to niekto nazve franchise, pretože to je, keď niekto predáva burgery a ja poviem, že aj ja chcem mať obchod s burgermi. (Pozn. my v prekladoch slovo franchise bežne nahrádzame slovom séria; franchise je ekonomický termín, ktorý sa aj u nás používa v ekonomických/podnikateľských kruhoch, no v bežnej reči sa nevyskytuje a zatiaľ neexistuje jeho výstižný preklad do slovenčiny; mimochodom, aj mne to kedysi vysvetľovali na príklade s burgermi) Toto je séria... V podstate to je jeden príbeh, ktorého nádherné a starostlivé vyrozprávanie trvalo desať rokov. Nikto z tých, čo sme sa na tom podieľali, do toho nevložil ani kvapku cynizmu. A je zvláštne, keď sa ma pýtajú, ako to ovplyvnilo moju kariéru, lebo nemám paralelnú, na ktorej by som porovnal, aké by to bolo, keby som sa nepodieľal na potterovkách. Predpokladám, že by som robil niečo iné. Ja len viem, že som prácu na potterovkách miloval, každú jednu sekundu svojej účasti. A pre mňa je ešte zvláštne to, a neviem, ši to platí aj pre ostatných, ale zvyčajne mi nezáleží na tom, čo sa deje, keď odvediem svoju prácu, ktorou je hranie. To milujem, rád som súčasťou procesu rozprávania príbehu. Avšak pre mňa veľmi netypicky si vychutnávam svoju účasť na všetkom, čo súvisí s potterovkami. Je veľmi príjemné, keď vidím, že tieto filmy sú prijímané s rovnakou láskou, s akou sme ich robili. A to je veľmi zriedkavá skúsenosť. Takže nemám potuchy, aká by bola moja kariera, vlastne je to, akoby ste sa ma pýtali, čo by bolo, keby som nebol hercom. Neviem, ponúkli by ste mi prácu? Chodil by som s vami a pripravoval vám kávu. Neviem. Nemám poňatia, ale som rád, že to dopadlo takto. Taká je moja odpoveď. Robbie Coltrane: Musím vás upozorniť, že som práve strávil desať dní a nocí na natáčaní plnom dymu, aby to vyzeralo, že natáčame v roku 1959, takže ak zniem sexi, tak to preto, ignorujte to. Aj mňa neskutočne štve, keď niekto používa slovo franchise. Toto je sedem rokov zo života jedného chlapca a tak by sme to mali vidieť. Čo sa týka toho, ako to ovplyvnilo moju kariéru, ako som už povedal, dostal som príležitosť zahrať si veľmi dobrého muža, ktorý počas tých rokov len mierne zostarol. Aké ťažké by to už len bolo? Myslím si, že väčšina z nás, čo sme boli zainteresovaní na natáčaní, sme na to všetko veľmi citovo naviazaní. Chcem tým povedať, že sme všetci strašne smutní, že sa to všetko skončilo (utiera si slzy z očí). Len žartujem. Je tu množstvo ľudí z Francúzska, ktorí netušia, že som trochu ironický. Takže na osobnej úrovni to bolo skvelé. Panebože, ak sa pozriete na zoznam ľudí, ktorí sa na týchto filmoch podieľali počas uplynulých desiatich rokov, režiséri, kameramani a všetci ostatní, je to úžasná zbierka ľudí, ktorí sa vyskytli na tom istom mieste, na čo sme, myslím, všetci nesmierne hrdí, že? Však? (súhlasné mrmlanie) Áno, všetci sme strašne hrdí. Michael Gambon: Och, ja som šťastný, že mi ponúkli túto nádhernú rolu vo filme a že trvala sedem rokov. Nemohol som tomu uveriť a bola to naozaj nádherná skúsenosť. Som veľmi vďačný. A zároveň som mal medzitým čas robiť iné filmy. (Robbie Coltrane prisviedča) Ja som popri tom urobil ďalšie tri filmy, a vždy mi vyšli v ústrety a prispôsobili