Keďže sa začínajú prázdniny na strednom Slovensku, využili sme túto priaznivú situáciu a zorganizovali sme si stretnutie v Banskej Bystrici. Na mimobratislavskú lokalitu bola účasť celkom hojná, aj keď na druhej strane treba priznať, že sedem z ôsmych účastníkov bolo z iných miest.
Predstavu o stretku ste mohli získať z viac-menej nadšených vstupov vo Veľkej sieni, ja sa pridávam so vstupom v Dennom Proroku jednak preto, aby som tomu dodala trochu časovo-priestorových súvislostí, ale aj preto, aby si o takom stretku mohli prečítať aj tí návštevníci stránky, ktorí nemajú prístup do VS.
Už samotné stretnutie sa malo príchuť dobrodružstva. Dorka a Emma sa navzájom identifikovali otázkou „pi.sk?“ a napriek sychravému februárovému dopoludniu dokázali konverzovať o nádhernom počasí. Veľmi britské! Potom som sa pridala ja a pokúsila som sa ich nahovoriť, aby sme počkali niekde v teple. Kým sme sa však stihli presunúť do cukrárne, zbadali sme „podozrivú“ trojicu, ktorá si nás tiež tak trochu čudne obzerala. Tak sme čakali, či sa pristavia pri morovom stĺpe, kde sme sa mali stretnúť, oni však šli ďalej. Ale nedalo nám to, tak sme ich nenápadne sledovali, až sme sa ku nim priblížili s otázkou „Potter?“, no a dozvedeli sme sa, že sa pri morovom stĺpe nepristavili preto, lebo oni si mysleli, že ten stĺp má byť mramorový, No a tá trojica boli Tsarina, Dorpheus a Neville Desirable. Už sme čakali len na Al a Anťa (a prípadne ešte niekoho neistého/neohláseného), takže sme sa teda presunuli do tej cukrárne, aby sme boli v teple. Jediný problém však bol v tom, že sa všetci hanbili niečo si dať, a tak som len ja mala čokoládu - aby nás odtiaľ nevyhodili. Poviem vám, je to dosť blbé, uchlipkávať si čokoládu, keď vás pozoruje päť ľudí. Pomaly sme začínali prelamovať ľady.
Po príchode Al a Anťa sme sa trošku oboznámili s čarodejníckou minulosťou Banskej Bystrice - hoci to nie je všeobecne známe, dejiny BB sú úzko prepojené s čarodejníckou minulosťou i súčasnosťou. Tri družstvá tak trochu súťažne našli:
* pobočku Gringottbanky (mimoriadne náročná úloha v bankovníckom centre Slovenska, no Dorka sa jej zhostila tak dokonale, že dokonca písomne komunikovala s SBSkárom za zatvorenými dverami jednej zo súčasných bánk)
* banskobystrické sídlo Hagrida
* sídlo protičarodejníckej organizácie
* pripomienku roku, keď Ignatia Wildsmithová objavila hop-šup prášok
* pamätník súboja Dumbledora s Grindelwaldom
a ako bonus Dorka našla aj pripomienku vzbury škriatkov.
V rozstrelovej úlohe Anťo ako prvý (bez uvažovania) presne odhadol výšku morového stĺpu. Zatiaľčo ostatní sa pustili do využívania rôznych „meracích techník“ známych z „branných cvičení“, jemu stačila pomôcka: výška stĺpa reprezentuje číslo kapitol, v ktorých v potterovkách nastupoval na scénu hlavný záporák. Celkom v olympijskom duchu však nebolo dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa, a tak malá cena čakala na každého z nás.
Pozreli sme si, aké ochranné kúzla boli použité na Turzovom dome. Odhalili sme, že majster kamenár zdobiaci Benického dom bol ľavák. Objavili sme, kde korunovali Gabriela Bethlena za uhorského kráľa a zistili sme, čo ostalo z reťaze, ktorou sa uzatváral vchod do mesta počas zasadnutí mestkej rady alebo miestnej pobočky wizengamotu.
Pri príchode do Európy sme museli zdolať prekážku v podobe dinosaurov, ktoré sa najprv pokúsili odhryznúť Nevillovuruku, potom dostali chuť aj na Al a Dorku. Statočne sme proti nim bojovali s vytasenými fotoaparátmi. Keď nám dinosauri odkývali voľný priechod,
Pri tej príležitosti prebehol aj demokratický výber filmu na popoludnie. Po mnohých búrlivých debatách sme výber zúžili na tri možnosti, a potom sme oslovili Osud: naši dvaja ľaváci (tipnete si?) vyžrebovali po jednom lístku (útržky z letáku s programom) a tretí, ktorý mi ostal v dlaniach, znamenal film, ktorý si spolu pozrieme. Pobavilo nás najmä to, že hoci to bol jeden z našich vlastných návrhov, ktorý pôvodne každému vyhovoval, v konečnom dôsledku nebol nikto výsledkom žrebovania až tak nadšený. Osud je však osud, a tak bolo o filme rozhodnuté (viď. nižšie).
Keďže sme boli nasýtení a mali sme vybraný film, mohli sme sa vrhnúť do ďalšieho programu. Ešte sme si obzreli, že v Európe sa nachádza jedna šikmá ulička a ozajstný Brloh, potom sme zobraliobchodyútokom.
Vyčerpaní z nákupov sme si oddýchli pri umeleckej činnosti, keď sme vám namaľovalipeknýpozdrav vo forme plagátu. Al nám medzitým dokonca zohnala záložky s reklamou na knihu našej Mei.
A potom sa už šlodokina (s malou zastávkou v obchode so zvieratkami). V náročnom výberovom konaní (viď. vyššie) zvíťazil film Vlkolak, ktorý sme si pozreli z duhého radu sály č. 6. (Hodnotenie filmu na vyžiadanie radi poskytnú jednotliví účastníci. Ja len toľko, že Remus Lupin mi bol ždibec sympatickejší.) Škoda, že nás Dorka opustila predčasne v snahe chytiť autobus (najmä preto, že sa jej to nepodarilo, ale o tom nižšie).
Po filme sme si rozcuchané nervy ukľudnili návštevou papiernictva (mali tam aj úžasné červené brko, ktoré by sa istotne páčilo aj našim hrdinom).
Pomaly nastal čas na odchod a lúčenie. Najprv sa uskutočnilo hromadné objímanie sa na zastávke, kde sme sa rozlúčili s Tsarinou, Nevillom D. a Dorpheusom. Na autobusovej stanici nasledovalo divé mávanie, keď do spoločného autobusu nastúpili Al (s bagetou), Emma a Anťo. To sme tam už objavili aj Dorku čakajúcu na odvoz domov, keďže jej autobus nemal toľko slušnosti, aby ju počkal (o to väčšia drzosť, že ona tam bola načas). Nuž, aspoň sa dozvedela koniec filmu, o ktorý prišla.
Takže, stretko trvalo od desiatej do pol siedmej, bolo nás na ňom osem. Užili sme si to, určite si to radi zopakujeme - snáď aj s ďalšími z vás. Nabudúce príďte aj vy, pravdepodobne neoľutujete! =)
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...