mi rozvrh, čo je pozoruhodné. Robbie Coltrane: Áno, musím potvrdiť, že boli veľmi štedrí, čo sa týkalo voľna. Ďakujeme, Davy! Jason Isaacs: Ja som medzitým hral v niekoľkých filmoch, nezaobišiel by som sa nez toho. Ale to ročné voľno už bolo priveľa... Mám otázku pre Evannu. Lunu má rado veľmi veľa ľudí, je to výnimočná postava. Aký je to pocit, nechať ju za sebou? Aké máš teraz plány? Evanna: Myslím, že som mala veľké šťastie, že som si mohla zahrať Lunu, pretože bola vždy mojou obľúbenou postavou. Je veľmi dobrým vzorom, je perfektná, hoci jej o to, samozrejme, vôbec nejde, je len sama sebou. Prepáčte, vždy to robím, čo ste sa ešte pýtali? (ostatní jej pripomínajú) Hej, ale bolo tam ešte niečo iné. Aké máš ešte plány? Evanna: Neviem. Som mimo z toho, že sa to už skončilo. Som týmito knihami posadnutá od svojich ôsmich rokov, takže vlastne neviem, aké to bolo predtým, a čo príde teraz. Počula som, že v Leavesdene otvárajú niečo spojené s Harrym Potterom, takže sa hlásim za sprievodcu, rada to budem robiť. Otázka pre Ralpha Fiennesa. Nie ste len zlý chlapík, ste ten najhorší. Stáva sa vám, že vám to hovoria ľudia na ulici, prípadne dostávate nejaké nenávistné listy? Ralph Fiennes: Nedávno mi písal chlapík, ktorý bol šokovaný Voldemortovým narcizmom. Bol narušený. Väčšinou ma však ako Voldemorta nespoznávajú, pretože mám vlastný nos a nejaké vlasy. Ale bola to úžasná rola, HD záporák, robil som to rád a rád som spolupracoval s každým tu prítomným. Otázka pre Warwicka. V týchto poslednom filme ste hrali dvojrolu Griphooka a profesora Flitwicka. Aké to bolo, prepínať medzi oboma rolami? Warwick Davis: Chvalabohu, nikdy som nemusel hrať oboch v ten istý deň, to by mohlo byť trochu záludné, pretože obidve roly vyžadovali nesmiernu porciu prostetického maskovania. Ale bola to radosť, až som mal takmer pocit, že som pachltný, keď som prijal obe roly. Flitwick už mal svoju tradíciu z predchádzajúcich filmov. A potom tu bola úžasná príležitosť, keď ma požiadali, aby som zahral aj Griphooka, bolo to skvelé. S Davidom sme spolupracovali na tom, aby tá postava získala istú hĺbku, takže dúfam, že sa to ukáže na plátne. Bola to sranda, hrať ho. Jemne záporácka postava je bezpochyby snom každého herca. Ľudia snáď nebudú mať dojem, že to je ten istý človek (ako Flitwick). A ďalšou výhodou je, že keď jedna postava zomrie, človeku ešte vždy ostane tá druhá. Takže som tam až do trpkého konca, v jednej podobe, či druhej. Mám pár otázok pre Emmu. Na čo budeš najradšej spomínať? Čo bolo pre teba najväčšou výzvou? Čo pre teba znamená Hermiona? Emma: Bože! Najlepšia spomienka... Hm... Spolupráca s Helenou Bonham Carterovou, keď ma mučila, aj keď sme natáčali scény, v ktorých hrá mňa. Veľmi sme si to užili, spolupracovalo sa mi s ňou veľmi dobre. Bolo to super. Vaša druhá otázka bola... prepáčte... Najväčšia výzva. Emma: Najväčšia výzva, bože! Istým spôsobom som mala šťastie, lebo posledné dva filmy boli naozaj výzvou. Predovšetkým počas tohto posledného som bola už tak dojatá, keďže sa to všetko končilo. Ten film je o strate a ja som prechádzala svojím vlastným obdobím smútenia z toho, že som sa musela lúčiť s ľuďmi. A tak smútok z lúčenia sa s Harrym bol zrkadlovým odrazom môjho smútku z lúčenia sa s Danom, a všetko to bolo tak zvláštne prepojené, a mohla som do svojej roly vniesť svoje vlastné pocity. A to mi vlastne určitým spôsobom uľahčilo život. Takže toto je oblasť v ktorej som mala šťastie. Čo sa týka toho, čo pre mňa znamená Hermiona... Nuž, čo pre mňa neznamená? Beriem ju ako sestru, pre mňa je taká skutočná. Často sa ma pýtajú, čo mi bude chýbať, a budú mi, samozrejme, chýbať ľudia, ale v podstate mi bude predovšetkým chýbať to, že som mohla byť ňou. Že som každý deň prišla do práce a bola som dievčaťom, ktoré žije v úžasnom kúzelnom svete, a zažívala som jej dobrodružstvá. To je dosť zničujúca predstava. Bude mi chýbať potulovanie sa po scénach Stuarta Craiga a títo ľudia, ktorých mám za priateľov. James a Oliver, vy ste tí srandisti na plátne, ale keď kamery nebežia, ktorí z hercov sú srandisti? Oliver: On! (ukazuje na Jamesa) Neviem, aj my máme radi rôzne žartíky. Myslím si, že keď hráte tieto postavy vo veku, keď zisťujete, kto vlastne ste, sa na vás musí nejako prejaviť. Rupert je dosť veľký srandista, vyviedol niekoľko kanadských žartíkov. James: Mali sme šťastie, pretože vždy, keď sme vyviedli nejaký žartík a brali nás na zodpovednosť, iba sme povedali, že trénujme na svoje roly, takže v tomto ohľade bolo hrať Freda a Georga veľkým požehnaním. Ale domnievam sa, že počas tých rokov si všetci herci navzájom niečo vyviedli. Predovšetkým Michael. Michael Gambon: Nie, ja nie, klame. Dve otázky pre Davida Yatesa. Ako si vy osobne vysvetľujete úspech týchto filmov? Myslíte si, že by k potterovkám mohol pribudnúť prequel (predchádzanie)? David Yates: Množstvo dôvodov, prečo sú tieto filmy také úspešné. Predovšetkým sú tu nádherné knihy, z ktorých vychádzajú a ktoré majú celosvetovú bázu fanúšikov. Je v nich úžasná zbierka postáv. Jo bola pri vytváraní tohto sveta mimoriadne štedrá. Dala nám také množstvo živých postáv, že každý si môže vybrať nejakú, s ktorou sa identifikuje. Ten svet nám ponúka niečo väčšie, ako Emma práve nádherne povedala, niečo väčšie a krajšie ako naše obyčajné každodenné životy. Tieto filmy rozprávajú o tom, čo si želáme, aby bolo. A potom tu máme niektoré univerzálne rozprávačské témy – boj dobra proti zlu, sila lásky a viery, pocit straty. Smrť má tiež veľký priestor. Na youtube je zaujímavý dokument, Život počas jedného dňa, a ja som sa rozprával s jeho producentkou a pýtal som sa, akými filmami ľudia z celého sveta prispeli. Vraj prekvapivo veľa z nich bolo o smrti. Ľudí smrť zaujíma. Dokonca je to jedna z tém v hollywoodskom manuáli ako robiť dobré filmy. Ale zároveň je to jedna z tém, ktorá je prepletená Joinými knihami. Pocit straty, pocit vyrovnávania sa so stratou. Preto si myslím, že je veľa dôvodov, prečo sú tieto filmy úspešné. A bude prequel? Viete, Jo má takú výnimočnú predstavivosť. Neviem, ako by sa to dalo zastaviť, musí to z nej stále vytekať. Ale ja osobne si myslím... Som si istý, že keby napísala viac, svet by bol šťastný, že sa na to môže vrhnúť a čítať. Avšak som presvedčený, že všetky príbehy a zážitky majú svoj čas a svoje miesto. Táto séria kníh a filmov výnimočne pasuje do svojej doby. A bola by škoda pokúšať sa ich znovu vytvoriť alebo naťahovať. Perfektne pasujú presne tam, kde sú. David Heyman: Aby som to uviedol na pravú mieru, Jo nemá v úmysle napísať ďalšiu knihu. Možno napíše ďalšie príbehy a pracuje na iných veciach, ktoré súvisia s Harrym Potterom, ako je webová stránka Pottermore. Neviem si však predstaviť, že by napísala inú knihu, dvadsaťtriročný Harry Potter na vysokej ekonomickej, nie. (viacerých to pobavilo) Bestseller! Robbie Coltrane: Harry Potter a Biopekáreň. Tom, čo bolo najlepšou a najhoršou časťou tvojej účasti na filmoch, kde nehráš kladného hrdinu? Aké sú tvoje hudobné a iné plány? Tom: Wow, najlepšia a najhoršia vec. Tou najlepšou musí byť príležitosť spolupracovať s týmito skvelými ľuďmi, ako aj so štábom, ktorého všetci členovia tu nemôžu byť, v podstate s každým, s kým sme počas uplynulých desiatich rokov robili. Skutočne sme ako mini rodina. Ospravedlňte to klišé, ale je to naozaj tak. Najhoršia vec... Ak mám byť úprimný, nie je ich veľa, ale ak mám jednu vybrať, tak odfarbovanie vlasov na blond je po desiatich rokoch mierne povážlivé. Našťastie si moje vlasy vybudovali odpor voči ľudskej blbosti a nezničili sa, takže to nie je prílišné utrpenie, ale po šiestich či siedmych rokoch mi to už, pravdu povediac, liezlo na nervy. Robbie Coltrane: Ale máš mnoho stránok... Tom: Čože? Robbie Coltrane: ...zameraných na to, aký si nádherný! Tom: Vďaka, Robbie! Povedal som nie pred mnohými rokmi, tak to nechajme! ???: A ty nemáš žiadnu, Robbie? David Heyman: Robbie trávi množstvo času prezeraním týchto stránok. Tom: Takže, mal som šťastie, že som mohol spolupracovať s týmito ľuďmi počas uplynulých desiatich rokov, a držím si palce, aby som sa aspoň s niektorými z nich zišiel na nejakom natáčaní počas najbližších desiatich, alebo tak. V minulých rokoch som v sebe objavil vášeň pre filmárčinu, takže dúfam, že sa jej budem venovať. Otázka pre troch Davidov. Toto je najväčšia filmová séria všetkých čias a je britská. Ako môže britský filmový priemysel ťažiť z jej úspechov? David Barron: Úprimne, neviem. Trvalo to od začiatku filmových dejín, kým sa našla franchise... nie, sága, takáto sága, ktorá vyrozpráva jeden príbeh prostredníctvom viacerých kníh a viacerých filmov. Ak má niekto nejakú podobnú vo svojom zadnom vrecku, rád by som sa k nej dostal skôr, než sa k nej dostane niekto iný. Myslím, že aj naďalej môžeme rátať s britským priemyslom vizuálnych efektov, ktorý pred Harrym Potterom v takejto podobe prakticky neexistoval. Počnúc druhým filmom, veľmi komplikované vizuálne efekty, ktoré by sa normálne posielali do Ameriky, ostali tu, a teraz nám oni dokonca posielajú svoje. To je jedna vec, ktorú po sebe zanechávame. A vlastne aj štúdiá Leavesden. Leavesden ostáva vo vlastníctve Warner Bros., chcú z neho urobiť ziskové štúdiá. Snáď tu bude veľmi dlho a budú sem chodiť natáčať filmy, z čoho bude mať prospech celý filmový priemysel. David Yates: Myslím, že pozoruhodná vec, ktorá sa Davidovi Heymanovi a Jo podarila hneď na začiatku, je, že povedali, že tento film zostane v Británii a britský. Vytvorilo to celú infraštruktúru, celý priemysel a všetkým to bude chýbať, vznikne veľká diera. Udiali sa nádherné veci, napríklad oddelenie Stuarta Craiga má svoj vlastný spôsob hľadania a výchovy mladých talentov, je to taký mini-priemysel zamestnávajúci stovky, priam tisícky ľudí. Je v záujme nás všetkých, celej kreatívnej komunity, aby sme si našli ďalší (príbeh). Ale obávam sa, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky, a bude veľmi ťažké nadviazať na kinetickú silu potteroviek. Verte mi však, ľudí, ktorí hľadajú ďalšiu príležitosť, nie je vôbec málo. David Heyman: Domnievam sa, že kombinácia kvality ľudí pracujúcich pred i za kamerami v tejto krajine, ktorá je podľa mňa lepšia než kdekoľvek na svete, spolu s daňovými prázdninami a faktom, že Londýn a UK sú skvelým miestom na pobyt, spôsobí, že filmári a filmové štúdiá budú aj naďalej natáčať filmy v tejto krajine. Ak hovoríme o tom, s čím prídeme my sami, nie je to vnútorná ale vonkajšia záležitosť. David povedal, že nevkročíš dvakrát do tej istej rieky. Podľa mňa to je jeden z dôvodov, prečo Harry Potter funguje. Je kultúrne špecifický, ale tematicky univerzálny. Je o láske a smrti a strate a priateľstve a vernosti a súboji dobra a zla. Všetci poznáme ľudí ako Harry, Ron a Hermiona, všetci sme mali učiteľov ako Dumbledore, Snape a Lupin. Dúfam, že sme nepoznali mnohých Voldemortov. Áno, títo ľudia sú Briti, ale môžu sa s nimi stotožniť ľudia na celom svete. Myslím, že by sme sa mali pokúsiť nájsť príbehy, ktoré majú v sebe túto univerzálnosť. Zoberte si Narniu, Pána Prsteňov a ďalšie príbehy. V Británii sme vytvorili filmy, napísali romány či hry, ktoré videl celý svet. Takže sa o to môžeme pokúsiť a dokáže to, o tom niet pochýb. Otázka pre všetkých. Tieto filmy sú bezpochyby očarujúce po vizuálnej stránke. Aká je vaša obľúbená rekvizita, či už kostým alebo len niečo, čo ste videli. A začali by sme opäť od Nicka. Nick Moran: Mal som to šťastie, že som mohol spolupracovať na vzniku svojho kostýmu, ktorý sa v konečnom dôsledku líši od pôvodnej predstavy. Scabior teraz vyzerá ako punkový Adam Ant. To bolo úžasné, kto by to nechcel robiť? Milujem svoju koženú bundu, ktorá má aj puzdro na prútik, je to cool. Mal niekto iný puzdro? Rock! Ja som mal puzdro. Takže vďaka koženej bunde s puzdrom som vyzeral ako Adam Ant v post-cyberpunkovom období. Warwick Davis: Možno poviem to, čo väčšina tu prítomných, ale môj prútik. Bolo to niečo špeciálne. Dostal si ho len tesne pred začiatkom natáčania scény a potom ti ho promptne zase zobrali, aby neskončil na e-bay. Takže keď si ho skutočne držal v ruke, bolo to ako malý sviatok. A aj kostým, keď si vezmeme tie neuveriteľné detaily, do ktorých boli kostýmy vypracované a ktoré filmoví diváci ani nemali šancu plne oceniť. Keď si mal na sebe kostým, naozaj si sa cítil ako tá postava, akoby si tie šaty nosil celý život, takže ti to pomáhalo tvoju postavu vytvárať. Môj kostým mal vnútri vrecko na prútik, nie puzdro, ale vnútri každého kostýmu bolo malé vrecko na prútik, takže vždy som si ho mal kam odložiť. Takže môj prútik je mojou najobľúbenejšou rekvizitou. Natalia Tena: Ja som chcela povedať zhruba to isté, ale tak poviem moja metla, lebo s metlami to bolo podobné ako s prútikmi, každá bola niečím špeciálna pre konkrétnu postavu. Moja bola ošarpaná a mala na sebe množstvo fialovej, čo sa mi páčilo. David Thewlis: Na konci Väzňa z Azkabanu, keď sa lúčim s Harrym, urobím dve veci – zložím Záškodnícku mapu a zbalím si veci do kufrov. Boli to špeciálne efekty, ktoré boli priamo filmované kamerou. Záškodnícka mapa sa skladala pomocou spleti malých neviditeľných nitiek, natočili sme to na dva alebo tri zábery, a mne to pripadalo úžasné. Ten, kto to vymyslel, bol génius. Nebral to ako vizuálny efekt, ale ako spôsob, ako zložiť mapu na osemkrát len potiahnutím za nitky. David Barron: Nanešťastie, ja som nebol prestrojený, ani som nemal prútik. Evanna: Bol si na portréte. David Barron: Ozaj, bol som na portréte, mal som kostým, a bol krásny. Evanna: Ja by som povedala Lunin leví klobúk. Podľa mňa jednou z najlepších vecí na hraní Luny je skutočnosť, že nosíte šaty, ktoré by nenosil nikto so zdravým rozumom. Takže sa musíte odosobniť, a je to oslobodzujúce. Leví klobúk spadá presne do tejto kategórie. Musí mi byť jedno, čo si kto myslí, mám na hlave leva. Ale bolo to milé, skladal sa z niekoľkých častí a bol pohodlný. Pamätám sa, ako sa na mňa ľudia pozerali (rukou robí gesto, čo ti šibe?), bola to sranda. Jason Isaacs: Aj by som povedal prútik, ale už to začína znieť neoriginálne. Ale mal som pekný prútik vo vychádzkovej paličke, s veľmi, veľmi ťažkou haďou hlavou na konci. A v jednej z mojich prvých scén, ktorá sa mi páčila, ale ktorú samozrejme vystrihli – tak dopadne väčšina scén, ktoré sa vám fakt páčia, som ňou tresol Toma po hánkach, fakt silno, lebo som ju ešte nemal vyskúšanú, a zrejme som mu ublížil, a on na mňa pozrel, evidentne si myslel, že hrám a že nejako musí ostať v role, namiesto toho, aby povedal, au, mohol by si to nerobiť? Takže to, že som ho silno tresol po hánkach, stálo na začiatku nádherne trýznivého vzťahu medzi Dracom a Luciusom. Ale v skutočnosti je mojou najobľúbnejšou rekvizitou moja parochňa. Viete, ja som lenivý typ herca. Keď som mal parochňu, tak mi neustále pripomínali, aby som mierne zaklonil hlavu, aby bola rovná a neliezla mi do úst. A keď som zaklonil hlavu, tak som sa okamžite pozeral na ostatných zvrchu, a v tom momente som bol zžitý so svojou postavou, a nemusel som vynakladať žiadne úsilie. To sa mi dosť páčilo. Helena McCroryová: Ja som vlastne nemala žiadnu rekvizitu okrem svojho prútika. Ale je tu niečo, na čo som sa rada pozerala, hoci vy ste to nikdy nemohli vidieť. Ak bola pauza v natáčaní a vyšli ste na poschodie, bola tam obrovská kancelária umeleckého oddelenia. A umelecké oddelenie navrhovalo zmenšené modely všetkých scén. Mohli ste sa tam prechádzať, obdivovať neuveriteľné detaily. Ak ste sa nahli a pozreli do okien, videli ste schodiská a chodby, všetko bolo neuveriteľne prepracované. Boli to tie najkrajšie predmety, ktoré som videla na natáčaní potteroviek. Tom: Hej, chcel by som potvrdiť, že si mal trochu ťažkú ruku s tou haďou hlavou, Jason, odvtedy som ťa neznášal. Jason Isaacs: Skrýval si to desať rokov. Tom: Nedával som to najavo, hej. Samozrejme, naše prútiky boli super. Metly tiež. Mne sa veľmi páčil môj oblek. Draco nebol typ na neformálne oblečenie, zdalo sa, že čierny oblek nosí dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni, dokonca myslím, že v ňom aj spával. Vlastne to bol prvý môj oblek, čo mi naozaj sedel, takže som ho mal veľmi rád. Matt: Môžem vás narýchlo prerušiť? Prepáčte, ale v duchu vernom Nevilla Longbottoma – prečo som to stále ja? – naozaj musím ísť na vécko. Takže moja obľúbená rekvizita je Chrabromilov meč a budem späť, kým ostatní dohovoria, môže byť? Ďakujem veľmi pekne. Rupert: Hej, ja urobím to isté. Lietajúce auto. (bez ďalších rečí uteká za Mattom, ostatní sa bavia) Tom: To čo...? Robbie Coltrane: Chlapci! Vždy musia chodiť vo dvojici! David Heyman: Budeme – hovoriť – veľmi – pomaly... Ako David Barron, aj ja som bol na portréte, žiadne rekvizity, nejaký kostým. Bol som puritán, neviem, čo tým chceli povedať. Ak sa na to pozriem zo širšia, v potterovkách bolo nespočetné množstvo úžasných rekvizít. Ak by som mal vypichnúť jednu, bol by to časovrat, ktorý ... David Barron: ... si si vzal! David Heyman: Pssst! Sú tu ľudia od Warner Brothers, David. David Barron: Aha, nevzal! David Heyman: Takže časovrat, z mnohých, mnohých dôvodov. Ralph Fiennes: Mne sa páčil môj prútik. A mal som aj nejaké zuby, škaredé. Ale rád by som povedal o momente oslobodenia v súvislosti s mojím kostýmom. Dosť ma znervózňoval, lebo bol príliš dlhý a z času na čas som sa oň potkýnal. A na začiatku som pod ním nosil pančucháče a ich zadný šev sa mi neustále zarezával do zadku, čo mi znemožňovalo chodiť s akoukoľvek dôstojnosťou. Tak som nakoniec povedal môjmu kostýmerovi, čo bol milý chalan menom Neill, že mi ich bude musieť odstrihnúť a budem nosiť podväzky. Takže potom som mal na každej nohe podväzkový pás. A niekedy, keď sa tím mojich dablérov začal správať príliš mužsky-nadradeno, dráždil som ich vnútornou stranou svojich stehien. David Heyman: Ľudia už nikdy nebudú vnímať Voldemorta tak, ako predtým. Emma: Takže teraz vieme, že nosil suspenzor a podväzkové pásy, brilantné! Moja obľúbená vec... David Heyman ukradol moju odpoveď, takže ja asi ukradnem Michaelovu. Chcela by som vlastniť mysľomisu. Možnosť prechádzať sa v niečích spomienkach a pochopiť, ako sa stali tým, čím sú. Bola by to neuveriteľná pomôcka pre celý svet. Napríklad ponoriť sa do Hitlerových spomienok a zistiť, čo z neho urobilo to, čím je. Myslím si, že možnosť vidieť, kým je Snape, bola tak nádhernou súčasťou posledného filmu. Takže hej, chcela by som jednu z nich. David Yates: Ja by som si pravdepodobne potiahol Hermioninu kabelku, pretože sa do nej dá napchať množstvo vecí... Robbie Coltrane (smeje sa): Robíš nejaké priznanie, David? David Yates: Jasné! Emma: Je ako kabelka Mary Poppinsovej. David Yates: Je to úžasná kabelka, zmestí sa do nej množstvo, množstvo vecí. Momentálne cestujem s manželkou... (veľavravne prikyvuje hlavou) Chystáme sa na premiéru do New Yorku a máme toľko batožiny, že by som to napchal všetko do Hermioninej kabelky a bolo by to o toľko jednoduchšie. Julie Waltersová: Ja som milovala svoj kostým, predovšetkým vypchávky, pretože mi to dodalo zaujímavé tvary s obrovskou hruďou. Navyše, v zime ma to zahrievalo a v lete to skvele salo pot. Trochu som sa stresovala na King’s Cross, kde sú holuby, lebo ten hrudník bol vyrobený z vtáčieho zobu, ale okrem toho... úžasné, moja obľúbená vec. Robbie Coltrane: V prvej epizóde Pottera mi vysvetlili, že prísne vzaté, Hagrid nesmie čarovať, pretože prepadol na skúške v roku 1848, alebo čosi také. Možno to bolo v roku 1842. Takže mi povedali, môžeš používať toto. A tak mne, ktorý hrám dvaapolmetrového obra, strčili do ruky ružový dáždnik, ktorý Audrey Hepburnová nosila v roku 1952, asi takto veľký, a ním som zapaľoval oheň a pričaroval tučkovi prasačí chvostík. Bola to moja obľúbená vec, no potom som ho dlho nevidel, až nedávno som ho zbadal na výstave rekvizít v New Yorku, a to bolo také, že aha, tu si, kamarát. Aj som zvažoval, či tú vitrínu neotvorím... Michael Gambon: Aj ja by som povedal prútik. Ale mal som také vrecúško na opasku pod kostýmom, ktoré som si sám vyrobil, aby som si mal kam odkladať cigy a zapaľovač, aby som sa mohol medzi natáčaním rýchlo vykradnúť na cigaretku. A potom tu bola moja dlhá biela brada, do ktorej som si počas obeda strkal čipsy, aby som naštval maskérky, ktoré zase štvali mňa, lebo mi ju nechceli skladať. Robbie Coltrane: Je tu ešte jedna vec, ktorú si robil, o ktorej by som verejnosti rád povedal. Parkoval si svoj kadilak pred mojím prívesom tak, že som nemohol otvoriť dvere. Svoje ferari, lebo Michael aj ja sme zaťažení na autá. A keď som povedal, že nemôžem poriadne otvoriť dvere, Michael odvetil, prepáč, ale prišiel som na ferari, aby som ťa ponížil. Michael Gambon: Hej, pokúšal som sa o to. Matt: Drahý spolučlenovia hereckého obsadenia, zhromaždení novinári a celý svet, v prvom rade sa ospravedlňujem za svoju cik-pauzu, bolo to veľmi naliehavé. Takže mojou obľúbenou vecou je Chrabromilov meč, lebo vystihuje Nevillovu podstatu. On sa vždy čudoval, prečo je v Chrabromile, ale len skutočný chrabromilčan môže ten meč vytiahnuť z klobúka. Samotný meč je super a aspoň na chvíľu som sa cítil ako Jedi, ktorým som chcel byť, keď som bol mladší. Takže definitívne Chrabromilov meč. Bonnie: Pre moju postavu bol veľmi dôležitý Riddlov denník, priviedol Ginny do arény, k Voldemortovi. A keď sa na to pozrieme v novom svetle širších súvislostí, aspoň takto som bola súčasťou ničenia jedného z horcruxov. James: Napriek tomu, že vo Vydarených výmysloch Weasleyovcov sme mali tisícky naozaj úžasných rekvizít, mojou najobľúbenejšou rekvizitou ostávajú moje desať rokov na ryšavo farbené vlasy, lebo to úplne mení nielen tvoj pohľad na svet, ale aj to, ako ťa ľudia vnímajú (Oliver prikyvuje). V dobrom. Pomohlo mi to zžiť sa s predstavou, kamaráti vďaka tomu vedeli, že opäť filmujem, a navyše sme sa vďaka tomu stali súčasťou klanu weasleyovcov, čo bolo super. Oliver: Budem nudný a poviem prútik, lebo ten môj bol úplne perfektný. Domhnall Gleeson: Aj ja by som chcel vypchávky pani Weasleyovej, ak by som ich mohol dostať, beriem ich. Nepoviem prečo, nepýtajte sa. - ešte chýba asi posledných šesť minút, v ktorých David Yates rozpráva o spolupráci s JK Rowlingovou, Robbie Coltrane o svojom štvorhodinovom telefonáte s ňou a Ralph Fiennes a Michael Gambon o nácviku choreografií k súbojom s prútikmi |
© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|